Black bloc – mladí ľudia a extrémizmus

Demokracia je štátne zriadenie s pluralizmom politických strán, ktoré sú budované na báze demokratických práv a volieb. Zvolené politické strany s rozličným hodnotovým a ideologickým nastavením spoločne kooperujú a podieľajú sa na demokratickom riadení. Paradoxne, sú to práve hlavné prvky demokracie ako sloboda slova, prejavu a zhromažďovania, ktoré tvoria úrodnú pôdu pre extrémistické skupiny a radikálov, ktoré demokraciu postupne ničia zvnútra. Určitým spôsobom si sama demokracia vytvára vlastný nástroj skazy. Práve v demokracii, aj demokraticky volené zriadenie môže byť menej demokratické ako nedemokratické vedenie. Takýmto spôsobom sa k moci dostali komunistické strany jednotlivých štátov po druhej svetovej vojne. NSDAP v Nemecku. Avšak, vynára sa otázka, ako ochrániť demokraciu, keď jej samotná existencia živí svoju záhubu?

V posledných rokoch registrujeme nárast extrémizmu práve z radov mladších. Pri hľadaní odpovede na otázku, prečo práve mladí ľudia inklinujú k extrémizmu, sme narazili na výskum doktorky Erin Marie Saltman. Saltman sa vo svojej vedeckej činnosti sústreďuje na islamistický extrémizmus, nadradenosť bielej rasy. Sústreďuje sa extrémistické procesy a radikalizáciu v sociálno-politických kontextoch. So zámerom nájsť odpoveď sa prihlásila do mládežníckeho kempu, ktorý vystupoval ideologicky v zmysle krajnej ľavice. Dôvod prečo mladí ľudia nachádzajú obľubu v týchto ľavicových táboroch je jednoduchý. Saltman došla k záverom, že letný kemp poskytuje veľmi podstatnú vec – skupinovú identitu.[1] Povrchovo, ide len o náplň voľného času. Aktivity v prírode, strieľanie z luku, hudba pod nočnou oblohou. Saltman opisovala momenty počas večerných posedení pri ohni. Po skončení oficiálneho programu sa diskusia presunula k ideológiám, nálada v skupine sa značne zmenila. Avšak, pocit skupinovej identity, zábava a bezpečie kempu boli zásadnejšie ako ideologické presvedčenia. Čo Saltman chcela vyzdvihnúť, je význam skupinovej identity. Pre členov byť súčasťou skupiny, znamená viacej ako skupinové ideologické presvedčenie. Ak to, že budú veriť v rovnakú vec ako ich noví kamaráti posilní ich vzťahy, nemajú problém ich ideológiu zdieľať. A tento faktor nie je len záležitosťou kempu, ale extrémistických skupín celkovo. Práve začlenenie do kolektívu je podstatnou vecou pre jednotlivcov, ktorí sa hľadajú, ktorí nie sú súčasťou svojich sociálnych skupín a nevedia ľahko zapadnúť. Takéto skupiny vytvárajú vo svojich členoch obraz hrdinu, niekoho dobrého, kto bojuje za správnu vec. Oni vám ukážu cestu a povedia vám, čo je dobré a čo zlé. Nahovoria vám, že vy ste tí dobrí hrdinovia a bojujete proti zlu, tým druhým, ostatným, ktorí ohrozujú váš krásny svet, vašu budúcnosť. Tí druhí môžu byť ktokoľvek. Tí, čo veria v Boha, čo veria v iného boha ako vy, ľudia inej farby pleti, inej národnosti. Dôvodov sa obávať je veľa. Extrémistické skupiny svojou rétorikou prisľúbia garancie a istoty.

V dnešnej dobe prepojeného globálneho sveta cez naše smartfóny je nájsť extrémistické skupiny a názory záležitosťou niekoľkých ťuknutí. Je jednoduchšie vyhľadať si nie len svetové skupiny, ale aj malé lokálne skupiny. Kontaktovať ich vodcov, vymieňať si správy, hromadiť informácie, ktoré utvrdzujú v extrémistických argumentoch. Osobne si myslím, že práve aspekt skupinovej identity je najviac kritický. Extrémistické skupiny vedia nalákať jedincov, ktorí sa cítia byť nepochopení spoločnosťou, buď preto lebo sú iní, alebo ich spoločnosť odmieta.

Extrémistické skupiny bojujú za lepší zajtrajšok, kde oni sú tí dobrí. Násilie je prítomná v aktivitách extrémistických skupín, avšak, to sa môže páchať le voči určitej skupine, ktora je z hľadiska danej skupiny považovaná za zlú a nepriateľskú. Násilie je páchané na ľuďoch inej rasy, národnosti, iného náboženstva, sexuálnej orientácie, ideologicky inak zmýšľajúcich.

Slováci si pod pojmom extrémizmus predstavujú „násilie, fyzickú a verbálnu agresivitu, pochody, nepokoje, bitky a výtržnosti“, alebo v druhom rade, „nenávisť, netoleranciu voči inakosti, aroganciu, vulgárnosť“.[2] Najviac percent ľudí si spája pojem extrémizmus s osobou Mariana Kotlebu a politickou stranou Kotlebovci – Ľudová strana naše Slovensko. Mládežnícka organizácia ĽSNS, Ľudová mládež, prehlasuje, že jej členovia sa odhodlanie stavajú pred historickú úlohu na záchranu slovenského národa z „pazúrov dekadencie, úpadku morálnych hodnôt a západného liberalizmu, ktoré sa svojím deštruktívnym pôsobením snažia zničiť identitu Slovákov“. Deklarovaným cieľom Ľudovej mládeže je spoločne predstaviť „krajšiu a lepšiu alternatívu k súčasnej dekadentnej dobe“.[3]

Je nespočetné množstvo extrémistických skupín vo svete. Jednou z globálne operujúcich skupín je aj anarchistická krajne ľavicová skupina Black Bloc. Ide o medzinárodné protestné hnutie anarchistov, ktorí sa snažia eliminovať moc vlády a finančných inštitúcií v globálnom systéme. Black bloc nie je jednotná organizácia. Ide o veľké množstvo skupín, ktoré operujú samostatne na lokálnej úrovni. V prípade, že ide o protest, alebo udalosť svetového diania, lokálne frakcie sa mobilizujú v danej oblasti. Neexistuje určitá organizovaná riadiaca štruktúra ani formálne členstvo. Väčšina členov funguje v hnutí anonymne. Oblečení v čiernych farbách so zahalenou tvárou pre zakrytie identity sa zúčastňujú na protestoch. Korene tohto hnutia siahajú do konca 60. rokov 20. storočia v Nemecku. Cieľom bolo sa zamerať na policajnú brutalitu, ekonomické rozdiely a iné neprávosti, ktoré vyplývali z rozdelenie Nemecka na Nemeckú demokratickú republiku a Nemeckú spolkovú republiku.[4]

Skupina našla priaznivcov aj v iných častiach sveta. Po páde Berlínskeho múru sa centrom protestov proti neoliberálnej politike stali Spojené štáty americké. Black Bloc sa zúčastnili protestu, ktorý nazývame aj „Boj o Seattle“ v 1999 počas konferencie Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

Nezávislá redakcia Vice sa zameriava na reportáže s extrémistickými skupinami po celom svete. V jednej zo svojich reportáži sa venovali práve tejto antifašistickej, krajne ľavicovej skupine. Hlavným cieľom americkej Bloc je organizovaný boj proti fašistom v Spojených štátoch amerických. Podľa výpovede členov filadelfijskej frakcie Black Bloc, aktivita fašistov sa výrazne zvýšila počas funkčného obdobia prezidenta Donalda Trumpa.[5] Práve silná nacionálna rétorika Trumpa, „America first“ otočila celé nazeranie Spojených štátov dovnútra. Počas jeho funkčného obdobia Amerika odišla z viacerých nadnárodných organizácií a zmlúv a sústreďovala sa na svoju vnútornú politiku: problém s migráciou a slávny múr na hraniciach s Mexikom. Slogan „Let’s make America great again“ dal signál krajnej pravici k mobilizácií. „Praví“ Američania sa organizujú do aktívnej domobrany, ktorej právo nosiť zbraň vytvorilo jedno z najviac vyzbrojených obyvateľstiev sveta.[6] Tieto skupiny podnikajú sústavné bojové cvičenia, pre prípad, že by sa vláda otočila voči nim a chcela zmeniť ich spôsob života. Nárast aktivity krajnej pravice priamoúmerne spôsobil zvyšujúcu sa aktivitu krajnej ľavice. Členovia Black Block sa vyjadrili aj o členstve v danej skupine. Členmi sa stali dobrovoľne so zámerom potlačiť fašistov a ochrániť seba a svojich najbližších. Väčšina z nich sa angažuje v skupine anonymne, pretože ak by to robili otvorene, fašisti sú schopní ich vystopovať a ohrozovať ich a ich rodiny. Sami sa označujú za pacifistov. Oni nie sú tí, ktorí sú násilní. Väčšina členov sa ohradzuje voči násiliu, avšak zdieľajú vieru, že ak oni majú páchať občasné násilie (počas bojov na uliciach protestu), aby tak mohli zabrániť páchaniu dlhodobého násilia fašistami, tak to budú robiť. Tento argument im potvrdzuje ich aktivita na jednom pochode pravice Unite the right“ v meste Charlotesville štáte Virginia v roku 2017. [7] Práve to, že násilne bojovali proti fašistom v tom meste, spôsobilo, že fašisti sa v danej lokalite už nemobilizovali, aspoň nie do takej miery.[8] Ďalšie argumenty sú, že fašisti sú tí, ktorí vytláčajú zo spoločnosti minority, napríklad homosexuálne orientované skupiny, etnické, alebo náboženské skupiny. Ak nie ste heterosexuálny beloch, váš život je spolitizovaný. Argumenty krajnej ľavice znejú validne. Stačí si však vypočuť krajnú pravicu a až na určité obmeny ich argumenty sú takmer totožné.

Súčasný meta-priestor, sociálne platformy len pomáhajú transformácii extrémizmu z fyzickej násilnej činnosti k internetovému vydieraniu až hybridnej vojne a kradnutiu vzácnych informácií. Predstavme si známy scenár z filmov, že by sa niekomu podarilo získať informácie, heslá a kódy k raketovým systémom a v zmysle ideológie by bol zničený objekt záujmu, ktorým môže byť budova, ale aj mesto, národ, svetový systém, čím sa dostávame k limitom extrémizmu. Limitom konania by mohla byť výhra extrému, pretože v tom prípade by sme extrémistické chovanie/útoky len nazývali bežným utorkom alebo štvrtkom. V krajinách, v ktorých v slovníku neexistuje slovo sloboda (napr. Severná Kórea), slovo extrémizmus nemá veľký zmysel. Extrém z vlastného koreňa slova nemá limity. Je to extrém, stále sa bude nachádzať na absolútnom okraji. Podstatné je predchádzať samotnému extrémizmu a zamedziť aby sa do extrémistických skupín začleňovalo väčšie množstvo mladých ľudí. Zlepšiť vzdelanie v danej oblasti, zapájať mladých do diskusie, konzultovať následky činov extrémizmu.Túto úlohu by nemala ostať na pleciach učiteľov, ale celej spoločnosti. Zapájať do problematiky by sa mali rodičia, blízky, verejne známe osobnosti a najmä politici. Tí by mali byť vzorom občianom. So súčasným vzostupom extrémistických a populistických politických strán v Európe by s tým spoločnosť nemala vyčkávať. 


Zdroje:

[1] E., Saltman. How young people join violent extremist groups and how to stop them. 2017. [online] [cit. 27.6.2023]. K dispozícii na: https://www.ted.com/speakers/erin_marie_saltman

[2] Z., Bútorová. Extrémizmus? Čo to vlastne je?. Denník N, 2017 [online] [cit. 27.6.2023]. K dispozícii na: https://dennikn.sk/868358/extremizmus-co-to-vlastne-je/.

[3] J., Drábik. ĽSNS je neonacistická strana, usvedčujú ju jej spojenci aj vlastné činy. Denník N, 2019 [online] [cit. 27.6.2023]. K dispozícii na: https://dennikn.sk/1634639/lsns-je-neonacisticka-strana-usvedcuju-ju-jej-spojenci-aj-vlastne-ciny/.

[4] Black Bloc. Counter Extremism Project, [online] [cit. 27.6.2023]. K dispozícii na: https://www.counterextremism.com/supremacy/black-bloc..

[5] The Black Bloc: Inside America’s Hard Left. Hysteria, [online] [cit. 27.6.2023]. K dispozícii na: https://video.vice.com/en_us/video/the-black-bloc-antifa-inside-americas-hard-left-fighting-alt-right/590cff588a99751977883e1b

[6] American Terror: Extremism in the Ranks . Vice special report, 2023. [online] [cit. 27.6.2023] K dispozícii na: https://www.vicetv.com/en_us/video/american-terror-extremism-in-the-ranks/63caca6bd26f66141a1f6089.

[7] MacFarquhar, N. (2021). What to Know About the Charlottesville Rally Civil Trial. The New York Times, [online] [cit. 27.6.2023]. K dispozícii na: https://www.nytimes.com/live/2021/charlottesville-rally-trial-explained.

[8] The Black Bloc: Inside America’s Hard Left. Hysteria, [online] [cit. 27.6.2023]. K dispozícii na: https://video.vice.com/en_us/video/the-black-bloc-antifa-inside-americas-hard-left-fighting-alt-right/590cff588a99751977883e1b

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *