Súčasti identity pobaltia v ideologicko-geografickom kontexte

Prečo Pobaltie? 

Fenomén identity jestvujúci v ľudskom živote a vplývajúci na jeho samotné fungovanie prostredníctvom vytvárania opakujúcich sa vzorcov správania sa je zložitým procesom už len v prípade jednotlivca. Ak prejdeme do kontextu politických identít nejedná sa o ľahšie skúmanie. Tak ako v živote jednotlivca existuje nespočetné množstvo vplývajúcich faktorov, neskôr vytvárajúcich nielen podnety pre exaktné rozhodnutia ale samotné fundamenty reality od vnímania farieb až po politické názory, rovnako tomu je aj v prípade politických identít. Spoločenskému vedomiu a jeho rozvinutej deskripcii sa vnoval najmä výskum znakovej povahy ideologickej sféry, podľa ktorého nie je každý z ideologických znakov len odrazom alebo tieňom skutočnosti, ale rovnako jej materiálnou súčasťou. Všetky ideologické javy nachádzajúce sa v ľudskej realite sú tak dané vo zvukoch, vo fyzikálnej látke, vo farbách alebo v telesnom pohybe, z čoho pramení, že v takomto ponímaní je skutočnosť znaku objektívnou.[1]To odkiaľ sa vynára v reálnom vnímaní objektívne hľadisko vo vzťahu subjektívne – objektívne – subjektívne sme sa venovali vo výskume a jeho výsledky boli odprezentované v príspevku Funkcie predurčených ideologických rámcov v kontexte demokratických a totalitných režimov.[2] Aspektom vnímania vlastnej identity v širokej problematike samostatnej existencie prepojenej vzájomným pôsobením ohromného počtu premenných existujúcich vo vesmíre a nereagujúcich len na základe vzťahu akcia-reakcia sa v tomto prípade nebudeme venovať. Na čo chceme poukázať je nekontrolovateľné vzplanutie podnetov vytvárajúcich uvažovanie o problémoch a snaha o ich vyriešenie. Tento proces opisuje slovinský filozof Slavoj Žižek skrz svoje psychoanalytické nazeranie. V rámci tejto metódy hovorí o tom, že počas procesu, ktorý sme opísali vyššie, je dokonca z jeho súčasti vylúčené šťastie. Ako príklad uvádza vedcov, ktorí sú ochotní podstúpiť vyššie dávky radiácie ako je primerané len za účelom možnosti získania väčších vedeckých poznatkov.[3] Uvedené spomíname najmä preto, že sa priamo dotýka obdobia pred ponorením sa do tejto témy. Konkretizovanie istých identitárnych znakov v dobe, kedy sa identita cielene rozplýva medzi neurčité pojmy je extrémne náročné. Ak však človek podstúpi proces popísaný vyššie žižekovským spôsobom bude na jeho konci cítiť jediné pravé zadosťučinenie.

Identita v kontexte

Keďže prechádzame do konkrétneho kontextu je potrebné sa zamerať na určité reálie. Nebolo by však správne upadnúť do pokušenia a pomenovať nami aplikovaný prístup ako postup od všeobecného ku konkrétnemu. Skúmame totiž jednu určitú realitu v danom okamihu, ktorá zo svojej podstaty musí byť konkrétna. Hovoríme o tejto problematike hlavne v súvislosti s kvantovou fyzikou a jej neustále štiepiacimi sa vesmímiv v kombinácii s poznatkami o takzvanej Schrödingerovej mačke.[4] Ale späť k takzvane konkrétnemu. Baltská oblasť je špecifická historicky, geograficky či kultúrne. Samozrejme špecifickosť je hlavnou črtou nám ukazujúcim sa častiam bytia alebo reality, ale tieto tri oblasti nespomíname náhodou. Práve niekde v ich pomyselnom strede, kde sa spájajú ich určujúce súčasti a vytvárajú prienik môžeme nájsť problém Strednej Európy. Pretože či už historicky, geograficky alebo kultúrne nazeráme na nami skúmanú oblasť narazíme na problematiku, kam Pobaltie zaradiť. Ak však môžeme dnešnú špecifickosť alebo lepšie povedané odlišnosť niekde s určitosťou nájsť, je ňou takzvané negatívne vymedzovanie sa. To v súčasnosti prevláda pri definovaní toho, čo vlastne Stredná Európa je a kde sa náchadza. Negatívnosť vymedzenia je spôsobená najmä historickým kontextom a skúsenosťou s východnými mocnosťami, konkrétne cárskym Ruskom alebo Sovietskym zväzom, ktoré pristupovali nie len k pobalstkým štátom ako k menejcenným, čo sa odzrkadlilo vo viacerých historických obdobiach. Môžeme tak konštatovať, že súčasná pobaltská antivýchodná identita je spojená s uvedenými okolnosťami, no rovnako tu hraje rolu snaha o odtrhnutie sa od totalitného či autoritárskeho ducha západu a postupnú reformu smerom k demokratickejšej povahe západu.[5] Je potrebné uviesť, že dané faktory sa netýkajú iba pobaltských štátov, no ich prezentovanie sa na v očiach okolitého sveta je prevažne ovplyvnené spomínanými činiteľmi. Spomenúť môžeme aj súčasný postoj Pobaltia napríklad v Litve, kde primátor hlavného mesta Vilnius nechal po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vyvesiť napís „Putin, Haag na teba čaká“ hneď oproti ruskej ambasáde.[6] Podobné rysy však môžeme nachádzať aj v našom prostredí, aj keď musíme zájsť do histórie. Poslúžiť nám môže český filozof Miloslav Bednář a jeho príklad Jána Patočku obhajujúceho Tomáša Garrigua Masaryka. Založenie prvej Československej republiky Tomášom Garriguom Masarykom síce narušilo vtedajší štátny útvar vyznačujúci sa kompromisnou, liberálne-feudalnou povahou umožňujúcou českému a slovenskému národu žiť síce skromným, ale za to stabilným životom. To bolo vo vtedajšej dobe vnímané ako vymykanie sa extrémnej povahe Západnej či Východnej Európy. Masaryk si však uvedomoval unikátnosť tohto postavenia a predurčil politické postavenie pred hospodársko-sociálne, keďže si bol dobre vedomý jeho primátu.[7] Dnes sa naopak odlišovanie od západu alebo východu nepozorujeme, ba naopak je oveľa častejší vyhranenejší názor v rámci jedného z protipólov (východ – západ). To je zóna, kde sa s Pobaltím výrazne odlišujeme, a to aj napriek tomu, že zdieľame spoločné znaky uvedené vyššie. Väčšina Slovákov totiž prejavuje neochotu podporovať Ukrajinu v obrane posielaním zbraní.[8] Ako tak môžeme vidieť, jedna súčasť identity môže negovať druhú. Istý je iba primát, ktorý presadzoval Masaryk, keďže práve politika primárne ovplyvňuje istú súčasť identity a jej budúci vývoj.


Zdroje:

[1] GBÚROVÁ, M.: Medzi identitou a integritou. Prešov: SLOVANCONTACT, 1996, s. 13-14.

[2] Príspevok prezentovaný na konferencii Medzi ideálom a realitou

[3] ŽIŽEK, S.: What Fulfils You Creatively Isn’t What Makes You Happy. [online], [cit. 6/12/2023]. Dostupné na internete: <https://www.openculture.com/2014/04/slavoj-zizek-what-fullfils-you-creatively-isnt-what-makes-you-happy.html>.

[4] POWELL, C.: The weirdest idea in quantum physics is catching on: There may be endless worlds with countless versions of you. [online], [cit. 6/12/2023]. Dostupné na internete: <https://www.nbcnews.com/mach/science/weirdest-idea-quantum-physics-catching-there-may-be-endless-worlds-ncna1068706>.

[5] EŠTOK, G.: (Ne)dávne hľadanie Strednej Európy. Košice: Šafárikpress, 2020, s.15-16.

[6] Putin, The Hague is waiting for you!. [online], [cit. 6/12/2023]. Dostupné na internete: <https://news.house/61316>.

[7] BEDNÁŘ, M.: Pohyb a řád. Pokus o fenomenologickou ontologii. Praha: Togga, 2018, s. 219.

[8] ŠPAK, M.: Prieskum: Kto je zodpovedný za vojnu na Ukrajine? Slováci majú v porovnaní s okolitými štátmi odlišný postoj. [online], [cit. 6/12/2023]. Dostupné na internete: <https://tvnoviny.sk/domace/clanok/735253-prieskum-kto-je-zodpovedny-za-vojnu-na-ukrajine-slovaci-maju-v-porovnani-s-okolitymi-statmi-odlisny-postoj>.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *