Spolupráca naprieč medzinárodným spoločenstvom je diskutovanou témou ako v dávnejších minulých storočiach, uplynulých dekádach, tak aj v súčasnosti. Pre možnosť širokej spolupráce v medzinárodných vzťahoch je nevyhnutné napĺňanie viacerých základných aspektov, či už je to udržiavanie pružnosti, mocenskej rovnováhy alebo bezpečnosti. V rámci 20. storočia mala byť garantom dosahovania mieru a stability po 1. svetovej vojne Spoločnosť národov, ktorej sa už pár rokov neskôr po jej ustanovení nepodarilo zabrániť vypuknutiu druhej svetovej vojny, čím ukončila svoje pôsobenie. Po druhej svetovej vojne sa objavila znovu nádej, že svet bude univerzálne a efektívne spolupracovať – no prišlo rozdelenie sveta na Východ a Západ vzhľadom na studenú vojnu. Avšak aj napriek situácii, v ktorej sa svet neustále zmietal, konfrontovaný novými výzvami, vznikla v roku 1945 v San Franciscu Organizácia spojených národov (OSN). Slovami švédskeho diplomata a druhého generálneho tajomníka OSN (1953 – 1961) Daga Hammarskjölda: „OSN nebola založená preto, aby priviedla ľudstvo do neba, ale aby ho zachránila pred peklom“[1]. Či je tento vzletný zámer napĺňaný a nasledovaný je otázne.
Súčasné reálne fungovanie OSN však už zďaleka nie je vyhovujúce pre 21. storočie. Čoraz viac sa ozývajú hlasy, ktoré sú nespokojné s momentálnou podobou tejto svetovej organizácie. Objavujú sa mnohé dokumenty, návrhy a predstavy o jej smerovaní a zdokonaľovaní fungovania. Pokus reformovať OSN je akoby snahou o reformu celkového svetového systému, avšak to sa dosiaľ jednoznačne mierovou cestou nikdy nepodarilo…
Špecifickú oblasť reformy celkového formátu OSN predstavuje reforma jedného z jej fundamentálnych orgánov – reforma Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN). Tento orgán až do dnešných dní odzrkadľuje v značnej miere geopolitickú situáciu a distribúciu moci z roku 1945, keďže odvtedy nedošlo v jeho fungovaní k nejakým extrémne veľkým zmenám. Bol zafixovaný povojnový stav, v ktorom Spojené štáty americké, Veľká Británia, Francúzsko, Sovietsky zväz a Čína získali miesto stáleho člena BR OSN s právom veta. No v posledných desaťročiach sa realita sveta zmenila a otázka reformy je stále o čosi viac pálčivejšia. Jedným zo základných cieľov reformy tohto orgánu je efektivita a pružnosť pri reagovaní na hrozby a výzvy našej doby.
Primárnym zámerom pri utváraní BR OSN bola snaha vytvoriť malý, ale mocný medzinárodný orgán, ktorý bude schopný zasahovať do celosvetového systému kolektívnej bezpečnosti, účinne zakročí v prípade agresie a bude sa podieľať na odzbrojení agresora. Pozícia takéhoto orgánu by dominovala nad ostatnými oblastnými a regionálnymi organizáciami usilujúcimi sa o zaistenie mieru a bezpečnosti.[2] To sa do istej miery podarilo. V prípade, že BR OSN vníma ohrozenie medzinárodného mieru, najprv skúma spôsoby ako konflikt vyriešiť mierovou cestou aj skrze sprostredkovanie dohôd či nevojenské opatrenia, aby zabezpečila prímerie. Ak sa vyčerpajú všetky možné mierové prostriedky, môže na urovnanie sporu povoliť aj použitie vojenskej sily.[3] BR OSN je teda orgánom, ktorý dlhé roky v istej podobe funguje, má svoje ciele aj štruktúru, ale pre dnešnú dobu to už bezpochyby postačujúce nie je. Možno tvrdiť, že jej reforma už nepočká. Existuje samozrejme viacero oblastí, v ktorých by mohlo dôjsť k revízii fungovania, no zameriame sa iba na niektoré z nich, ktoré sú najvýraznejšie a najčastejšie sa objavujúce v diskusiách.
Prvá sféra, na ktorú upriamime pozornosť, je nespokojnosť v zložení BR OSN. Tá sa aktuálne skladá z 15 členov, z ktorých je 5 stálych (Čína, Francúzsko, Ruská federácia, Spojené kráľovstvo, Spojené štáty americké) a 10 nestálych – zvolených na dvojročné obdobie Valným zhromaždením. Síce v 70. rokoch došlo k navýšeniu počtu nestálych členov zo 6 na 10, to ale stále odráža pomer síl z obdobia po 2. sv. vojne. Zmenu v zložení žiadajú napríklad krajiny tretieho sveta, ktoré to obhajujú snahami o dosiahnutie rovnovážnejšieho regionálneho zastúpenia. Nemecko by sa zasa rado stalo stálym členom, keďže v súčasnosti je dominantným európskym aktérom, taktiež značne prispieva finančnými prostriedkami na medzinárodnú spoluprácu a prácu OSN, či vysiela vojakov na mierové misie.[4]
Existuje viacero návrhov ako rozšíriť BR OSN. Najucelenejší návrh reformy pochádza z roku 1997, ktorého predkladateľom bol malajzijský diplomat Ismail Razali. Ide o rozšírenie oboch kategórií členov na celkový počet 24. Z toho 2 nové stále miesta by získali vyspelé priemyselné štáty (Japonsko, Nemecko) a po jednom by pripadli rozvojovým štátom Afriky (Juhoafrická republika / Nigéria / Egypt), Latinskej Ameriky (Brazília / Argentína) a Ázie (India / Pakistan). Štyri nové nestále miesta by pripadli štátom Východnej Európy a už spomenutým členským štátom rozvojových oblastí.[5] Ak by sa však tento posledný podnet preniesol do reality, mohlo by to priniesť viac škody než úžitku, pretože noví stáli členovia disponujúci právom veta by v skutočnosti predstavovali nové centrá moci, ktorých súhlas by bol nevyhnutný pre presadenie riešenia vznikajúcich problémov. Každý štát prezentuje vlastné záujmy, resp. záujmy svojho regiónu a tým pádom by mohlo dochádzať k neefektívnosti, časovým prieťahom a zbytočnému blokovaniu návrhov. Zároveň rozšírenie o Nemecko by znamenalo ďalšie posilnenie zastúpenia európskych štátov – Európe by pripadli až 3 stále miesta (Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia).
Ďalšími návrhmi rozšírenia sa zaoberá či už Taliansky návrh odkláňajúci sa od súčasného modelu zloženia BR zo stálych / nestálych členov, Nórsky návrh „2+3“ (zvýšenie počtu o 2 stálych + 3 nestálych členov) alebo Návrh bývalej organizácie africkej jednoty, ktorý predpokladá zastúpenie afrického kontinentu celkovo 5 nestálymi členmi.[6] Zaujímavá je ešte možnosť reformovať členstvo podľa náboženského princípu, kde by mali svoje zastúpenie štáty reprezentujúce dominantné svetové náboženstvá. Napríklad moslimské štáty naliehajú na získanie stáleho členstva. Ide teda o rôzne predstavy, ktoré sa častokrát vylučujú. Vo väčšine návrhov sa hovorí o rozšírení stáleho členstva, avšak konfliktnou líniou zostávajú otázky – ako a kým? Zatiaľ neexistuje univerzálna zhoda na počte, ale ani na eventuálnych kandidátoch na tieto potenciálne novovzniknuté miesta.
Reformný proces však treba vnímať komplexne. Cieľ reformy sa nemôže obmedziť len na problém zmeny počtu stálych a nestálych členov Bezpečnostnej rady. Zameriame sa preto minimálne ešte na ďalší aspekt, ktorý by v rámci BR OSN bolo potrebné reformovať. BR OSN je budovaná na zásade, že medzinárodná bezpečnosť môže byť zachovaná jedine na princípe jednomyseľnosti. Inštitútom, ktorý tento princíp prezentuje je tzv. právo veta – toto právo však spôsobuje mnoho problémov. Systém veta bol totiž vytvorený už pri vzniku OSN v roku 1945 pre ochranu záujmov jej zakladajúcich členov – víťazov 2. svetovej vojny, ktorí získali aj pozíciu stálych členov BR OSN. Bez tohto práva by v čase vzniku OSN nemohli byť zaručené záujmy daných mocností. Právo veta je teda chápané ako bezprostredný dôsledok ich zvýšenej zodpovednosti za ochranu medzinárodného mieru a bezpečnosti.
Právo veta je privilégiom stálych členov pri vyjadrovaní sa na margo podstatných otázok. Napriek tomu, že právo veta bolo vytvorené s úmyslom zabránenia vytváraniu blokov vo vnútri samotnej BR OSN a zneužívaniu vytvárania koalícií v prospech určitej skupiny štátov, tak nebolo ošetrené individuálne a svojvoľné narábanie s týmto inštitútom. Pôvodná ochranná a preventívna funkcia veta, ktorá mala zabraňovať prijatiu rozhodnutí s negatívnymi následkami, sa v prítomnom čase javí skôr ako brzdiaca funkcia. Taktiež býva kritizované aj jeho časté používanie, čím dochádza k spomaľovaniu rozhodovania alebo bráneniu realizácie nejakého návrhu.
V súčasnej situácii, kedy sa Rusko ocitá v medzinárodnom prostredí v pomerne izolovanom a oklieštenom postavení vzhľadom na situáciu na Ukrajine, sa ukazuje, že stáli členovia nemusia byť tým najstabilnejším a najzodpovednejším prvkom BR OSN. No napriek tomu v nej majú veľký vplyv…
BR OSN je už od začiatku svojej existencie kritizovaná a takmer od počiatku sa tu objavujú snahy o jej reformovanie. Väčšina návrhov nikdy nemala šancu na kladný výsledok z dôvodu mocenskopolitického súperenia naprieč svetovým systémom. Domáhanie sa zmeny BR OSN je v podstate následkom dynamického charakteru medzinárodných vzťahov a aktuálneho rozloženia síl vo svete.
Spomenuli sme dva základné aspekty, ktoré možno považovať za najdiskutovanejšie a ktorých zmena by mohla priniesť celkovú reformu BR OSN od základov – reforma členstva a práva veta. Bezpochyby je kľúčovým prvkom k zabezpečeniu účinnosti tak veľkého svetového orgánu, akým BR OSN je, veľkosť a jej zloženie. Otázka kompozície BR OSN súvisí s pociťovanými nedostatkami reprezentatívnosti i „demokratickosti“, ktoré viaceré štáty / regióny vnímajú. Napríklad krajiny tretieho sveta očakávajú, že zmenou statusu quo a redistribúciou moci dôjde k rovnovážnemu regionálnemu zastúpeniu. V rámci prebiehajúceho procesu hľadania prieniku v reformách sa v BR OSN objavuje snaha o zefektívnenie práva veta. Tento inštitút má svoju opodstatnenú existenciu, avšak nemal by sa stávať bezvýhradnou mocou v rukách jednotlivého člena BR OSN.
Mnohí už predložili plány potenciálneho fungovania BR OSN, ale nikomu sa nepodarilo priniesť návod ako roztrieštenosť pohľadov spojiť do syntetického a kompaktného celku, ktorý by bol všeobecne akceptovaný. Naďalej zostáva otázkou, ako presvedčiť druhého, resp. ideálne všetkých, aby sa pripojili k jednotnej vízii toho, ako by mala BR OSN a celkový efektívny celosvetový bezpečnostný systém v 21. storočí vyzerať.
Zdroje:
AUSWÄRTIGES AMT.: Reform des Sicherheitsrats der Vereinten Nationen. 14.01.2022 [online], [cit. 10.11.2022]. Dostupné na: <https://www.auswaertiges-amt.de/de/aussenpolitik/internationale-organisationen/uno/05-reform-sicherheitsrat/205630>.
KNOT, J.: Návrhy na reformu Rady bezpečnosti OSN. Brno: Časopis pro právní vědu a praxi, 2011, s. 208 – 212. [online], [cit. 10.11.2022]. Dostupné na: <https://journals.muni.cz/cpvp/article/view/8430/7583>.
POTOČNÝ, M.: Rada bezpečnosti – její funkce a význam. Praha: Svoboda, 1978, 194 s.
UNITED NATIONS: Security Council. [online], [cit. 10.11.2022]. Dostupné na: <https://www.un.org/en/model-united-nations/security-council>.
VALUCH, J.; RIŠOVÁ, M.; SEMAN, R.: Právo medzinárodných organizácií. Praha: C. H. Beck, 2011, 378 s.
Vše o OSN – historie, struktura, financování. Praha: Informační centrum OSN v Praze, 2014. [online], [cit. 10.11.2022]. Dostupné na: <https://www.osn.cz/wp-content/uploads/2014/12/vse-o-osn-historie.pdf>.