22. marca 2023: Demonštrácie vo Francúzsku – Macronova vláda pri presadení dôchodkovej reformy obišla parlament
(Tamara Harčariková & Martin Libiak)
Francúzsko, ktoré je v súčasnosti sužované rastúcimi nepokojmi, sa ocitá v podobnej situácii ako pred piatimi rokmi, kedy boli v štáte hlavnou témou protesty tzv. „žltých viest“.
Krajina galského kohúta sa otriasa vlnami štrajkov a demonštrácií. Od minulého týždňa protestujúci demonštrujú proti dôchodkovej reforme prezidenta Emmanuela Macrona a vlády, ktorá chce okrem iného zvýšiť dôchodkový vek zo súčasných 62 rokov na 64. Francúzi sú za udržanie súčasného vekového stropu, ktorý však patrí medzi najnižšie v krajinách OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj).
Dôvodom nepokojov je aj spôsob, aký si vláda spolu s prezidentom vybrali reformu presadiť. Na jej schválenie využili článok 49 ods. 3 francúzskej ústavy, ktorý umožňuje vláde schváliť návrh zákona bez potreby hlasovania Národného zhromaždenia. Aj napriek tomu, že tento postup v minulosti využili viaceré vlády a je zákonný, do istej miery je vnímaný ako problematický. Väčšina Francúzov je proti takejto ceste schvaľovania – rezonujú hlasy o nedemokratickom spôsobe pretláčania zákona.
Prezident Emmanuel Macron sa týmto krokom ocitá v zraniteľnej situácii a platí vysokú daň v podobe poklesu vlastnej popularity. Prieskumy dokonca ukazujú, že až 70 % opýtaných nie je spokojných so súčasným prezidentom. Jeho obľúbenosť tak klesla na stav podobný z čias protestov „žltých viest“.
Ľavicoví a centristickí opoziční poslanci podali 17. marca 2023 návrh na vyslovenie nedôvery Macronovej vláde. 20. marca už bolo jasné, že francúzska opozícia neuspela. Za vyslovenie nedôvery hlasovalo 278 poslancov, potrebných však bolo 287 hlasov. Vláda sa tak dostala o krok bližšie k presadeniu svojho kontroverzného návrhu zákona. Opozícia sa teraz snaží obrátiť na francúzsku Ústavnú radu pre zablokovanie časti, alebo celého zákona.
Zdroje: Politico, Reuters.
3. marca 2023: Prezidentka Čaputová na stretnutí B9
(Tamara Harčariková & Martin Libiak)
22. februára 2023 sa prezidentka SR Zuzana Čaputová stretla spolu s lídrami Bukurešťskej deviatky vo Varšave, kde medzi seba privítali aj prezidenta Spojených štátov amerických Joea Bidena a generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga.
Bukurešťská deviatka (B9) je medzinárodná organizácia zložená z deviatich štátov – Litva, Lotyšsko, Estónsko, Poľsko, Česko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, ktoré sú súčasťou NATO. B9 bola založená 4. novembra 2015 po anexii Krymu Ruskou federáciou, kedy došlo k podozreniam zo zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie vo východnom krídle NATO.
Lídri sa stretli symbolicky po roku od začiatku ruskej agresie na Ukrajine. Hostiteľmi tohto summitu boli poľský prezident Andrzej Duda, rumunský prezident Klaus Iohannis a slovenská prezidentka Zuzana Čaputová. Prvýkrát v rámci fungovania tejto organizácie sa k B9 pridal aj prezident USA. Tento krok podľa slov lídrov ukazuje silu a jednotu samotnej Aliancie.
Hlavy štátov v poľskej Varšave zhodnotili posledný rok a bezpečnostnú situáciu post-sovietskych krajín a zhodli sa na pokračujúcej podpore Ukrajiny. Ako uviedol prezidentský palác: “Aliancia za posledný rok zásadne posilnila obranu štátov na svojom východnom krídle a tým zvýšila bezpečnosť všetkých svojich členov, vrátane Slovenska.”
Najbližšie stretnutie lídrov B9, ktoré sa uskutoční mesiac pred summitom NATO vo Vilniuse v júli, sa bude organizovať v Bratislave.
Zdroje: SITA, Denník N
13. februára 2023: Česká republika si zvolila nového prezidenta
(Tamara Harčariková & Martin Libiak)
Po desiatich rokoch vystrieda Petr Pavel vo funkcii súčasného dosluhujúceho prezidenta Miloša Zemana. Pavlov nadobudnutý prezidentský mandát je pomerne silný, keďže hlasy voličov sú od zmeny zákona v roku 2012 získavané priamo. Pre Českú republiku sú ako pre jediného spomedzi členov Európskej únie typické dvojdňové voľby. (Od roku 2026 by ale mohlo dôjsť k úprave, ktorá by stanovila jednodňové hlasovanie, konajúce sa v piatok.)
V prvom kole volieb, ktoré sa uskutočnilo 13. a 14. januára 2023, zabojovalo o hlasy voličov osem kandidátov. S najvyšším počtom hlasov sa do druhého kola prebojoval Petr Pavel a nasledoval ho expremiér Andrej Babiš. Pred bránami do druhého kola zostala okrem iných aj Danuše Nerudová. Druhé kolo volieb, konajúce sa 27. a 28. januára 2023, zvíťazil s prehľadom nestranícky kandidát Petr Pavel, ktorý získal 58,32 %, čo predstavovalo viac ako 3,3 milióna hlasov. Andrej Babiš z hnutia ANO získal 41,67 %, alebo 2,4 milióna platných hlasov. Volebná účasť bola vysoká – vyšplhala sa na 70,25 %.
Volebná kampaň bola intenzívna a typická pre stredoeurópsky priestor. Niesla sa na vlne populizmu, zavádzajúcich informácií či strašenia ľudí. Nakoniec si však ľudia vybrali „řád a klid“, ktorý generál Petr Pavel sľúbil vrátiť Českej republike. Inaugurácia je naplánovaná na 9. marca 2023 na Pražskom hrade.
Zdroje: ČT 24