Prekariát môžeme vnímať ako výsledok dnešnej hektickej doby, búrlivých ekonomických zmien a kríz. Napriek tomu, že ho tvoria milióny ľudí vo vyspelých priemyselných krajinách a tiež v rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách, je tento pojem pre mnohých z nás neznámy. Kto je teda súčasťou vrstvy prekariátu a prečo je mnohými akademikmi označovaný za hrozbu dnešnej doby?
Môžeme ho definovať ako sociálnu triedu ľudí, ktorí sa nachádzajú v neustálom stave neistoty a žijú bez predvídateľnosti vo vzťahu k svojmu zamestnaneckému prostrediu. Prekariát tvoria takzvaní pracovníci „gig economy“, čo sú najmä nezávislí pracovníci bez dlhodobých, alebo trvalých zmlúv a takisto ľudia s krátkodobými alebo nulovými pracovnými hodinami.[1] Tento fenomén je viditeľný a rozšírený aj na Slovensku, nakoľko je takýto formát práce výhodný najmä pre zamestnávateľa na úkor istoty pre zamestnanca. V praxi to znamená, že sa zamestnávateľovi znižujú náklady, napríklad v oblasti odvádzania príjmu do zdravotnej starostlivosti či nemocenských a materských dávok pre svojich zamestnancov. Okrem týchto spomenutých úľav pre zamestnávateľa taktiež spravidla nie sú splnené ďalšie rôzne zamestnanecké benefity. K šíreniu tohto moderného fenoménu prispelo aj zrútenie systému rozdeľovania príjmov v podobe, v akej sme ho poznali z 20. storočia. Aj s pomocou šírenia globalizácie, zrýchlenej modernizácie a flexibilných pracovných reforiem sa vytvorila nová globálna štruktúra tried. Dnešnú dobu by sme mohli charakterizovať ako dobu miliardárov s absurdnou mocou a neprimeraným prístupom k zdrojom, zmenšujúcou sa strednou pracovnou triedou a rastúcou škálou nemzdových výhod s rýchlo rastúcim prekariátom. Práve vďaka veľkej flexibilite práce, ktorú túto doba ponúka, sa prekariát stáva ohrozenou triedou s prevládajúcou neistotou. Vytvorili sa nové pojmy v pracovnom prostredí, ako napríklad „on-call work“ či „cloud work“. Pracovníci na týchto pozíciách častokrát postrádajú profesijnú identitu, nemajú žiadny kvalifikovaný profesijný príbeh a zároveň nemajú pocit, že by mali kariérnu dráhu. Nevýhodný je z dlhodobého hľadiska pre zamestnanca aj ekonomický faktor, nakoľko musí vykonať množstvo práce, ktorá sa v konečnom dôsledku neobjaví v oficiálnych štatistikách.[2] Jednoduchým príkladom z praxe je takzvaná práca za inú mzdu, ako je mzda uvedená na výplatnej páske. Tento zaužívaný spôsob má za následok nízky dôchodok v budúcnosti, a to aj napriek vyššiemu príjmu a odpracovaným hodinám. Nepresné uvedenie vykonanej práce zo strany zamestnávateľa dokáže zamestnanca poškodiť aj v ďalších rovinách. Častokrát sa tým zhoršuje aj možnosť získať hypotéku či prenajať si byt. Ľudia vykonávajúci prekarizovanú prácu pochádzajú takmer zo všetkých pracovných odvetví a rovnako vekových kategórií. Pozorujeme však, že hlavne mladí ľudia sú súčasťou tohto fenoménu najmä kvôli vidine rýchlych peňazí a bez dlhodobého čakania na pracovnú príležitosť, ktorá nikdy nemusí nastať. Staršia generácia využíva takúto formu práce najmä po strate stabilného zamestnania a to hlavne s cieľom vyhnúť sa možnej potrebe rekvalifikácie. To všetko vytvára u zamestnanca prekariátu frustráciu, neistotu a stres. Za opak prekariátu môžeme označiť salariát, pomerne nový pojem, ktorý označuje donedávna zaužívaný systém. Za salariátov sa považujú ľudia zamestnaní na trvalý pracovný pomer so všetkými zaužívanými zamestnaneckými výhodami, akými sú platená dovolenka, pracovná neschopnosť (PN) a sporenie do dôchodkového fondu. Všetky tieto výhody prekariáti strácajú, čo spôsobuje, že sa dostávajú do stavu, v ktorom sa môžu spoliehať len na priame peňažné mzdy alebo zárobky. Ľudia v týchto zamestnaneckých vzťahoch si preto nedokážu z dlhodobého hľadiska budovať a progresívne rozvíjať svoje živobytie a majetok. Tieto skutočnosti dovedú zamestnanca prekariátu k životu na hranici neudržateľného dlhu s vedomím, že jedna choroba, nehoda alebo chyba ich môže priviesť do finančnej priepasti či úplného bankrotu. Ostávajú tak bez vízie lepšej budúcnosti, čo spôsobuje už spomínanú frustráciu a stres v osobnom živote, čo sa spravidla odráža aj na ich pracovnom výkone.
Čo si však množstvo prekariátov neuvedomuje je to, že prekariát je prvou hromadnou triedou v histórii, v ktorej úroveň vzdelania prevyšuje úroveň potrebnú pre druh práce, ktorú môžu očakávať. Prekariát existuje vo väčšine povolaní a na väčšine úrovní v rámci korporácií. Takáto práca sa zväčša vykonáva mimo bežných pracovísk a mimo klasických pracovných hodín. Neistota miesta a času, v ktorom bude človek pracovať, vytvára permanentný stres, z ktorého pramení frustrácia a nespokojnosť ako v pracovnom prostredí, tak aj v pracovnom živote. Historická skúsenosť nám hovorí, že práve takto frustrovaní ľudia sú problémom pre pokojný chod systému v krajine, keďže sa uchyľujú k jednoduchým riešeniam a nenávistným prejavom. Najväčšia neistota prekariátov je neistota v oblasti príjmu. Táto neistota sa líši od nepredvídaných rizík, akými sú nezamestnanosť, materstvo a choroba, ktoré boli hlavnými oblasťami sociálnych štátov. Pre tie je možné vypočítať pravdepodobnosť takýchto udalostí a vytvoriť poistnú schému. Neistotu prekariátu však nemožno poistiť, nakoľko ide o niečo „neznáme“. Prekariát v praxi častokrát stráca hmatateľné práva a prístup k ich vymáhaniu, konkrétne sociálne, politické či ekonomické práva. Problematické je najmä to, že si to neuvedomuje, až kým ich nepotrebuje, respektíve až vtedy, keď sú dramaticky a systematicky porušované. Absencia kultúrnych práv sa prejavuje najmä pri členstvách v odboroch či profesijných cechoch, ktoré by poskytli vrstve prekariátu bezpečnosť a identitu pri práci. O tomto jave hovorí aj citát: „byť v prekariáte je ako behať po potápajúcom sa piesku.“[3]
Prekariát je častokrát označovaný ako „nebezpečná, respektíve ohrozená trieda“. Takýto pojem môžeme poznať od marxistov, no prekariát je nebezpečný v inom zmysle. V prvom rade tento fenomén vplýva nepriaznivo na zdravotný stav pracovníka. Neustála neistota prispieva k duševným poruchám, vysokej miere chorobnosti a v krajnom prípade môže vyústiť až k samovraždám. V druhom rade je prekariát nebezpečenstvom pre politický systém, najmä pre demokratické hodnoty. Títo ľudia sú totiž oddelení od hlavného politického prúdu, postavení na okraji spoločnosti. Majú pocit, že svojím konaním nemajú žiaden vplyv na chod systému, pracovného prostredia a v konečnom dôsledku ani nad svojim osobným životom. Mnohé sociálne skupiny, ktoré tvoria prekariát, majú zahmlené deformované vedomie, čo sa prejavuje rôznymi činmi, od anomálneho správania až po deštruktívne aktivity spojené s kriminálnym, delikventným správaním. Dochádza tak k duchovnej a mravnej degradácii osobnosti, strate ideálov a vízie lepšej budúcnosti, či viery v spravodlivosť a správne usporiadanie sveta.[4]
Môžeme konštatovať, že máme dočinenie so zásadne novou sociálnou formáciou, ktorá v súčasnosti ešte stále do značnej miery nesie črty neistoty a strachu. Z histórie poznáme prípady, kedy sa k neistej skupine pridal silný vodca a písali sa nové dejiny. Prekariát je nový, potenciálne nebezpečný fenomén dnešnej doby. Prekarizovaná práca poškodzuje pracovné prostredie a deformuje pracovné vzťahy. Ak sa tento trend bude rozširovať aj naďalej a budeme prehliadať tieto skutočnosti, hrozí nám sociálny kolaps, destabilizácia systému, občianske konflikty či odvrat od demokratických hodnôt.
Zdroje:
[1] The precariat. [online], [cit. 9/6/2023]. Dostupné na internete: <https://oxford-review.com/oxford-review-encyclopaedia-terms/the-precariat/>
[2] STANDING, G. Who are ‚The Precariat‘ and why do they threaten our society? [online], [cit. 9/6/2023]. Dostupné na internete: <https://www.euronews.com/2018/05/01/who-are-the-precariat-and-why-they-threaten-our-society-view>
[3] STANDING, G. The Precariat: Today’s Transformative Class? ? [online], [cit. 9/6/2023]. Dostupné na internete: <https://greattransition.org/publication/precariat-transformative-class>
[4] GOLUBEV,S. The Precariat: A New Social Phenomenon. [online], [cit. 9/6/2023]. Dostupné na internete: <https://hackernoon.com/the-precariat-a-new-social-phenomenon-au6f34io/>
Pridaj komentár