Vývoz ukrajinských obilnín počas ruskej invázie na Ukrajine

Rusko aj Ukrajina patria medzi najväčších vývozcov obilnín a hnojiva, preto má súčasná vojna na Ukrajine celosvetový dopad najmä na potravinovú bezpečnosť. Predovšetkým sa týka množstva rozvojových štátov v Ázii a Afrike, ktoré dovážali značnú časť obilnín práve z Ukrajiny. V článku sa venujeme časovému obdobiu od začiatku ruskej invázie (24. februára 2022) do apríla 2023, pričom popisujeme postavenie Ukrajiny na svetovom trhu s obilninami pred ruskou inváziou a venujeme sa bezprostredným dôsledkom ruskej invázie na možnosti Ukrajiny produkovať a exportovať obilniny. V druhej časti textu sa zameriavame na zmluvu s názvom Black sea grain initiative medzi Ukrajinou, Ruskom a Tureckom o vytvorení morského koridoru pre vývoz obilnín z Ukrajiny a zohľadňujeme udalosti, ktoré viedli k jej podpísaniu.

V roku 2020 tvoril vývoz poľnohospodárskych produktov až 41% celkového exportu Ukrajiny. V poľnohospodárskom sektore je zamestnaných až 14% obyvateľstva.[1] Pre lepšie pochopenie celosvetového významu ukrajinských exportov obilnín je vhodné uviesť konkrétne čísla.

         Ukrajina je:

  • najväčším vývozcom slnečnicového oleja – 46% podiel svetového vývozu;
  • tretím najväčším vývozcom repky olejnej – 20% podiel svetového vývozu;
  • tretím najväčším vývozcom jačmeňa – 17% podiel svetového vývozu;
  • štvrtým najväčším vývozcom kukurice – 12% podiel svetového vývozu;
  • piatym najväčším vývozcom pšenice – 9% podiel svetového vývozu.[2]

Mapa štátov dovážajúcich ukrajinskú pšenicu

Zdroj: https://www.weforum.org/agenda/2022/03/how-to-contain-the-cascading-impacts-of-war-in-europe-s-breadbasket

Na mape môžeme vidieť, že ukrajinská pšenica sa vyváža najviac do štátov Afriky, Stredného východu a juhovýchodnej Ázie.

Graf znázorňujúci cieľové štáty pre vývoz ukrajinskej pšenice

Zdroj: https://oec.world/en/profile/country/ukr?yearlyTradeFlowSelector=flow1 

Výpadky produkcie a blokáda ukrajinských prístavov znemožňujúca vývoz obilnín má celosvetový dopad, najmä pre rozvojové štáty, kde je ohrozená potravinová bezpečnosť. Aj napriek tomu, že sa o Ukrajine hovorí ako o obilnici Európy, väčšina jej vývozu pšenice smeruje do Ázie (59%) a do Afriky (36%), zatiaľ čo do štátov Európy smeruje len zhruba 5% ukrajinskej pšenice.[3] Viaceré štáty dovážajú značnú časť pšenice práve z Ukrajiny, napríklad Egypt dováža 23% svojej pšenice z tohto východoeurópskeho štátu.[4] Extrémnym príkladom je Libanon, ktorý podľa údajov svetového ekonomického fóra dováža až 80% svojej pšenice z Ukrajiny. [5] Blokáda ukrajinských prístavov spôsobila problém aj pre Svetový potravinový program, ktorý odoberal až 40% pšenice práve z Ukrajiny.[6] Zastavenie takmer polovice dodávok pšenice Svetového potravinového programu ďalej prehĺbilo krízu v štátoch ako Jemen, Južný Sudán, Etiópia či Somálsko.

Vývoj ceny pšenice v roku 2022

Zdroj: https://www.macrotrends.net/2534/wheat-prices-historical-chart-data 

Aj keď sa mnohým štátom darí hľadať alternatívy a dovážať pšenicu či ďalšie obilniny z iných štátov, výpadok ukrajinských obilnín mal za následok vyššie ceny obilnín na trhoch. Ako môžeme vidieť v grafe vyššie, cena pšenice deň po invázii výrazne stúpla až na 13 $ za bušel (merná jednotka pre obilniny na burze, 1 bušel = 27,216 kg pšenice).[7] To malo za následok nárast ceny pšenice a produktov z nej vyrobených. Aj keď zakrátko cena pšenice o niečo klesla, stále sa až do júna držala pomerne vysoko. Z tejto situácie profituje Rusko, ktoré je najväčším svetovým vývozcom pšenice.

Rastúca cena obilnín najviac zasiahla obyvateľstvo rozvojových štátov, ktoré za potraviny dávajú najväčšiu časť príjmu. Je potrebné spomenúť, že potravinová bezpečnosť v mnohých štátoch bola už pred vojnou na Ukrajine ohrozená počas pandémie COVID-19, či suchom alebo extrémnymi výkyvmi počasia v dôsledku klimatickej zmeny. Situáciu zhoršil aj fakt, že Rusko, najväčší svetový vývozca hnojív s 13% podielom svetového vývozu, tento rok výrazne obmedzilo vývoz hnojív.[8]

Väčšina ukrajinskej pšenice a obilnín sa z krajiny vyvážala cez ukrajinské prístavy na pobreží Čierneho mora. Krátko po začiatku vojny sa však niektoré z nich ocitli v bojovej zóne a ostatné boli zamínované a blokované ruským námorníctvom. Vojna mala za následok úplné zastavenie vývozu ukrajinských obilnín cez Čierne more.[9] Aj keď sa ako riešenie  zvažovali alternatívne spôsoby vývozu obilnín, napríklad železničnou dopravou cez štáty na západ od Ukrajiny, táto cesta by bola len dočasným riešením a kapacitne by nedokázala nahradiť námornú dopravu. Nehovoriac o zničenej cestnej a železničnej infraštruktúre potrebnej na prepravu obilnín do prístavov.

Rusko je taktiež obviňované z toho, že z okupovaných území vyváža obilie na vlastné územie, kde ho mieša s ruským obilím a následne exportuje do sveta. Potvrdzujú to nielen farmári žijúci na okupovaných územiach, ale nasvedčuje tomu aj veľký nárast vývozu obilnín z ruských prístavov v Čiernom mori, ako aj satelitné snímky. [10, 12]

Vojna ohrozila možnosti Ukrajiny obilniny nielen vyvážať, ale aj produkovať. Ruské rakety často dopadajú na polia, čo má za následok rozsiahle požiare a škody na úrode. Zničené je množstvo síl, skladísk a techniky. Taktiež, nevybuchnutá munícia na poliach predstavuje nebezpečenstvo aj do budúcnosti.[14] Všetky tieto faktory ohrozujú budúcu schopnosť Ukrajiny produkovať obilniny.

Ruská invázia prirodzene mala vplyv aj na sejbu. Väčšina ukrajinskej pšenice za minulý rok bola zasiata ešte pred vojnou.[15] Okrem týchto faktorov ukrajinských farmárov sužuje aj neistota spojená s nízkou cenou za ukrajinskú pšenicu a vysoké ceny hnojív. Oba aspekty majú za následok to, že bolo zasiatej omnoho menej pšenice, s použitím menšieho množstva hnojív. Výsledkom bude menšia úroda pravdepodobne nižšej kvality. Všetky spomenuté faktory a samozrejme aj fakt, že Rusko okupuje značnú časť ukrajinského územia mali za následok, že celková plocha, na ktorú bola vysadená pšenica počas vojny, je iba 3,6 miliónov hektárov. V porovnaní s predošlým rokom, kedy išlo o územie 6,1 milióna hektárov, ide o pokles až 41%.[16]

Black sea grain initiative

Koncom apríla 2022, generálny tajomník OSN António Guterres uskutočnil sériu návštev a rokovaní s tureckým prezidentom Erdoganom, ruským prezidentom Putinom a ukrajinským prezidentom Zelenským.[17] Počas týchto stretnutí sa postupne začalo črtať riešenie vzniknutej situácie a spôsob ako umožniť vývoz ukrajinských obilnín cez Čierne more. V júni 2022 sa v Turecku stretli ministri obrany Ruska a Turecka počas rokovania diskutovali o možnosti otvorenia koridoru z ukrajinských prístavov pre vývoz obilnín.[18] Zároveň sa v júni uskutočnilo stretnutie prezidenta Putina s predsedom Africkej únie Mackym Sallom. Predmetom stretnutia malo byť uvoľnenie blokády ukrajinských prístavov a riešenie potravinovej bezpečnosti afrických štátov.[20]

Začiatkom júla ruský minister zahraničia, na tlačovej konferencii v Ankare povedal, že Ukrajina kladie prekážky vo vývoze obilnín cez Čierne more tým, že zamínovala svoje prístavy. Zároveň dodal, že po odmínovaní ukrajinských prístavov je Rusko pripravené spolupracovať.[21]

Výsledkom rokovaní bolo podpísanie Iniciatívy za bezpečnú prepravu obilia a potravín z ukrajinských prístavov dňa 22. júla 2022. Na základe zmluvy sa Rusko, Ukrajina a Turecko zaviazali zriadiť bezpečný koridor pre lode prevážajúce potraviny, poľnohospodárske produkty a hnojivo z ukrajinských prístavov. Zároveň bolo zriadené kontrolné stanovište v Turecku, kde budú tými zložené z personálu zúčastnených strán kontrolovať lode plaviace sa do/z ukrajinských prístavov, či neprevážajú nedovolený náklad alebo personál. Zmluva bola podpísaná na obdobie 120 dní.[22] Krátko po jej podpísaní Rusko odpálilo štyri rakety na Odesu, dve z nich dopadli do prístavu.[23] Tento útok vyvolal pochybnosti o tom, či Rusko bude brať dohodu vážne a či sa koridor pre vývoz ukrajinských obilnín skutočne zrealizuje.

Napriek útoku sa však Ukrajina pripravila na obnovu vývozu obilnín. Prvá loď s názvom Razoni vyplávala z Odesy s nákladom 26 000 ton kukurice. Po kontrole v Istanbule smerovala do Libanonu.[24] Morský koridor fungoval bez väčších problémov, aj napriek tomu, že sa Rusko viackrát vyhrážalo odstúpením od dohody. Konkrétne po ukrajinskom útoku dronmi na ruskú flotilu zakotvenú v Sevastopole.[25] Nakoniec všetky zúčastnené strany v novembri – krátko pred vypršaním platnosti dohody – súhlasili s jej predĺžením o ďalších 120 dní.[26] Podľa údajov ukrajinského ministerstva poľnohospodárstva za mesiac október Ukrajina vyviezla porovnateľné množstvo obilnín ako pred vojnou.[27]

Krátko pred vypršaním dohody bola jej platnosť v marci 2023 opätovne predĺžená. Tentokrát však už iba o 60 dní, Rusko totiž podmienilo predĺženie zmluvy po máji 2023 zrušením niektorých sankcií, ktoré bránia vo vývoze ruských obilnín a hnojív. Aj keď na tieto komodity nie sú uvalené sankcie, Rusko tvrdí, že ich vývoz obmedzujú sankcie v oblasti bankovníctva, poisťovníctva, či dopravy.[28]

Aj napriek počiatočnému skepticizmu a pochybách o tom, či Ruská federácia bude dodržiavať dohodu Black sea grain initiative sa docielený konsenzus dá považovať za veľký úspech. Dohoda ukončila takmer pol roka trvajúcu blokádu ukrajinských prístavov v Čiernom mori. Prísun ukrajinských obilnín na svetový trh mal za následok zníženie ich cien. Aj napriek  tomu, že koncom októbra hrozilo, že Rusko od dohody odstúpi, alebo ju odmietne predĺžiť, je v apríli 2023 dohoda stále v platnosti. Podľa záznamov centra koordinujúceho prepravu obilnín cez Čierne more od podpísania dohody prebehlo už vyše 1050 plavieb s celkovým nákladom vyše 28 miliónov ton obilnín, prevažne kukurice a pšenice.

Zdroje:

[1] Ukraine Agricultural Production and Trade [online], [02/01/2023]. Dostupné na internete: <https://www.fas.usda.gov/sites/default/files/2022-04/Ukraine-Factsheet-April2022.pdf>.

[2] Ukraine’s food exports by the numbers  [online], [02/01/2023]. Dostupné na internete: <https://www.weforum.org/agenda/2022/07/ukraine-s-food-exports-by-the-numbers/>. 

[3] Exports of Ukraine  [online], [02/01/2023]. Dostupné na internete: <https://oec.world/en/profile/country/ukr?yearlyTradeFlowSelector=flow0>. 

[4] Wheat in Egypt [online], [02/01/2023]. Dostupné na internete: <https://oec.world/en/profile/bilateral-product/wheat/reporter/egy>. 

[5] How to contain the cascading impacts of war in ‘Europe’s breadbasket’ [online], [02/01/2023]. Dostupné na internete: <https://www.weforum.org/agenda/2022/03/how-to-contain-the-cascading-impacts-of-war-in-europe-s-breadbasket>. 

[6] Forty Percent of the World Food Program’s Wheat Supplies Come from Ukraine [online], [02/01/2023]. Dostupné na internete: <https://www.wilsoncenter.org/blog-post/forty-percent-world-food-programs-wheat-supplies-come-ukraine>. 

[7] Wheat Prices – 40 Year Historical Chart [online], [02/01/2023]. Dostupné na internete: <https://www.macrotrends.net/2534/wheat-prices-historical-chart-data>. 

[8] Russia extends quotas for fertiliser exports to help domestic farmers  [online], [02/01/2023]. Dostupné na internete: <https://www.reuters.com/article/ukraine-crisis-russia-fertilisers-idUSKBN2NH1G4>. 

[9] Mines, Port Damage Threaten Revival of Sea Route for Ukraine Grain  [online], [02/01/2023]. Dostupné na internete: <https://www.wsj.com/articles/mines-port-damage-threaten-revival-of-sea-route-for-ukraine-grain-11656754200>.

[10] How Russian Ships Are Laundering Grain Stolen From Occupied Ukraine [online], [02/01/2023]. Dostupné na internete: <https://www.bloomberg.com/graphics/2022-russian-stolen-grains/>. 

[11] Tracking where Russia is taking Ukraine’s stolen grain  [online], [02/01/2023]. Dostupné na internete: <https://www.bbc.com/news/61790625>. 

[12] Turkey seizes Russian ship carrying ‘stolen’ Ukrainian grain  [online], [02/01/2023]. Dostupné na internete: <https://www.theguardian.com/world/2022/jul/05/ukraine-russia-turkey-ship-grain-stolen>. 

[13] ‘They’re burning our crops on purpose’: Ukraine says Russia deliberately torching grain fields   [online], [02/01/2023]. Dostupné na internete: <https://www.france24.com/en/europe/20220720-they-re-burning-our-crops-on-purpose-ukraine-says-russia-deliberately-torching-grain-fields>. 

[14] World Agricultural Production Movements  [online], [26/01/2023]. Dostupné na internete: <https://apps.fas.usda.gov/psdonline/circulars/production.pdf>. 

[15] World Agricultural Production Movements  [online], [26/01/2023]. Dostupné na internete: <https://apps.fas.usda.gov/psdonline/circulars/production.pdf>.

[16] Analysis: Ukraine’s sparse wheat plantings sow further trouble for global food security Movements  [online], [26/01/2023]. Dostupné na internete: <https://www.reuters.com/markets/commodities/ukraines-sparse-wheat-plantings-sow-further-trouble-global-food-security-2022-11-15/>. 

[17] Beacon on the Black Sea  [online], [10/01/2023]. Dostupné na internete: <https://www.un.org/en/black-sea-grain-initiative>. 

[18] Russia, Turkey discuss grain export corridor from Ukraine [online], [10/01/2023]. Dostupné na internete: <https://www.aljazeera.com/news/2022/6/7/russia-turkey-discuss-grain-exports-corridor-from-ukraine>. 

[19] African Union leader Macky Sall to meet Putin on Friday to ‘free cereal stocks’[online], [10/01/2023]. Dostupné na internete: <https://www.politico.eu/article/african-union-leader-macky-sall-meet-putin-friday-free-cereal-stocks/>. 

[20] EU sanctions against Russia following the invasion of Ukraine [online], [10/01/2023]. Dostupné na internete: <https://eu-solidarity-ukraine.ec.europa.eu/eu-sanctions-against-russia-following-invasion-ukraine_en>.

[21] Lavrov says onus is on Ukraine to de-mine ports to allow grain shipments [online], [10/01/2023]. Dostupné na internete: <https://www.reuters.com/world/europe/lavrov-says-onus-is-ukraine-de-mine-ports-allow-grain-shipments-2022-06-08/>. 

[22] Initiative on the Safe Transportation of Grain and Foodstuffs from Ukrainian Ports [online], [10/01/2023]. Dostupné na internete: <https://www.un.org/sites/un2.un.org/files/black_sea_grain_initiative_full_text.pdf>. 

[23] Russia fires missiles at Odesa port hours after signing grain export deal [online], [10/01/2023]. Dostupné na internete: <https://www.theguardian.com/world/2022/jul/23/russia-fires-missiles-odesa-port-hours-after-grain-export-deal>. 

[24] First grain ship leaves Ukraine: What, where and why it matters [online], [10/01/2023]. Dostupné na internete: <https://www.aljazeera.com/news/2022/8/1/first-grain-ship-leaves-ukraine-what-where-and-why-this-matters>. 

[25] How much grain has been shipped from Ukraine?  [online], [11/01/2023]. Dostupné na internete: <https://www.bbc.com/news/world-61759692>. 

[26] Ukraine grain export deal extended for four months  [online], [11/01/2023]. Dostupné na internete: <https://www.aljazeera.com/news/2022/11/17/ukraine-grain-export-deal-extended-for-four-months>. 

[27] Ukraine Oct grain exports almost return to pre-war levels – ministry [online], [11/01/2023]. Dostupné na internete: <https://www.reuters.com/markets/europe/ukraine-oct-grain-exports-almost-return-pre-war-levels-ministry-2022-10-17/>. 

[28] Ukraine Black Sea grain deal extended for at least 60 days [online], [23/04/2023]. Dostupné na internete: <https://www.reuters.com/markets/commodities/black-sea-grain-deal-extended-turkey-ukraine-say-2023-03-18/>. 

[29] Vessel Movements  [online], [23/04/2023]. Dostupné na internete: <https://www.un.org/en/black-sea-grain-initiative/vessel-movements>. 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *