Úvodné slovo
Ako uvádza v úvode knihy Tuskulské hovory jej prekladateľ Josef Hrúša,[1] obsahom diela sú filozofické úvahy rímskeho rečníka, politika a spisovateľa Marcusa Tulia Cicera.[2] Spisy boli vypracované v dobe, kedy politická situácia Cicerovi nedovoľovala sa aktívne zúčastňovať na politickom živote. V rámci týchto spisov sa Cicero venoval skôr otázkam, ktoré priamo nesúviseli s politikou ako takou. Základom sú myšlienky o vymietaní strachu zo smrti či znášaní bolestí a miernení zármutku. Predlohou boli pre Cicera pojednávania istých gréckych stoikov a filozofov, avšak na základe eklekticizmu. Ide o postup, ktorý je založený na vytváraní filozofického výkladu sveta prostredníctvom preberania riešení jednotlivých problémov a tém z rozmanitých filozofických systémov.[3] Sám Josef Hrúša poznamenáva, že Cicero si v podstate vyberal z predloh to, čo sa mu hodilo a následne úvahy prepojil s inými pojednávaniami.[4] V rámci nášho príspevku budeme uplatňovať rovnaký prístup, avšak našou predlohou bude práve kniha Tuskulské hovory. Cicerove tvrdenia tak budeme prepájať so súčasnými politickými či filozofickými otázkami, pričom sa rovnako budeme opierať aj iné filozofické prístupy. Môžeme tak konštatovať, že príspevok bude koncipovaný ako eklestická filozoficko-politická úvaha nad Cicerovými úvahami, ktoré vytváral rovnakým prístupom.
Civilizačná nedotknuteľnosť
Hneď v úvode úvah o smrti Cicero pripomína Brutovi, ktorému je text adresovaný, že základom životného poznania je filozofia. Aj sám Cicero uvádza, že jeho inšpiráciou boli grécki filozofi, vzápätí však začína s porovnávaním gréckej a rímskej spoločnosti. Grom porovnávania je poukazovanie na nadradenosť rímskej civilizácie nad gréckou. Cicero túto nadradenosť nedemonštruje vulgárnym či nevhodným spôsobom, no vychádza z premisy rozvinutosti. Podľa jeho presvedčenia Rimania rozvinuli grécke myslenie a pozdvihli ho na vyššiu úroveň ale iba v prípade, ak to považovali za potrebné. Ako konkrétne príklady Cicero uvádza lepšie zachovanie rodinných či súkromných obyčajov, prepracovanejšie zákony či kvalitnejšiu ústavu. Je síce zrejmé, že Cicero vychádzal z čiastkových objektívnych skutočností, no ak sa na túto problematiku zameriame zo širšieho hľadiska, môžeme sa domnievať, že sa jednalo o klamlivé nadradzovanie jemu vlastnej civilizácie. Vtedajšie Grécko už síce bolo v čase Cicerovho písania de facto pod nadvládou Rimanov, no rovnaký osud o niekoľko storočí postihol aj vtedajšiu najrozsiahlejšiu ríšu. Jedným z hlavných dôvodov úpadku Rímskej ríše pritom bola neloajalita rímskej armády. Tá bola na sklonku života ríše zložená prevažne zo žoldnierov, ktorí nepociťovali silné puto k Rímu. Zároveň v tom čase existovala akási apatia zo strany rímskeho obyvateľstva, ktoré nepociťovalo potrebu bojovať za svoje spoločenské zriadenie.[5] Môžeme tak dedukovať, že proces úpadku začal v Rímskej ríši oveľa skôr. Sám Cicero spomína veľké úspechy rímskych vojenských ťažení v porovnaní s gréckymi, no zároveň si nebol a samozrejme ani nemohol byť vedomý toho, že niekdajšia pýcha Ríma bude v konečnom dôsledku jedným z dôvodov jeho úpadku. Toto myslenie sa zákonite vďaka Cicerovmu politickému vplyvu a rétorickým schopnostiam prenášalo na bežné obyvateľstvo či zvyšok elity. Ak tieto tvrdenia prepojíme s cyklickou teóriou vzostupu a pádu civilizácií, o ktorú sa často opierame,[6] môžeme konštatovať, že jedným z hlavných faktorov (nie jediným) zákonitého úpadku civilizácie je jej nadradzovanie medzi obyvateľstvom či elitami, ktoré sa v danej situácii javí ako prirodzené, no rovnako spúšťa proces udalostí vedúci k civilizačnému rozkladu.[7]
Filozofia smrti ako súčasť politiky
V prvej kapitole s názvom Nebojme sa smrti sa Cicero sústredí na ponímanie smrti medzi ľuďmi, uvažuje o tom, čo smrť pre ľudí vlastne znamená a čo môžeme očakávať po nej. Bádanie je vedené v dialógu medzi učiteľom a poslucháčom. Keďže bol text adresovaný Brutovi, forma dialógu bola zvolená pre jednoduchšie vysvetlenie danej problematiky, ako sám Cicero uvádza a následne ku konverzáciám učiteľa a žiaka prikladá svoje poznámky. Základným východiskom pre Cicera sú koncepcie iných filozofov pojednávajúcich o smrti. Medzi inými uvádza Platónove rozdelenie duše na tri časti, Xenotrasove vysvetlenie duše ako niečoho beztvárne netelesného alebo Aristotelove štyri prvky, z ktorých vzniká všetko známe, ku ktorým následne pridal prvok piaty, ako základ duše. V rámci dialógu sa učiteľ snaží od týchto príkladov odvodzovať svoje vlastné vnímanie duše a smrti. Dôležitým je však pre nás postoj poslucháča. Ten považuje všetkých mŕtvych za nešťastných. Svoj postoj vysvetľuje napríklad aj tým, že po smrti stráca daný jedinec svoje bohatstvo či slávu. Aj napriek ďalšiemu priebehu konverzácie medzi učiteľom a poslucháčom, kde učiteľ postupne tieto tvrdenia vyvracia, sa zastavíme pri tomto nazeraní a skúsime ho preniesť na súčasné politické reálie. Ak by aj mŕtvi vedeli o tom, že už nie sú živými, čo Cicero v ďalšom priebehu dialógu vyvracia, je s ohľadom na dnešné príklady naivné si myslieť, že by boli zákonite nešťastnými. Ako vhodný príklad nám môžu poslúžiť teroristické organizácie ako Islamský štát alebo Al-Káida, ktoré svojich bojovníkov verbujú práve s prísľubom šťastného posmrtného života, na základe hlásaní pochádzajúcich z militantného výkladu islamu.[8] Nejedná sa však o ojedinelý príklad. Nedávne video z dielne Ukrajinských ozbrojených síl vyzýva Ukrajincov k tomu, aby sa pridali k armáde pred nadchádzajúcou protiofenzívou.[9] Podobné video vydali v rovnakom období aj Rusi.[10] V tomto prípade sa skôr zameriame na jednotlivcov, ktorí dané povolanie vypočujú a k armáde sa pridajú. Na videu, v ktorom šéf súkromnej Wagnerovej armády Jevgenij Prigožin verbuje vo väznici nových členov armády, vo svojom prejave spomína, že miera míňania munície je dva a pol krát vyššia ako počas bojov o Stalingrad.[11] Aj napriek tomu sa viacero Ukrajincov či Rusov rozhodne do armády v súčasnosti vstúpiť. Ak odhliadneme od ekonomických výhod, ktoré vstup do armády poskytuje, je jednoznačne jedným z najdôležitejších faktorov tohto vstupu národná hrdosť. Aj v tomto prípade tak môžeme tvrdiť, že ak by si títo mŕtvi vojaci boli svojej smrti vedomí, pravdepodobne by ju s ohľadom na svoje národné cítenie neľutovali. Naše tvrdenia v tomto prípade korelujú s Cicerovými. Ako ďalší príklad použil štátnikov alebo básnikov, ktorí vďaka ľudskej prorockej predtuche nachádzajúcej sa v duši, ako ju sám Cicero pomenoval, usilujú celú život o posmrtnú slávu, na základe ktorej si ich budú ďalšie generácie pamätať.[12] Ak by ju dosiahli, môžeme tvrdiť, že by počas vnímavej smrti boli nešťastnými?
Sebadôvera vodcov davu
„Aj keby neuvádzal Platón žiadny dôvod – hľa, akú veľkú dôveru voči tomu človeku mám! Už svojím ohlasom by zlomil môj odpor. Uviedol však toľko dôvodov, že je zrejmé, že chcel presvedčiť veľa ľudí ; seba však jednoznačne presvedčil.“[13] Aj napriek tomu, že Cicero tento výrok uvádza v inom kontexte, poslúži nám na poukázanie ďalšieho súčasného politického fenoménu. Psychológia davov, ktorej koncepciu vypracoval francúzsky psychológ Gustave Le Bon,[14] hovorí o tom, že jednotlivé myšlienkové procesy alebo vzorce správania sa pri jednotlivcoch často líšia v závislosti na tom, či sa jednotlivec nachádza vo väčšej skupine alebo nie. Tí istí jednotlivci sa totiž často prispôsobujú očakávaniam okolitého prostredia a modifikujú individuálne črty, aby sa identifikovali s davom.[15] V súčasnosti môžeme pozorovať element polarizácie v spoločnosti, ktorý je tak výrazný, že spoločnosť by sme mohli obrazne rozdeliť na dva davy. Ich čelní predstavitelia, ktorí davovú psychózu spúšťajú, musia zákonite prepadnúť podobnému sebapresvedčeniu, na ktoré poukazoval Cicero v Platónovom prípade. Následne tak svojou autentickosťou môžu ovplyvňovať davy, ktoré sú pozbavené kritického zmýšľania.
Zdroje:
[1] Hrůša Josef. [online], [cit. 31/5/2023]. Dostupné na internete: <http://databaze.obecprekladatelu.cz/databaze/H/HrusaJosef.htm>.
[2] Marcus Tullius Cicero. [online], [cit. 31/5/2023]. Dostupné na internete: <https://www.databazeknih.cz/zivotopis/marcus-tullius-cicero-445>.
[3] Eklekticizmus.[online], [cit. 31/5/2023]. Dostupné na internete: <https://dai.fmph.uniba.sk/~filit/fve/eklekticizmus.html>.
[4] CICERO M.: Tuskulské hovory. Praha: Knižnice filosofická a sociologická, s. 6.
[5] Decline of Ancient Greece and Ancient Rome. [online], [cit. 31/5/2023]. Dostupné na internete: <https://www.edu.gov.mb.ca/k12/cur/socstud/foundation_gr8/blms/8-3-5e.pdf>.
[6] ÖNDER M.: IBN KHALDUN’S CYCLICAL THEORY ON THE RISE AND FALL OF SOVEREIGN POWERS: THE CASE OF OTTOMAN EMPIRE. [online], [cit. 30/4/2023]. Dostupné na internete: <https://dergipark.org.tr/tr/download/article-file/617161>.
[7] CICERO M.: Tuskulské hovory. Praha: Knižnice filosofická a sociologická, s. 7-8.
[8] Journal of Legal, Ethical and Regulatory Issues: THE WAY TO HEAVEN INDOCTRINATION AND INEFFICIENCY OF DEATH PENALTY AS TERRORISTDETERRENCE. [online], [cit. 31/5/2023]. Dostupné na internete: <http://repository.uki.ac.id/6553/1/THEWAYTOHEAVENINDOCTRINATION.pdf>.
[9] VOITOVYCH O.: Ukraine’s commander in chief hints counteroffensive could be imminent in slick video. [online], [cit. 31/5/2023]. Dostupné na internete: <https://edition.cnn.com/2023/05/27/europe/ukraine-counteroffensive-speculation-intl/index.html>.
[10] TALMAZAN Y.: The Kremlin wants ‘real men’ to prove themselves by joining the fight in Ukraine. [online], [cit. 31/5/2023]. Dostupné na internete: <https://www.nbcnews.com/news/world/russia-real-men-military-ad-war-ukraine-recruitment-rcna80792>.
[11] The Telegraph: ‚If you desert, we’ll execute you‘: ‚Putin’s chef‘ recruits convicts for war. [online], [cit. 31/5/2023]. Dostupné na internete: <https://www.youtube.com/watch?v=ufOVEKwY2sw>.
[12] CICERO M.: Tuskulské hovory. Praha: Knižnice filosofická a sociologická, s. 22.
[13] CICERO M.: Tuskulské hovory. Praha: Knižnice filosofická a sociologická, s. 29.
[14] Gustave Le Bon. [online], [cit. 31/5/2023]. Dostupné na internete: [online], [cit. 31/5/2023]. Dostupné na internete: <https://www.britannica.com/biography/Gustave-Le-Bon>.
[15] MALCOLM T.: What is Crowd Psychology?. [online], [cit. 31/5/2023]. Dostupné na internete: [online], [cit. 31/5/2023]. Dostupné na internete: <https://www.languagehumanities.org/what-is-crowd-psychology.htm>.