Stav ľudských práv po roku 2020

1. Čo sú ľudské práva 

Ľudské práva sú také práva, ktoré nás ochraňujú pred násilím a útlakom. Tieto práva nám umožňujú slobodne žiť,  slobodne sa vyjadrovať, vzdelávať sa, poznávať nové veci bez toho,  aby na nás boli vykonané neoprávnené zásahy.[1] 

V záujme toho aby sa tieto práva neporušovali sa štáty rozhodli, že tieto práva zakotvia vo svojich štátnych dokumentoch. Na Slovensku ich máme v Ústave Slovenskej republiky.[2] Sú základným pilierom demokratického štátu. Niektoré práva možno za určitých okolností obmedziť, ale nemôžu byť ľudské práva upreté nikomu, keďže sú neodňateľné.  

Skutočnosť, že nám prináležia tieto práva, neznamená, že môžeme robiť čokoľvek. Najlepšie vysvetlenie je to, že naše práva končia tam kde začínajú práva druhých. Taktiež naše práva môžu byť obmedzené v záujme ochrany práv a slobôd iných a v prospech blaha zvyšku spoločnosti. Takéto obmedzenie nastáva ak spáchame trestný čin a ako trest dostaneme väzenie. Existujú aj práva, ktoré nie je možné obmedziť nazývajú sa aj absolútne práva. Sú to napríklad zákaz a ochrana pred otroctvom, mučením alebo nútenou prácou. Tieto aktivity sú úplne zakázané.[3]

Ústava Slovenskej republiky hovorí o ľudských právach ako o  neodňateľných, nescudziteľných , nepremlčateľných a nezrušiteľných. Taktiež Ústava hovorí, že ,,Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Nikto nemôže byť pozbavený života.”[4]

Ľudské práva rozdeľujeme do troch generácií podľa zamerania na danú oblasť. V prvej generácií sú zahrnuté najzákladnejšie ľudské práva na život a osobnú slobodu.  Druhá kategória zahŕňa politické práva. V tretej generácií nájdeme práva hospodárske, sociálne a kultúrne.[5] Najvýznamnejší dokument, ktorý sa zaoberá ľudskými právami je Všeobecná deklarácia ľudských práv. Bola prijatá na zasadnutí III. Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov dňa 10. decembra 1948.[6]

2. Stav ľudských práv po roku 2020

V roku 2020 svet zasiahla pandémia Covid-19, ktorá výrazne ukázala už existujúce spoločenské nerovnosti ako na Slovensku,  tak aj vo svete.[7]

Dňa 2. apríla Amnesty International zverejnila dokument s názvom Európa na križovatke, v ktorom odporúčala štátom, aké kroky by mali podstúpiť v boji s pandémiou a naopak, ako by k tomu nemali pristupovať. Odporúčania zahŕňali aj práva na zdravotnú starostlivosť, práva na bývanie, práva na prístup k vode aj k hygienickým potrebám.[8]

Štáty bojovali proti pandémii 3 roky, no bližšie a ďalšie problémy, s ktorými najviac bojovali, si vysvetlíme v ďalších podkapitolách. 

V roku 2021 sa dostal do povedomia aj konflikt v Afganistane, ktorý obsadil Taliban.[9] Taktiež vypukol aj vojenský konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou, presnejšie v roku 2022. Taktiež sa do povedomia dostal konflikt medzi Izraelom a Palestínou. V nasledujúcich kapitolách sa bližšie pozrieme na porušovanie ľudských práv od roku 2020. Spomínaná je aj pandémia Covid-19 ale aj vojnové konflikty.[10] 

2.1 Rasizmus a nezákonné zaobchádzanie s ľuďmi bez domova 

V protipandemických opatreniach sa policajné zložky pri výkone neprimerane zamerali najmä na etnické menšiny a marginálne skupiny. Tieto skupiny boli často vystavované diskriminačným kontrolám totožnosti, pokutám ale aj násiliu a hromadnej karanténe.[11]

Na Slovensku počas pandémie uzavreli 5 rómskych osád pod dozorom polície a armády. Odôvodnili to tým, že išlo o nevyhnutný krok v rámci prevencie šírenia vírusu Covid-19.  3.apríla začala Slovenská republika testovať na koronavírus aj rómske osady. Otázka ostáva otvorená či pri zavedení povinnej plošnej karantény nedošlo k zadržiavaniu osôb z hľadiska medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, ktoré je neoprávnené za každých okolností aj vrátane výnimočného stavu.[12]

V jednej z piatich lokalít ostalo 100 ľudí izolovaných aj po ukončení povinnej karantény. Išlo o infikované osoby a ich blízke kontakty. Tieto osoby boli umiestené do obytných kontajnerov. Nebolo ale známe, či podmienky týchto miest spĺňali požiadavky Svetovej zdravotníckej organizácie.[13]

Známa je aj skutočnosť, že počas prvých dní povinnej karantény v rómskych lokalitách neboli obyvateľom poskytnuté žiadne základné informácie o podmienkach karantény.[14]

2.2 Násilie

Ženy a dievčatá čelili násiliu a diskriminácii. 26.5.2020 bola vydaná spoločná tlačová správa od organizácií Amnesty International, International Planned Parenthood Federation a Women’s Link Worldwide, že počas krízy Covid-19 ženy dievčatá čelili zvýšenému riziku násilia, rodovej nerovnosti a diskriminácii.[15] 

V roku 2020 bol vydaný dokument Sprievodca pre Európu: Ochrana práv žien a dievčat v čase pandémie COVID-19 a jej následkov prišiel so zoznamom opatrení, ktoré by mali vlády zaviesť v záujme ochrany práv žien, najmä tých, ktoré zažívajú pretrvávajúcu diskrimináciu. Pred pandémiou bola každá piata žena vystavená domácemu násiliu. Opatrenia povinnej izolácie vystavili ženy vysokému riziku domáceho a sexuálneho násilia a obmedzili prístup k potrebnej pomoci. Niektoré európske krajiny prijali opatrenia na ochranu a podporu žien, no tento systém sa ukázal ako nedostačujúci.   Miera domáceho násilia výrazne vzrástla počas pandémie. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie sa volania na tiesňové linky v mnohých krajinách zvýšili o 60%. Očakávalo sa, že následky zdravotnej krízy  budú mať vážny vplyv na život žien, ktoré pracujú v sektore starostlivosti alebo tie, ktoré už násilie a diskrimináciu zažívali. Potreby a práva žien bolo potrebné ochrániť aj počas krízy, preto bolo stredobodom opatrení aj ochrana žien.[16]

Ženy, ktoré čelili viacnásobnej diskriminácii vrátane migrantiek, Rómok, žiadateliek o azyl, transrodových žien, žien so zdravotným postihnutím čelili aj šikane zo strany štátu. Preto bolo nevyhnutné aby neboli narušené práva žien pri zvýšených policajných právomociach. Aj na Slovensku bol zaznamenaný väčší počet hlásení domáceho násilia alebo rodovej diskriminácie. Napriek tomu sa nenaskytli žiadne opatrenia zo strany štátu, ktoré by riešili tento problém.[17] 

2.3 Diskriminácia žien

Správa Amnesty International a Medzinárodnej komisie právnikov je dôležitým dokumentom, ktorý poukazuje na vážne porušovanie ľudských práv žien a dievčat v Afganistane Talibanom. Ich závery naznačujú, že činy ako svojvoľné zadržiavanie, väznenie, násilné zmiznutia, mučenie a obmedzovanie práv môžu byť považované za zločiny proti ľudskosti podľa medzinárodného práva. Tieto zistenia sú dôležité pre medzinárodné spoločenstvo, pretože poukazujú na potrebu vyšetrovania a možného postihu zodpovedných osôb za tieto závažné porušenia ľudských práv. Vykonávanie takýchto činov je v rozpore s medzinárodnými dohovormi a normami týkajúcimi sa ľudských práv. Je dôležité, aby medzinárodné spoločenstvo a organizácie zamerané na ľudské práva spolupracovali na zabezpečení dôkladného vyšetrovania týchto zločinov a aby sa podnikli opatrenia na ochranu práv a dôstojnosti žien a dievčat v Afganistane.[18]

Návrat Talibanu v Afganistane k moci obmedzuje práva žien. Zakazujú ženám pracovať vo verejnom sektore, obmedzujú prístup k vzdelaniu a základným právam a prísne obmedzujú ich slobodu pohybu. Sú v rozpore s medzinárodnými dohovormi a zmluvami ktoré Afganistan podpísal. Je dôležite, aby medzinárodné spoločenstvo a organizácie, ktoré sa zaoberajú ľudskými právami, vyvíjali tlak na Taliban, aby dodržiaval tieto medzinárodné dohovory a zabezpečil práva žien a dievčat v Afganistane. Monitorovanie a verejná osveta týchto porušení môže vyvolať tlak na Taliban a viesť k lepšiemu zachovávaniu práv žien v krajine. Taliban zatýka ženy za ich účasť na pokojných demonštráciách ale ak vyjadria nesúhlas s diskrimináciou. Používajú na to násilie, mučenie a zle zaobchádzanie. Takéto správanie je hrubým porušovaním ľudských práv na slobodu a prejavu.[19]


Zdroje:

[1] POLLMANN, Arnd a Georg LOHMANN, ed. Ľudské práva. Bratislava: Kalligram, 2017. ISBN 978-80-8101-960-9.

[2] POLLMANN, Arnd a Georg LOHMANN, ed. Ľudské práva. Bratislava: Kalligram, 2017. ISBN 978-80-8101-960-9.

[3] POLLMANN, Arnd a Georg LOHMANN, ed. Ľudské práva. Bratislava: Kalligram, 2017. ISBN 978-80-8101-960-9.

[4] Ústava Slovenskej republiky. In: . 2023, s. 119

[5] POLLMANN, Arnd a Georg LOHMANN, ed. Ľudské práva. Bratislava: Kalligram, 2017. ISBN 978-80-8101-960-9.

[6] [3] POLLMANN, Arnd a Georg LOHMANN, ed. Ľudské práva. Bratislava: Kalligram, 2017. ISBN 978-80-8101-960-9.

[7] AMNESTY INTERNATIONAL. Stav ľudských práv v roku 2020. AMNESTY INTERNATIONAL. Amnesty International [online]. 2020, 2020 [cit. 2023-12-30]. Dostupné z: https://www.amnesty.sk/stav-ludskych-prav-v-roku-2020/

[8] AMNESTY INTERNATIONAL. Stav ľudských práv v roku 2020. AMNESTY INTERNATIONAL. Amnesty International [online]. 2020, 2020 [cit. 2023-12-30]. Dostupné z: https://www.amnesty.sk/stav-ludskych-prav-v-roku-2020/

[9] AMNESTY INTERNATIONAL. Stav ľudských práv v roku 2020. AMNESTY INTERNATIONAL. Amnesty International [online]. 2020, 2020 [cit. 2023-12-30]. Dostupné z: https://www.amnesty.sk/stav-ludskych-prav-v-roku-2020/

[10] AMNESTY INTERNATIONAL. Stav ľudských práv v roku 2020. AMNESTY INTERNATIONAL. Amnesty International [online]. 2020, 2020 [cit. 2023-12-30]. Dostupné z: https://www.amnesty.sk/stav-ludskych-prav-v-roku-2020/

[11] AMNESTY INTERNATIONAL. Protipandemické opatrenia v Európe odhalili rasové predsudky v policajných štruktúrach a diskrimináciu. AMNESTY INTERNATIONAL. Amnesty International [online]. 2020, 2020 [cit. 2023-12-30]. Dostupné z: https://www.amnesty.sk/protipandemicke-karantenne-opatrenia-odhalili-rasove-predsudky-a-diskriminaciu/

[12] AMNESTY INTERNATIONAL. Protipandemické opatrenia v Európe odhalili rasové predsudky v policajných štruktúrach a diskrimináciu. AMNESTY INTERNATIONAL. Amnesty International [online]. 2020, 2020 [cit. 2023-12-30]. Dostupné z: https://www.amnesty.sk/protipandemicke-karantenne-opatrenia-odhalili-rasove-predsudky-a-diskriminaciu/

[13] AMNESTY INTERNATIONAL. Protipandemické opatrenia v Európe odhalili rasové predsudky v policajných štruktúrach a diskrimináciu. AMNESTY INTERNATIONAL. Amnesty International [online]. 2020, 2020 [cit. 2023-12-30]. Dostupné z: https://www.amnesty.sk/protipandemicke-karantenne-opatrenia-odhalili-rasove-predsudky-a-diskriminaciu/

[14] AMNESTY INTERNATIONAL. Protipandemické opatrenia v Európe odhalili rasové predsudky v policajných štruktúrach a diskrimináciu. AMNESTY INTERNATIONAL. Amnesty International [online]. 2020, 2020 [cit. 2023-12-30]. Dostupné z: https://www.amnesty.sk/protipandemicke-karantenne-opatrenia-odhalili-rasove-predsudky-a-diskriminaciu/

[15] AMNESTY INTERNATIONAL. Milióny žien a dievčat čelia v dôsledku pandémie COVID-19 zvyšujúcej sa neistote, násiliu a riziku ďalšej diskriminácie. AMNESTY INTERNATIONAL. Amnesty International [online]. 2020, 2020 [cit. 2023-12-30]. Dostupné z: https://www.amnesty.sk/miliony-zien-a-dievcat-celia-v-dosledku-pandemie-covid-19-zvysujucej-sa-neistote-nasiliu-a-riziku-dalsej-diskriminacie/

[16] AMNESTY INTERNATIONAL. Milióny žien a dievčat čelia v dôsledku pandémie COVID-19 zvyšujúcej sa neistote, násiliu a riziku ďalšej diskriminácie. AMNESTY INTERNATIONAL. Amnesty International [online]. 2020, 2020 [cit. 2023-12-30]. Dostupné z: https://www.amnesty.sk/miliony-zien-a-dievcat-celia-v-dosledku-pandemie-covid-19-zvysujucej-sa-neistote-nasiliu-a-riziku-dalsej-diskriminacie/

[17] AMNESTY INTERNATIONAL. Milióny žien a dievčat čelia v dôsledku pandémie COVID-19 zvyšujúcej sa neistote, násiliu a riziku ďalšej diskriminácie. AMNESTY INTERNATIONAL. Amnesty International [online]. 2020, 2020 [cit. 2023-12-30]. Dostupné z: https://www.amnesty.sk/miliony-zien-a-dievcat-celia-v-dosledku-pandemie-covid-19-zvysujucej-sa-neistote-nasiliu-a-riziku-dalsej-diskriminacie/

[18] AMNESTY INTERNATIONAL. Zaobchádzanie so ženami v Afganistane by malo medzinárodné spoločenstvo vyšetrovať ako zločin proti ľudskosti. AMNESTY INTERNATIONAL. Amnesty International [online]. 2023, 2023 [cit. 2023-12-30]. Dostupné z: https://www.amnesty.sk/zaobchadzanie-so-zenami-v-afganistane-by-podla-amnesty-malo-byt-vysetrovane-ako-zlocin-proti-ludskosti/

[19] AMNESTY INTERNATIONAL. Zaobchádzanie so ženami v Afganistane by malo medzinárodné spoločenstvo vyšetrovať ako zločin proti ľudskosti. AMNESTY INTERNATIONAL. Amnesty International [online]. 2023, 2023 [cit. 2023-12-30]. Dostupné z: https://www.amnesty.sk/zaobchadzanie-so-zenami-v-afganistane-by-podla-amnesty-malo-byt-vysetrovane-ako-zlocin-proti-ludskosti/

Jankuv, J. Medzinárodnoprávne a európske mechanizmy ochrany ľudských práv. Bratislava: Iura edition, 2006. ISBN ISBN 80-8078-096-X.

Lalinská, B. ĽUDSKÉ PRÁVA V 21. STOROČÍ. Dubnica nad Váhom, 2012. Bakalárska práca. Dubnický technologický inštitút v Dubnici nad Váhom.

Ústava Slovenskej republiky. In: . 2023, s. 119. ISSN 978-80-8162-256-4.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *