Erózia dôvery, sociálneho kapitálu a demokracie v slovenskom diskurze

Úvod do výziev dnešnej reality

Je nespochybniteľným faktom, že žijeme v turbulentných časoch poznačenými bezprecedentnými politickými, ekonomickými a spoločenskými krízami, geopolitickými tenziami a dynamickými dôsledkami rapídnej globalizácie a kapitalistického modelu novodobých liberálnych demokracií. Inými slovami táto dichotómia prehĺbila ekonomické nerovnosti, technologický pokrok prináša nové hrozby pre súkromie a individuálnu autonómiu a vzostup populizmu narušuje dôveru v demokratické inštitúcie.

Tieto faktory neustále v rôznych podobách a intenciách  zasahujú do sfér vplyvov nášho každodenného života. Agresívna mašinéria ruskej vojny proti Ukrajine, nehumánny konflikt medzi Izraelom a Palestínou, ekonomická, hospodárska a energetická kríza, neutíchajúce výzvy migračnej krízy, vzostup hrozieb umelej inteligencie a nespočetného množstva revolučných technologických vymožeností, doznievajúce dopady globálnej pandémie COVID-19, nepredvídateľné výzvy klimatickej krízy, potencionálne trenice na geopolitickej šachovnici, prerozdelenie mocenských vplyvov v kontexte novodobého usporiadania v sfére medzinárodných vzťahov, vzostup extrémizmu, autoritárskych tendencií a vplyvov reakcionárskeho populizmu a zarážajúci stav politickej a sociálnej atmosféry, ktorá sa utápa v extrémnej politickej polarizácii, fragmentácii, dehumanizácii a kríze duševných a medziľudských vzťahov. Tieto prekrývajúce elementy sú len delikátnym výberom z extenzívneho a potencionálne nevyčerpateľného listu turbulencií dnešnej žitej reality kde nájdenie rovnováhy medzi individualitou a potrebou sociálnej súdržnosti zostáva neustálym bojom a kardinálnym osudom.     

Tieto razantné udalosti ovplyvňujú dianie vo svete, prinášajú veľkú smršť neistoty a otázok, no v prvom rade ovplyvňujú istý ideál a usporiadanie hodnotových sfér demokratických spoločností. Slovenská republika v kontexte týchto globálnych a univerzálnych kríz nie je žiadnou výnimkou. Avšak, v rámci obsahovej štruktúry tohto článku musíme mať predovšetkým na zreteli reflexiu vnútorného statusu quo Slovenska, ktorý k týmto krízam dlhodobo prináša ďalšiu vrstvu rozporov, či už na hodnotovej, politickej, ekonomickej, alebo spoločenskej úrovni. 

Erózia dôvery

V rámci týchto úvah, sú hodnotové elementy fundamentálnych demokratických princípov založených na garancii občianskych slobôd, spravodlivosti, tolerancie a dôvery medzi občanmi, značne ovplyvnené už spomínanými fenoménmi. Na tomto mieste je dôvera navyše jedným zo základných pilierov našich demokratických režimov a konceptu sociálneho kapitálu. Práve spomenutá dôvera bude v tejto práci dôležitý element, cez ktorý je možné determinovať a skúmať úroveň sociálneho kapitálu. Pre účel tejto práce môžeme považovať tieto koncepty za identické v ich nevyhnutnom zmysle pre demokratickú spoločnosť. 

Podľa úvah mnohých teoretikov je dôvera jedným z fundamentálnych elementov spolupráce medzi jednotlivcami a kolektívneho blahobytu, zároveň vyššia miera dôvery sa vyznačuje vyššou životnou spokojnosťou, občianskou participáciou, sociálno-ekonomickou prosperitou a lepším riadením demokratických inštitúcii a verejných záležitostí. [1] [2] [3] 

Zároveň dôvera a jej základné typológie spoločenskej a inštitucionálnej dôvery tvoria základ konceptu sociálneho kapitálu, ktorý označuje sociálne prepojenia a kolektívne hodnoty, ktoré podporujú reciprocitu, dôveru a spoluprácu v spoločnosti.[4] Koncept sociálneho kapitálu a faktor dôvery zostáva v spoločenskom živote v dôsledku súčasných okolností ako veľká téma, keďže oba tieto spoločenské konštrukty predstavujú nevyhnutný prvok súdržnosti, blahobytu, stability demokratickej vlády a rôznych hodnôt a noriem v rámci spoločností. 

Každopádne podľa najnovších pozorovaní z dielne Edelman Trust Barometer poukazuje na deficit globálneho indexu dôvery z roku 2024 s výsledkom, ktorý predstavuje pošramotený obraz dôvery a zároveň historické minimum reflektujúce paradoxnú spoločenskú situáciu kde vidíme na jednej strane éru prosperity, ale na druhej strane hrozí, že problémy s dôverou prehĺbia spoločenskú nestabilitu a povedú k politickej polarizácii, ktoré zanechajú ďalekosiahle dôsledky.[5] Je dôležité povedať, že pokles dôvery nie je v jednotlivých regiónoch sveta jednotne rozložený, no zdá sa aj z mnohých iných pozorovaní, že ide o negatívny a zhoršujúci sa globálny trend.

Diskurz ohľadom dôvery a sociálneho kapitálu na Slovensku

Pre kontext tohto článku je nosné sústrediť sa na prostredie Slovenska kde existuje domnienka, že v krajine chýba primeraná úroveň dôvery a je možné usúdiť, že slovenská spoločnosť sa nachádza v  pretrvávajúcom diskurze nedôverčivej krajiny, alebo krajiny s prebiehajúcou krízou dôvery,[6] v súvislostiach vplyvov rôznych spoločenských transformácii a kríz. Je podstatné zdôrazniť, že v aktuálnej slovenskej akademickej sfére a spoločenskom diskurze absentujú relevantné a dlhodobé poznatky ohľadom dôvery,  sociálneho kapitálu a jeho význame pre spoločnosť, ktorý je nenahraditeľný v mnohých oblastiach. 

Každopádne v súvislostiach prebiehajúcich kríz a výziev posledných rokov, akými bola napríklad globálna pandémia ochorenia COVID-19, môžeme vidieť istý vzostup akademických a odborných štúdii aj v kontexte Slovenska, ktoré sa snažili do istej miery vykresliť aktuálnu situáciu ohľadom týchto dôležitých konceptov.[7] [8] Závery týchto štúdii nám môžu napovedať, že v rámci spoločenskej dôvery pozorujeme viacero trendov najmä v intenciách dlhodobo pretrvávajúcich nízkych hodnotách v rámci spoločenskej dôvery, ktorá ostala aj v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 veľmi nízka čo nám môže evokovať aj nízku mieru sociálneho kapitálu. S týmto súvisia najmä výsledky inštitucionálnej dôvery, ktoré poukázali na podstatne nízke čísla dôvery v kľúčové inštitúcie ústavného systému čo súvisí s kontextom mocenského systému a kontinuálnou politickou nestabilitou, systémovou korupciou, a taktiež politickou a spoločenskou polarizáciou. Každopádne kľúčové je spomenúť časový rámec pandémie ochorenia COVID-19, ktorý tieto problémy ešte väčšmi prehĺbil a podlomil dôveru v kľúčové inštitúcie (vláda, parlament) a elity (premiér, prezidentka) na najnižšie pozorované hodnoty za posledné roky. 

Výsledky takýchto pozorovaní jednoznačne poukazujú na to, že takéto negatívne ukazovatele našu spoločnosť jednoznačne ohromili v rozmeroch rozvratu politickej situácie a excesov najvyšších autorít, ktoré prispeli k vyššej miere nedôvery, polarizácie, utiekaniu sa k šíreniu nepravdivým informáciám a napokon, k najväčšej kríze, ktorú naša spoločnosť v nedohľadnom čase zažila. Tieto udalosti taktiež môžeme reflektovať na dynamiku politického vývoja, ktorý viedol k rozpadu vládnej štruktúry a predčasným voľbám. To svedčí o tom, že stabilné vládnutie vyžaduje elementárnu úroveň vzťahov a dôvery, a ak chýba hrozí rozkol a napokon rozvrat. 

Je viac než relevantné domnievať sa, že tieto mnohonásobné dopady budú ešte dlho zanechávať citeľné dôsledky na ľudských životoch a spoločenskej štruktúre, ktorých zmiernenie je v súvislosti s preukázanou a signifikantne nízkou mierou dôvery a sociálneho kapitálu v nedohľadne. Naštrbené hodnoty v zmysle inštitucionálnej alebo medziľudskej dôvery, čiže v tomto kontexte indikátorov sociálneho kapitálu, pretrvávali pred pandémiou ochorenia COVID-19 a počas nej zažili pokles z dôvodu jej nezvratných dopadov. Tieto súvislosti stáli za zrodom aktuálnej atmosféry kde vidíme ohromenú a polarizovanú spoločnosť, nárast extrémistických postojov, populizmu, odklonu od liberálno- demokratických hodnôt, a tápanie v hľadaní vlastnej identity v čoraz turbulentnejšom sociálnom a politickom kontexte. To všetko je poznačené aj mierou dôvery a sociálneho kapitálu, ktorá ostáva ešte nižšia a zanecháva rany na našej spoločnosti, ktorých dôsledky ešte nemôžeme ani len do plnej miery odhadnúť.

V každom prípade tieto výsledky odzrkadľovali najmä dopady globálnej pandémie ochorenia COVID-19, no ako bolo spomenuté v úvode tohto článku svet a slovenská spoločnosť stojí na križovatke nových bezprecedentných kríz, ktoré môžu svojimi vplyvmi túto už beztak naštrbenú situáciu rapídne transformovať. 

Aktuálna situácia a výzvy ohľadom demokracie 

Z predošlých zistení je na mieste povedať, že slovenská spoločnosť bezpochyby potvrdzuje spomínaný a nelichotivý naratív nedôverčivej krajiny. Čo je ale v poslednom čase omnoho horšie, je vykreslenie situácie ohľadom aktuálnej spoločenského a politického diania odzrkadľujúceho stav fundamentálnych demokratických ideálov, ktoré idú ruka v ruke s princípmi dôvery a sociálneho kapitálu. Tu musíme spomenúť, že dôvera, rovnako ako sociálny kapitál, vnáša rôznorodé individuálne a kolektívne benefity do našich spoločností. V tomto zmysle môžeme interpretovať aj K. Newtona,[9] ktorý apeluje na dôveru ako na hlavnú zložku sociálneho kapitálu, ktorý je nevyhnutnou predispozíciou sociálnej integrácie, ekonomickej účinnosti, prosperity a stability demokratických spoločností. Život bez hodnôt týchto konceptov, alebo v ich absencii by  bol neznášanlivý a s najväčšou pravdepodobnosťou nemožný. Napokon vďaka týmto konceptom môžeme naplno využívať silu slobody, dobrej vôle, inteligencie, sociálnej integrácie, harmónie a spolupráce ,ktoré uľahčujú a definujú život a hodnoty demokratickej spoločnosti,[10] ktoré zároveň reflektujú aj tradíciu a hodnotové rámce humanizmu. Preto je relevantné usúdiť, že dôvera je rovnako ako demokracia cennou hodnotou, ktoré možno považovať za istý spoločenský benefit. 

Každopádne týmto smerujeme k úvodu v ktorom bolo naznačené, že takýto spoločenský benefit v zmysle demokratickej spoločnosti naplnenej hodnotami dôvery a sociálneho kapitálu sa na globálnej úrovni rozpadáva a čelí mnohým prekážkam. Takéto postoje reflektuje aj napríklad mimovládna organizácia GLOBSEC[11] ktorá rámcuje obavy, alebo skôr výzvy, ktoré svojou podstatou podnecujú najmä rozmery neutíchajúcej ruskej agresie a vnútropolitické boje, ktoré prispievajú k nízkej úrovni dôvery vo verejné inštitúcie, a zároveň je veľkou prekážkou silná náklonnosť k manipulatívnym postojom, ktoré podkopávajú demokraciu, odolnosť spoločnosti a sociálnu súdržnosť čo podnecuje zraniteľnosť voči hospodárskym, politickým a sociálnym zmätkom.

Ak sa ale znova raz zameriame na slovenskú spoločnosť, tieto obavy a trendy odzrkadľujú politické a sociálne dianie posledných mesiacov, ktoré zdá sa spomínaná globálna pandémia ochorenia COVID-19 a jej dôsledky do istej miery naštartovali do nelichotivých rozmerov. 

Podľa najnovších zistení ohľadom stavu demokracie a právneho štátu na Slovensku pozorujeme stagnáciu progresu v kontexte súdneho systému, protikorupčných rámcov a dokonca nebadáme žiaden pokrok v oblastiach mediálneho prostredia s čím súvisí aj obava o slobodu prejavu a dostupnosť informácií, ďalšou oblasťou je súvislosť s kontrolou a deľbou moci kde vidíme tendencie skôr moc uzurpovať, a napokon vidíme regres rámca podporujúceho občiansku spoločnosť a systémové ohrozenie otázky ľudských práv, napríklad v kontexte démonizácie LGBTI skupín.[12] Táto súhra jednoznačne vytvára rámec, ktorý ohrozuje fundamentálne elementy demokracie na Slovensku. K týmto elementom musíme zaradiť aj ďalšie vývojové trendy, ktoré znova poukazujú na negatívne konotácie. Jedná sa najmä o nestabilnú správu vecí verejných, ktorá odzrkadľuje najmä už spomínaný pád vlády a najmä bezprecedentné podkopávanie transatlantických väzieb Slovenska a spomínaných elementov demokracie čo graduále prispelo k nízkej dôvere vo verejné inštitúcie a negatívne vnímanému poklesu podpory pre Ukrajinu a podpory členstva v štruktúrach Európskej únie (EÚ) a Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) s čím súvisia škodlivé dezinformačné naratívy v rôznych oblastiach a podobách, a nakoniec očividné odmietanie názorov, že liberálna demokracia je pre našu spoločnosť prospešná.[13]

V podobnom duchu môžeme interpretovať aj výsledky nedávneho Eurobarometra[14] z jesene 2023 v ktorom je vidieť, že o niečo viac ako polovica Slovákov je nespokojná s tým, ako u nás funguje demokracia, čo odráža už mnohokrát spomínané problémy vojny proti Ukrajine, vývoj na geopolitickej úrovni, ,migračné sentimenty, ekonomický vývoj a politickú situáciu, ktoré podnecujú neistoty a podkopávajú aj spomínané hodnoty dôvery. Tieto dáta poukázali už aj na fakt, že Slovensko po predčasných parlamentných voľbách a úradníckej vláde, ktorým predchádzali spomínané politické,  spoločenské a globálne excesy má novú vládu. Paradoxne vývoj dôvery vo Vládu Slovenskej republiky kopíruje vývoj dôvery občanov v parlament, ktoré poukazujú na zlepšenie úrovne dôvery v tieto kľúčové inštitúcie,[15] no treba zohľadniť fakt, že takýto vývoj je podľa mnohých pozorovaní bežný a pri dynamike a neistote aktuálneho spoločenského, globálneho a vnútropolitického vývoja nemôžeme očakávať rapídne zlepšenie. Práve naopak tieto neustále objavujúce sa informácie len podporujú zvýšenú ohrozenosť demokracie, ktorú sme interpretovali skôr skrz nazeranie na spomínané štúdie a pozorovania ohľadom erózie dôvery vis a vis sociálneho kapitálu v našom spoločenskom priestore. 

Bohužiaľ pri našom ďalšom bádaní teórie a praxe sociálneho kapitálu a dôvery ako fundamentov dôvery narážame aj napriek už spomínaným negatívnym trendom na čoraz viac trecích línii s slovenskej spoločnosti. Narážame na ďalší aspekt, ktorý úzko súvisí s pozorovanými konceptmi. Na Slovensku môžeme vidieť podľa najnovších dát z dielne Sociologického ústavu Slovenskej Akadémie Vied (SAV),[16] že zhruba jedna štvrtina populácie je signifikantne ovplyvnená veriť dezinformáciám a ťažkým konšpiratívnym naratívom, najmä o stále kľúčových témach ako globálna pandémia COVID-19, vedecké fakty, sprisahania, konšpirácie ohľadom protizápadných sentimentov a kľúčové postoje ohľadom Ruska a agresie voči Ukrajine. Bohužiaľ z týchto pozorovaní môžeme vyčítať aj smutný fakt, že slovenskí respondenti ohľadom spomínaných konšpiračných teórii ukazujú najväčší podiel súhlasu so skupín krajín V4 (Slovensko, Česko, Poľsko, Maďarsko).[17] To len podčiarkuje problém s inklináciou slovenskej spoločnosti veriť konšpiračným teóriám a klamstvám. S týmto faktom následne súvisí aj zistenie, že čítanie a spoliehanie sa na takéto zdroje médií vedie k znižovaniu dôvery v inštitúcie a podnecuje k polarizácii spoločnosti.[18] Tieto skutočnosti vedú až k zisteniam, že občania Slovenska najviac veria konšpiračným správam a dezinformáciám v európskom regióne; čo poukazuje na obrovský spoločenský problém a príčinu morálnych obáv o piliere demokratickej spoločnosti.[19]

V tomto bode je jedným z kritických ukazovateľov vzdelanie, mediálna a informačná gramotnosť, ktorá signifikantne zlepšuje kritické myslenie, tieto ukazovatele  bezprostredne súvisia s dôverou, stabilitou a odolnosťou demokratických spoločností a pomáhajú bojovať proti vyššie spomínaným škodlivým manipulatívnym naratívom a dezinformáciám.[20] Každopádne napríklad nedávne výsledky slovenských žiakov v medzinárodnom testovaní (PISA) poukazujú na funkčnú negramotnosť čo poukazuje na riziko manipulácie a vyššej tendencie inklinovať k dezinformáciám,[21] čo v konečnom dôsledku bezprecedentne ohrozuje samotné demokratické piliere a napokon aj dôveru a sociálny kapitál.

Každopádne musíme uznať, že za inklináciou k týmto negatívnym ukazovateľom je vždy komplexné prepojenie a súhra skúsenosti, sociálnej a ekonomickej klíme, politickoideologických preferencií, ako aj aktuálnym fenoménom a mimoriadnym krízovým situáciám v kontexte geopolitickej situácie a sfér vplyvov globalizovaného sveta, ktorých konkrétne dôsledky a trajektórie nemôžeme ani len zďaleka predvídať. 

Záver a orientácia na budúcnosť

Je nevyhnutnosťou konštatovať, že aktuálny vývoj ohľadom spojených nádob demokratických pilierov, dôvery a sociálneho kapitálu pozorujeme negatívne globálne trendy označované rôznymi naratívmi s negativistickým podtónom ako: erózia dôvery, kríza dôvery, národná tragédia, alebo spoločnosť nedôvery, ktoré indikujú ohrozenie politickej, sociálnej a ekonomickej štruktúry krajiny a taktiež dôležitosť praxe sociálneho kapitálu a dôvery. Tomuto vývoju sa podľa spomínaných ukazovateľov a pozorovaní nevyhla ani slovenská spoločenská štruktúra, ktorá sa aktuálne topí v naštrbenej súdržnosti a vzťahu k fundamentálnym demokratickým pilierom.  V každom prípade akokoľvek nazveme tento fenomén je očividné, že dôvera a sociálny kapitál klesá. Klesá medzi ľuďmi, medzi ľuďmi a ich vládami a radom spoločenských inštitúcií, v sférach médií, domácej politiky a napokon aj v najbližších komunitách.  

Na tomto mieste sa nejeden kritický hlas môže relevantne dožadovať odpovede na otázku,  či je možné z týchto negatívnych mantinelov komplexnosti dnešného spoločenského sveta vystúpiť. Aktuálne správy napríklad aj o stave duševného zdravia v slovenskej spoločnosti  odzrkadľujú jej stav a poukazujú na nespokojnosť, strach, obavy, inklináciu k nenávisti, pocitu bezmocnosti, nezáujmu, vulgarizácii a podriadeniu sa manipulácii.[22] Tieto ukazovatele  v kombinácii a súhre so škodlivými a komplexnými dopadmi sociálnych sietí a potencialitami novodobých technológii v podobe umelej inteligencie, osamelosti a sociálnej izolácie od komunít a spoločenských pilierov,[23] neposkytujú najlepšie vyhliadky do budúcna. Ak k tomu prirátame spomenuté faktory ohrozenia a rozvratu demokracie ilustrované v tomto článku musíme definitívne uznať, že naša spoločnosť sa nachádza v neistote, polarizácii, no najmä hlbokom úpadku sociálneho kapitálu, dôvery, erózie demokracie a medziľudských vzťahov. 

Každopádne je relevantné domnievať sa, že v mozaike aktuálnych spoločenských turbulencií bude nevyhnutným krokom v budúcnosti pokračovať v rozširovaní znalostí a skúmaniu týchto konceptov vo svetle rôznorodých fenoménov a výziev, ktoré jednoznačne poznačujú naše spoločnosti v rôznych smeroch, no práve vďaka budovaniu sociálneho kapitálu a dôvery môžu byť zmiernené. V tomto bode k záveru môžeme načrtnúť štúdiu, ktorá  vidí obnovu dôvery a sociálnej súdržnosti, čiže aj sociálneho kapitálu prijatím niekoľkých konkrétnych rámcov, ktoré by jednoznačne mohli pomôcť aj slovenskému kontextu vymaniť sa zo spleti spomenutých negatívnych a destabilizujúcich dôsledkov a obáv. Podľa Kristen M. Lord [24] by definovanie takýchto rámcov malo zahŕňať uistenie, že politické inštitúcie sú efektívne a užitočné pre spoločnosť s čím súvisí aj vidina lídrov, ktorí pracujú pre väčšie dobro, a nie na úkor seba, čím by sa posilnila a ukotvila zodpovednosť a transparentnosť procesov bez hrozby korupcie, nemenej dôležitá je implementácia občanov do riešenia komunitných a spoločenských problémov, s čím ide ruka v ruke posilnenie sociálneho začlenenia bez rizika diskriminácie, zaujatosti a ohrozenia fundamentálnych ľudských práv a pilierov demokracie.

Nakoniec rozvojom a podporou iniciatív, ktoré budujú dôveru môžeme vytvárať základné piliere, ktoré prispievajú k väčšej dôvere, no teória a prax dôvery a sociálneho kapitálu na Slovensku poukazuje, že vidina týchto mechanizmov pri aktuálnych výzvach bude nesmierne ťažkou prekážkou. 

Toto posolstvo môžeme považovať za signifikantne dôležité, pretože ak stratíme víziu a nádej obnovy demokratických ideálov, ľudskosti a udržania dôvery riskujeme, že naše spoločnosti budú čeliť ďalším a čoraz väčším krízam, kde bude absencia reciprocity, vzájomnej dôvery a sociálneho kapitálu narúšať a ohrozovať prosperitu, sociálnu harmóniu a napokon aj ľudské životy.


Zdroje:

[1] PUTNAM, R.: Bowling alone: America’s declining social capital. In :Journal of Democracy 6(1)/ 1995, s. 65-78.

[2] VAN DER MEER T. W. G., & ZMERLI, S. : The deeply rooted concern with political trust. In :ZMERLI, S., & VAN DER MEER, T.W.G. (eds.): Handbook on political trust. Edward Elgar Publishing, 2017, s. 1- 19.

[3] CASTIGLIONE, D., VAN DETH, J. W., WOLLEB, G. (eds.): The handbook of social capital. Oxford: Oxford University Press on Demand, 2008.

[4] PUTNAM, R.: Bowling alone: America’s declining social capital. In :Journal of Democracy 6(1)/ 1995, s. 65-78.

[5] EDELMAN.: 2024 Edelman Trust Barometer. [online], [cit. 25/03/2024]. Dostupné na internete :<https://www.edelman.com/news-awards/2024-edelman-trust-barometer>

[6] GREŽO, M. (ed.): Kríza dôvery: Teória a výskum. Bratislava: IRIS-Vydavateľstvo a tlač s.r.o, 2020.

[7] Pozri napríklad: PETRUŠ, A.: Dopady pandémie COVID19 na sociálny kapitál a dôveru na Slovensku (bakalárska práca). Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2023. [online], [cit. 25/03/2024]. Dostupné na internete:<https://opac.crzp.sk/fn=detailBiblioFormChildM1A1C0&sid=9CB04A0EB3E2DA9147988C0E204E&seo=CR ZP-detail-kniha>

[8] MRVA,M.: Dôvera alebo obavy? Súvislosti ochoty dodržiavať protipandemické opatrenia na Slovensku. [online], [cit. 25/03/2024]. Dostupné na internete:<https://www.sav.sk/journals/uploads/02101612MRVA_Dovera_alebo_obavy_Suvislosti_ochoty_dodrziavat_pro tipandemicke_opatrenia_na_Slovensku_1_2023.pdf>

[9] NEWTON, K.: Trust, social capital, civil society, and democracy. In : International political science review. 22(2)/ 2001, s. 201-214.

[10] WARREN, E.M.: What kinds of trust does a democracy need ? Trust from the perspective of democratic theory. In : ZMERLI, S., & VAN DER MEER, T.W.G. (eds.) : Handbook on political trust. Edward Elgar Publishing, 2017, s. 33-53.

[11] GLOBSEC.: GLOBSEC Trends 2023: United we (still) stand . [online], [cit. 25/03/2024]. Dostupné na internete : <https://www.globsec.org/what-we-do/publications/globsec-trends-2023-united-we-still-stand>

[12] THE CIVIL LIBERTIES FOR EUROPEAN UNION (LIBERTIES).: Governments Shrug Off Democratic Oversight: EU Rule of Law Report By 37 NGOs. [online], [cit. 25/03/2024]. Dostupné na internete :<https://dq4n3btxmr8c9.cloudfront.net/files/oj7hht/Liberties_Rule_Of_Law_Report_2024_FULL.pdf>

[13] GLOBSEC.: GLOBSEC Trends 2023: United we (still) stand . [online], [cit. 25/03/2024]. Dostupné na internete : <https://www.globsec.org/what-we-do/publications/globsec-trends-2023-united-we-still-stand>

[14] EUROPEAN UNION.: Standard Eurobarometer 100 – Autumn 2023. [online], [cit. 25/03/2024]. Dostupné na internete :< https://europa.eu/eurobarometer/surveys/detail/3053>

[15] EUROPEAN UNION.: Standard Eurobarometer 100 – Autumn 2023. [online], [cit. 25/03/2024]. Dostupné na internete :< https://europa.eu/eurobarometer/surveys/detail/3053>

[16] SLOVENSKÁ AKADÉMIA VIED (SAV).: POMER PRIAZNIVCOV A ODPORCOV KONŠPIRÁCIÍ V SLOVENSKEJ SPOLOČNOSTI. [online], [cit. 25/03/2024]. Dostupné na internete :<https://www.sav.sk/index.php?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=11725>

[17] SLOVENSKÁ AKADÉMIA VIED (SAV).: PRÍVRŽENCI KONŠPIRÁCIÍ V KRAJINÁCH V4 NIE SÚ ROVNAKÍ, DÔLEŽITÚ ÚLOHU ZOHRÁVAJÚ POLITICKÉ PREFERENCIE. [online], [cit. 25/03/2024]. Dostupné na internete : <https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=11756>

[18] HAJDU,D., KLINGOVÁ, K.: Vnímanie demokracie a konšpirácií na Slovensku. [online], [cit. 25/03/2024]. Dostupné na internete :< https://www.globsec.org/publications/vnimanie-demokracie-a-konspiracii-naslovensku/>

[19] INSTITUTE FOR STRATEGIC DIALOGUE (ISD). : On Facebook, Content Denying Russian Atrocities in Bucha is More Popular than the Truth. [online], [cit. 25/03/2024]. Dostupné na internete :< https://www.isdglobal.org/digital_dispatches/on-facebook-content-denying-russian-atrocities-in-bucha-is-morepopular-than-the-truth/>

[20] 0 LORD,M,K., VOGT,K.: Strengthen Media Literacy to Win the Fight Against Misinformation. [online], [cit. 25/03/2024]. Dostupné na internete :<https://ssir.org/articles/entry/strengthen_media_literacy_to_win_the_fight_against_misinformation>

[21] SME.: Slovenskí žiaci v medzinárodnom testovaní prepadli. Drucker označil výsledky za národnú tragédiu. [online], [cit. 25/03/2024]. Dostupné na internete :< https://domov.sme.sk/c/23252890/vysledky-slovenskychziakov-v-merani-pisa-2022-su-tragicke-vyhlasil-drucker.html>

[22] JÁNOŠOVÁ, S.: Slovensko – krásna krajina plná nešťastných ľudí (komentár). [online], [cit. 25/03/2024]. Dostupné na internete :< https://komentare.sme.sk/c/23298613/slovensko-krasna-krajina-plna-nestastnych-ludikomentar.html>

[23] SHULSKY, A.: Budeme čoraz osamelejší ? In: Týždeň. 1. marec 2024, s. 26-27.

[24] LORD,M, K.: Six Ways to Repair Declining Social Trust. [online], [cit. 25/03/2024]. Dostupné na internete :< https://ssir.org/articles/entry/six_ways_to_repair_declining_social_trust#>

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *