Litva sa v súčasnosti dostáva do doby, kedy sa začína takzvane zvolebnievať. Podľa ich volebného zákona sa voľby konajú vždy druhú októbrovú nedeľu po zániku štvorročného mandátu poslancov, čo znamená, že tentokrát sa budú konať 13.10.2024.
Litovský parlament, Seimas, má kapacitu 141 mandátov, do ktorých sú jednotliví zástupcovia volení dvomi spôsobmi – väčšinovým volebným systémom, kde sa volí 71 zástupcov a pomerným volebným systémom v tradičnom spôsobe boja politických strán, kde je možné získať maximálne 70 mandátov.
V Litve je momentálne aktívnych 23 politických strán, z toho vo voľbách 2020 sa ich do parlamentu prebojovalo 10. Práve posledné parlamentné voľby sú dobrým odrazovým mostíkom na porovnanie politickej situácie a určení trendov pred nadchádzajúcimi voľbami.
V roku 2020 bola najdominantnejšia strana TS-LKD,[1] ktorá je klasickou stredo-pravou stranou s konzervatívnymi hodnotami, vyznačujúca sa nacionalizmom a podporou ekonomického rastu krajiny. V Seimase získali 50 mandátov. S ňou tvoria zaujímavú koalíciu dve liberálne strany, a to LRLS[2] a Laisvés. Obe strany sú silno ekonomicky liberálne a názorovo sa zhodujú v drvivej väčšine otázok, akými sú zníženia daní, nižšia regulácia štátu na trhu a aj menej zasahovaní do trhu a ekonomiky zo strany štátu. LRLS má v parlamente 13 zástupcov a Laisvés získalo 11 kresiel. Pri prechode do opozície sa stretávame s dominantnou stranou LVŽS[3] s 32 kreslami, ktorá ako napovedá jej názov sa zameriava na klimatickú a ekologickú politiku. Vo väčšine otázok by sme ju zaradili k stredo-ľavým stranám, avšak je možné badať výnimky pri otázkach silného nacionalizmu a preferovania tradičného životného štýlu, či podpore prísnejšej kontroly trestných činov. V opozícii sa nachádza aj LSDP,[4] čo je klasická stredo-ľavá strana so sociálnym cítením, podporou väčších zásahov do trhu a ekonomiky zo strany štátu, rovnako ako aj investíciami do verejných služieb. V parlamente má LSDP 13 kresiel, no a v tesnom závese je strana DP[5] s 10 kreslami, ktorej názov môže byť trochu zavádzajúci. Sú viac konzervatívne orientovaní, čo naznačuje striktnejšia imigračná politika a rovnako prevládajú anti – multikulturálne názory. Z tohto dôvodu stranu zaraďujeme na škále politického spektra od stredu napravo. Aj LLRA-KŠS[6] zastupuje svojich voličov v parlamente, a to 3 poslancami. Jedná sa o typickú kresťanskú konzervatívnu stranu s ľavicovými prvkami týkajúcimi sa predovšetkým redistribúcie bohatstva, podporou zásahov do ekonomiky, no z druhej strany sa hlásia k silnému nacionalizmu a tradičnému spôsobu života. Rovnako 3 mandáty má aj regionálna strana LRP,[7] ktorá vznikla odštiepením od sociálnych demokratov. Práve kvôli tomu aj ich radíme do stredo-ľavého spektra. Ich ústrednou témou je boj proti LGBT skupinám, voči ktorým zvolávajú protesty a demonštrácie. V parlamente figurujú aj dve strany iba s jednočlenným zastúpením, ktorými sú LŽP,[8] so zameraním na environmentálne témy a klimatickú zmenu, čo možno badať aj na súlade programov a smerovania strán LVŽS a LŽP. Fragmentom v parlamente so zastúpením jedného člena je aj liberálne orientovaná strana Liberalai, no a nakoniec, v parlamente sú aj štyria nezávislí kandidáti.[9]
Avšak s voľbami sa očakávajú na politickej scéne veľmi zaujímavé zmeny. Prvou z nich je práve strana LSDP, ktorá podľa súčasných politických trendov kraľuje politickým rebríčkom a udáva smer, kam sa bude Litva pomaly uberať. Časopis Politico zverejnil výsledky preferencií voličov na základe prieskumov, ktoré sú datované na 28.3.2024. Tam si práve LSDP s veľkým odskokom drží 1. Miesto s 24%. Na 2. mieste sa momentálne nachádza TS-LKD, ktorej sa odhaduje približne 13%. Po dvoch voľbách, kedy boli vo vláde, keď v roku 2016 získali 22,6% a v roku 25,7%, je zreteľne jasné, že ani sami voliči tejto strany podľa všetkého neboli spokojní s vládou strany, a tak sa oproti minulým voľbám budú musieť uspokojiť s takmer 13% stratou svojej voličskej základne. Strana s tretím najvyšším počtom získaných hlasov by bola LVŽS. Tá je momentálne tiež na ústupe v strate približne 6% a táto situácia by jej zabezpečila 23 mandátov, ak uspejú aj v jednomandátových obvodoch. Na politickej mape vystupuje aj nový subjekt, strana DSVL,[10] ktorej vznik sa datuje na rok 2022 a jej politika má zastávať sociálno-konzervatívne aspekty v socio-kultúrnych problémoch a profiluje sa ako stredo-ľavá strana v ekonomických otázkach. Aj keď strana vznikla len pred dvomi rokmi, väčšina politikov sú ľuďom známi, pretože došlo k odštiepeniu od strany LVŽS, ktorej gro teraz tvorí stranu DSVL. V prieskumoch sa objavuje približne s 10%, aj keď jej pozície niekedy vyskakujú až na 15%. Strana LRLS uzatvára prvú päticu s 9%, čo je mierny nárast oproti 7% z minulých volieb. Naopak strana Laisvés zaostáva za očakávaniami a so stratou takmer 3% ich môžeme zaradiť na 6. miesto so ziskom 6%. V prieskumoch si trochu šplhla strana LRP, ktorá za posledných 6 mesiacov osciluje medzi 3 až 6%, no a na základe parlamentného kvóra nám zoznam uzatvára strana DP, ktorej sa predpokladá približne 5%. Na hrane zvoliteľnosti do parlamentu sa momentálne pohybuje aj strana LT[11] pohybujúca sa v stredo-pravom spektre, no a o dotácie strany pri dosiahnutí aspoň 3% momentálne bojujú LCP[12] smerujúcou skôr k centrizmu a nacionalizmu, no ich orientácia sa veľmi ťažko zaraďuje na základe rozličností v niekoľkých otázkach, a preto by sme ju definovali ako stranu pretínajúcu celé politické spektrum. Poslednou relevantnou stranou v boji o posty do parlamentu a v súčasnosti, predovšetkým v boji o dotácie je LLRA-KŠS, ktorá za posledných 6 mesiacov fluktuuje na hranici 2-3%.[13]
Ak sa tieto trendy potvrdia a LSDP vyhrá voľby, je 11 možných koalícií, ktoré by mohli vytvoriť, avšak v momentálnej situácii aj na základe politického diania je veľmi ťažké určiť, ako by sa konkrétna koalícia formovala. Čo je však isté, na vytvorenie vlády potrebuje koalícia 71 hlasov, čo je minimálny počet mandátov na to, aby dosiahli v parlamente majoritu.
Podľa jednotlivých prieskumov je možné badať kopírovanie trendu väčšiny európskych krajín, kedy sa preferencie presúvajú do stredo-ľavého spektra, kde do popredia vystupuje najmä sociálne cítenie a sociálne zabezpečenie. Jedným z dôvodov rozhodnutí voličov môže byť ako pandémia COVID-u ako aj nepokoje, ktoré sa dnes vo svete odohrávajú.
Zdroje:
[1] Domovská Únia – Litovskí kresťanskí demokrati
[2] Liberálne hnutie Litovskej republiky
[3] Litovskí farmári a únia zelených
[4] Strana litovských sociálnych demokratov
[5] Strana práce
[6] Volebná akcia Poliakov v Litve – Aliancia kresťanských rodín
[7] Litovská regionálna strana
[8] Litovská strana zelených
[9] PolitPro. Lithuania: Parites`positions in comparison. 2024. [online]. Dostupné na internete: https://politpro.eu/en/lithuania/parties/comparison ; PolitpPro. Lithuania: Political parties at a glance. 2024. [online]. Dostupné na internete: https://politpro.eu/en/lithuania/parties
[10] Demokrati „pre Litvu“
[11] Strana slobody a spravodlivosti
[12] Únia ľudí a spravodlivosti
[13] https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/lithuania/
PolitpPro. Lithuania: Political parties at a glance. 2024. [online]. Dostupné na internete: https://politpro.eu/en/lithuania/parties
PolitPro. Lithuania: Parites`positions in comparison. 2024. [online]. Dostupné na internete: https://politpro.eu/en/lithuania/parties/comparison
Politico. Lithuania – National parliament voting intention. 2024. [online]. Dostupné na internete: https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/lithuania/
Pridaj komentár