Administratíva Donalda Trumpa 2.0
(Tamara Harčariková)
Americký Kongres na spoločnom zasadnutí začiatkom nového roka potvrdil výsledok tamojších novembrových prezidentských volieb, v ktorých zvíťazil republikán Donald Trump. Zvolený prezident nastupuje do Bieleho domu tradične 20. januára inauguráciou, ktorá sa koná pred budovou Kapitolu vo Washingtone D.C., kde skladá sľub. Pre nepriaznivé počasie sa však tentokrát inaugurácia prezidenta presunula do interiéru. Naposledy sa takáto situácia udiala pri inaugurácii prezidenta Reagana.
Donald Trump v uplynulých týždňoch svojimi vyjadreniami znepokojil veľkú časť svetových politikov. Okrem iného nevylúčil použitie vojenskej a ekonomickej sily na získanie Panamského prieplavu či Grónska, ktoré je dánskym autonómnym územím. D. Trump taktiež prišiel s myšlienkou premenovať Mexický záliv na Americký. Vyhlásenia podobného rázu vyvolávajú obavy z nerešpektovania doterajších diplomatických zvyklostí, medzinárodného práva a dlhoročných amerických spojencov, čo by mohlo destabilizovať vzájomné vzťahy.
Ani nedávna rezignácia kanadského premiéra Justina Trudeaua na post lídra Liberálnej strany aj predsedu vlády sa nezaobišla bez vyjadrenia D. Trumpa. Ten zdieľal opätovný návrh pripojenia Kanady k Spojeným štátom, čím by sa stala 51. štátom USA. Spomenul potenciálnu snahu využitia predovšetkým ekonomického nátlaku. Vojenskú silu vylúčil.
Zdroje: BBC, AP, Politico, Washington Post
Slovensko: Kyberútoky, luxusné hotely a geopolitické hry
(Monika Löfflerová)
Posledné dni na Slovensku odhalili zaujímavý mix technologických zlyhaní, politických kontroverzií a geopolitických deklarácií. Hackerský útok na kataster ukázal, že naša kybernetická bezpečnosť má značné medzery. Chaos v zálohovaní dát a požadované sedemciferné výkupné poukazujú na to, že Slovensko čelí moderným hrozbám s archaickými nástrojmi.
Medzitým sa na politickej scéne objavujú ďalšie kontroverzie. Zistenia o luxusných hoteloch, v ktorých sa údajne pohyboval premiér Robert Fico, vyvolávajú otázky nielen o jeho životnom štýle, ale aj o hodnote, ktorú pripisujeme politickej transparentnosti. Noc za stovky eur v destináciách, ktoré by mohli byť kulisami politického thrileru, kontrastuje s každodennou realitou mnohých občanov.
Do toho všetkého prichádza opozícia s návrhom deklarácie o zahraničnopolitickej orientácii. Symbolické gesto podpory EÚ a NATO je síce dôležité, no v čase rozdelenia spoločnosti znie skôr ako pokus o udržanie zdania stability, než reálna odpoveď na výzvy.
Slovensko sa ocitá medzi potrebou riešiť akútne problémy a politickou rétorikou. Otázkou zostáva, či sa dokážeme sústrediť na to podstatné – obnovu dôvery občanov a posilnenie stability vo všetkých oblastiach.
Zdroje: Aktuality, Denník N, Štandard
Sýria: začiatok novej éry?
(Tamara Harčariková)
Súčasná politická situácia v Sýrii je poznačená významnými nepokojmi a zmenami. Začiatkom decembra 2024 bol režim prezidenta Bašára al-Asada zvrhnutý povstaleckými silami, čo viedlo k jeho úteku do Ruskej federácie, kde mu bol udelený azyl. Po viac ako piatich dekádach Sýriu čakajú nové výzvy.
Pád Asadovho režimu bol, na medzinárodnom aj domácom poli, sprevádzaný rôznymi reakciami a istým prekvapením. Viaceré štáty sveta vítajú zmenu režimu kvôli príležitosti pre Sýriu na obnovu a posun smerom k demokratickejšej budúcnosti. Mnohí Sýrčania taktiež oslavujú koniec dlhoročnej diktatúry, no existujú aj obavy o budúcu stabilitu krajiny. Hlavná povstalecká skupina, Hayat Tahrir al-Sham (HTS), sľúbila ochranu (náboženských) menšín a zabezpečenie pokojného odovzdania moci. Avšak historické väzby HTS na al-Káidu vyvolávajú otázky o potenciáli extrémistického vplyvu. Zároveň vo viacerých častiach Sýrie pokračujú rôzne ozbrojené akcie.
Prioritami nového dočasného sýrskeho premiéra Muhammada Bašíra, ktorý povedie dočasnú vládu do marca 2025, sú zaistenie bezpečnosti a stability v krajine, zabezpečenie prístupu k vode, elektrickej vode a dodávkam základných potravín, keďže humanitárna situácia v štáte je kritická. Dôležitým aspektom je aj návrat utečencov späť domov, ktorých vyzval: “Sýria je teraz slobodnou krajinou, ktorá si vydobyla svoju hrdosť a dôstojnosť. Vráťte sa.” Aktuálna situácia v štáte je dynamická a prináša so sebou mnohé očakávania, riziká i neistotu.
Zdroje: Al Jazeera, CNN, BBC, ReliefWeb
Stabilita verzus výzvy: Schválenie rozpočtu a hodnotenie slovenskej ekonomiky
(Monika Löfflerová)
Slovenská politika v posledných dňoch zaznamenala niekoľko kľúčových udalostí, ktoré naznačujú stabilitu aj výzvy pre ekonomiku a vládu. Schválenie štátneho rozpočtu na rok 2025, známeho ako „zákon roka,“ znamená pokles deficitu verejných financií na 4,7 % HDP oproti očakávaným 5,8 % tento rok. Tento krok bol podporený 79 poslancami koalície, vrátane odídencov zo SNS. Rozpočet však čelí kritike za nedostatočné reformy a obmedzenia v zdravotníctve .
Ekonomickú stabilitu Slovenska potvrdili aj medzinárodné ratingové agentúry. Fitch udržala rating A- so stabilným výhľadom, pričom vyzdvihla členstvo Slovenska v EÚ a eurozóne, ktoré zaručujú makroekonomickú dôveryhodnosť a prílev kapitálu. Agentúra očakáva rast ekonomiky o 2 % v roku 2024, pričom tento rast by sa mal vďaka čerpaniu zdrojov z Plánu obnovy zvýšiť na 2,3 % do roku 2026. Podobne pozitívne hodnotenie vyjadrila v októbri aj Standard & Poor’s s ratingom A+ .
Tieto faktory naznačujú stabilitu hospodárskej politiky, no zároveň poukazujú na potrebu ďalších opatrení na zlepšenie sociálnych služieb a efektivity verejných výdavkov.
Zdroj informácií: SME Minúta, Aktuality.sk, .týždeň
Koniec „semaforovej koalície”
(Tamara Harčariková)
Nemecká vládna koalícia sa rozpadla 6. novembra 2024, deň po amerických prezidentských voľbách, v ktorých zvíťazil republikánsky kandidát Donald Trump. Rozpad nemeckej vlády predstavuje významný politický zlom, ktorý so sebou prinesie dôsledky na domácej pôde i v zahraničí.
Trojkoalíciu SPD, FDP a Zelených označovali ako „semaforovú“ kvôli farbám, ktoré majú strany v logu – červená, žltá a zelená. Der Spiegel vo svojom článku pomenoval aktuálnu situáciu jednoducho: „Semafor sa rozbil“. Koniec koalície však neznamená automaticky koniec pre spolkovú vládu. Kancelár Olaf Scholz chce do nových volieb naďalej vládnuť v menšinovej vláde so Zelenými.
SPD a FDP sa v uplynulých dňoch navzájom obviňovali, že spôsobili zánik koalície. Líder FDP Christian Lindner obvinil kancelára Olafa Scholza (SPD), že po vylúčení z koalície „zinscenoval jeho odvolanie“. Po rozpade koalície už totiž traja ministri FDP nie sú súčasťou spolkovej vlády. Spolkový prezident Frank-Walter Steinmeier odvolal ministra financií Christiana Lindnera, ministra spravodlivosti Marca Buschmanna a ministerku školstva Bettinu Stark-Watzingerovú.
Poslanecké kluby sa dohodli, že kancelár Olaf Scholz by mal 16. decembra 2024 požiadať o vyslovenie dôvery Bundestagu. Predčasné federálne voľby v Nemecku, prvé od roku 2005, sú naplánované na 23. februára 2025. Politické strany v Nemecku sa teda musia v zime pripraviť na predčasnú volebnú kampaň.
Zdroje: Die Presse, ZDF, tagesschau, WDR, Der Spiegel
Nestabilita vládnej koalície na Slovensku: Hlas každého poslanca je kľúčový
(Monika Löfflerová)
Vládna koalícia na Slovensku čelí vážnym problémom. Po odchode Huliaka a jeho dvoch kolegov z klubu SNS sa koalícia ocitla v situácii, kde závisí na každom hlase. Huliak síce premiérovi Ficovi prisľúbil lojalitu, no tento záväzok podmienil požiadavkami, medzi ktoré patrí aj ambícia získať ministerský post. Táto situácia vytvára neustále napätie a ukazuje slabiny koalície, kde každý politický kompromis predstavuje riziko.
Predseda SNS Andrej Danko a Huliak si otvorene vymieňajú kritiku, pričom Danko naznačuje, že Huliakove kroky sú vedené zištnými motívmi. Opozícia, vrátane KDH, zatiaľ odmieta formálnu podporu, čo ešte viac komplikuje budúcnosť koalície. Navyše, druhá najvyššia ústavná funkcia, predseda parlamentu, zostáva neobsadená, čo umocňuje politickú patovú situáciu.
S blížiacim sa hlasovaním v parlamente bude otázne, či Huliak a jeho kolegovia naozaj podporia koalíciu. Výsledok hlasovania ukáže, či súčasná koalícia dokáže prežiť tlak vnútornej nestability, alebo či stojíme na prahu ďalšej politickej krízy.
Voľby do Rady OSN pre ľudské práva
(Tamara Harčariková)
9. októbra 2024 sa uskutočnili voľby do Rady OSN pre ľudské práva. Zvolené štáty majú preukázať svoj záväzok dodržiavať najvyššie štandardy ľudských práv vrátane plnej spolupráce so všetkými mechanizmami OSN.
Rada OSN pre ľudské práva, so sídlom v Ženeve, je medzivládnym orgánom OSN, ktorý sa zameriava na presadzovanie a ochranu ľudských práv vo svete. Členov danej Rady volí 193-členné Valné zhromaždenie OSN v tajnom hlasovaní v geografických skupinách, aby sa zabezpečilo rovnomerné zastúpenie.
Trojročné funkčné obdobie začína plynúť zvoleným štátom (Benin, Bolívia, Kolumbia, Cyprus, Česká republika, Konžská demokratická republika, Etiópia, Gambia, Island, Keňa, Marshallove ostrovy, Mexiko, Severné Macedónsko, Katar, Kórejská republika, Španielsko, Švajčiarsko a Thajsko) od januára 2025.
Jednou z najviac spomínaných tém v kontexte týchto volieb je neúspech Saudskej Arábie v súboji o kreslo v Rade. Saudská Arábia kandidovala v ázijsko-pacifickej skupine, pre ktorú bolo vyčlenených 5 miest, no kandidovalo 6 uchádzačov. Pred hlasovaním Louis Charbonneau, riaditeľ OSN v Human Rights Watch, označil Saudskú Arábiu za „nespôsobilú pôsobiť v Rade pre ľudské práva“. Dôvodom je najmä kritika vysokého počtu vykonávaných trestov smrti v štáte.
Zdroje: UNHCR, Reuters, AP, The Guardian
Vládny konsolidačný balíček: Výzvy pre občanov a kritika opozície
(Monika Löfflerová)
Schválenie vládneho konsolidačného balíčka vo štvrtok spôsobilo nielen ekonomické zmeny, ale aj výraznú politickú reakciu. Opatrenia, ktoré majú do štátnej pokladnice priniesť takmer tri miliardy eur, sa podľa opozície dotknú najmä obyčajných ľudí. Predseda poslaneckého klubu opozičného hnutia Slovensko, Michal Šipoš, spolu s lídrom Igorom Matovičom varovali, že balíček zasiahne najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, ktoré predchádzajúce vlády chránili prostredníctvom rôznych sociálnych opatrení.
Zvýšenie DPH z 20 % na 23 %, zavedenie nových daňových sadzieb a ďalšie úpravy priamo ovplyvnia životné náklady, čím podľa opozície došlo k porušeniu predvolebných sľubov koalície. Matovič pripomenul, že vláda Roberta Fica pred voľbami sľubovala zastaviť zdražovanie a zabezpečiť lacnejšie energie a potraviny, no tieto sľuby podľa neho zostali nenaplnené. Vládna konsolidácia teda priniesla nielen ekonomické reformy, ale aj nové politické napätie medzi vládou a opozíciou.
Zdroje: HN, Aktuality
Priama voľba sudcov v Mexiku
(Tamara Harčariková)
Mexiko čaká rozsiahla reforma súdnictva. Vládnej strane Morena sa podarilo presadiť justičné zmeny navrhnuté prezidentom Andrésom Manuelom Lópezom Obradorom, ktoré umožnia voľbu sudcov na všetkých úrovniach priamo občanmi. Prezident Obrador, ktorého funkčné obdobie končí 30. septembra 2024, obviňuje súdnictvo z korupcie a posluhovaniu ekonomickým či zločineckým záujmom.
Daná reforma znižuje počet sudcov Najvyššieho súdu (z 11 na 9), skracuje dĺžku ich funkčného obdobia (z 15 na 12 rokov), ruší podmienku minimálneho veku 35 rokov a znižuje aj potrebnú prax na výkon úradu. Opozícia a verejnosť vyjadrila svoj kritický postoj voči plánovaným zmenám v súdnictve formou demonštrácií.
Kritika reformy pramení predovšetkým z obáv narastania vplyvu politiky a organizovaného zločinu na súdnictvo. V Mexiku dochádza k uplácaniu a zastrašovaniu úradníkov drogovými kartelmi, pričom dané praktiky sa môžu uplatňovať aj v prípade priamo volených sudcov. Zároveň novelizácia môže znamenať zraniteľnosť aj pre nezávislosť súdnictva v kontexte ohrozenia systému bŕzd a protiváh.
Claudia Sheinbaumová, ktorá sa od októbra 2024 ujme postu hlavy štátu a stane sa tak aj prvou prezidentkou v dejinách Spojených štátov mexických, reformu súdnictva podporuje. Voľby, ktoré umožnia výmenu väčšiny sudcov, sa uskutočnia v júni 2025.
Zdroje: Al Jazeera, Die Presse, Reuters, CNN, AP
9. september 2024: Fico trvá na dohode v koalícii: Post predsedu parlamentu stále otvorený medzi Dankom a Žigom
(Monika Löfflerová)
Premiér Robert Fico jasne prezentuje svoje stanovisko k obsadeniu postu predsedu Národnej rady SR, pričom podporuje šéfa SNS Andreja Danka. Napriek tomu zdôrazňuje, že voľba nebude prebiehať, pokiaľ sa v koalícii nedosiahne úplná dohoda. Fico ponecháva otvorené možnosti, že buď Danko bude zvolený za predsedu, alebo Peter Žiga (Hlas-SD) ostane na poste do konca volebného obdobia.
Situácia odráža zložité rokovania vnútri vládnej koalície, kde sa stretávajú záujmy jednotlivých strán. Nezjednotený postoj však neznamená ochromenie fungovania parlamentu, keďže podľa ústavy ho môžu viesť podpredsedovia. Fico nevidí dôvod na rekonštrukciu vlády pre túto tému a za prioritné považuje prípravu štátneho rozpočtu.
Tento vývoj zároveň signalizuje napätie v koaličných vzťahoch, aj keď politológovia nepredpokladajú, že by to viedlo k rozpadu koalície. Postoj premiéra ukazuje na jeho ochotu hľadať kompromisy, no s dôrazom na dodržiavanie koaličnej zmluvy a formálnych dohôd medzi partnermi.
Zdroje: TASR, Hospodárske noviny
12. august 2024: Politická kríza v Bangladéši
(Tamara Harčariková)
Posledné týždne sa v Bangladéši odohrávajú protesty, ktoré si vyžiadali viacero obetí na životoch aj zranených. Bangladéšska vláda sa usilovala nastoliť poriadok v uliciach zákazom vychádzania, prerušením prístupu k internetu a ďalšími reštrikčnými opatreniami. Pôvodne boli protesty iniciované študentmi a namierené proti kvótam v štátnej správe. No začiatkom augusta 2024 sa demonštrácie rozšírili o ľudí volajúcich po spravodlivosti pre príbuzných obetí. Dôsledkom nepokojov bola rezignácia a útek premiérky Hasíny Vadžídovej zo štátu.
Násilné protivládne demonštrácie sú odrazom sociálnej krízy v štáte, v ktorom je početné množstvo nezamestnaných absolventov univerzít. Študenti požadujú zrušenie systému pozitívnej diskriminácie, ktorý vyhradzuje kvótou pracovné miesta v štátnej správe príbuzným veteránov, ktorí v roku 1971 bojovali o nezávislosť Bangladéša.
Vývoj politickej situácie v nasledujúcom období je pre Bangladéš otázny. 15-ročné funkčné obdobie premiérky Vadžídovej bolo v mnohých ohľadoch označované za autokratické, ale prinieslo aj určitú stabilitu a hospodársky rast. Opoziční lídri a armáda aktuálne hovoria o organizácii nových volieb a obnovení demokracie.
Zdroje: BBC, Politico, AP, TA3
5. august 2024: Uhorková sezóna v politike: Environmentálne dotácie a Rada STVR
(Monika Löfflerová)
Uhorková sezóna tento rok priniesla aj dve zásadné politické témy. Sieť environmentálne-výchovných organizácií Špirála kritizuje vyradenie mimovládnych organizácií zo zoznamu oprávnených žiadateľov o dotácie zo Zeleného vzdelávacieho fondu a Environmentálneho fondu. Podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba obhajuje podporu priamo školám, čím má podľa neho viac detí získať prístup k environmentálnemu vzdelávaniu. Špirála však varuje, že týmto krokom môžu zaniknúť inovatívne projekty menších organizácií, ktoré doteraz výrazne prispievali k vzdelávaniu.
Druhou významnou udalosťou je vymenovanie nových členov Rady Slovenskej televízie a rozhlasu (STVR). Ministerka kultúry Martina Šimkovičová, nominantka SNS, menovala Petra Benčuríka, Jozefa Krošláka, Lukáša Machalu a Jarmilu Mikušovú. Opozícia, najmä SaS, kritizuje výber, poukazujúc na politickú angažovanosť niektorých nových členov, najmä Machalu, ktorý je známy šírením konšpiračných teórií.
Tieto udalosti počas uhorkovej sezóny ukazujú, že aj v letných mesiacoch sa napriek tomu prijímajú rozhodnutia s dlhodobými následkami pre environmentálne vzdelávanie a verejnoprávne médiá na Slovensku.
Zdroje: TASR, HN
25. júl 2024: Nová tvár diplomacie Európskej Únie
(Tamara Harčariková)
Kaja Kallas, dnes už bývalá estónska premiérka a prvá žena v tomto úrade, odstúpila v polovici júla 2024 zo svojej funkcie a demisiu oficiálne odovzdala do rúk hlavy štátu – Alarovi Karisovi. Dôvodom tohto rozhodnutia je jej nominácia na post Vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorý od roku 2019 zastával Josep Borrell. Okrem tejto funkcie prislúcha šéfovi diplomacie EÚ taktiež miesto podpredsedu Európskej komisie a zároveň je hlavou Európskej služby pre vonkajšiu činnosť.
Spolu s Antoniom Costom, šéfom Európskej rady a Ursulou von der Leyen, predsedníčkou Európskej komisie, bude Kaja Kallas zastávať jednu z najvyšších pozícií v štruktúrach EÚ. Jednotlivé posty sú obsadzované na základe júnových volieb do Európskeho parlamentu a ďalších medzivládnych rokovaní. Politickí experti hovoria o dobrej nominácii a výbere Kallas v ten správny čas, odvolávajúc sa na súčasné zahranično-politické dianie a pozadie jej politického života.
Demisia predsedu vlády v Estónsku znamená de facto pád celého vládneho kabinetu. Po odstúpení Kallas bol za potencionálneho nástupcu na poste premiéra, ako aj predsedu Estónskej reformnej strany, vymenovaný Kristen Michal, ktorý doposiaľ zastával funkciu ministra pre klímu. Estónsky parlament jeho nový mandát schválil 22.7.2024 a Michal bol poverený zostavením novej vlády.
Zdroje: Politico, AP, Reuters, DW
17. júl 2024: Koaličná mimoriadna schôdza a Eurofondová Novela
(Monika Löfflerová)
Náhla mimoriadna schôdza parlamentu, ktorú zvolala koalícia na schválenie takzvanej eurofondovej novely, vzbudzuje otázky o transparentnosti a efektívnosti legislatívneho procesu na Slovensku. Úprava trestného zákona, ktorá má za cieľ sprísniť tresty za poškodzovanie finančných záujmov, sa zdá byť reakciou na kritiku a obavy Európskej komisie (EK) ohľadom predchádzajúcej kontroverznej novely z februára.
Koalícia prehlasovala novelu len s tesnou väčšinou dvoch hlasov, čo naznačuje vnútorné napätie a neistotu. Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) tvrdí, že novela nie je oprava, ale výsledok konzultácií s EK, a obvinil opozíciu zo šírenia dezinformácií. Napriek tomu sa koalícia ocitla v obrannej pozícii, pričom musela zvolať mimoriadnu schôdzu počas parlamentnej prestávky, čím priznala naliehavosť situácie
Mimoriadna schôdza bola poznačená neprítomnosťou niektorých poslancov, pričom jeden z nich, Miroslav Čellár, dorazil priamo z letiska v neformálnom oblečení. Tento incident symbolizuje chaos a naliehavosť, s akou bola novela predložená a schválená. Navyše, návrh opozície na odsúdenie ruského útoku na ukrajinskú nemocnicu bol zamietnutý, čo poukazuje na širšie politické a hodnotové rozdiely v parlamente.
Rýchle schválenie eurofondovej novely odhaľuje slabiny v legislatívnom procese a politické napätie medzi koalíciou a opozíciou. Zároveň vyvoláva otázky o prioritách vlády a o tom, či sú záujmy slovenských občanov dostatočne chránené v súvislosti s európskymi fondmi. Vzhľadom na tieto skutočnosti je jasné, že politická dynamika na Slovensku je výrazne ovplyvnená externými tlakmi a zároveň vnútornými spormi.
Zdroje: Aktuality, Denník N, SME
21. jún 2024: Neformálny ministeriál NATO
(Tamara Harčariková & Martin Libiak)
V dňoch 30. – 31. mája 2024 sa uskutočnilo neformálne zasadnutie Severoatlantickej rady na úrovni ministrov zahraničných vecí v Prahe. Dvojdňovému stretnutiu a zasadnutiu Severoatlantickej rady, ako najvyššieho orgánu Aliancie, predsedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, ktorý vo svojom hlavnom prejave zdôraznil dôležitosť júlového washingtonského samitu NATO. Hlavnou témou diskusií medzi ministrami zahraničných vecí členských štátov NATO bola podpora Ukrajiny a posilnenie obrany Aliancie.
Popri samite NATO je ministeriál druhým najdôležitejším bezpečnostným stretnutím Aliancie mimo Bruselu. Pre Českú republiku, ako hosťujúci štát, znamenalo toto neformálne rokovanie šéfov diplomacií štátov NATO najväčšie podujatie Severoatlantickej aliancie, na svojom území, od roku 2002, kedy sa konal Pražský samit NATO za účasti hláv vlád a štátov členov NATO.
Ministeriál NATO sa uskutočnil tesne po stretnutí ministrov zahraničných vecí tzv. Weimarského trojuholníka (W3), ktorý sa konal 22. mája 2024 v nemeckom Weimare. Diskutovanou témou W3 bola najmä bezpečnosť v kontexte vojny na Ukrajine, ale aj otázky týkajúce sa nelegálnej migrácie či dezinformačných kampaní pred voľbami do Európskeho parlamentu. Predstavitelia Nemecka, Francúzska a Poľska sa zhodli na potrebe prevziať iniciatívu v rámci posilňovania európskej bezpečnosti a obrany.
Zdroje: NATO, MZV ČR, Auswärtiges Amt, TA3
20. mája 2024: Blížia sa eurovoľby: Súboj o moc v Bruseli? Boj na Slovensku
(Monika Löfflerová)
Po napínavých parlamentných a prezidentských voľbách sa Slovensko chystá na ďalší politický súboj – eurovoľby, ktoré sa v jednotlivých štátoch uskutočnia od 6. do 9. júna 2024. V hre je 720 kresiel v Európskom parlamente, o 15 viac ako v predchádzajúcich voľbách, o ktoré sa uchádza viac ako 400 miliónov voličov v 27 členských štátoch.
Na Slovensku sa eurovoľby uskutočnia 8. júna a voliči budú voliť 15 poslancov, ktorí budú reprezentovať našu krajinu v Bruseli. Aj keď sa do volieb hlásia národné politické strany, realita ukazuje, že po zvolení sa väčšina europoslancov stáva súčasťou nadnárodných politických skupín. Väčšina slovenských strán je pridružená k celoeurópskym stranám, a tak sa boj o moc presúva aj na európsku úroveň.
Eurovoľby sú dôležitou príležitosťou pre slovenský národ vyjadriť svoj hlas na európskej scéne. Je dôležité, aby sa voliči aktívne zapojili do volieb a informovali sa o programoch a prioritách kandidátov a strán. Ich hlas môže ovplyvniť smerovanie Slovenska v EÚ na nasledujúcich päť rokov.
Nezaostávajte! Sledujte dianie okolo eurovolieb a buďte pripravení odovzdať svoj hlas!
Zdroj: Denník N, SME
23. apríla 2024: Chorvátsky súboj medzi prezidentom a premiérom
(Tamara Harčariková)
Predčasné parlamentné voľby v Chorvátsku, ktoré sa konali 17.4.2024, vyhrala strana – Chorvátske demokratické spoločenstvo (HDZ) so ziskom 61 z 151 kresiel v parlamente. Tieto voľby zaznamenali neobvyklý súboj na chorvátskej politickej scéne, kedy sa prezident republiky, Zoran Milošević, postavil do čela kandidátky najsilnejšej opozičnej strany – Sociálnodemokratickej strany (SDP) proti koaličnému lídrovi Andrejovi Plenkovićovi z HDZ.
Je ale možné, aby úradujúci prezident kandidoval v parlamentných voľbách bez toho, aby najprv rezignoval? Podľa rozhodnutia Ústavného súdu nie, avšak Milošević to odmietal a figuroval ako neoficiálny kandidát SDP. Ďalším prekvapením bolo stanovenie termínu volieb – 17.4.2024, streda, čo predstavuje pomerne nečakaný deň, pretože zvyčajne sa v Chorvátsku voľby konajú v nedeľu.
Napriek špecifickým okolnostiam prišlo k volebným urnám vyše 60 % voličov. Proeurópska konzervatívna strana, Chorvátske demokratické spoločenstvo, vedená premiérom Plenkovićom si vo výsledku pohoršila oproti posledným voľbám v roku 2020 a čaká ju náročné hľadanie koaličného partnera, aby sformovala parlamentnú väčšinu.
Zdroje: ČT24, Voxpot, The Guardian, Politico
8. apríl 2024: Prezidentská budúcnosť
(Monika Löfflerová)
Výsledok volieb je jednoznačný. Peter Pellegrini presvedčivo porazil Ivana Korčoka a stal sa novým prezidentom. Pellegriniho získané hlasy sú najvyššie, aké kedy dosiahol akýkoľvek kandidát v prvom či druhom kole prezidentských volieb od roku 1999. Účasť voličov v druhom kole ešte stúpla oproti prvému kolu pred dvomi týždňami a dosiahla viac ako 61 %, čo predstavuje najvyššiu hodnotu v druhých kolách za posledných 25 rokov. Peter Pellegrini zvíťazil v 60 zo 79 okresov a vo všetkých krajoch s výnimkou Bratislavského.
24. marec 2024: Maďarská vnútroštátna politika na pozadí rozširovania Severoatlantickej aliancie
(Tamara Harčariková)
Novým prezidentom Maďarska sa koncom februára 2024 stal doterajší predseda maďarského Ústavného súdu Tamás Sulyok, ktorý bol zvolený parlamentom na návrh strany Fidesz. Sulyok sa pri svojej slávnostnej inaugurácii v príhovore vyjadril: „Maďari môžu posilniť Európu, pokiaľ to budú môcť robiť ako Maďari.“
Okrem toho, Maďarsko ako posledný štát Aliancie, schválilo vstup Švédska do NATO. Po ratifikácii švédskeho vstupu bolo nutné, aby ju podpísal aj maďarský prezident. Preto očakávaným prvým krokom novozvoleného prezidenta bol len niekoľko hodín po jeho nástupe do prezidentského úradu, 5. marca 2024, podpis daného ratifikačného dokumentu o pristúpení Švédska do NATO, ktoré sa tak stalo 32. členom Aliancie.
V súvislosti s touto témou na bezpečnostnej konferencii v Prahe pri príležitosti 25 rokov Českej republiky v NATO, ktorá sa konala začiatkom marca 2024, bývalý americký prezident Bill Clinton popísal rozšírenie Severoatlantickej aliancie ako správne rozhodnutie a dobrú investíciu.
Zdroje: Denník N, Politico, Pravda, SME, TA3
11. marec 2024: Slovensko na stretnutí premiérov V4
(Monika Löfflerová)
Český premiér Petr Fiala v utorok dopoludnia privítal v Lichtenštajnskom paláci pri Vltave predsedu slovenskej vlády Roberta Fica a tiež premiérov Poľska a Maďarska – Donalda Tuska a Viktora Orbána. Podľa pondelkových vyjadrení Fialu a Tuska summit ukáže, či má V4 ešte zmysel, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Lídri podľa českého úradu vlády rokovali najmä o energetickej bezpečnosti, strategickej agende EÚ, o predchádzaní nelegálnej migrácii, či ďalšej podpore Medzinárodného vyšehradského fondu.
To, či sa budú vedieť zhodnúť na konkrétnych projektoch, podľa Fialu ukáže, či má formát V4 ešte zmysel, alebo ide o prežitok. Dodal, že ho príliš neteší stretávať sa s kolegami, s ktorými v kľúčových veciach nesúhlasí, ale napriek tomu považuje spoločný dialóg za dôležitý.
Po tom, ako český a poľský premiér kritizovali vyjadrenia Roberta Fica pred rokovaním v Paríži. Po stretnutí je jasné, že V4 pokračuje – našli vraj mnoho spoločného. Aj keď ich veľa tém rozdeľuje, stále má význam tak pre nás, ako aj Európsku úniu a Ukrajinu.
Na otázku, či sa SR zapojí do iniciatívy ČR, ktorá vo svete zháňa muníciu pre Ukrajinu a na Západe sa snaží zaistiť jej financovanie, Fico reagoval slovami, že jeho vláda nebude Ukrajine poskytovať žiadnu vojenskú pomoc, ak ide o zbrane a muníciu zo skladov štátu a armády. Pri komerčnej činnosti však nebude klásť prekážky.
Zdroje: TASR, Denník N, JOJ 24
23. február 2024: Fínsko a jeho nová hlava štátu
(Tamara Harčariková)
Koncom januára a začiatkom februára 2024 sa konali vo Fínsku prezidentské voľby, v ktorých zvíťazil bývalý premiér štátu – Alexander Stubb. Vo Fínskej republike je uplatňovaný pre voľbu prezidenta dvojkolový väčšinový volebný systém a hlava štátu je volená na 6-ročné funkčné obdobie.
V týchto voľbách sa ani jednému kandidujúcemu subjektu nepodarilo získať nadpolovičnú väčšinu všetkých hlasov v prvom kole, preto sa 11. februára 2024 uskutočnilo druhé kolo, v rámci ktorého proti sebe stáli Alexander Stubb a Pekka Haavisto. Predchádzajúci prezident Fínska Sauli Niinistö sa nemohol uchádzať o znovuzvolenie, z dôvodu naplnenia mandátu dvoch funkčných období po sebe, čo je možné maximum.
Alexander Stubb dosiahol v druhom kole volieb 51,6 % hlasov, teda potrebnú väčšinu, aby sa mohol stať novým prezidentom Fínskej republiky. Víťaz prezidentských volieb sa po zistení výsledkov vyjadril na adresu svojho konkurenta s úctou: „Som hrdý, že som s vami mohol kandidovať v týchto voľbách. Ďakujem za pekné preteky.“
Nová fínska hlava štátu bude zohrávať vedúcu rolu celkovej zahraničnej a bezpečnostnej politiky štátu, pôsobiac aj ako vrchný veliteľ ozbrojených síl. Alexander Stubb, ktorý prevezme svoju novú funkciu, podporuje úzku spoluprácu s NATO, ktorého je Fínsko súčasťou (od roku 2023) a zastáva tvrdý postoj voči Rusku, s ktorým zdieľa štátnu hranicu. Stubb sa taktiež vyjadril, že má v úmysle byť zjednocujúcou silou fínskej spoločnosti. Prezidentského úradu sa oficiálne ujme 1.3.2024.
Zdroje: BBC, Politico, Euractiv, AP
12. február 2024: Protesty opozície
(Monika Löfflerová)
Menej než dva mesiace pred prezidentskými voľbami sa opozičné protesty proti vláde ešte výraznejšie rozrastajú, hoci sa na nich ľudia zhromažďujú už siedmykrát. Zhromaždenia organizovali opäť tri opozičné strany Progresívne Slovensko, SaS a KDH.
Vyše 30-tisícový dav v Bratislave doplnili stovky a tisíce odporcov vládnych zásahov do trestnej politiky štátu z 29 ďalších slovenských miest.
Ľudia protestujú najmä proti rušeniu špeciálnej prokuratúry či znižovaniu trestov za ekonomickú kriminalitu. Samotný podpredseda Progresívneho Slovenska Truban v relácii Na telo s Kovačičom naznačil, že samotné protesty nič nezmenia ale treba ukázať, že ľudia sú proti zmene zákona. Jedným dychom dodáva, že samotné protesty slúžia aj ako kampaň pre blížiace sa prezidentské voľby.
Zdroj: Denník N, Markíza
25. januára 2024: Nečakaná zmena na dánskom tróne
(Tamara Harčariková)
Po 52-ročnom panovaní, dánska kráľovná Margaréta II., prijala v novoročnom príhovore rozhodnutie abdikovať, čím zaskočila svojich krajanov aj svet. Ide o prvú dánsku panovníčku, ktorá po takmer 900 rokoch odstúpila a prenechala tak trón svojmu najstaršiemu synovi Frederikovi. Po 134 rokoch teda na európskom kontinente nevládne žiadna žena panovníčka.
14. januára 2024 nadišiel koniec vyše 5 desaťročí trvajúcej éry obľúbenej kráľovnej, ktorá je prirovnávaná k Alžbete II., a začala sa nová kapitola dejín. Margaréta II. formálne podpísala svoju abdikáciu počas zasadnutia Štátnej rady v paláci Christiansborg, sídle dánskeho parlamentu. Týmto aktom sa jej syn, korunný princ Frederik, stal kráľom Frederikom X. Následne opustila miestnosť so slovami „Boh ochraňuj kráľa“.
Aj keď je Dánsko jednou z najstarších monarchií na svete, na rozdiel napríklad od Veľkej Británie, tu neprebieha oficiálny korunovačný ceremoniál. Dánska premiérka Mette Frederiksenová z balkóna paláca prehlásila Frederika za kráľa pred tisíckami ľudí. Jeho prvé slová ako monarchu boli: “Dúfam, že sa stanem zjednocujúcim kráľom zajtrajška…” Je zvykom, že nový panovník si osvojí aj isté kráľovské motto ako hlavný princíp svojej vlády. Motto nového dánskeho kráľa znie: “Zjednotení, oddaní, za kráľovstvo Dánsko”.
Frederik X. sa ako korunný princ venoval vo svojej činnosti najmä boju proti klimatickej zmene a v tomto záväzku hodlá pokračovať. Rola kráľa je však v Dánskom kráľovstve najmä ceremoniálna. Jeho manželka, kráľovná Mary, bude zastávať významnú verejnú rolu. Dánsko tak bude mať oficiálne dve kráľovné, keďže aj Margaréta II. si svoj titul ponechá. Korunným princom a následníkom trónu sa stáva 18-ročný Christian, najstarší syn Frederika a Mary.
Zdroje: Politico, AP, Reuters, ZDF
14. januára 2024: Začala sa prezidentská volebná kampaň
(Monika Löfflerová)
Od parlamentných volieb sa plynulým tempom presúvame k ďalším. K volebným urnám pôjdeme prvýkrát v sobotu 23. marca. Druhé kolo prezidentských volieb je naplánované na 6. apríla.
Právo navrhnúť kandidáta na prezidenta majú poslanci NR SR a taktiež občania SR. V prípade občianskeho návrhu kandidáta sa návrh podáva formou petície podpísanej najmenej 15.000 občanmi, ktorí majú právo voliť do NR SR. V prípade poslaneckého kandidáta musí návrh svojím podpisom podporiť najmenej 15 poslancov NR SR. Kandidovať môže podľa zákona každý občan SR s trvalým pobytom na Slovensku, ktorý má v deň voľby aspoň 40 rokov.
Najviac sa diskutuje o dvoch menách. Bývalý šéf diplomacie Ivan Korčok potvrdil svoju kandidatúru na prezidentskú funkciu, s tým, že už má dostatok podpisov a pokračuje v osobnej kampani v teréne. Jeho potenciálny súper, ktorý by bol podľa starších prieskumov dokonca favoritom prezidentských volieb, Peter Pellegrini, ešte začiatkom septembra svoju kandidatúru vylučoval. Dnes už priznáva, že ju zvažuje. Posledné informácie naznačujú, že svoju kandidatúru oznámi v najbližších dňoch.
Zdroje: Aktuality, Pravda, Sme
29. novembra 2023: Ďalšie srbské voľby, nezrovnalosti a protesty
(Tamara Harčariková)
V Srbsku sa od vyhlásenia výsledkov volieb v druhej polovici decembra 2023 konajú rozsiahle protesty, ktorých hlavným iniciátorom je opozícia. Hnutie Srbsko proti násiliu, ktoré skončilo na druhom mieste s pomerne veľkým rozdielom, tvrdí, že voľby boli zmanipulované a došlo k volebným podvodom. Protesty boli sprevádzané výtržníctvom či blokádami.
Ohlasy Západu na priebeh volieb sa nesú tiež v kritickom duchu. Neprípustnosť nejasností spojených so srbskými voľbami akcentovalo napríklad Nemecko. Európska únia uviedla, že srbský volebný proces potrebuje reformu. Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v záveroch o volebnom dni v Srbsku uviedla: „poznačili ho ojedinelé prípady násilia, procedurálnych nezrovnalostí a častých obvinení z organizovania a zneužívania voličov na podporu vládnucej strany“. Taktiež boli pozorované prípady skupinového hlasovania či kupovania hlasov.
Boli to tretie parlamentné voľby za menej ako štyri roky, ktoré oficiálne vyhrala Srbská pokroková strana Alexandra Vučića so značnou prevahou (takmer 47 % hlasov), čím by získala absolútnu väčšinu v parlamente a mohla zostaviť jednofarebnú vládu.
Dané voľby sa odohrali v čase polarizácie a nespokojnosti s ekonomickým a sociálnym stavom srbskej spoločnosti. V septembri 2023 eskalovalo napätie aj v kontexte situácie v Kosove, no od januára 2024 má dôjsť k zásadnému kroku – uznávaniu poznávacích značiek áut registrovaných Kosovom. Dosiaľ kosovské vozidlá mohli prekročiť srbskú hranicu, len ak si štátny znak na poznávacích značkách prelepili.
Zdroje: OBSE, Reuters, Aktuality, Pravda
21. decembra 2023: Rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry
(Monika Löfflerová)
Zrušiť či nezrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP)? Táto otázka rezonovala naprieč politickým spektrom aj odbornou verejnosťou. Na jednej strane právny štát a jeho úpadok na druhej strane, že slnko opäť vyjde a korupčné kauzy môžu riešiť iné prokuratúry. No odpovedajú aj ľudia, ktorých vyhnalo toto rozhodnutie do ulíc. Dôvodom návrhu na zrušenie sa zdal byť Daniel Lipšic vo funkcii špeciálneho prokurátora. Ten bol ochotný z pozície odstúpiť, ak vláda úrad zachová. Možno by sa niekomu zdal daný úrad zbytočný no rieši tie najzávažnejšie kriminálne činy – úkladné vraždy, terorizmus, machinácie pri verejnom obstarávaní či korupciu. S úradom sa spájajú aj určité pochybnosti napríklad vtedajšia koalícia upravila zákon, ktorý umožnil stať sa špeciálnym prokurátorom aj človeku bez prokurátorskej praxe. Teda ostáva otázka ako to vyriešiť. Už na začiatku to bolo politické rozhodnutie no prezidentke ani europarlamentu tento problém neostáva ľahostajný.
Zdroj: Aktuality, RTVS, Denník N
27. november 2023: Koniec politickej neistoty v Španielsku?
(Tamara Harčariková)
V závere mája španielsky premiér Pedro Sánchez ohlásil predčasné parlamentné voľby po tom, čo jeho politická strana – Španielska socialistická robotnícka strana (PSOE) – prehrala v regionálnych a komunálnych voľbách. Predčasné parlamentné voľby sa uskutočnili v júli tohto roku, kedy zvíťazila Ľudová strana, ktorá ale nedokázala zložiť novú vládu. Poverenie na zostavenie vlády kráľom Filipom VI. získal teda Sánchez, ktorého strana skončila vo voľbách druhá. Nájdenie potrebných koaličných partnerov mu však trvalo až do novembra.
Líder socialistov potreboval na získanie dôvery v parlamente podporu menších politických strán, ktorú si zaistil dohodou s katalánskou separatistickou stranou Junts. Premiér jej prisľúbil amnestiu pre stíhaných katalánskych separatistov, ktorí sa v roku 2017 podieľali na neúspešnom vyhlásení nezávislosti Katalánska. Španielska vláda sa aktuálne skladá z 22 členov (z toho je desať žien), pričom 17 kresiel pripadlo PSOE a 5 koaličnému partnerovi – zoskupeniu Sumar.
Vyslovením dôvery novej vláde Pedra Sanchéza sa potenciálne uzatvára obdobie politických otrasov v Španielsku. Od júla panovali v štáte obavy z politického patu, vypísania druhých predčasných volieb v jednom roku a z problému zostavenia stabilnej vlády. Napriek tomu, že sa Pedrovi Sánchezovi podarilo v novembri zostaviť vládu, zákon o amnestii pre katalánskych separatistov je kritizovaný časťou verejnosti. Dokonca sa proti nemu uskutočnilo v štáte viacero demonštrácií. Je teda otázne, či sa staro-novému premiérovi podarí v blízkej dobe zjednotiť rozpoltenú spoločnosť.
Zdroje: Politico, Reuters, RTVS, Pravda
13. november 2023: Povolebné Slovensko, ukončite výstup a nástup – parlament sa zatvára
(Monika Löfflerová)
Povolebné Slovensko sa nesie v znamení odvolávania a presúvania nielen vlajok a obrazov. Dôvera novej vláde ešte nebola daná, no opozícia už chce odvolávať. Politická tradícia počkať s odvolávaním aspoň 100 dní pravdepodobne nebude dodržaná. Progresívne Slovensko sa dostáva do svojej roly opozičnej politiky. Sú pripravení okamžite podať návrh na zvolenie mimoriadnej schôdze NR SR o vyslovení nedôvery ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi za podpory SaS a hnutia Slovensko. KDH zbiera podpisy na odvolávanie Ľuboša Blahu. Nová funkcia mu môže byť odobraná kvôli svojmu počinu vyveseniu obrazu Che Guevaru na stenu svojej kancelárie a vymenenie európskej vlajky za slovenskú.
Peter Pellegrini oznamuje, že zvažuje kandidatúru na prezidenta. Mohla by sa naskytnúť otázka ako dlho už nad touto informáciou rozmýšľa, keďže už pred voľbami boli vedené špekulácie.
Tak, na ktorý vlak nastúpi tento politik je otázne, no už teraz vidíme, že táto jazda bude tak hektická ako cesta slovenskými železnicami. Nikdy neviete, kde môžete mať zrazu prestup a kedy vaša jazda skončí.
26. október 2023: Prehlbovanie dôvery Číny a Ruska
(Tamara Harčariková)
Čínsky prezident Si Ťin-pching sa v druhej polovici októbra tohto roku stretol v Pekingu s jeho náprotivkom Vladimírom Putinom pri príležitosti výročia iniciatívy Belt and Road Initiative (BRI), tzv. nová hodvábna cesta, ktorá predstavuje čínsky globálny infraštruktúrny program. Ide o stratégiu zahraničnej politiky posilňujúcu politický a ekonomický vplyv Číny vo svete. Na terajší samit prišiel aj, ako jediný štátnik z Európskej únie, maďarský premiér Viktor Orbán.
Stretnutie prezidentov Číny a Ruska, na pozadí samitu, sa nieslo v duchu prehlbovania vzťahov a dôvery, kedy Si Ťin-pching ocenil silné osobné priateľstvo s Putinom, s ktorým sa za posledných 10 rokov stretol 42-krát. Vladimír Putin v októbri potvrdil, že Čína naďalej zohráva kľúčovú úlohu v zahraničnej politike Ruska, vzhľadom na to, že lídri štátov sa videli v marci tohto roku v Moskve, kde hovorili o novej ére spolupráce a partnerstve bez obmedzení. Bilaterálne vzťahy týchto dvoch štátov, najmä v ekonomickej oblasti, od roku 2022 napredujú.
Šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell v prvej polovici októbra taktiež navštívil Peking. Pri tejto príležitosti diskutoval s čínskymi predstaviteľmi o obchodnom napätí medzi EÚ a Čínou, možnej spolupráci i aktuálnych otázkach, vrátane konfliktu medzi Izraelom a Hamasom. Zároveň naliehal na Čínu, aby využila svoj vplyv na Rusko, a tak bola nápomocná pri snahe o zastavenie vojny na Ukrajine. Viaceré západné štáty však stále s obavami sledujú strategické zbližovanie Číny a Ruska.
Zdroje: Politico, Al Jazeera, Reuters, CNN, Pravda
15. október 2023: Slovenské parlamentné voľby 2023
(Monika Löfflerová)
Správa týchto volieb je – nepotrebujete skončiť prvý, aby ste o všetkom mohli rozhodnúť. Predseda strany Peter Pellegrini až v dnešných dňoch určil smerovanie celej krajiny rozhodnutím, že svoje rokovania o vzniku vlády bude viesť len so stranami Smer-SD a SNS. To v číslach znamená, že na Slovensku bude po vyše troch rokoch znovu vládnuť Smer a premiérom bude po piatich rokoch Robert Fico. Stane sa štvrtýkrát premiérom. Sedemnásť rokov po tom, ako sa mu to podarilo prvý raz. Slovensko podľa Pellegriniho potrebuje stabilnú a zodpovednú vládu. „Bol to slovenský volič, ktorý vo voľbách rozhodol o tom, že vyhrala strana Smer-SD. Som presvedčený, že po triapolročnom marazme potrebujeme vládu, ktorá bude riešiť priority ľudí,“ vyhlásil Pellegrini. Zároveň dodal, že rešpektuje rozhodnutie voličov, ktorí si za premiéra zvolili a želajú Roberta Fica.
Predsedníctvo Smer-SD sa ku koalícii Hlas-SD a SNS prikláňa a ako uviedol predseda strany Smer-SD urobí všetko preto, aby sa to podarilo. Jedným dychom dodáva, že s lídrami strany intenzívne rokujú.
11.10.2023 Robert Fico (Smer-SD), Peter Pellegrini (Hlas-SD) a Andrej Danko (SNS) podpísali memorandum o porozumení. Zhodli sa na podpore kandidáta na predsedu parlamentu, ktorého navrhne Hlas-SD a na podpore kandidáta na post predsedu vlády navrhnutého stranou Smer-SD. Ďalším z bodov bolo rozdelenie ministerstiev, pričom Smer-SD získa premiérsky post a šesť ministerstiev, Hlas-SD bude mať sedem ministerských postov a SNS tri, z toho jedno je novovytvorené. Udialo sa tak jedenásty deň po predčasných parlamentných voľbách.
Zdroje: Aktuality.sk, SITA, Pravda
26. september 2023: Francúzsko v zrkadle aktuálneho diania v politike a diplomacii
(Tamara Harčariková & Martin Libiak)
Francúzsky prezident Emmanuel Macron prijal 20. 9. 2023 v Paríži britského kráľa Karola III. s kráľovnou manželkou. Tí v daný deň započali dlhoočakávanú trojdňovú štátnu návštevu Francúzska. Jej pôvodný termín v marci tohto roku musel byť presunutý pre nepokojnú situáciu v Paríži – pre vtedajšie protesty a búrlivú politickú atmosféru.
Kráľ s kráľovnou boli oficiálne prijatí prezidentom Macronom v Elyzejskom paláci a večer sa ako čestní hostia zúčastnili štátneho banketu na zámku Versailles. Svoju trojdňovú návštevu zavŕšili v oblasti Bordeaux, kde sa kráľ zaujímal predovšetkým o environmnetálne problémy zahŕňajúce klimatickú zmenu. Táto štátna návšteva mala symbolicky zobrazovať pomyselný krok k zlepšeniu vzťahov Francúzska a Veľkej Británie, najmä po posledných rokoch, ktoré boli spojené so spormi ohľadom Brexitu, migrácie a ďalších otázok.
Na pozadí tejto mediálne sledovanej kráľovskej návštevy parížska prokuratúra oznámila, že podniká kroky, ktoré by mohli viesť k stíhaniu krajne pravicovej političky Marine Le Pen a jej spolupracovníkov kvôli zneužitiu európskych fondov na financovanie straníckych aktivít. Ak by ju súd uznal za vinnú, hrozilo by jej odňatie slobody a zákaz zastávať verejnú funkciu na dobu určitú, čo by znemožnilo jej kandidatúru vo francúzskych prezidentských voľbách v roku 2027.
Diplomatický zbor Francúzska bol v daných dňoch prítomný aj na tradičnom septembrovom 78. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN, známom aj ako High-level Week. Delegáciu reprezentovala francúzska ministerka Európy a zahraničných vecí Catherine Colonna. Francúzsko prišlo na tento samit s troma hlavnými prioritami – globálne výzvy v podobe klimatickej zmeny a životného prostredia; téma bezpečnosti v zmysle ruskej agresie na Ukrajine; a napokon podpora a ochrana ľudských práv.
Zdroje: Reuters, UN, Diplomatie.gouv.fr, France24, CNN, Aktuality
16. september: Slovensko na summite Iniciatívy Trojmoria
(Tamara Harčariková & Martin Libiak)
Na začiatku septembra 2023 sa konal v Bukurešti dvojdňový summit Iniciatívy Trojmoria (Three Seas Initiative), ktorého súčasťou je aj Slovenská republika. Iniciatíva Trojmoria vznikla v roku 2016 a združovala dvanásť štátov medzi Baltským, Čiernym a Jadranským morom – Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Česko, Slovensko, Maďarsko, Slovinsko, Rakúsko, Chorvátsko, Rumunsko, Bulharsko. V tomto roku došlo k rozšíreniu tohto zoskupenia, kedy sa Grécko stalo jeho trinástym členom.
Cieľom tejto platformy je podpora spolupráce najmä v oblasti rozvoja infraštruktúry v sektoroch energetiky, dopravy a digitálnych technológií, so zameraním sa na nové investície a ekonomický rast. Tento summit Iniciatívy troch morí tak môže ponúknuť Slovensku nové investičné a finančné príležitosti. Z toho dôvodu bola v Bukurešti prítomná aj slovenská delegácia podnikateľov a firiem, ktorá sa zúčastnila na sprievodnom podnikateľskom fóre 3SI Business Forum.
V rámci programu septembrového stretnutia, ktorého hostiteľom bol rumunský prezident Klaus Iohannis, boli prejednané otázky týkajúce sa podpory Ukrajiny, energetickej bezpečnosti aj digitalizácie regiónu prostredníctvom úzkej spolupráce európskych štátov. Slovensko reprezentovala svojou prítomnosťou Zuzana Čaputová. Prezidentka vyzdvihla potrebu dobudovania prepojenia v smere sever-juh, najmä po zmene bezpečnostnej situácie v Európe, a naliehavosť znižovať závislosť na dodávkach energetických surovín.
V rámci summitu využila Zuzana Čaputová čas aj na rozhovory s lídrami zúčastnených krajín. S hlavou štátu Maďarska Katalin Novákovou diskutovali najmä o aktuálnej situácii a spôsoboch riešenia nelegálnej migrácie. Táto téma, ako aj situácia v regióne strednej Európy, boli súčasťou diskusie prezidentky s jej rakúskym náprotivkom Alexandrom Van der Bellenom. Okrem týchto rokovaní využila Čaputová priestor i na stretnutie s osobitným predstaviteľom Bieleho domu pre klímu Johnom Kerrym. Diskutovali spolu predovšetkým o ochrane klímy a zelenej tranzícii.
Zdroje: 3seas.eu, SITA, TASR, Pravda, Prezident.sk
23. august 2023: Štátny prevrat v Nigeri ako súčasť napätej geopolitickej situácie v Afrike
(Tamara Harčariková & Martin Libiak)
Z 26. júla na 27. júla 2023 sa v africkom štáte Niger uskutočnil štátny prevrat po tom, čo bol prezident Mohamed Bazoum spolu s vládou zajatý a zvrhnutý nigerskou armádou. Týmto aktom armáda taktiež pozastavila činnosť všetkých štátnych inštitúcií, zaviedla zákaz vychádzania a uzavrela štátne hranice.
Región Sahel, ktorého je Niger súčasťou, dlhodobo sužuje napätie a násilie zo strany islamistických skupín napojených na teroristické organizácie Al-Káida a Islamský štát (IS). Niger je taktiež jedným z kľúčových partnerov Francúzska v tomto regióne. Vzniknutá situácia môže znamenať problémy aj pre Európsku úniu (EÚ) a USA, ktoré sa snažia zachovať v danom regióne určitý politický a vojenský vplyv. Súčasný chaos môže spomaliť boj proti džihádistom a prispieť k zvýšeniu ruského vplyvu v regióne. V susedných štátoch, Líbyi a Mali, sú prítomní vojaci skupiny Vagnerovcov. Africký región sa stáva diplomatickým bojiskom, kde sa Rusko a Čína dlhodobo snažia presadiť svoj vplyv.
Dva dni po zadržaní demokraticky zvoleného prezidenta Bazouma bol vyhlásený za nového vodcu štátu generál Abdourahmane Tchiani. Ten bol doposiaľ šéfom prezidentskej ochranky a lídrom zoskupenia Národná rada pre ochranu vlasti (CNSP), ktoré zosnovalo zvrhnutie prezidenta. Tchiani uviedol, že Niger potreboval zmenu svojho smerovania pred jeho zánikom. Zahraničných partnerov požiadal o pochopenie a podporu.
Organizácia Spojených národov, EÚ, USA, Francúzsko a mnohé západné krajiny vyjadrili podporu prezidentovi Bazoumovi, pričom žiadajú jeho prepustenie. EÚ oznámila pozastavenie svojej finančnej a bezpečnostnej spolupráce s Nigerom. Francúzsky prezident Emmanuel Macron označil prevrat za nebezpečný pre celý región.
Zdroje: Reuters, CNN, BBC, RTVS, TA3
11. august 2023: Voľby 2023: finálne prípravy vrcholia
(Tamara Harčariková & Martin Libiak)
Smerovanie Slovenska v budúcom období ovplyvnia občania skrze voľbu svojej preferovanej politickej strany v predčasných voľbách do NR SR už o menej ako dva mesiace. Letné prieskumy verejnej mienky ukazujú značnú diverzitu a roztrieštenosť hlasov medzi politické strany, ktoré sa v prieskumoch objavujú na päť percentnej hranici zvoliteľnosti (v prípade dvojkoalície ide o sedem percent). Odborníci z daného dôvodu predpokladajú možné prepadnutie veľkej časti hlasov. To by v konečnom dôsledku mohlo ešte viac pomôcť stranám, ktoré si v predvolebných prieskumoch držia popredné miesta.
Okrem iného sa časť politológov zaujíma aj o hlasy zo zahraničia, ktoré by mohli istým spôsobom zmeniť výsledky volieb pre jednotlivé politické subjekty. Takáto možnosť hlasovania bola propagovaná viacerými štátnymi inštitúciami, vysokými štátnymi predstaviteľmi, ale aj mimovládnymi organizáciami a jednotlivcami z odborných, kultúrnych a ďalších relevantných komunít. Predloženie žiadosti o voľbu poštou zo zahraničia mali Slováci do 9. augusta 2023.
V týchto dňoch už voliči vo svojich poštových schránkach nachádzajú aj oznámenie o čase a mieste konania volieb do NR SR, ktoré obsahuje aj číslo okrsku, či poučenie voliča o priebehu voľby. Okrem oznámenia by mal byť voličom doručený aj kompletný zoznam zaregistrovaných kandidátov jednotlivých politických strán. Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán zaregistrovala kandidátky 25 subjektov a následne im vylosovala poradové čísla.
Zostávajúci čas do parlamentných volieb, ktoré sa uskutočnia 30. septembra 2023, využívajú politické strany na vyvrcholenie svojich kampaní. Postupne sa realizujú aj televízne politické diskusie a ďalšie predvolebné prieskumy, ktoré odzrkadľujú aktuálne voličské nálady. Tie potrvajú až do začiatku volebného moratória na volebnú kampaň a zverejňovanie prieskumov, ktoré začne 48 hodín pred voľbami. Počas moratória je zákonom zakázané viesť akúkoľvek kampaň či zverejňovať prieskumy a volebné ankety.
Zdroje: Ministerstvo vnútra SR, Aktuality.sk, SITA
24. júl 2023: Holandsko: koniec éry Marka Rutteho
(Tamara Harčariková & Martin Libiak)
Holandský premiér Mark Rutte, dlhoročne zastávajúci svoj post, odstupuje z funkcie a spolu s ním padá celá vláda. Na tomto rozhodnutí, ktorého príčinou boli rozdielne postoje v oblasti migračnej a azylovej politiky, sa uzniesli vládne strany 7. júla 2023.
Súčasná vláda pozostávajúca zo štyroch strán (Ľudová strana pre slobodu a demokraciu, Demokrati 66, Kresťanská demokratická výzva, Kresťanská únia) vznikla len pred 18 mesiacmi, v marci 2021. Avšak táto krehká štvorkoalícia nedokázala prekonať odlišné vnímanie otázok o migrácii, v dôsledku čoho dochádza k predčasnému ukončeniu jej spolupráce. Premiér informoval o aktuálnej situácii holandského kráľa Viliama Alexandra, ktorý demisiu vlády oficiálne prijal. Súčasná vláda však povedie Holandsko až do predčasných parlamentných volieb, ktoré sa budú konať 22. novembra 2023. Je možné očakávať, že súčasťou predvolebnej kampane bude aj sporná téma migrácie.
Politik, premiér a líder konzervatívnej Ľudovej strany pre slobodu a demokraciu Mark Rutte sa zapíše do holandskej politickej histórie ako najdlhšie vládnuci premiér v štáte. Na jeho čele stál dlhých 13 rokov. Rutte uviedol, že v najbližších parlamentných voľbách sa nebude uchádzať o kreslo poslanca. Okrem toho sa vzdá pozície lídra svojej politickej strany. Na parlamentnom zasadnutí oznámil aj svoj odchod z politiky.
Zdroje: SITA, Politico, Financial Times, CNN
9. júla 2023: Zavŕšenie slovenského predsedníctva V4
(Tamara Harčariková & Martin Libiak)
V pondelok 26. júna 2023 sa predsedovia vlád členských krajín Vyšehradskej štvorky (V4) stretli na Úrade vlády SR, kde ich privítal súčasný slovenský premiér Ľudovít Ódor.
Témami, ktoré na stretnutí rezonovali, boli solidarita s Ukrajinou a jej povojnová obnova, otázky migrácie, Európsky plán zelenej dohody, či potenciálne rozšírenie Európskej únie o štáty Západného Balkánu a ich integrácia. Paralelne išlo o primárne témy samitu Európskej únie, ktorý sa konal 29. a 30. júna 2023. Už na stretnutí V4 sa premiéri zhodli na odmietnutí povinných kvót a nútenej relokácie v oblasti nelegálnej migrácie. Avšak názorové rozdiely štátov V4 v riešení danej problematiky pretrvávajú naďalej.
Stretnutím V4 v Bratislave sa zároveň zavŕšilo ročné predsedníctvo Slovenskej republiky a od 1. júla 2023 ho oficiálne preberá Česká republika. Heslo súčasného predsedajúceho štátu znie: „V4 pre občanov“. Priority na nasledujúce obdobie sa dotýkajú viacerých sfér, počnúc spoločnými projektmi v oblasti dopravy, energetiky, kultúry i obrany. Podpora spolupráce V4 má smerovať k dosiahnutiu bezpečnej a vyspelej spoločnosti, k rozvoju prepojenej ekonomiky a pomoci Ukrajine.
Česká republika si je taktiež vedomá, že počas jej ročného predsedníctva oslávia štáty V4 svoje 20. výročie vstupu do EÚ a 25. výročie vstupu do NATO (v prípade SR pôjde o 20. výročie).
Zdroje: SITA, Pravda, RTVS
17. júna 2023: „Svitá na zelenšie časy?“ – Deforestácia Amazonského pralesa
(Tamara Harčariková & Martin Libiak)
Získané údaje z družicových záberov brazílskeho Národného inštitútu vesmírneho výskumu (Instituto Nacional de Pesquisas Espaciais, INPE) naznačujú spomalenie medziročného odlesňovania Amazonského pralesa o 31 %. Deforestácia pralesa bola od januára do mája 2023 nižšia než za rovnaké obdobie v predošlom roku merania. Tento fenomén prichádza po nástupe brazílskeho ľavicového prezidenta Luiza Inácia Lula da Silva do úradu 1. januára 2023.
Lula vystriedal na prezidentskom poste krajne pravicového Jaira Bolsonara, ktorý bol známy svojimi vyjadreniami proti ochrane životného prostredia. Počas jeho úradovania v rokoch 2019 až 2022 sa odlesňovanie pralesa, ktorý sa svojou väčšinovou rozlohou rozprestiera v Brazílii, zvýšilo takmer o 60 %, čo znamenalo nárast 15-ročného maxima. Ukončenie deforestácie Amazonského pralesa je ústredným bodom environmentálnej politiky súčasného prezidenta Lulu.
Počas Svetového dňa životného prostredia 5. júna 2023 Lula predstavil plán na boj s odlesňovaním. V pláne sa spomína intenzívnejšie využívanie spravodajských informácií a satelitných snímok na zachytenie trestnej činnosti. Okrem toho legalizuje práva vlastníkov pôdy a nabáda monitorovať obhospodarovanie lesov. Predstavený plán zahrňuje i rozvoj zelenej ekonomiky so zámerom udržať daný región bez odlesňovania. Nezabúda ani na obnovu poškodených a dotknutých oblastí lesov a vegetácie.
Fundamentálnym cieľom je ukončiť odlesňovanie do roku 2030, čo je aj súčasťou Glasgowského klimatického paktu z roku 2021, kedy ho medzi 140 krajinami sveta podpísala i Brazília, paradoxne na čele ešte s vtedajším prezidentom Bolsonarom. Ako však bude vyzerať budúcnosť Amazonského pralesa, ktorý je signifikantným nárazníkom proti klimatickej zmene, je nateraz otázne.
Zdroje: Politico, Al Jazeera, EcoWatch, SITA, RTVS
8. júna 2023: Nová vláda odborníkov
(Tamara Harčariková & Martin Libiak)
Dočasne poverená vláda na čele s Eduardom Hegerom, ktorá mala viesť Slovensko až do predčasných volieb v septembri 2023 sa v máji toho istého roku rozpadla. V dôsledku danej situácie prijala prezidentka Zuzana Čaputová rozhodnutie vymenovať 15.5.2023 prvú úradnícku vládu v histórii Slovenskej republiky.
Ústava SR neobsahuje pojem „úradnícka vláda“, no jej vytvorenie umožňuje. Súčasná vláda pozostáva z odborníkov, ktorí aktuálne nie sú súčasťou politického predvolebného boja a majú skúsenosti z praxe v jednotlivých oblastiach, ktoré spravujú. Prezidentka konzultovala zloženie novovytvorenej vlády aj s Ľudovítom Ódorom, ktorý sa stal novým premiérom. Jeho vláda sa chystá stavať na piatich základných princípoch – pokoj, odbornosť, budúcnosť, spájanie a služba krajine. Za kľúčové priority si stanovili prilákanie talentov na Slovensko, riadenie eurofondov na profesionálnej úrovni a pomoc slabším. Dlhodobé ciele naplniť za stanovený obmedzený čas nestihnú, avšak môžu pripraviť možné praktické spôsoby riešenia závažných tém pre budúcich politických víťazov.
Jednotliví ministri sa začali postupne oboznamovať s agendou ich predchodcov a stavom rezortov. V dohľadnej dobe musí nová vláda vypracovať programové vyhlásenie vlády a požiadať o vyslovenie dôvery parlamentom. Cieľom úradníckej vlády je predovšetkým zaistenie pokojného a stabilného chodu štátu do jesenných parlamentných volieb.
Zdroje: TA3, SITA, Pravda
20. mája 2023: Diplomacia na pozadí korunovácie Karola III.
(Tamara Harčariková & Martin Libiak)
Korunovácia kráľa Karola III. nebola len významným mementom pre Spojené kráľovstvo, ale aj oslavou diplomatických vzťahov a protokolu na najvyššej úrovni.
Korunovačný obrad, ktorý sa konal v sobotu 6. mája 2023, sa niesol v znamení osláv, historických tradícií, ale aj moderných prvkov. Kráľova náklonnosť k environmentálnym témam a udržateľnosti sa pretavila aj do počtu pozvaných hostí, ktorý bol značne nižší oproti poslednej korunovácii kráľovnej Alžbety II. pred 70 rokmi.
Pozvané boli hlavy štátov Commonwealthu a mnohých krajín, ktoré majú so Spojeným kráľovstvom diplomatické vzťahy na dobrej a vysokej úrovni. Zaujímavosťou sa stalo pozvanie kráľovských rodín z Európy i Ázie, ktoré sa na korunováciách iných panovníkov v minulosti neobjavovali. Na korunovácii kráľa Karola III. však boli prítomní aj ako hlavy a reprezentanti svojich štátov.
Medzi hosťami boli aj prezidenti európskych krajín, či vysokopostavení pracovníci z Európskej únie. Slovenskú republiku reprezentovala prezidentka Zuzana Čaputová so svojím partnerom. Nechýbala ani ukrajinská prvá dáma Olena Zelenska či predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen. Spojené štáty americké zastupovala tradične prvá dáma Jill Biden. Prezident USA sa takýchto udalostí zo zvyku a tradície nezúčastňuje.
Stretnutia reprezentantov štátov a inštitúcií na korunovačnom bankete, ale aj pri samotnej korunovácii, boli vhodným miestom pre diskusie, ktoré pozitívne vplývajú na samotné diplomatické vzťahy. Ich súčasťou bol aj predpísaný protokol a etiketa, kde v niektorých prípadoch došlo k malým faux-pas. Daným situáciám by sa na takýchto typoch udalostí mali štátnici vyvarovať. Dodržiavanie protokolu a tradícií hosťujúcej krajiny je neodmysliteľnou súčasťou správne vykonávanej diplomacie.
6. mája 2023: Májový parlamentný maratón
(Tamara Harčariková & Martin Libiak)
Po 88. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá sa konala v priebehu marca, čaká poslancov nabitý program aj v mesiaci máj. Práve na túto schôdzu je naplánovaných vyše 240 bodov programu.
V parlamente sa odráža predvolebná nálada. Poslanci NR SR predložili enormný počet návrhov zákonov, pričom je len málo pravdepodobné, že dôjde k prerokovaniu všetkých a ich prípadnému schváleniu. Zákonodarcovia majú na stole zákony vetované prezidentkou, ale aj návrhy späté s Plánom obnovy, či novelu školského zákona.
Medzi legislatívnymi návrhmi figurujú viaceré z odboru dopravy a hospodárstva. Významnú časť tvoria aj úpravy zákonov z prostredia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Návrhy sa zaoberajú aj zmenami rokovacieho poriadku NR SR, či možnosťami odvolania Generálneho prokurátora a Špeciálneho prokurátora.
Z dôvodu vysokého počtu bodov programu májovej schôdze nemusí dôjsť ani k ich prvému čítaniu. Príčinou je fakt, že prednosť budú mať, podľa slov predsedu parlamentu, vládne a poslanecké návrhy dôležitého rázu. Body programu, ktoré sa nestihnú prerokovať, môžu byť preložené na nadchádzajúcu schôdzu, avšak tá by mala byť poslednou riadnou schôdzou v tomto volebnom období. Schvaľovanie návrhu zákona však zvyčajne trvá dve schôdze. Po parlamentných prázdninách chce predseda parlamentu zvolať už len slávnostné zasadnutie NR SR z dôvodu Dňa Ústavy SR 1. septembra, ktorý je zároveň štátnym sviatkom.
Zdroje: NR SR, Denník N, TA3, Pravda
22. apríla 2023: Veľký krok pre Fínsko a Európu
(Tamara Harčariková & Martin Libiak)
Severoatlantická aliancia (NATO) sa po troch rokoch opäť rozrástla. 4. apríla 2023 sa 31. členom stalo Fínsko. Udialo sa tak len dva dni po fínskych parlamentných voľbách, ktorých výsledok znamená ďalšiu zmenu pre samotný štát, aj pre Európu.
Fínska republika sa vzdialila od svojej dlhodobo presadzovanej politiky neutrality, ktorá bola pre ňu typickým prvkom a vlani spolu so Švédskom prejavila záujem o členstvo v NATO. Tento zvrat zo strany Fínska a Švédska nastal po začiatku ruskej invázie na Ukrajine. Keďže Fínsko zdieľa hranicu dlhú 1 300 kilometrov a taktiež vody Baltského mora s Ruskou federáciou, takýto krok sa javil ako pragmatický a dôležitý pre bezpečnosť Fínov.
Po zdĺhavom priebehu prijímania Fínska za člena Aliancie všetkými parlamentmi jej členských štátov, došlo k dosiahnutiu úspešného výsledku 30. marca 2023, kedy posledný, turecký parlament ratifikoval vstup Fínska do NATO. Proces ratifikácie členstva Švédska zatiaľ ostáva neukončený.
Fínsko sa tak samostatne stalo novým členom NATO – a to 4. apríla 2023 po odovzdaní listiny o pristúpení k Severoatlantickej zmluve. Prístupový protokol Fínska bol následne podpísaný v sídle NATO v Bruseli všetkými spojencami. Generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg uviedol, že ide o významný krok pre lepšiu bezpečnosť nielen Fínska, ale aj Európy. Lídri krajín sa zhodli, že Putin a jeho agresia dosiahli presný opak toho, čo mienil – namiesto cieleného oslabenia Európy došlo k jej posilneniu a sceleniu.
Ďalšia zmena pre Fínsko nastala po parlamentných voľbách, ktoré sa konali 2. apríla 2023. V nich najpopulárnejšia premiérka za posledné roky Sanna Marin neobhájila svoju kandidatúru, čo znamená, že na tomto poste končí. Voľby vyhrala opozičná, konzervatívno-liberálna strana Národná koalícia so ziskom 20,8 %. Politika tejto severnej krajiny sa tak posunie po dlhšej dobe smerom doprava.
Zdroje: NATO, CNN, Economist, Reuters
5. apríla 2023: Zhodnotenie ďalšieho roku v oblasti zahraničnej politiky Slovenska
(Tamara Harčariková & Martin Libiak)
Hodnotiaca konferencia zahraničnej a európskej politiky SR je platforma, ktorú každoročne organizuje Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (Slovak Foreign Policy Association, SFPA) spolu s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Tohtoročný 21. ročník konferencie sa konal 27. marca 2023 v Bratislave. Konferencia predstavuje priestor pre stretnutie ústavných a politických predstaviteľov, ako aj odborníkov, ktorí nesú zodpovednosť za zahraničnú politiku Slovenska.
Tento ročník, ktorý sa niesol v duchu reflexie nielen minulého roka, ale aj 30 rokov slovenskej diplomacie, otvorila hosťka – prezidentka Zuzana Čaputová. Medzi diskutujúcimi nechýbal ani poverený predseda vlády Eduard Heger, poverený minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Káčer, či poverený minister obrany Jaroslav Naď. Objavili sa ale aj mená ako exminister Miroslav Lajčák, či zakladateľka SFPA, bývalá veľvyslankyňa a štátna tajomníčka SR Magdaléna Vášaryová.
Témy, ktoré na konferencii dominovali, sa týkali predovšetkým otázky Ukrajiny, Európskej únie, ale aj boja proti dezinformáciám, či ďalšieho vývoja zahraničnej politiky po jesenných parlamentných voľbách. Prezidentka Zuzana Čaputová apelovala na potrebu čo najširšieho konsenzu v tom, kto sú partneri a spojenci Slovenska. Zdôraznila fakt, že kvôli dezinformáciám, ktorým čelí najmä zahraničná politika, sa znižuje verejná podpora pre vládne kroky pri téme Ukrajiny. Eduard Heger uviedol, že pre Slovensko, ktoré je súčasťou euro-atlantických štruktúr a zdieľa spoločné hodnoty, je v záujme nestratiť toto ukotvenie.
Názory, či existuje reálne riziko odklonenia sa od západnej orientácie, alebo je len hypotetické, sa líšili. Miroslav Lajčák tvrdí, že situácia nie je natoľko vážna a v súčasnosti ani jedna relevantná politická strana nehovorí o vystúpení z EÚ a NATO. Opačný názor zastáva napríklad exminister Ivan Korčok.
Za jeden z najväčších úspechov označili účastníci slovenskú podporu pre Ukrajinu, kedy SR nastavila trend aj pre ďalších európskych spojencov. Slovensko bolo lídrom v poskytovaní humanitárnej i vojenskej pomoci Ukrajine a vďaka tomuto postoju si zlepšilo svoje meno aj v Bruseli.
Zdroje: SFPA, Prezident.sk
22. marca 2023: Demonštrácie vo Francúzsku – Macronova vláda pri presadení dôchodkovej reformy obišla parlament
(Tamara Harčariková & Martin Libiak)
Francúzsko, ktoré je v súčasnosti sužované rastúcimi nepokojmi, sa ocitá v podobnej situácii ako pred piatimi rokmi, kedy boli v štáte hlavnou témou protesty tzv. „žltých viest“.
Krajina galského kohúta sa otriasa vlnami štrajkov a demonštrácií. Od minulého týždňa protestujúci demonštrujú proti dôchodkovej reforme prezidenta Emmanuela Macrona a vlády, ktorá chce okrem iného zvýšiť dôchodkový vek zo súčasných 62 rokov na 64. Francúzi sú za udržanie súčasného vekového stropu, ktorý však patrí medzi najnižšie v krajinách OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj).
Dôvodom nepokojov je aj spôsob, aký si vláda spolu s prezidentom vybrali reformu presadiť. Na jej schválenie využili článok 49 ods. 3 francúzskej ústavy, ktorý umožňuje vláde schváliť návrh zákona bez potreby hlasovania Národného zhromaždenia. Aj napriek tomu, že tento postup v minulosti využili viaceré vlády a je zákonný, do istej miery je vnímaný ako problematický. Väčšina Francúzov je proti takejto ceste schvaľovania – rezonujú hlasy o nedemokratickom spôsobe pretláčania zákona.
Prezident Emmanuel Macron sa týmto krokom ocitá v zraniteľnej situácii a platí vysokú daň v podobe poklesu vlastnej popularity. Prieskumy dokonca ukazujú, že až 70 % opýtaných nie je spokojných so súčasným prezidentom. Jeho obľúbenosť tak klesla na stav podobný z čias protestov „žltých viest“.
Ľavicoví a centristickí opoziční poslanci podali 17. marca 2023 návrh na vyslovenie nedôvery Macronovej vláde. 20. marca už bolo jasné, že francúzska opozícia neuspela. Za vyslovenie nedôvery hlasovalo 278 poslancov, potrebných však bolo 287 hlasov. Vláda sa tak dostala o krok bližšie k presadeniu svojho kontroverzného návrhu zákona. Opozícia sa teraz snaží obrátiť na francúzsku Ústavnú radu pre zablokovanie časti, alebo celého zákona.
Zdroje: Politico, Reuters.
3. marca 2023: Prezidentka Čaputová na stretnutí B9
(Tamara Harčariková & Martin Libiak)
22. februára 2023 sa prezidentka SR Zuzana Čaputová stretla spolu s lídrami Bukurešťskej deviatky vo Varšave, kde medzi seba privítali aj prezidenta Spojených štátov amerických Joea Bidena a generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga.
Bukurešťská deviatka (B9) je medzinárodná organizácia zložená z deviatich štátov – Litva, Lotyšsko, Estónsko, Poľsko, Česko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, ktoré sú súčasťou NATO. B9 bola založená 4. novembra 2015 po anexii Krymu Ruskou federáciou, kedy došlo k podozreniam zo zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie vo východnom krídle NATO.
Lídri sa stretli symbolicky po roku od začiatku ruskej agresie na Ukrajine. Hostiteľmi tohto summitu boli poľský prezident Andrzej Duda, rumunský prezident Klaus Iohannis a slovenská prezidentka Zuzana Čaputová. Prvýkrát v rámci fungovania tejto organizácie sa k B9 pridal aj prezident USA. Tento krok podľa slov lídrov ukazuje silu a jednotu samotnej Aliancie.
Hlavy štátov v poľskej Varšave zhodnotili posledný rok a bezpečnostnú situáciu post-sovietskych krajín a zhodli sa na pokračujúcej podpore Ukrajiny. Ako uviedol prezidentský palác: “Aliancia za posledný rok zásadne posilnila obranu štátov na svojom východnom krídle a tým zvýšila bezpečnosť všetkých svojich členov, vrátane Slovenska.”
Najbližšie stretnutie lídrov B9, ktoré sa uskutoční mesiac pred summitom NATO vo Vilniuse v júli, sa bude organizovať v Bratislave.
Zdroje: SITA, Denník N
13. februára 2023: Česká republika si zvolila nového prezidenta
(Tamara Harčariková & Martin Libiak)
Po desiatich rokoch vystrieda Petr Pavel vo funkcii súčasného dosluhujúceho prezidenta Miloša Zemana. Pavlov nadobudnutý prezidentský mandát je pomerne silný, keďže hlasy voličov sú od zmeny zákona v roku 2012 získavané priamo. Pre Českú republiku sú ako pre jediného spomedzi členov Európskej únie typické dvojdňové voľby. (Od roku 2026 by ale mohlo dôjsť k úprave, ktorá by stanovila jednodňové hlasovanie, konajúce sa v piatok.)
V prvom kole volieb, ktoré sa uskutočnilo 13. a 14. januára 2023, zabojovalo o hlasy voličov osem kandidátov. S najvyšším počtom hlasov sa do druhého kola prebojoval Petr Pavel a nasledoval ho expremiér Andrej Babiš. Pred bránami do druhého kola zostala okrem iných aj Danuše Nerudová. Druhé kolo volieb, konajúce sa 27. a 28. januára 2023, zvíťazil s prehľadom nestranícky kandidát Petr Pavel, ktorý získal 58,32 %, čo predstavovalo viac ako 3,3 milióna hlasov. Andrej Babiš z hnutia ANO získal 41,67 %, alebo 2,4 milióna platných hlasov. Volebná účasť bola vysoká – vyšplhala sa na 70,25 %.
Volebná kampaň bola intenzívna a typická pre stredoeurópsky priestor. Niesla sa na vlne populizmu, zavádzajúcich informácií či strašenia ľudí. Nakoniec si však ľudia vybrali „řád a klid“, ktorý generál Petr Pavel sľúbil vrátiť Českej republike. Inaugurácia je naplánovaná na 9. marca 2023 na Pražskom hrade.
Zdroje: ČT 24