Hlavné činitele demografie v Čínskej ľudovej republike
Populačný vývoj v Číne predstavuje jeden z doposiaľ najzaujímavejších demografických javov. Tak veľká krajina si v pomerne krátkom časovom období prešla náhlymi zmenami v troch základných demografických činiteľoch, a to v pôrodnosti, mortalite a migrácii. V týchto javoch hovoríme najmä o rapídnom poklese. Pri tomto skúmaní, je dôležité prepojene politických a ekonomických javov v krajine. Rapídne demografické zmeny v Číne je potrebné chápať ako väčší komplex. V dnešnom svete nie je možné, aby zmena v populácii v krajine tak trhovo dôležitej neniesla globálny dopad. Najdôležitejší činiteľ naprieč históriou krajiny ostáva aj do dnešného dňa vláda, ktorá od minulého storočia najmä v oblasti natality kontroluje svojich občanov.
Politické kampane so zámerom kontroly populácie
Vláda Čínskej ľudovej republiky bola na jej samom začiatku prenatálna. Verili, že je potrebné po vojnách a ťažkých časoch zvýšiť populáciu. Avšak keď pôrodnosť začala v prvých dekádach vládnutia stúpať a mortalita klesať, prišli prvé obavy, či dokážu čínske polia a potravinový priemysel uživiť prudko narastajúci počet obyvateľov.
Hlavný predstaviteľ vládnucej strany Mao Zedong veril, že plánovanie a obmedzenie pôrodnosti je nevyhnutné. Jedine týmto spôsobom môže Čína ekonomicky napredovať a stať sa svetovou veľmocou.[1]
Myšlienka za akoukoľvek reguláciou populácie ostáva prostá. Ak čitateľ v ekonomickej rovnici – zásoba obilia, nemôže rásť dostatočnou rýchlosťou, menovateľ – populačná základňa, sa musí zmenšiť.[2]
Prvé oficiálne kampane s myšlienkou kontrolovania pôrodnosti štátom prišli už v 60. rokoch 20. storočia. Neboli však veľmi efektívne, koncentrovali sa najmä na vidiek a ich efekt na demografickom vývoji populácie je takmer zanedbateľný. Dôležitejšie ako výsledky však bol psychologický efekt, ktorý prvé nenásilné kampane vyvolali na populácii. Pomalé predstavenie regulovania populácie štátom najprv v podobe odporúčania vytvorili pôdu pre ďalšie drastickejšie kampane, ktoré sa neskôr nestretli so skoro žiadnym odporom.
WAN XI SHAO
Prvá veľká kampaň (stále však len s odporúčacím charakterom) pochádza z roku 1971 a nesie názov WAN XI SHAO. Jej trvanie je udávane až do konca dekády, kedy ju nahradili legislatívne úpravy. Myšlienka je známa už v samotnom názve, WAN znamená neskorá svadba, XI dlhší interval medzi deťmi a SHAO menej pôrodov. Od tohto roku začali byť rôzne formy kontracepcie a umelé ukončenia tehotenstva dostupné zadarmo pre všetkých občanov. Oficiálne vláda odporúčala, aby jeden pár žijúci v meste nemal viac ako 2 deti a pár žijúci na vidieku viac ako 3 deti.[3]
Politika jedného dieťaťa
Svetovo najznámejšia a zároveň prvá kampaň na kontrolu populácie, ktorá v sebe nesie aj úpravu zákonov bola politika jedného dieťaťa. Táto kampaň začala v roku 1980 a nahradila jej predchodcu kampaň WAN XI SHAO. Od tohto roku boli všetky páry zákonom limitované na 1 dieťa s povinnosťou získať povolenie na pôrod od lokálneho úradníka. Čínska vláda verila, že touto politikou splní svoj stanovený cieľ – mať do roku 2000 populáciu nie väčšiu ako 1,2 miliardy ľudí. Hlavný argument prezentovaný na zdôvodnenie tejto politiky spočíval v zvýšení životnej úrovne pre ďalšie generácie. Deti ďalšej generácie sa majú rodiť do prosperujúcej krajiny, kde občania nepoznajú hladomor či chudobu.[4]
Veľký vplyv predošlej prvej kampane môžeme pozorovať na prijatí legislatívnej úpravy občanmi. Štúdia z roku 1980 na ženách v Pekingu zisťovala verejnú mienku na túto politiku. Až 50% žien si myslelo, že táto politika prospieva deťom, 70% odpovedalo, že táto politika prospieva aj matke a 90% žien sa stotožňovalo s názorom, že politika jedného dieťaťa prospieva národu. Na otázku, či počet detí je na rozhodnutí jednotlivca len 42,4% žien odpovedalo áno. Na otázku, či národ musí adaptovať politiku na kontrolu populácie až 82,8% žien odpovedalo áno. Táto štúdia poukazuje, že politika jedného dieťaťa sa nestretla so žiadnym veľkým odporom, ženy ju brali ako svoju občiansku povinnosť voči štátu.[5]
Motiváciu za podradenie sa tejto politike rozdával štát v podobe rôznych výhod. Za podstúpenie sterilizácie mohol občan dostať pracovné voľno. Ak mal pár len jedno dieťa, všetky výdavky na zdravotnú starostlivosť do jeho 14. roka života hradil štát. Pravdepodobnosť, že dieťa, ktoré je jedináčik bude prijaté na dobrú vysokú školu, alebo dostane lepšiu pracovnú ponuku bola oveľa väčšiu ako u občanov, ktorí neboli jediným dieťaťom v rodine. Rodičia jedináčika dostávali vyšší dôchodkový príspevok.[6]
V prípade, ak žena otehotnela pričom pár už jedno dieťa mal a rozhodla si ho nechať, bolo potrebné zaplatiť sankčný poplatok. Navyše bol plat každého z rodičov znížený o 10% počas ďalších 14. rokov.
Politika dvoch detí
Politika jedného dieťaťa začína po 20. rokoch slabnúť. V roku 2000 čínska vláda uvoľnila opatrenia a uviedla 22 výnimiek, ktoré vďaka zastaveniu prudkému rastu populácie a ekonomickému napredovaniu krajiny povolí mať istým rodinám viac ako 1 dieťa. Každý pár mohol mať ďalšie dieťa ak prvé dieťa bolo zdravotne, alebo mentálne postihnuté. Taktiež mohla dvojica požiadať o povolenie na ďalšie dieťa, ak od narodenia prvého dieťa uplynul dlhý časový interval. V roku 2013 už bolo povolené druhé dieťa všetkým párom, ak aspoň jeden rodič bol jedináčik.[7]
Definitívny pád politiky jedného dieťaťa prišiel v roku 2015. Všetkým párom bolo povolené mať 2 deti, ale stále bola odporúčaná osobná regulácia občanov. Cieľom bolo podporiť prínos potencionálnych pracovníkov do ekonomiky, nakoľko aj vláda si začala uvedomovať problém starnúcej populácie, ktorý môže vyvrcholiť nedostatkom pracovnej sily. Bol zavedený pojem suzhi, ktorý znamená kvalita nad kvantitu, teda radšej jedno dieťa, ktoré môže dostať najlepšie vzdelanie a najlepšiu výchovu, ako 2 deti, ktoré dostanú len o polovicu tak dobré prostriedky a príležitosti.[8]
Problém starnúcej populácie
Súčasným najväčším problémom Číny je nezvládnutie výmeny starnúcej populáciu. V roku 2010 bolo až 12% obyvateľstva nad 65 rokov. Je predpokladané zvýšenie tejto hodnoty na 30% do roku 2050.[9] Otázkou teda zostáva, kto ponesie ekonómiu Číny, a kto sa postará o mnohopočetnú staršiu populáciu.
Dopad selektívnej aborcie
Ďalší problém, s ktorým sa musí Čína vysporiadať je nerovnomerné rozloženie pohlaví v populácii. Bežná proporcia pohlaví je 105 narodených chlapcov na 100 dievčat. V Číne sa však tento podiel pohybuje na hodnote 118 chlapcov na 100 dievčat.[10]
Dôvod prečo je medzi novonarodenými dievčatami a chlapcami takýto veľký rozdiel je potrebné hľadať na mape. Najhoršie sú na tom regióny, ktoré sú najviac rozvinuté a tým pádom bolo najťažšie ukryť tehotenstvo. Mnohé páry podstupovali umelé ukončenie tehotenstva až kým nečakali chlapca.[11] Tento prístup plynie z historického nastavenia v spoločnosti – každá rodina túžila po dedičovi, ktorý musel byť muž.
Politika tretieho dieťaťa
V 21. storočí sa pokles populácie a jej starnúci charakter v Číne stal neignorovateľným javom, proti ktorému musela vláda predstaviť nové opatrenia na ochranu ekonomiky a budúcnosti krajiny. Preto v roku 2021 Čína povolila všetkým párom mať 3 deti. Rétorika vlády sa zmenila a propagandu za menej detí vymenila propaganda za viac detí. V tomto roku čínska vláda začína poskytovať aj veľkú sociálnu dávku počas materskej dovolenky. Taktiež počas nej zaručia rodičom ochranu pracovného miesta
Zbohatnúť skôr ako zostarnúť
Kvôli tomuto činiteľovi stojí krajina pred veľkým problémom, a jej plán zbohatnúť sa mení na heslo zbohatnúť skôr ako zostarnúť.
Aktuálne sa vývoj starnúcej populácie nachádza v hodnote, kedy ju nie je možné prirodzeným vývinom zvrátiť. Vinník sa hľadá veľmi ľahko, a potvrdia nám ho aj prieskumy verejnej mienky, predchádzajúca propaganda regulácie populácie ostala v ľuďoch tak silno zarytá, že je už nemožné ju zvrátiť. V momente, keď nastane pokles výrobnej sily na základe nedostatku ekonomicky aktívnej populácie sa Čína bude musieť spoľahnúť na automatizáciu, no nie je isté, či stroje dokážu nahradiť nežnosť ľudskej práce.
Otázkou zostáva, aké budú kroky čínskej vládnucej strany v tomto storočí. V tomto bode nie je možné vylúčiť, že vláda siahne po zbrani, ktorú má na svojich občanoch už rokmi overenú. Propaganda pôrodnosti, prípadne legislatívna úprava prikazujúca pôrodnosť môže pokojne písať budúcnosť demografie Čínskej ľudovej republiky.
Zdroje:
[1] RILEY, E. N. 2017. Population in China. Cambridge: Polity Press, 2017. 238 s. ISBN 978-0-7456-8863-3.
[2] RILEY, E. N. 2017. Population in China. Cambridge: Polity Press, 2017. 238 s. ISBN 978-0-7456-8863-3.
[3] YUNXIANG, Y. 2003. Private Life Under Socialism: Love, Intimacy, and Family Change in a Chinese Village 1949-1999. Stanford: Stanford University Press, 2003. 190 s. ISBN 978-0804744560
[4] YUNXIANG, Y. 2003. Private Life Under Socialism: Love, Intimacy, and Family Change in a Chinese Village 1949-1999. Stanford: Stanford University Press, 2003. 190 s. ISBN 978-0804744560
[5] RILEY, E. N. 2017. Population in China. Cambridge: Polity Press, 2017. 238 s. ISBN 978-0-7456-8863-3.
[6] RILEY, E. N. 2017. Population in China. Cambridge: Polity Press, 2017. 238 s. ISBN 978-0-7456-8863-3.
[7] RILEY, E. N. 2017. Population in China. Cambridge: Polity Press, 2017. 238 s. ISBN 978-0-7456-8863-3.
[8] YUNXIANG, Y. 2003. Private Life Under Socialism: Love, Intimacy, and Family Change in a Chinese Village 1949-1999. Stanford: Stanford University Press, 2003. 190 s. ISBN 978-0804744560
[9] RILEY, E. N. 2017. Population in China. Cambridge: Polity Press, 2017. 238 s. ISBN 978-0-7456-8863-3.
[10] RILEY, E. N. 2017. Population in China. Cambridge: Polity Press, 2017. 238 s. ISBN 978-0-7456-8863-3.
[11] RILEY, E. N. 2017. Population in China. Cambridge: Polity Press, 2017. 238 s. ISBN 978-0-7456-8863-3.
McDonell, S. 2021. China allows three children in major policy shift. BBC [online]. Dostupné na internete: <https://www.bbc.com/news/world-asia-china-57303592>.
Pridaj komentár