(Lívia Jánošíková & Cyntia Vargová)
Každý jazykový obraz sveta, ktorý vymrie,
každá kultúra, čo zmizne, umenšuje (zmenšuje) potenciál života.
Octavio Paz
Ôsmeho apríla si spoločnosť pripomína Medzinárodný deň Rómov, v rámci ktorého je zdôraznený najmä boj za sebaurčenie, respektíve uznanie za národnostnú menšinu, ale takisto upozorňuje na diskrimináciu zameranú na rómske komunity na celom svete, čím kladie dôraz na potrebu dodržiavania ľudských práv. Piateho novembra si zasa pripomíname rozmanitosť a potrebu uchovávania rómskeho jazyka a kultúry. Vzhľadom na tieto významné dni, ktoré sa okrem iného spájajú s početnými kultúrnymi udalosťami po celom svete a pomáhajú nám zdôrazňovať a pripomínať špecifiká postavenia tejto rozmanitej menšiny, prinášame čitateľom stručný prehľad faktov o rómskej kultúre a jazyku na našom území, ktorý je obohatený o literárne odporúčania k téme rómstva od našej redakcie.
UNESCO vyhlásilo 5. november za Svetový deň rómskeho jazyka v roku 2015. Rómčina je v Atlase ohrozených jazykov sveta UNESCO klasifikovaná ako „zraniteľná“, čo znamená, že jej v priebehu tohto storočia hrozí zánik.[1] Historická skúsenosť rómskeho obyvateľstva v Európe je spojená s násilnou asimiláciou a diskrimináciou, ktorá ohrozila existenciu rómskeho jazyka, pričom rómska menšina na Slovensku je konfrontovaná s rôznymi formami segregácie dodnes, napríklad vo sfére vzdelávania.[2] Nielen v tento deň je preto potrebné upozorňovať na problémy, ktorým naďalej čelia národnostné menšiny v slovenskom prostredí. História utláčania rómskeho obyvateľstva (ako na našom území, tak aj v iných častiach Európy) sa viaže aj na používanie menšinového jazyka. Na Slovensku predstavuje táto národnostná menšina druhú najpočetnejšiu, hneď po maďarskej menšine.[3] Presný podiel rómskeho obyvateľstva na našom území môže variovať na základe rôznych štatistických odchýlok (oficiálne štatistiky hovoria približne o troch percentách), podľa odhadu Atlasu rómskych komunít by sa tento podiel k roku 2019 mohol pohybovať medzi ôsmimi až deviatimi percentami.[4]
Pre mnohé Rómky a Rómov na Slovensku je rómčina materinským jazykom. V Európe ide o rozšírený jazyk bez statusu štátneho jazyka. Rómčina (Romanes) pochádza z indoárijskej jazykovej rodiny. Rozoznávame sedem hlavných skupín dialektov rómčiny. Patria tu: Balkánska rómčina, baltská rómčina, karpatská rómčina, fínska kalo, sintská rómčina, vlašská rómčina a valašská rómčina. Regionálne špecifiká a jazykové vplyvy rôznych krajín, v ktorých sa v minulosti táto menšina násilným či nenásilným spôsobom usídlila, sa premietli aj do samotnej rómčiny a viedli k vzniku ďalších dialektov tohto jazyka.[5]
Používanie menšinových jazykov a rôznych foriem dialektov je dôležité pre uchovanie a zveľaďovanie kultúry a identity jej príslušníkov. Odráža sa v ňom lokálna jedinečnosť a historická skúsenosť Rómiek a Rómov so svetom, pričom komunita v ňom dokáže nachádzať zdroj sily a hrdosti, ktorá je podávaná naprieč generáciami a pomáha ľuďom orientovať sa vo svete či porozumieť ich postaveniu. Používanie menšinového jazyka zaručuje jeho prežitie a takisto sa prostredníctvom neho oslavuje menšinová identita. Jazyk, ktorý používame, formuje naše vnímanie a prežívanie reality. Jeho používanie by pritom nemalo ľudí v žiadnych formách diskriminovať a znevýhodňovať, práve naopak, jeho uchovanie by malo viesť k vzájomnému obohacovaniu príslušníkov ako menšinového, tak majoritného obyvateľstva.
V príspevku sme si priblížili problematiku rómskeho jazyka, ktorý má v našom prostredí menšinové zastúpenie. Z tohto dôvodu je dôležitá dostatočná miera viditeľnosti, ktorú majoritná spoločnosť menšinám ponúka. Rómske autorky a autori si k pripomenutiu piateho novembra našli priestor aj v našom príspevku. V rámci tejto rubriky by sme chceli čitateľom odporučiť tri rôznorodé diela, ktoré originálnym spôsobom nadväzujú na tému rómstva v Slovenskom prostredí. Autorkou prvého diela s názvom Cigánske leto (1989) slovenská dramaturgička, poetka a prekladateľka, Daniela Hivešová-Šilanová. Druhou vybranou autorkou je Klára Kohútová s s dielom Luník IX – spomienky – pamäti (2022). Táto kniha je súborom pamätí, konkrétne dvanástich rozhovor s obyvateľmi košického sídliska Luník IX a je obohatená o ilustrácie Petry Kurutzovej z občianskeho združenia ETP Slovensko. Poslednou autorkou je Elena Lacková s dielom Narodila som sa pod šťastnou hviezdou, v ktorom čitateľom prináša príbeh o utrpení Rómiek a Rómov v období druhej svetovej vojny, no takisto prináša jedinečný pohľad na rómsku kultúru a tradície.
Zdroje:
[1] UNESCO (2022). Atlas of the World’s Languages in Danger. Unesco.org. [online], [cit. 7. Apríl 2024]. Dostupné na internete: <https://unesdoc.unesco.org/ark:/48223/pf0000187026>.
[2] TA3(2023): Eurokomisia žaluje Slovensko, vyčíta nedostatočné riešenie segregácie Rómov v školách. [online] ta3. [online], [cit. 7. Apríl 2024]. Dostupné na internete: <https://www.ta3.com/clanok/264199/eurokomisia-zaluje-slovensko-vycita-nedostatocne-riesenie-segregacie-romov-v-skolach>.
[3] ŠÁLEK, M. (2023). K rómskej národnosti sa hlásia tri percentá obyvateľov Slovenska, najviac Rómov žije v jednom kraji. SITA.sk. [online], [cit. 7. Apríl 2024]. Dostupné na internete:<https://sita.sk/k-romskej-narodnosti-sa-hlasia-tri-percenta-obyvatelov-slovenska-najviac-romov-zije-v-jednom-kraji/>.
[4] Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity: Atlas rómskych komunít na Slovensku 2019 [online]. Dostupné na internete: <https://www.romovia.vlada.gov.sk/atlas-romskych-komunit/atlas-romskych-komunit-2019/?csrt=289551814620250763>.
[5] HALWASCH, D.: Project education of Roma children in Europe. [online] Dostupné na internete: <https://rm.coe.int/roma-history-factsheets-eng/1680a2f2f8>. s.22.