Svetový poriadok v 21. storočí

Vznik novej multipolarity v súčasných medzinárodných vzťahoch nie je novým javom. Svet už zažil vplyv bipolarity, ktorá existovala v minulom storočí medzi USA a ZSSR. V tom čase to boli práve tieto krajiny, ktoré boli zodpovedné za udržanie stability a mieru vo svete alebo za jeho rozbitie. Dôvodom bola dominancia týchto dvoch štátov v hospodárskych, vojenských, mobilizačných a zdrojových faktoroch, ktoré vznikli ako dôsledok druhej svetovej vojny.

Dnešná polarizácia, ktorá sa aktívne formuje pred našimi očami, má trochu iné podmienky vzniku ako predchádzajúca. Globalizácia je hlavným základom, na ktorom sa budujú medzinárodné vzťahy na rôznych úrovniach. V prvom rade je dôležité pochopiť, že globalizácia je nezvratný a logický postupný proces, ktorý vznikol ako výsledok ľudského rozvoja. Technologický pokrok viedol k rozvoju dopravy, komunikačných technológií, logistiky, infraštruktúry a finančných možností. Globalizácia pokrýva všetky oblasti života. Zjednodušene možno tento jav vysvetliť ako proces ekonomickej, kultúrnej, politickej integrácie jednotlivých skupín, národov, štátov a ich zjednocovania..“>[2]

Prirodzene to vedie k integračným procesom medzi rôznymi štátmi a následne aj národmi a priamo ovplyvňuje ich vnútorné procesy. Svet sa stáva vzájomne závislým, čo zvyšuje efektivitu, mobilitu, dynamiku a zisky, no zároveň znižuje mieru nezávislosti každého jednotlivého subjektu tohto procesu. Štát stále zostáva hlavným aktérom pri formovaní systému medzinárodných vzťahov, ale dnes sme svedkami nových pólov systému, ktorými sú veľmoci, ktoré získavajú čoraz väčší vplyv v oblastiach svojej pôsobnosti.

Multipolarita, na rozdiel od globalizácie, ktorá vedie k väčšej vzájomnej závislosti a úzkej spolupráci, naopak, vytvára samostatné skupiny v medzinárodných vzťahoch a vedie k určitému oddeleniu a vytvoreniu určitých hraníc medzi týmito skupinami. Formovanie týchto skupín má často regionálny charakter, ktorý sa môže formovať nielen na základe geografického hľadiska, ale aj v súlade so sférami vplyvu jednotlivých najsilnejších hráčov na medzinárodnej scéne, ako to bolo v minulom storočí medzi USA a ZSSR. Štáty patriace do týchto zoskupení spájajú spoločné, často situačné záujmy s cieľom riešiť problémy, ktoré jednotlivé štáty nedokážu riešiť samostatne a môžu sa líšiť ideológiou, politickým systémom a úrovňou rozvoja.[3]

Spravidla existujú tri hlavné modely usporiadania sveta: multipolárny, bipolárny a unipolárny. Bez ohľadu na typ uvedených modelov sa postavenie tzv. pólu priznáva štátu, ktorý prevyšuje ostatné v určitých oblastiach: vojenská sila, hospodársky rozvoj a stabilita, vysoký vedecko-technický rozvoj, efektívna verejná správa, vnútropolitická stabilita, stabilné demografické ukazovatele a rozvinutá ideológia, ktorá ovplyvňuje nielen občanov, ale aj medzinárodné subjekty.[4]

Na začiatku dvadsiateho prvého storočia sa vytvorili rôzne verzie prognóz týkajúcich sa budúceho usporiadania sveta, od absencie polarity až po multipolaritu. Existovali aj verzie, že globálne procesy je schopný riadiť len jeden štát, teda USA, ale dnes sme svedkami vývoja v globálnom meradle, ktorý nezodpovedá uvedenej prognóze.

Ekonóm a sociológ V. Inozemcev bol najbližšie k modernej realite, odklonil sa od koncepcie multipolarity a poukázal na budúce formovanie tripolárneho svetového poriadku. Tromi hlavnými hráčmi na medzinárodnej scéne by boli Európa, USA a Čína. V. Ivantsev tvrdí, že tento model nebude konečný, pretože o ich miesto budú súťažiť ďalšie štáty. Menuje nasledujúce krajiny, ktoré môžu prejaviť svoje ambície: Rusko, Japonsko, India, Irán, arabské štáty, Pakistan a Brazília. Z tohto dôvodu sa domnieva, že takýto systém nemôže zostať stabilný a povedie k mnohým konfliktom, z ktorých niektoré prerastú do vojen. V dôsledku toho bude svet pri hľadaní stability opäť nútený vrátiť sa k bipolárnemu systému.[5] Táto hypoteza  je obzvlášť prekvapujúca, pretože je blízka súčasnosti. Na pozadí ukrajinsko-ruskej vojny môžeme vidieť, ako sa Rusko, ktorému USA a Európa bránia v obrane svojich záujmov, snaží presadiť svoje právo na regionálny vplyv. Aj Čína sebavedomo deklaruje svoje zámery rozšíriť sféru svojho vplyvu a posilniť svoju pozíciu v konfrontácii so Spojenými štátmi. Rýchly hospodársky rozvoj krajiny slúži ako základ pre rastúci vplyv Číny v regióne. V dôsledku toho sa snaží zvýšiť svoju vojenskú silu. Po tom, ako USA v roku 2018 uvalili clá na čínsky tovar, sú Čína a USA v otvorenom napätí.[7]

Rusko využije tento moment, posilní svoju pozíciu vo vojne proti Ukrajine a ovládne väčšinu štátu, zatiaľ čo v najhoršom prípade Čína napadne Taiwan a získa úplnú kontrolu nad ostrovom. Týmto spôsobom Čína a Rusko prinútia západných spojencov rozdeliť svoje sily. V reakcii na to sa Spojené štáty pokúsia zmobilizovať sily NATO na svojich východných hraniciach, ale najvplyvnejšie krajiny Európskej únie (Nemecko a Francúzsko) odmietnu vyslať jednotky NATO na Ukrajinu, aby sa otvorene postavili Rusku. Podobne sa spojenci budú zdráhať začať preventívne údery proti čínskym inváznym silám zo strachu z ekonomickej a vojenskej odpovede. Krajiny Európy a Ázie budú opäť pôsobiť ako sprostredkovatelia pri riešení konfliktu.[8]

Európske štáty sa teda budú snažiť neustále riešiť konflikty, aby minimalizovali škody predovšetkým pre seba tým, že budú pôsobiť ako sprostredkovatelia. Štáty, ktoré sú geograficky bližšie k východným hraniciam, budú od Spojených štátov požadovať bezpečnostné záruky kvôli hrozbe zo strany Ruska. Prípadné pokusy o vytvorenie európskej armády, ktorá by zabezpečila autonómne európske obranné sily, ktoré by neboli závislé od Spojených štátov, tak už nemajú šancu na realizáciu. Európa je rozdelená aj v otázke členstva Ukrajiny v NATO. To len polarizuje zahraničnú politiku Európskej únie. Spojené štáty sa budú naďalej snažiť izolovať Čínu od partnerstva s európskymi krajinami prostredníctvom rôznych sankcií, ako to už urobili v prípade Ruska.[9]

Ak sa svet nezapojí do veľkej vojny, ktorej najpravdepodobnejším scenárom je nová bipolarita (USA, Európa a spojenci proti Rusku, Číne a spojencom), budeme svedkami nového svetového poriadku, v ktorom budú vedúce mocnosti súčasne spolupracovať a súťažiť medzi sebou, čím sa dosiahne nová úroveň medzinárodnej stability a mieru. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti môžeme zhrnúť, že moderné medzinárodné vzťahy sa nachádzajú v stave multipolarity. Spojené štáty už vo svete nehrajú úlohu hegemóna; Rusko je príliš slabé na to, aby mohlo samostatne čeliť „kolektívnemu Západu“, hoci má stále postavenie významného hráča vo svojom regióne; Čína, ktorá nazbierala dostatok sily, sebavedome deklarovala svoje miesto medzi vedúcimi svetovými mocnosťami s úmyslom vziať si svoj podiel z koláča; Európa si chce zabezpečiť nezávislé a samostatné postavenie na medzinárodnej scéne.


Zdroje:

BURROWS, M.; AGACHI, A. Three visions of what the world could look like in ten years [online], In Atlanticcouncil.org [cit. 27.04.2023]. Dostupné na internete: <https://www.atlanticcouncil.org/content-series/atlantic-council-strategy-paper-series/welcome-to-2030-three-visions-of-what-the-world-could-look-like-in-ten-years/>.

Globalizácia [online]. Agentúra Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre štrukturálne fondy EÚ. [cit. 27.04.2023]. Dostupné na internete: <https://cloud-1.edupage.org/cloud/Lekcia_1_Globalizacia.pdf?z%3AaODcNLfyLBkhYJqIwo8bqRlV3TA4Um8N5zrggaKOGPKPCjC%2Behq1hhY%2BnJJq0vfA>.

GUBENKO, D. WTO odsúdila clá USA voči Číne [online], In Dw.com [cit. 27.04.2023]. Dostupné na internete: <https://www.dw.com/uk/u-sot-zasudyly-amerykanski-myta-proty-kytaiu/a-54938948>.

Kindratets, O. Formovanie multipolarity svetového poriadku: možné dôsledky a perspektívy [online], [cit. 27.04.2023]. Dostupné na internete: <https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/08/kindratets_formuvannia.pdf>.

RAZUMYUK, V. Model multipolárneho medzinárodného systému medzinárodných vzťahov: stabilita a konfliktný potenciál [online], In Ústav svetových dejín Národnej akadémie vied Ukrajiny [cit. 27.04.2023]. Dostupné na internete: <https://drive.google.com/file/d/1M8TVYdBxpZJHbHCbDJbIO6rMRjWchxDf/view>.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *