Úvod filozofie revolúcií

(Lívia Jánošíková § Martin Šoman)

Definícia pojmu revolúcia

Ak chceme skúmať problém revolúcie, je v prvom rade potrebná jej samotná definícia, ktorá bude obsahovať viacdimenzionálne hľadisko potvrdené na historickom vývoji revolúcií. Pojem revolúcia pochádza z latinského revolutio, čo znamená odďaľovanie, otáčanie alebo násilný návrat. Vo všeobecnom zmysle znamená revolúcia každý náhly, prudký a radikálny vývojový skok vedúci k podstatnej zmene predchádzajúceho stavu. V politológii je revolúcia definovaná ako násilná zmena doterajších spoločenských pomerov, spojená zvyčajne s výmenou držiteľov moci. [1] Taktiež ide o fundamentálnu transformáciu sociopolitických pomerov alebo o radikálnu zmenu, ktorá je zvyčajne spôsobená použitím sily namiesto konsenzu alebo legálnych prostriedkov.[2] V procese revolúcie doterajšie spoločenské usporiadanie a legálne prostriedky strácajú na význame a relevancii. Na základe použitia sily diferencujeme revolúcie na násilné revolúcie, mierové evolúcie alebo pomedzie týchto dvoch typov.[3] Všeobecne na základe dejinnopolitickej skúsenosti považujeme za násilnú revolúciu napríklad Veľkú francúzsku revolúciu. Pri uplatnení rovnakého prístupu je vhodným príkladom mierovej evolúcie pád socialistického režimu v Československu známy ako takzvaná Nežná revolúcia. Posledný typ revolúcie, ktorý sme zadefinovali ako pomedzie dvoch uvedených typov je príznačný pre Japonsko v 19. storočí, kedy prebehlo násilie počas občianskej vojny, v rámci jednej časti spoločnosti, avšak cieľom nebolo zvhrnutie mocenskej zložky. Pri historickej reflexii často z pohľadu pozorovateľov dochádza k splývaniu morálnej a silovej typológie. Je však otázna vecnosť tohto hodnotenia, keďže dochádza k strate relevancie bývalého legálneho rámca. Taktiež je možné revolúcie diferencovať na základe signifikantných zmien v živote jednotlivca, napríklad vplyvom technologického pokroku. V tomto prípade je nemožné morálne hľadisko aplikovať. Ďalší pojem súvisiaci s revolúciou je kríza, ktorá predchádza revolučnému aktu.

Kríza podľa Diamonda v kontexte revolúcie

Autor Jared Diamond pristupuje ku kríze prostredníctvom porovnávania individuálnych a národných kríz. Vytyčuje 12 bodov riešenia krízy jednotlivca a 9 bodov riešenia výstupov národných kríz, ktoré mu slúžia ako paralely.[4] Krízy jednotlivcov sa však nedajú očakávať, na druhú stranu krízy, ktorými trpia národy – klimatická, ekonomická alebo bezpečnostná – sa pomerne často dajú očakávať. V dôsledku krízy strácajú ako ľudia, tak aj národy isté časti svojich identít, ktoré sa stávajú nefunkčnými a nežiadúcimi v kontexte nových podmienok. Diamond to opisuje v rámci mozaiky, „v ktorej komplikovane koeexistujú vedľa seba tie najprotikladnejšie prvky.”[5] Metafora mozaiky, ktorou Diamond vysvetľuje koexistenciu „starých“ a „nových“ identít, je prístupom reformistickým. Fundamentálna otázka je pri bode obratu, kedy revolúcia totiž nie je výsledkom revolúcie. Výsledkom revolučných procesov je nastolenie nového poriadku.

Globálna kríza – globálna revolúcia? 

Aj keď je predpovedanie národných kríz možné, tak ako sme už uviedli, do revolučných procesov vstupuje veľké množstvo premenných, ktoré nedokážeme predpovedať. Zároveň nemusia byť tieto premenné viditeľné v období priebehu týchto procesov. Ich dôsledky môžu mať oveľa významnejší vplyv na proces vytvárania novej spoločnosti. Príkladom procesov prebiehajúcich na pozadí radikálnych spoločenských zmien sú dôsledky priemyselnej revolúcie v podobe znečisťovania životného prostredia. Výroba a konzum ako každodenná súčasť našich životov tvoria charakter spoločenského poriadku.  Akýkoľvek zásah do tohto spoločenského poriadku má drastický dopad na naše rozhodovanie a konanie v jeho rámcoch. Na príklade priemyselnej revolúcie a jej dôsledkov vieme vysvetliť aj logiku ďalších kríz v globálnom rozmere. Začiatok antropogénnej klimatickej zmeny datujeme do obdobia priemyselnej revolúcie. Ak bol začiatok spaľovania fosílnych palív bodom obratu v globálnom otepľovaní,[6] tak môžeme konštatovať, že bol zároveň začiatkom klimatickej krízy. V tomto období došlo k transformácii v oblasti výroby a spotreby v globálnom meradle, čo znamená, že aj riešenie vzniknutej krízy si vyžaduje globálny charakter. Rovnako tak je od tohto obdobia dominantným systémom určujúcim svetový poriadok ekonomický model kapitalizmu. Ten stojí na zákonitosti pravidelných kríz a výkyvov, keďže ich potrebuje pre svoje fungovanie.[7]

Revolúcia ako prirodzenosť 

V ontologickom ponímaní fyzis je základom kozmickej prepojenosti celku prechod od skrytého k neskrytému vo všetkých procesoch, ktoré značí jednotu a jedinečnosť v jednom, pohyb a poriadok tým pádom vždy tvoria v histórii jednotu, čo znamená, že revolúcie môžeme takisto ako stabilitu považovať za niečo prirodzené.[8] Nespokojnosť s prítomnosťou u jednotlivca sa stáva hybnou silou jeho neposlušnosti, ktorú takisto môžeme vnímať ako prirodzenú. Revolúcie sa vyznačujú novosťou a zmenou fundamentov – ide o momenty, v ktorých staré zaniká a nové vzniká súbežne. Už Diamondova teória mozaiky hovorí o tom, že po obdobiach otrasov a kríz nastáva ako u jednotlivca, tak aj u národov moment, kedy vedľa seba koexistujú stará identita (z obdobia pred krízou) a nová identita (vznikajúca ako následok vysporiadania sa s krízou). Spor ako zjednocujúci a večne spájajúci rozdiel – keďže je v kozme všetko prepojené a spor tu vždy bol, v istom zmysle spája (napríklad ak vznikne triedny spor, môže spojiť triedu v revolúcii).

Celosvetová revolúcia a nový človek

Sociálny psychológ a humanistický filozof Erich Fromm vo svojej knihe Mať či byť? otvára tézu zlyhania veľkého prísľubu. Tvrdí, že priemyselný vek nenaplnil veľkolepé očakávania spojené s neobmedzeným pokrokom a ekonomickým rastom. Toto zlyhanie má podľa jeho tvrdení základ v dvoch psychologických premisách priemyselného systému. Prvou je viera v to, že práve radikálny hedonizmus prispieva k všeobecnému blahu. Druhá premisa spočíva v samotnom systéme, ktorý plodí samoľúbosť a chamtivosť. Pokiaľ akceptujeme predpoklad, že premisa o tom, že len fundamentálna zmena v ľudskej povahe, spočívajúca v presune od prevahy spôsobu mať k prevahe spôsobu byť nás môže zachrániť pred katastrofou ekonomického či psychologického charakteru, naskytá sa nám otázka: je zmena v takom veľkom rozsahu dnešného globálneho sveta možná? A ak áno, ako by ju bolo možné dosiahnuť? Zmena ľudskej povahy môže podľa Fromma nastať ak existujú tieto podmienky:

  1. Trpíme a uvedomujeme si, že trpíme.
  2. Rozpoznávame zdroj nášho zlého stavu.
  3. Chápeme, že existuje spôsob, ako náš zlý stav prekonať.
  4. Uznávame, že na prekonanie nášho zlého stavu musíme nasledovať isté normy pre žitie a zmeniť náš súčasný spôsob života.[9]

Na prvý pohľad by sa mohlo javiť, že spoločnosť aktívne vníma tieto problémy, a tým pádom je možná existencia záverov, podľa Fromma potrebných pre uskutočnenie reálnej zmeny. Ak je tomu tak, hovoríme o celosvetovej zmene zmýšľania ľudského druhu. Tým pádom aj o novom človeku.

Harlem

LANGSTON HUGHES

What happens to a dream deferred?

      Does it dry up

      like a raisin in the sun?

      Or fester like a sore—

      And then run?

      Does it stink like rotten meat?

      Or crust and sugar over—

      like a syrupy sweet?

      Maybe it just sags

      like a heavy load.

      Or does it explode?


Zdroje: 

ADAPT NSW: Causes of climate change. [online], [cit. 21/3/2023]. Dostupné na internete:

<https://www.climatechange.environment.nsw.gov.au/causes-climate-change>.

BEDNÁŘ M.: Pohyb a řád. Pokus o fenomenologickou ontologii. Praha: Togga, 2018, 336 s. 

DIAMOND, J.: Otrasy: Ako národy riešia svoje krízy. Bratislava: Premedia, 2019, 416 s. 

DIAMOND J.: Rozvrat. Jak se národy vyrovnávají s krizemi. Brno: Jan Melvin Publishing, 2020, 408 s.

FROMM, E.: Mať či byť. Bratislava: Citadella, 2015, 292 s.

Kolektív autorov: Filosofický slovník. Olomouc: 1998, Nakladatelství Olomouc, 463 s. 

KURUMA S.: An Overview of Marx’s Theory of Crisis. [online], [cit. 21/3/2023]. Dostupné na internete: <https://www.marxists.org/archive/kuruma/crisis-overview.htm>. 

Stanford Encyclopedia of Philosophy: Revolution. [online], [cit. 21/3/2023]. Dostupné na internete: <https://plato.stanford.edu/entries/revolution/?fbclid=IwAR2OQqWEcegIpBFOxdHVraZIEywZSXzAn7vihuDJNxRwyox7TbwPf6D0dZk>.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *