Súčasná situácia reprezentácie žien v politike. Lepšíme sa?

Od lokálnej až po globálnu úroveň, práva žien participovať v politickej sfére či kandidovať na vyššie miesta sú značne obmedzené. Ženy sú častokrát podceňované či už ako líderky, členky parlamentu, vykonávateľky štátnej služby alebo aj ako voličky. Stáva sa to aj napriek ich preukázateľným silným schopnostiam vo vyššie zmienených pozíciách či aj ako osoby snažiace sa akýmkoľvek spôsobom zmeniť súčasnú situáciu, a takisto aj napriek ich právu rovnocenne participovať na demokratických procesoch. Čelia prekážkam a situáciám ako diskriminácia, sexuálne obťažovanie, mansplaining (muž vysvetľujúci žene niečo s použitím nadriadeného tónu, ktorým vyjadruje, že ženy nič nevedia) takisto aj kapacitné nedostatky v inštitúciách. Ako uvádza rezolúcia Valného zhromaždenia OSN z roku 2011 o politickej účasti žien: „Ženy v každej časti sveta sú naďalej marginalizované z politickej sféry, častokrát ako výsledok diskriminačných zákonov, praktík, postojov a rodových stereotypov, nízkej úrovne vzdelania, nedostatku prístupu k zdravotnej starostlivosti a neúmerný vplyv chudoby na ženy.“[1] Jednotlivo ženy prekonali tieto prekážky s veľkým uznaním a často v prospech celej spoločnosti, ale pre ženy ako celok sa musia vytvoriť rovnaké dlhodobé podmienky a treba im otvárať nové príležitosti. 

Politická nerovnosť, patriarchát, nadvláda mužov a splnenie spoločenských cieľov. To je to, čo najviac ženy motivuje k zmene.  Pojem feminizmus sa dlhodobo spája s témou žien, stáva sa novodobým trendom či už v médiách alebo v politike, a keďže sa mu častokrát kladie zlý význam, tak ho stručne ujasníme . Feminizmus je súborom hnutí a politických smerov usilujúcich sa o zrovnoprávnenie žien v rôznych sférach. Poznáme doposiaľ tri vlny feminizmu, kde prvú vlnu označujeme za predhistóriu feminizmu, objavili sa tu prvé myšlienky zrovnoprávnenia žien v podobe volebného práva a takisto aj orientácia na zrovnoprávnenie základných ľudských práv. Neskôr, v 60. až 80. rokoch 20. storočia sa začalo toto hnutie zaoberať nerovnomerným postavením žien na pracovnom trhu a v rodine, otvorila sa aj téma dovtedy tabuizovanej ženskej sexuality a reprodukčných práv. V 90. rokoch minulého storočia až doteraz sa prúdy rozštiepili, znakom tejto vlny je prekonávanie genderových stereotypov, takisto aj spochybňovanie tradičných rolí.[2]

Výsledkom je značná diverzifikácia pojmu, pretože by bolo vhodnejšie hovoriť o viacerých feminizmoch, keďže má viaceré prúdy, ktoré častokrát môžu ísť proti sebe. Predstava, ako nerovnosť žien a mužov odstrániť, je v jednotlivých prúdoch rôzna, a tak nemôžeme radikalizovať toto hnutie a zástancov feminizmu a hádzať ich do jedného vreca, ako sa to momentálne zvykne. 

Ako to súčasne so zastúpením žien vyzerá? K januáru tohto roka sa vyskytlo 31 štátov, v ktorých ženy zastupovali najvyššie pozície či už v úrade hlavy štátu alebo  predsedu vlády. Pri aktuálnych celosvetových číslach, ktoré spracovala Organizácia Spojených národov prognózy naznačujú, že pohlavná vyrovnanosť sa na týchto pozíciách nedosiahne ďalších 130 rokov. Čo sa týka zastúpenia žien na ministerských postoch takisto na celom svete, tak len 22.8% žien z celkového počtu ministrov zastupuje práve toto miesto. Ministerky zväčša zastávajú a presadzujú myšlienky ako rodina a deti, sociálne zabezpečenie, rodová rovnosť či záležitosti menšín. Je veľmi znepokojujúce, že aj napriek značnému významu tohto vedúceho postavenia ako je ministerský post sa vyskytuje len takéto malé percento žien. Častokrát majú ženy ako líderky, ministerky alebo politické aktérky väčší potenciál uspieť ako muži. Ako jeden z príkladov si pokojne môžeme uviesť aj kancelárku Angelu Merkelovú, železnú dámu, považovanú svojho času za „líderku Európskej Únie“, ktorá udala príklad mnohým ďalším ženám ašpirujúcim udržať sa čo najvyššie v politike, ale aj príklad, ako to v mnohých krokoch naopak nerobiť. Čo sa týka parlamentov, nie je to o nič lepšie. Na svete celkovo 26.5% členov parlamentov či už jednokomorových alebo dvojkomorových tvoria ženy, avšak oproti roku 1995, kedy to bolo len 11%, sa to samozrejme výrazne zlepšilo. Len šesť štátov má 50% alebo viac žien v parlamente a jedným z štátov sú aj Spojené arabské emiráty. Naopak, na celom svete existuje celkovo „len“ 22 štátov, ktoré majú menej ako 10% žien v parlamente. Slovensko sa drží viacmenej stále v tradičných stereotypoch, kde počet žien v parlamente dosahuje niečo cez 20%. Pri takýchto výsledkoch sa rodová rovnosť vo vnútroštátnych legislatívnych orgánoch nedosiahne skôr ako v roku 2063. Nakoniec je vhodné spomenúť aj miestne samosprávy, kde sa konečne dostáva k lepším číslam, a to konkrétne ženy tvoriace 34% volených členov v miestnych orgánoch.[3]

Vývoj zastúpenia žien v politike pomaly ale isto naberal na svetlých obrátkach. Keď sa pozrieme do minulosti, z dostupných dát z roku 2008 zisťujeme, že líderky krajín to nemali až také ružové, stále sa len pomaly začínala vkladať viera do rúk práve ženám. Z chabých 8 štátov sveta sme prešli až na tohtoročných 31 štátov so ženou na čele. Postupne stúpali aj čísla žien v parlamentoch a na postoch ministeriek. Slovensko ostáva na viacmenej rovnakej priečke ako z roku 2008, čo značí, že sa ako štát nevyvíjame smerom, ktorým by sme možno chceli.[4] Ukazovateľom progresu obsadenia žien v politike sú kvóty. Tento nástroj je použitý vo vládach na zabezpečenie dostatočného využitia hlasu žien. Samozrejme, kvóty sa stretávajú s nesúhlasom s ich systémom či od samotných žien, referujúcich na poskytovanie nedostatočných príležitostí, či od občanov krajín a iných politikov – mužov, – že kvóty znehodnocujú princípy liberálnej demokracie, alebo aj voľba kandidáta na základe pohlavia, nie na základe skúseností.[5] Čo však kvóty naozaj napĺňajú, je kompenzácia a odstraňovanie prekážok, ktoré bránia ženám získať ich podiel, takisto aj splnenie povinnosti práva, ktoré všetkým zabezpečuje participáciu v občianskej demokracii. Príklad si môžeme zobrať z Belgicka, ktoré ako prvé zaviedlo kvóty už v roku 1994 a dosahujú 42% ženské zastúpenie, či Francúzsko, ktoré síce kvótu 50/50 zaviedlo, ale doposiaľ ju stále úplne nenaplnilo. Perfektným príkladom je Poľsko, kde boli zavedené kvóty aj pre mužov, aj pre ženy.[6] Predsa len, je to o rovnosti aj mužov aj žien. 

Dostávame sa však k otázke, prečo to tak vlastne je? Prečo štáty neprogresujú, nerozvíjajú ženský potenciál? Má to nejaký psychologický dôvod, či to je čisto len o zachovávaní pohlavných stereotypov? Bohužiaľ, aj psychologické hľadisko má na to masívny vplyv. Ženám sa prikladajú akési pomenovania, ktoré ohraničujú ich vnímanie voličmi. Podľa profesora Romera z Madridského inštitútu rodových štúdií:  „nedostatočné zastúpenie žien je vyjadrené v troch dimenziách: vnímanie médií, verejnej mienky a politiky ako takej.“ Čo sa týka napríklad zobrazovania v médiách, tak prischli ženám stereotypné charakteristiky alebo aj takzvané pascové role, a tie sú: „zvodkyňa, matka, maskot a železná matka.“[7]

Všetko sa to odvíja od ich podceňovania v ich politickej roli na základe verejnej mienky a predsudkov. Výskumy ukazujú, že ich nedostatočná docenenosť sa rozdeľuje do kategórií:

1.   Odvážnosť – ženy majú častokrát viacero pochybností o sebe ako osobe voči kandidovaniu do politiky, pre viacero už spomenutých dôvodov

2.  Selekcia kandidáta – keď už sa rozhodnú kandidovať, stretávajú  sa s viacerými prekážkami dostať sa na kandidátnu listinu

3.  Kultúra – nekontrolovateľný sexizmus, politika mužov kde ženy nie sú vítané

4.     Financie – pri kampani žien sa častokrát rozpráva o menšej financovanosti

5.   Starostlivosť o dieťa – naprieč Európou ženy trávia dvakrát viac času na materských a rodičovských dovolenkách ako muži. [8]

Na základe týchto kategórií si môžeme ukázať aj konkrétnu situáciu zobrazenia politickej líderky v novinách, a to konkrétne článok New York Times z marca 2019, kedy bola zvolená naša terajšia prezidentka Zuzana Čaputová. Napísali o nej: „Pani Čaputová, rozvedená matka dvoch tínedžerských dievčat žije v Pezinku, v malej dedine pri Bratislave. Pred jej nástupom do politiky, Pezinok bol známy pre dve veci: víno a skládka s toxickým odpadom.“[9] Opäť je vhodné spomenúť aj Angelu Merkelovú, ktorá sa na verejnosti prejavovala s rozvážnosťou, nezlomnosťou a jednoduchosťou, a aj napriek tomu sa vždy objavilo niečo, čo jej vytkli. Všetko samozrejme čo sa týka jej osobnosti alebo výzoru.

Ku koncu je potrebné poukázať na vážnosť tejto situácie týkajúcej sa žien. Stereotypy bohužiaľ ešte stále dominujú vo svete a postupne by sme sa mali snažiť ich zmeniť. Takisto z veľkej časti prevláda aj nálepkovanie a kategorizovanie žien, ona je taká a taká. Začnime zdieľať svoje myšlienky a svoje pocity aby sme aktívne zabránili presadzovaniu spoločenských stereotypných vzorov. Nepodceňujme ženy na významných postoch, ako sa hovorí nesúďme knihy podľa ich obalov, práve naopak, nahlas ich podporujme. Takisto je dôležité, aby sme z politiky prestali robiť niečo, čo nie je, hlavne v negatívnom slova zmysle. Samozrejme, dostať sa napríklad na kandidátku politických strán alebo kandidovať na post je tiež výzvou a závisí na každej strane, aké kvóty si určí, ale treba nachádzať ženy s potenciálom a dovoliť im využiť ho. Celkovo sú ženy súčasťou tejto spoločnosti a aj politiky, tak ich musíme ako pochopiť tak aj podporiť aby prekonávali samé seba.

Zdroje:

[1]  What UN does for women. [online], [cit. 21/6/2023]. Dostupné na internete: https://www.unwomen.org/en/what-we-do/leadership-and-political-participation

[2] Pomocný slovník filozofie. [online], [cit. 21/6/2023]. Dostupné na internete: http://www.akademickyrepozitar.sk/sk/repozitar/pomocny-slovnik-filozofie.pdf

[3] Women in politics 2023 [online], [cit. 21/6/2023]. Dostupné na internete: https://www.unwomen.org/en/digital-library/publications/2023/03/women-in-politics-map-2023

[4] Women in politics 2008. [online], [cit. 21/6/2023]. Dostupné na internete: https://www.ipu.org/resources/publications/infographics/2016-07/women-in-politics-2008

[5] Quotas. [online], [cit. 21/6/2023]. Dostupné na internete: https://www.idea.int/data-tools/data/gender-quotas/quotas

[6] Women ranking. [online], [cit. 21/6/2023]. Dostupné na internete: https://data.ipu.org/women-ranking

[7] Rovira, C. How Are Women Politicians Treated in the Press? The Case of Spain, France and the United Kingdom. [online], [cit. 21/6/2023]. Dostupné na internete: https://www.mdpi.com/2673-5172/2/4/43

[8] Women in politics. [online], [cit. 21/6/2023]. Dostupné na internete: https://www.womenlobby.org/Women-in-Politics-507?lang=en

[9] Zuzana Caputova as president. [online], [cit. 21/6/2023]. Dostupné na internete: https://www.nytimes.com/2019/06/15/world/europe/zuzana-caputova-slovakia-president.html

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *