Ruský ústup za rieku Dneper v Chersonskej oblasti a prenechanie mesta Cherson, ktoré bolo donedávna jediným väčším dobytým mestom v rámci štyroch anektovaných regiónov Ruskou federáciou, je doposiaľ najväčšou prehrou Ruska vo vojne na Ukrajine, od stiahnutia sa od Kyjeva zo začiatku invázie.[1] Táto vojenská prehra však vyznieva o to horšie politicky, s ohľadom na Putinove vyhlásenie zo septembra tohto roka, kedy označil anektované územia za navždy ruské.[2] Vážnosť situácie potvrdzuje aj vyjadrenie Sergeja Markova, ruského nacionalistu a bývalého Putinovho poradcu. Ten označil stratu mesta Cherson za najväčšiu geopolitickú katastrofu pre Rusko, od pádu Sovietskeho zväzu. Zároveň dodal, že tieto udalosti môžu mať veľké následky.[3] Aké následky teda môže mať znovuzískanie Chersonu pre Ukrajinu? A naopak, ako poznačí táto strata Rusko? Aký vývoj môžeme očakávať v najbližších mesiacoch na bojisku? A je možné, že sa začne rokovať o mieri? Práve týmito otázkami sa v nasledujúcich riadkoch budeme zaoberať.
V prvom rade je však potrebné posledné udalosti vložiť do kontextu celého konfliktu. Ukrajinská armáda plánovala protiofenzívu v Chersonskej oblasti už dlhé mesiace. Po tom, čo ruské jednotky ustúpili od Mykolajiva, začali Ukrajinci podnikať protiútoky v Chersonskej oblasti. Dlhé mesiace sa darilo Ukrajincom realizovať iba útoky s čiastkovými úspechmi. Hlavné úsilie sa postupne presunulo do Charkovskej oblasti, kde sa Ukrajincom na začiatku septembra podarilo prelomiť frontovú líniu a vyhnať ruské jednotky z tohto regiónu až na hranice s Luhanskou oblasťou. Dôležitý nebol iba fakt, že ukrajinská armáda kompletne oslobodila Charkovskú oblasť, no je taktiež dôležité poukázať na rýchlosť protiútoku. Rýchlosť a efektivita protiútoku v konečnom dôsledku znamenala, že ruská armáda v procese ústupu za sebou zanechala obrovské množstvo techniky a munície.[4] Tento príklad neuvádzame náhodne. Práve strach z ďalšieho chaotického ústupu, pri ktorom je veľká pravdepodobnosť nevynútených strát, či už na ľudských životoch alebo v oblasti vojenského vybavenia, určite zavážil pri prijatí rozhodnutia o stiahnutí sa z Chersonu za rieku Dneper. Rovnako tak veľká časť z 20 000 vojakov, ktorá sa nachádzala v Chersone, patrila medzi najlepšie vycvičené, a teda najschopnejšie jednotky v rámci ruskej armády na Ukrajine. Z pragmatického hľadiska sa tak javí rozhodnutie ustúpiť bez boja, ktorý by s najväčšou pravdepodobnosťou skončil tak či tak ústupom, ako správne. Z vojenského hľadiska možno v danej situácii neexistovalo lepšie rozhodnutie, no v súčasnej napätej atmosfére je nutné analyzovať aj ďalšie faktory vyplývajúce z rozhodnutia ustúpiť z Chersonu. Prieskum ruskej nezávislej výskumnej organizácie Levada dlhodobo naznačuje konzistentný úpadok podpory vojny na Ukrajine medzi ruským obyvateľstvom.[5] Úpadok podpory medzi verejnosťou samozrejme bude naďalej pokračovať, ak sa straty na ruskej strane budú zvyšovať rovnako rapídnym tempom ako doteraz a zároveň ruská armáda nebude naďalej dosahovať požadované výsledky. Na druhej strane, neúspechy na bojisku vytvárajú možnosť vzbury medzi radikálnym krídlom ruských politikov. Už spomínané vyjadrenie Markova je iba jedným z viacerých vyjadrení, ktoré vyzývajú prezidenta Vladimira Putina k väčšej eskalácii konfliktu a využitiu tvrdších riešení. Možností však už veľa nie je.
Naopak, v poslednom období došlo k zmierneniu rétoriky Kremľa. Vyjadrenie Dmitrija Peskova, hovorcu ruského prezidenta, o tom, že ciele špeciálnej vojenskej operácie je možné dosiahnuť rokovaniami naznačujú, že ruská strana je oveľa otvorenejšia možnosti rokovať ako kedykoľvek predtým.[6] Samozrejme, nie je sa čomu čudovať. S ohľadom na posledné udalosti na bojisku si musí byť Kremeľ vedomí svojich vojenských či ekonomických kapacít. Je teda možné, že sa v najbližšej dobe dočkáme otvorenia mierových rokovaní? Pravdepodobne nie. Je tomu tak najmä preto, že sa blíži zima, ktorá hrá Putinovi do karát. V prvom rade si je potrebné uvedomiť, že s príchodom zimy bude ochota podporovať Ukrajinu medzi obyvateľstvom krajín Európskej únie upadať. Taktiež je otázne, či je súčasná podpora v dlhodobom horizonte dostatočná a ako dlho budú politici jednotlivých národných štátov ochotní v nej pokračovať. Aspekt postoja európskych krajín však nie je jediným. Podľa prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského je už v súčasnosti bez prístupu k elektrickej energii štyri a pol milióna Ukrajincov.[7] S ohľadom na neutíchajúce delostrelecké útoky na kritickú infraštruktúru zo strany Rusov je veľmi pravdepodobné, že sa toto číslo bude zvyšovať. Putin a jeho najbližší spolupracovníci si sú týmito okolnosťami určite vedomí, a preto sa do začatia rokovaní určite hrnúť nebudú, a to aj napriek spomínaným oficiálnym deklaráciám. Potvrdzujú to aj vyjadrenia ukrajinských predstaviteľov, ktorí očakávajú otvorenie rokovacích procesov o mierovom ukončení bojov niekedy v druhej polovici roku 2023.[8]
Aké sú teda vyhliadky na najbližší vývoj bojov na Ukrajine a možné politické konzekvencie vyplývajúce z nich? Je jednoznačné, že hlavným cieľom ruských vojsk na Ukrajine je kompletné obsadenie regiónu Donbas. Práve tu je koncentrovaný najväčší počet ruských útokov. V poslednom období bolo prevedených viacero útokov s cieľom dobyť mesto Bachmut, nachádzajúce sa v centrálnej časti Donbasu. Pri týchto pokusoch však dochádza k obrovským stratám v rámci ruskej armády. S ohľadom na vysoký počet strát je posun frontovej línie veľmi pomalý. Je však potrebné uviesť, že po septembrovej protiofenzíve Ukrajincov sa ruská armáda v rámci možností pozviechala a začala podnikať vlastné útoky aspoň s čiastkovými úspechmi.[9] V južnej časti Donbasu takisto prebiehajú početné pokusy o prelomenie frontovej línie a následné obkľúčenie ukrajinských vojsk. V tejto oblasti sa ruská armáda trápi najviac. Najvýraznejšie utrpeli ruské ambície v bitke o Pavlivku. Toto mestečko nachádzajúce sa v južnej časti Donbasu sa nachádza v centre bojov, keďže od začiatku vojny menilo svojho majiteľa viackrát. V poslednom období po početných ruských útokoch sa musela ukrajinská armáda z Pavlivky stiahnuť. Následne však došlo k protiútoku, ktorý mal za následok obrovské ruské straty. Samotné velenie ruských vojsk v tejto oblasti požiadalo o povolenie stiahnuť sa z Pavlivky. V konečnom dôsledku mestečko čiastočne znova obsadili ukrajinské jednotky, čím potvrdili, že v tejto oblasti sa ruským jednotkám dlhodobo nedarí napĺňať stanovené ciele.[10]
Veľa sa však nehovorí o severnom fronte. Počas septembrovej ukrajinskej protiofenzívy boli Rusi kompletne vytlačení z Charkovskej oblasti a dokonca sa Ukrajincom podarilo oslobodiť viaceré obce patriace už do Luhanskej oblasti. Po dokončení čiastočnej mobilizácie a doplnení vojsk, ktoré boli uvoľnené z Chersonskej oblasti však Rusi podnikli viacero úspešných protiútokov a v súčasnej dobe sa dostali v jednom regióne späť do Charkovskej oblasti. Aj napriek výraznému prehliadaniu bojov na severe zo strany verejnosti sa zdá, že práve tu môže ruská armáda dosiahnuť najvýraznejšie úspechy. Naproti tomu je bojová situácia v Chersonskej a Záparožskej oblasti pre Rusov výrazne odlišná. Novou frontovou líniou na juhu Ukrajiny sa stala prevažne rieka Dneper. Tento fakt značí, že by sa mohla frontová línia nadobro zastabilizovať, keďže prekonanie rieky by bolo pre obe armády extrémne náročné. Rusom ale nenahrávajú viaceré okolnosti. Prvou je tá, že ak by aj došlo k prekročeniu rieky, najväčšie šance majú Ukrajinci, ktorí momentálne útočia a iniciujú ďalšie aktivity v regióne. Rusi prenechali Ukrajincom aj takzvaný Severokrymský kanál. Ten majoritne zásobuje vodou polostrov Krym, ktorý Rusi považujú za súčasť Ruskej federácie.[11] Prípravy na obranu môžeme dedukovať aj zo satelitných fotografií, ktoré potvrdzujú vybudovanie troch nových obranných línií na východnom brehu rieky Dneper, kam sa Rusi stiahli.[12] Tento fakt sa v kontexte budúceho vývoja vojny javí ako veľmi dôležitý. Ako sme spomenuli, Putin vyhlásil všetky štyri anektované ukrajinské územia za navždy ruské. Rovnako tak na neho silnie domáci tlak, čo potvrdzuje aj ruský rozpočet na rok 2023, kde je zahrnuté navýšenie financovanie vnútornej ochrany štátu vo väčšej miere ako navýšenie financovania armády.[13] V prípade straty väčšej časti Chersonskej a Záporožskej oblasti by bola Putinova pozícia na domácej pôde ešte viac neudržateľná. Túto skutočnosť si v Kremli pravdepodobne uvedomujú, preto dochádza aj k zmene postavenia k rokovaniam. Predikovanie vojny je vždy extrémne náročné. V závere môžeme konštatovať, že jedinou istotou pre najbližšie obdobie je pokračovanie bojov. Je možné, že sa nachádzame v kľúčovom okamihu vojny. V najbližších mesiacoch môžu totiž výsledky na bojisku určovať pozíciu pri rokovaniach o zastavení bojov.
Zdroje:
ADAMS P.: Kherson biggest Russian loss since withdrawal from outside Kyiv. [online], [cit. 20/12/2022]. Dostupné na internete: <https://www.bbc.com/news/world-europe-63598805>.
BRZOZOWSKI A.: Putin says four annexed Ukrainian regions will be ‘Russian forever’. [online], [cit. 20/12/2022]. Dostupné na internete: <https://www.euractiv.com/section/global-europe/news/putin-says-four-annexed-ukrainian-regions-will-be-russian-forever/>.
ELLYATT H.: Ukraine inflicts ‘major operational defeat’ on Russia as its forces retreat. [online], [cit. 20/12/2022]. Dostupné na internete: <https://www.cnbc.com/2022/09/12/ukraines-counterattack-around-kharkiv-inflicts-defeat-on-russia.html>.
HALTINWANGER J.: Ex-Putin advisor compares Kherson retreat in Ukraine to the collapse of the Soviet Union, warning of ‚really big‘ consequences. [online], [cit. 20/12/2022]. Dostupné na internete: <https://www.businessinsider.com/ex-putin-advisor-likens-kherson-retreat-ukraine-collapse-soviet-union-2022-11>.
Negotiations with Russia possible in second half of 2023, says Ukrainian MP. [online], [cit. 20/12/2022]. Dostupné na internete: <https://news.yahoo.com/negotiations-russia-possible-second-half-092700456.html?guccounter=1&guce_referrer=aHR0cHM6Ly93d3cuZ29vZ2xlLmNvbS8&guce_referrer_sig=AQAAAKb92AJpcqsLgedzZt9g5hV3QNGYjsPusE4FGB2PqpW6IW-mgI001TCKj_mZJNEZ8hXfE1q1lQdw8loRb_5ND6zMQt5_46xPM97ZXjZgJ8n69wU0dnbSJm5h-wM9gTXCwu0BtFzcwa7sa-nHHecnhdQvkS8F0U9SUMmxuvOvuCJ>.
Конфликт с Украиной: октябрь 2022 года. [online], [cit. 20/12/2022]. Dostupné na internete: <https://www.levada.ru/2022/10/27/konflikt-s-ukrainoj-oktyabr-2022-goda/print/>.
Kremlin states that goals of „special operation“ can be achieved through negotiation. [online], [cit. 20/12/2022]. Dostupné na internete: <https://www.pravda.com.ua/eng/news/2022/11/11/7375910/>.
Severokrymský kanál. [online], [cit. 20/12/2022]. Dostupné na internete: <https://sk.mapy.cz/zakladni?source=osm&id=1024300937&x=34.0214758&y=46.0202499&z=8>.
TASS.: State Duma adopts draft federal budget of Russia for 2023-2025 in first reading. [online], [cit. 20/12/2022]. Dostupné na internete: <https://tass.com/economy/1527707>.
Ukraine interactive map. [online], [cit. 20/12/2022]. Dostupné na internete: <https://liveuamap.com/>.
Ukraine update: Russian naval infantry decimated at Pavlivka in stunning defeat. [online], [cit. 20/12/2022]. Dostupné na internete: <https://www.dailykos.com/stories/2022/11/6/2134063/-Ukraine-Update-Russian-naval-infantry-decimated-at-Pavlivka-in-stunning-defeat>.