(Viktória Molnárová § Adrián Kašper)
Ľudské práva sú neoddeliteľnou súčasťou medziľudských vzťahov a vzájomných interakcií. Sú to práva postavené na svojej prirodzenej podstate rovnosti, slobode a bezpečnosti každého človeka. Univerzálna deklarácia ľudských práv z roku 1948[1] je jedným zo základov medzinárodného právneho poriadku, kde sú obsiahnuté všetky ľudské práva, ktoré by sa mali dodržiavať. Avšak opak je pravdou.
Príkladom na dlhotrvajúce porušovanie ľudských práv je práve situácia v Sýrii. Od roku 2011 je Sýria miestom dlhotrvajúcej občianskej vojny. Za dvanásť rokov konfliktu sa obyvatelia Sýrie stali terčom rôznych foriem násilia, potlačovania základných slobôd, nerovnosti, nedostatku humanitárnej pomoci, vyslovenej straty práva na život a v najhoršom prípade terčom vojnových zločinov. Viac ako 300 000[2] civilistov stratilo svoje životy z dôvodu porušenia ľudských práv a zanedbávania prístupu humanitárnej pomoci.
História konfliktu
Medzi faktory, ktoré prispeli k zhoršeniu humanitárnej situácie v Sýrii, môžeme zaradiť politickú represiu, ekonomické problémy, vysokú mieru korupcie, štátne násilie a prísnu cenzúru. Pod vplyvom udalostí Arabskej jari vypukli v marci 2011 v Sýrii prodemokratické protesty po tom, čo bolo zatknutých a mučených 15 dospievajúcich chlapcov kvôli graffiti nastriekaným revolučným sloganom na stenu strednej školy. Do júla 2011 vyšli do ulíc po celej krajine státisíce ľudí. Stúpenci opozície sa nakoniec začali chopiť zbraní, najprv sa bránili a neskôr vyhnali bezpečnostné zložky zo svojich miestnych oblastí.[3]
Násilie sa stupňovalo a krajina upadla do občianskej vojny, pričom vznik prodemokratických povstaleckých skupín prispel k stupňovaniu násilia počas bojov s vládnymi silami o kontrolu nad mestami, mestečkami a vidiekom. Boje zasiahli hlavné mesto Damask a druhé mesto Aleppo v roku 2012. Do júna 2013 OSN uviedla, že v konflikte zahynulo 90 000 ľudí.[4] Situáciu v revolúciou zmietanej Sýrii podstatne ovplyvnil aj príchod teroristickej skupiny Islamský štát (ISIS), ktorá od apríla 2013 pustošila rozsiahle časti Sýrie a decimovala kultúrne dedičstvo regiónu Levante.[5] Hrozbu ISIS sa počiatočne snažili zažehnať Spojené štáty americké s koalíciou Jordánska, Bahrajnu, Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov. To vyústilo do smrti 553 osôb v roku 2014, medzi nimi mnoho civilistov.[6]
Strany konfliktu naďalej beztrestne páchali závažné činy súvisiace s porušovaním medzinárodného humanitárneho práva vrátane vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a iného hrubého porušovania ľudských práv. Vládne sily podnikli priame útoky na civilistov a civilnú infraštruktúru vrátane nemocníc a plynárenských zariadení a útoky prostredníctvom leteckého bombardovania a delostreleckého ostreľovania v guvernoráte Idlib[7] a na vidieku západného Aleppa. Obliehali aj civilistov na juhu Sýrie a obmedzovali a odopierali civilistom prístup k humanitárnej pomoci v celej krajine.[8]
Aktéri zúčastnení v konflikte
Jedným z hlavných dôvodov, prečo konflikt v Sýrii pokračuje, je rozdielnosť vo vnímaní zainteresovaných strán. Napríklad, aj keď sa Spojené štáty a Rusko snažili vytvoriť komplexný plán budúceho vývoja rokovaní a štruktúry sýrskej politiky, neboli schopné dospieť k efektívnemu záveru. Najväčšími aktérmi tohto konfliktu sú:
- Sýrska vláda a jej ruskí spojenci, ktorí boli obvinení z používania zbraní, najmä barelových bômb a kazetovej munície na civilistov. Boli zámerne nasmerované na humanitárnu pomoc, zdravotnícke zariadenia, a školy. Došlo k ničivým obliehaniam, po ktorých nasledovali útoky a intenzívne násilie zamerané na civilné obyvateľstvo ovládané opozíciou; Najohavnejší vrchol sýrskej občianskej vojny bolo údajné použitie chemických zbraní v oblastiach ovládanými rebelmi.[9] Režim Bašara Al-Assada má na svedomí tisíce mŕtvych, mučených a zadržiavaných.
- Ozbrojené sýrske opozičné skupiny boli tiež obvinené z použitia krutých útokov na civilistov.
- Islamský štát v Iraku a Sýrii (ISIS) spáchal samovražedné atentáty na štvrte s vysokou hustotou obyvateľstva. Okrem toho implementovali tvrdé náboženské pravidlá v kontrolovaných oblastiach: tí, ktorí neposlúchli, boli potrestaní resp. odsúdení na trest smrti.
- Kurdské sily sa postarali o masové a násilné presťahovanie sýrskeho ľudu zo severu krajiny.
- Medzinárodná koalícia vedená Spojenými štátmi zabila desiatky civilistov, ktorých smrť bola spôsobená náletmi a bombardovaním amerického letectva.
- Turecko a jeho pozemné ofenzívy a letecké operácie na severe Sýrie, prevažne cielené na Kurdov si doteraz vyžiadali desiatky civilných obetí, pričom nálety s väčšími a menšími pauzami pokračujú do dnešného dňa.[10]
Výzvy týkajúce sa humanitárnej pomoci
Rivalita vlády a rebelov vytvorila vedľajší efekt v podobe zablokovaného prístupu k vode, jedlu a esenciálnym službám pre obyvateľstvo Sýrie. Strany konfliktu bránili medzinárodným organizáciám v dovoze humanitárnej pomoci a vzájomne sa obviňovali z porušovania ľudských práv. OSN viackrát naliehalo na vytvorenie humanitárneho koridoru, ktorý častokrát zlyhal. Jedným z nedávnych rozhodnutí o humanitárnej pomoci OSN je rezolúcia č. 2585 z roku 2021, ktorá hovorí o obnovení a autorizácii hraničného priechodu Bab al-Hawa pre doručenie humanitárnej pomoci z Turecka, pod hlavičkou OSN.[11] No ako to často býva, OSN a jej partneri, prevažne Rusko a sýrska vláda opätovne zabraňujú prístupu humanitárnej, zväčša zdravotnej pomoci. Podľa hlásenia Agentúry Spojených Štátov amerických pre Medzinárodný Rozvoj (USAID) bolo v Sýrii v roku 2021 13,4 milióna ľudí, ktorí potrebujú humanitárnu pomoc, či už sú to lieky, potraviny, oblečenie alebo prístrešie. Z toho bolo 12,4 milióna v potravinovej neistote.[12]
Migrácia do susedných krajín
Kvôli sýrskej kríze bolo viac ako 13 miliónov ľudí nútených opustiť svoje domovy, pričom 7 miliónov Sýrčanov je do dnešného dňa vnútorne vysídlených. Z 13 miliónov utečencov je drvivá väčšina v susedných štátoch ako Libanon, Jordánsko či Turecko. Tieto štáty však nie sú schopné zabezpečiť domov a základné potreby pre všetkých, preto sú mnohí nútení žiť na ulici, v stanoch alebo v utečeneckých táboroch, ktorých najväčší počet je Turecku, ktoré hostí viac ako 3 milióny sýrskych utečencov.[13] Štáty podporujúce Sýriu finančne a humanitárne, ako napríklad Spojené Arabské Emiráty, Saudská Arábia, Kuvajt, Katar a Bahrajn hranice pre utečencov doposiaľ neotvorili.
Detencie a zmiznutia
● Sýrska vláda sa dopustila viacerých akcií, ktoré skončili zatknutím alebo zmiznutím politických aktivistov, ochrancov ľudských práv, právnikov, žurnalistov a či bežných ľudí, ktorí boli obvinení z kritiky vlády na internete.[14] Taktiež nie je tajomstvom, že vládne sily páchali medzi rokmi 2017 – 2021 násilné činy na utečencoch vracajúcich sa zo susedných štátov.
● SNA (Sýrska Národná Armáda) „Rebeli“ Táto strana konfliktu sa dopustila násilných činov na kurdských civilistoch v mestách Afrin a Ras al-Ayn. Medzi násilné činy patrili únosy, mučenie či iné zlé zaobchádzanie.[15] Podľa vyšetrovacej komisie OSN mučili rebeli zadržaných za účelom ich priznania sa.
● Autonómna samospráva Severnej a Východnej Sýrie (Kurdi) Kurdi a ich policajné sily Asayish zadržali a väznili desiatky tisíc Sýrčanov na severe krajiny pre podozrenie z afiliácie s Islamským štátom. Týmto väzňom, medzi ktorými boli aj deti, bolo odopreté právo na riadny súdny proces a dlhú dobu boli väznení, najmä v tábore al-Hol. Pri kurdskej polícii Asayish môžeme ešte chvíľu zostať. Je viacerými zdrojmi, najmä Human Rights Watch potvrdené, že unášali mladých chlapcov, ktorých podozrievali zo spolupráce s Islamským štátom a následne ich aj mučili a neskôr presunuli do „rehabilitačných centier“, ktoré mali slúžiť ako prevencia pred tým, aby ich islamský štát regrutoval pre svoje účely.[16]
Predchádzajúce medzinárodné akcie
Po viac ako roku prijala Bezpečnostná rada OSN v apríli 2012 rezolúciu 2042 a rezolúciu 2043. Tieto rezolúcie schválili Kofiho Annana ako spoločného špeciálneho veľvyslanca a hlavného diplomata pracujúceho pre OSN. Takisto sa schválil jeho plán, podľa ktorého by prezident Assad rezignoval z funkcie prezidenta a začal by sa proces hľadania jeho nástupcu. Na podporu Annanovho plánu dala Bezpečnostná rada dokopy Dozornú misiu OSN v Sýrii (UNSMIS). UNSMIS mala dohliadať na prímerie a hlásiť každé násilie orgánom OSN. Do Sýrie bolo vyslaných vyše tristo pozorovateľov. Prímerie trvalo necelý týždeň. V roku 2015 bol ukončený mandát dozornej misie OSN v Sýrii. Okrem Bezpečnostnej rady zvažovala možné riešenia prebiehajúcej krízy aj Rada OSN pre ľudské práva, ako aj Valné zhromaždenie OSN. Opakovane prijímali uznesenia, ktoré mali žiadať odstránenie násilia v regióne.[17]
Rezolúcia Rady pre ľudské práva S – 25/1 prijatá 21. októbra 2016 požadovala od strán konfliktu okamžité splnenie záväzkov podľa medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv. Ďalej vyzvala na umožnenie bezpečného prístupu humanitárnych agentúr OSN a ich partnerov do Sýrie. Okrem toho rezolúcia ostro odsúdila teroristické útoky a násilie páchané na civilistoch.[18] Okrem Rady pre ľudské práva existuje množstvo agentúr a organizácií (napr. UNICEF, WHO, WFP, Medzinárodný výbor Červeného kríža atď.), ktoré pomáhajú znižovať následky humanitárnej krízy v Sýrii. Bohužiaľ, ich práca je väčšinou obmedzená a zničená úmyselnými útokmi a neustále hroziacim nebezpečenstvom.
Zemetrasenie ako príčina zhoršenia humanitárnej krízy
Ešte viac sa humanitárna situácia zhoršila po tom, ako 6. februára 2023 zasiahlo zemetrasenie s magnitúdou 7.8 hranice Turecka a Sýrie. Viac ako 55 000 ľudí zomrelo, a oveľa viac bolo zranených. Nespočetne veľa domovov, ale aj budov bolo kompletne zdevastovaných. Napriek neustálej vojne v Sýrii práve táto katastrofa pridala ešte viac olej do ohňa v situácii humanitárnej pomoci. Iba 1 z 7 zdravotných centier je čiastočne fungujúce, deti sú vystavené rôznym chorobám kvôli znemožnenému prístupu k čistej vode alebo k útočisku. Deti sa nemôžu vrátiť do svojich domovov a škôl, pretože boli zdevastované, a tak sú a do budúcna budú vystavené problémom ako vykorisťovanie, zneužívanie či separovanie od rodiny a nedostatočné vzdelanie.[19] Podľa OSN je v Sýrii postihnutých až 8.8 milióna ľudí, a finančné dotácie ani zďaleka nepokrývajú pomoc všetkým.
Čo bolo však stanovené v Rezolúcii 2672 z januára 2023, bolo úplným opakom toho, čo sa dialo a nasledovalo. Táto rezolúcia vyzývala členské štáty, aby reagovali praktickými krokmi na riešenie naliehavých potrieb sýrskeho ľudu, takisto, aby sa zintenzívnili humanitárne dodávky elektriny, vzdelania tam, kde to je potrebné, ale aj úsilie vytvoriť záchranné projekty od medzinárodných organizácií na podporu krízovej situácie. Takisto OSN žiada o okamžité vykonanie všetkých ustanovení všetkých predošlých rezolúcií.[20]
Najväčším problémom je stále blokovanie pomoci zo strany sýrskej vlády. Medzi 9. februárom a 22. februárom tohto roku vláda zablokovala najmenej 100 kamiónov prevážajúcich nevyhnutnú pomoc akou sú potraviny, zdravotnícke potreby a tak ďalej.[21] Avšak, OSN nasadzuje expertov na hodnotenie katastrof, ktorí poskytujú núdzovú pomoc, aspoň sa o to snažia. Konvoje OSN prešli do severnej Sýrie cez priechod Báb al-Hawa, kde otvorenie tejto hranice bola podmienka Rezolúcie 2672.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) poslala zdravotnícke zásoby pre 400 000 ľudí postihnutých zemetrasením. Agentúra varuje, že je potrebné urýchlene obnoviť zdravotnícke služby, aby sa predišlo sekundárnej katastrofe, ktorá môže ublížiť mnohým ďalším. Svetový potravinový program OSN (WFP) poskytuje potravinovú pomoc a oslovil takmer 1,7 milióna ľudí v týchto dvoch krajinách.[22]
Záver
Sýrska arabská republika dlhé roky čelí politickým a ekonomickým problémom, ktoré iba prilievajú do ohňa neutíchajúcej humanitárnej a utečeneckej kríze. Doterajšie akcie medzinárodného spoločenstva vyústili v niekoľko rezolúcií a k vytvoreniu humanitárnych koridorov pre pomoc postihnutým vojnou. Aj napriek státisícom mŕtvym, miliónom postihnutým a vysídleným sa doteraz nepodarilo nájsť spoločný konsenzus ako sa dostať zo zamotaného kruhu záujmov rozličných strán. Riešenie k ukončeniu krízy musí byť politické, musí byť na najvyššej úrovni a v spolupráci so všetkými. Len tak bude možné ukončiť dlhoročné trápenie obyvateľov Sýrie, ktorí dúfajú v návrat domov, ktorí dúfajú a veria v návrat k normálnemu životu.
Zdroje:
[1] Universal Declaration of Human Rights – Univerzálna deklarácia ľudských práv, Paríž, 1948 – [online], [cit. 08.05.2023]. Dostupné na internete: https://www.un.org/en/about-us/universal-declaration-of-human-rights
[2] UNHR Office- [online], [cit. 08.05.2023]. Dostupné na internete: https://www.ohchr.org/en/press-releases/2022/06/un-human-rights-office-estimates-more-306000-civilians-were-killed-over-10
[3] Článok v CBSNews, 2011, Global Post, [online], [cit. 08.05.2023]. Dostupné na internete: https://www.cbsnews.com/news/how-schoolboys-began-the-syrian-revolution/
[4] UN News, [online], [cit. 08.05.2023]. Dostupné na internete: https://news.un.org/en/story/2013/06/442182
[5] WRIGHT, R. 2017. The Jihadi Threat, ISIS, Al Qaeda, and Beyond. United States Institute of Peace. Wilson Center.
[6] Článok v BBC, 2014, [online], [cit. 08.05.2023]. Dostupné na internete: https://www.bbc.com/news/world-middle-east-29737478
[7] Článok v Al Jazeera, 2021, Harun al-Aswad, [online], [cit. 08.05.2023]. Dostupné na internete: https://www.aljazeera.com/news/2021/9/8/syria-regime-forces-enter-daraa-under-truce-monitor
[8] Článok vo VoaNews, 2016, Lisa Schlein, [online], [cit. 08.05.2023]. Dostupné na internete: https://www.voanews.com/a/un-official-accuses-syria-of-blocking-humanitarian-aid/3274767.html
[9] Článok v The Guardian, 2023, Martin Chulov, [online], [cit. 08.05.2023]. Dostupné na internete: https://www.theguardian.com/world/2023/jan/27/syrian-regime-found-responsible-for-douma-chemical-weapons-attack
[10] Human Rights Watch Report, 2022, [online], [cit. 08.05.2023]. Dostupné na internete: https://www.hrw.org/news/2022/12/07/northeast-syria-turkish-strikes-exacerbate-humanitarian-crisis
[11] Press Release, UN Resolution 2585, (2021), [online], [cit. 08.05.2023]. Dostupné na internete: https://press.un.org/en/2021/sc14577.doc.htm
[12] USAID report Sýria, [online], [cit. 08.05.2023]. Dostupné na internete: https://www.usaid.gov/humanitarian-assistance/syria
[13] UNHRC, Syria Refugee Crisis Explained, [online], [cit. 08.05.2023]. Dostupné na internete: https://www.unrefugees.org/news/syria-refugee-crisis-explained/
[14] Článok v Reporters Without Borders, [online], [cit. 08.05.2023]. Dostupné na internete: https://rsf.org/en/journalist-arrested-city-controlled-syrian-government
[15] Synergy Hevdesti NGO news, [online], [cit. 08.05.2023]. Dostupné na internete: https://hevdesti.org/en/arrests-in-the-first-quarter-of-2023/
[16] Human Rights Watch Report, 2017, [online], [cit. 08.05.2023]. Dostupné na internete: https://www.hrw.org/news/2017/06/03/kurdistan-region-iraq-new-detentions-fleeing-men-boys
[17] Peacekeeping mission UNSMIS, [online], [cit. 08.05.2023]. Dostupné na internete: https://peacekeeping.un.org/en/mission/past/unsmis/
[18] UNHRC Session report, 2016, [online], [cit. 08.05.2023]. Dostupné na internete: https://www.ohchr.org/en/hr-bodies/hrc/special-sessions/session25/th-special-session
[19] Turkey and Syria earthquake facts. [online], [cit. 08.05.2023]. Dostupné na internete: https://www.worldvision.org/disaster-relief-news-stories/2023-turkey-and-syria-earthquake-faqs
[20] Rezolúcia OSN 2672 z roku 2023
[21] Syria earthquake aid blocked. [online], [cit. 08.05.2023]. Dostupné na internete: https://reliefweb.int/report/syrian-arab-republic/syria-vital-earthquake-aid-blocked-or-diverted-aleppos-desperate-hour-need
[22] Syria earthqake response. [online], [cit. 08.05.2023]. Dostupné na internete: https://www.un.org/en/turkiye-syria-earthquake-response