Vegánstvo nie je len trend nového typu diéty pre dosiahnutie ideálov tela. Práve vegáni sú jednými z tých, ktorí kladú dôraz na zamedzenie všetkých foriem krutosti a zneužívania zvierat za účelom jedla, šatstva alebo iným účelom. Súčasný konzum živočíšnych produktov nie je z hľadiska environmentalistiky udržateľný.
V našom článku by sme Vám chceli priblížiť jedno z najmladších sociálnych hnutí, ktoré je spoločnosťou diskutabilne vnímané. Je pravdou, že na Slovensku je vegánstvo, či hnutie za oslobodenie zvierat pomerne mladé oproti západným krajinám, a preto je ťažké ho správne charakterizovať. Jedným z dôvodov je naše nazeranie na vegánstvo, keďže predstavuje súčasný trendový životný štýl, než sociálno-politické hnutie. V rozličných formách politického aktivizmu sa myšlienka odopretia si živočíšnych produktov stáva snahou o transformáciu nazerania na toto odvetvie nášho konzumného spôsobu života.
Ako sme spomenuli, vegánstvo je súčasným trendom životného štýlu, avšak, jeho korene siahajú aj do starovekého Grécka. Filozof a matematik Pytagoras zdôrazňoval úctu k životu, rovnosti a hodnotám všetkých druhov.
Hlavnou kolískou vegánstva je Ázia, kde práve džinisti boli prví, ktorí praktizovali tento spôsob stravovania. Náboženstvo džinizmus vzniklo v 10. storočí v Indii a zaviedlo tolerantnú etiku, ktorá bola založená na absolútnej úcte k všetkému národu a na princípe nenásilia platná pre všetky živé bytosti. Zabíjanie zvierat na dobrovoľnom rozhodnutí je v rozpore s tým, čo hlási doktrína ahimsa, považujúca všetky formy života za posvätné. Princíp násilia sa spája aj s hinduizmom, ktoré ako náboženstvo tiež presadzuje rešpekt k vegánskemu životnému štýlu. Počas renesancie boli znovuobjavené myšlienky zo staroveku, kedy výnimkou nie je ani vegetariánstvo. V 18. storočí ho spopularizovali Voltaire a Rousseau, nakoľko spochybnili tradíciu všežravcov.[1]
Moderné vegánstvo bolo definované v roku 1944, kedy bola vytvorená Vegánska spoločnosť, ktorej predchádzala Vegetariánska spoločnosť založená v roku 1847. Práve rok 1944 sa spája so vzostupom vegánstva ako hnutia založením Vegan Society, ktorej autorom bol známy nemliečny vegetarián Daniel Watson. Založil jednu z najstarších vegánskych organizácií na svete. V období nutnosti vytvorenia označenia pre spoločnosti termín „vegan“ v slovníku neexistoval. Zrodili sa nápady, ako „all-vegan“, „neo-vegetarian“, „dairyban“, „vitan“, „benevore“. Nakoniec bol presadený Watsonov návrh, ktorý používame aj dnes. Pomenovanie „vegan“ vytvorili zo slova „vegetarián“ tak, že z neho vyňal prvé tri a posledné dve písmená a zvyšok spojili. Termín si spoločnosť ľahko osvojila. Napriek historickosti vegánskeho hnutia je len pár rokov, čo možno vegánstvo definovať ako sociálne hnutie.[2]
Slovo vegánstvo je anglicizmus vytvorený z anglického slova veganism, odvodeného od slova vegan. Definícia z roku 1951 špecifikuje, že vegán je človek, ktorý sa snaží žiť bez vykorisťovania zvierat. Konkrétnejšie, vegán zo svojej stravy vylučuje všetky produkty živočíšneho pôvodu (mäso, ryby, mäkkýše, mlieko, vajcia alebo med), zo svojho oblečenia (kožušina, koža, vlna, hodváb, perie) a z akejkoľvek inej oblasti (kozmetika, voľný čas). Postupom času sa definícia vegánstva menila až do roku 1988. Táto charakteristika je platná dodnes: „Filozofia a spôsob života, ktorý sa snaží vylúčiť – pokiaľ je to možné – všetky formy vykorisťovania a krutosti voči zvieratám, či už pre jedlo, oblečenie alebo na akýkoľvek iný účel, a teda podporovať rozvoj a využívanie zvierat na bezplatné alternatívy v prospech ľudí, zvierat a životného prostredia. V stravovacích záležitostiach to označuje prax – vyhýbania sa všetkým výrobkom získaným úplne alebo čiastočne zo zvierat.“[3]
V diskusiách na tému vegánstva sa často používajú termíny ako abolicionistické, vegánske a antispeciestické. Aby sme pochopili ich význam, musíme sa vrátiť k základom vegánstva. Vznik súčasného hnutia ovplyvnili tri základné momenty. Prvý bol v roku 1944, kedy došlo k zdrodu konceptu vegánstva. Druhým bol prelomový rok 1947, v ktorom došlo k vytvoreniu vitamínu B12. Tento objav nám umožnil sa zaobísť bez vykorisťovania zvierat pre náš život. Dôležitosť vitamínu B12 bola zdôraznená lekárskym výskumom prostredníctvom štúdie vedenej Frankom Wokesom. A posledným dôležitým momentom v 70. rokoch 20. storočia je práve vzostup témy etiky zvierat ako filozofickej disciplíny. Etiku zvierat možno definovať ako štúdium morálnej zodpovednosti ľudí voči zvieratám. Ide o moderné hnutie, ktorého primárnym cieľom je ukončiť vykorisťovanie zvierat, teda abolicionizmus.[4]
Vegánstvo je v podstate súbor myšlienok smerujúce k praktickému výsledku. Má charakter etického záväzku, ktorého cieľom je odstrániť vykorisťovanie zvierat a spolitizovanie spôsobu života, ktorého jedným z hlavných prostriedkov je bojkot živočíšnych produktov a hľadania alternatív k nim. Môžeme povedať, že nejde o alternatívny výber potravín zo zdravotných, diétnych či módnych dôvodov. V tomto ponímaní odlišujeme vegánstvo od vegánskej stravy, pretože ľudia môžu byť vegánmi aj bez toho, aby sa to týkalo etiky zvierat. Taktiež vegánstvo nemôžeme postaviť na úroveň bezlepkového alebo surového stravovania, ale je ho potrebné chápať ako etický a politický záväzok.[6]
Reakciou na speciesizmus je antispeciesizmus. Ten, odmieta pojem hierarchie medzi druhmi a konkrétnejšie nadradenosť ľudských bytostí nad zvieratami. Táto koncepcia je v protiklade s koncepciou speciesizmu, pričom potvrdzuje, že druh, ku ktorému zviera patrí, predstavuje relevantné kritérium na stanovenie záujmu, ktoré sa musí prejaviť.[8]
Jeho cieľom je rovnako zmeniť kultúrne a spoločenské normy, ako aj zmeniť politické, právne a ekonomické inštitúcie, ktoré tieto hodnoty ratifikujú v organizácii spoločnosti. A čo viac, je to hnutie za sociálnu spravodlivosť. Pod týmto pojmom rozumieme hnutie, ktoré je poháňané ideálom spravodlivosti, a ktoré je proti situáciám nerovnosti a útlaku. Cieľom je spravodlivejší svet. Poznáme viacero hnutí za sociálnu spravodlivosť, ako napríklad hnutie za klimatickú alebo environmentálnu spravodlivosť, hnutie za práva žien alebo hnutia za práva LGBTQ.
Odmietnutie vykorisťovania zvierat má aj ďalšie výhody v súvislosti s ochranou klímy a životného prostredia. Na produkciu živočíšnych bielkovín potrebujeme väčšie množstvo pôdy a zdrojov k vytvoreniu určitého objemu kalórií, v porovnaní s produkciou rastlinných bielkovín. Rastlinná produkcia je energeticky menej náročná, časovo výhodnejšia. Svetový prechod k uprednostňovaniu rastlinnej stravy by predstavoval zníženie hladu vo svete. Živočíšna strava je zodpovedná za 20% svetových emisií. (Four reasons why going plant-based promotes social justice – ProVeg UK. [online]. K dispozícii na: https://proveg.com/uk/four-reasons-why-going-plant-based-promotes-social-justice/.. )
Transport obživy pre zvieratá a následný transport produktov a mäsa prispieva k ich tvorbe. Vegán vytvára 2,5-krát menej skleníkových plynov ako západný všežravec. Živočíšna výroba je jedným z hlavných príčin odlesňovania vo svete. Samotný chov je zodpovedný za zničenie viac ako 70% odlesnenej plochy amazonského pralesa. (Four reasons why going plant-based promotes social justice – ProVeg UK. [online]. K dispozícii na: https://proveg.com/uk/four-reasons-why-going-plant-based-promotes-social-justice/.. )
Odlesňovanie má zásadný vplyv na biodiverzitu a globálne otepľovanie. Výroba mäsa je náročná na spotrebu vody. Rastlinná výroba v priemere spotrebuje päťkrát menej litrov vody ako živočíšna. Nemôžeme opomenúť, že hospodárske zvieratá sú jedným z hlavných príčin znečistenia pitnej vody. Výkaly obsahujúce pozostatky antibiotík pridávaných do stravy, hormónov, chemikálií vytvárajú veľké množstvo amoniaku – plynu zodpovedného za kyslé dažde. Tie ochudobňujú pôdu, narúšajú rovnováhu ekosystémov a znečisťujú vodu v jazerách. Z toho vyplýva, že redukcia živočíšnych potravín spôsobuje výrazne nižší dopad na životné prostredie (pôda, vzduch, voda). Cena, ktorú platíme v supermarkete, neodráža tieto dôsledky, pretože nezohľadňuje mnohé následné ekologické náklady. Konflikty na medzinárodnej úrovni, ktoré sú poháňané nedostatkom pôdy a vody, sú dostatočným spôsobom na spochybnenie našich činov.
Zdroje:
VÉGANISME – LES ORIGINES ÉT DEFINITION DE CE MODE DE VIE, 2022 : MyVeggie.[online]. [cit. 17.3.2023]. Dostupné na internete : <https://myveggie.fr/origines-veganisme/>.
THE VEGAN SOCIETY, HISTORY, 2022 : The Vegan Society .[online]. [cit. 17.3.2023]. Dostupné na internete : <https://www.vegansociety.com/about-us/history>.
VEGÁNSTVO – DEFINÍCIA A KRÁTKA HISTÓRIA, 2020 : Definícia vegánstva .[online]. [cit. 17.3.2023]. Dostupné na internete : <https://vegevega.sk/veganstvo/veganstvo-definicia-a-kratka-historia/>.
CLAIRE SUDDATH, 2008 : STRUĆNÁ HISTÓRIA VEGÁNSTVA .[online]. [cit. 17.3.2023]. Dostupné na internete : <https://time-com.translate.goog/3958070/history-of-veganism/?>.
A. COCHRANE, 2022 : Veganism as a political solidarity. Beyond ethical veganism. [online]. [cit. 17.3.2023]. Dostupné na internete : <https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/josp.12460>.
CÉDRIC SUEUR, 2019 : Speciesm, antispeciesm and animal rights. [online]. [cit. 17.3.2023]. Dostupné na internete : <https://hal.science/hal-03820300/document>
ANIMAL ETHICS, 2021 : Veganism and antispeciesm. [online]. [cit. 17.3.2023]. Dostupné na internete : <https://www.animal-ethics.org/veganism-and-antispeciesism/>.
BRENNA DALDORPHOVÁ, 2017 : March to close all slaughterhouses. [online]. [cit. 17.3.2023]. Dostupné na internete : <https://www.france24.com/en/20170611-france-activists-call-slaughterhouse-closure-meat-protests-L214>.
NILOTPAL KALITA, 2023 : Four reasons why going plant based promotes social justice. [online]. [cit. 17.3.2023]. Dostupné na internete : <https://proveg.com/uk/four-reasons-why-going-plant-based-promotes-social-justice/>.