V nedeľu, 20. novembra 2022 bol ukončený 27. ročník klimatickej konferencie Organizácie Spojených národov, známy tiež ako OSN COP27 (Conference of the Parties of the UNFCCC), prijatím záverečnej deklarácie.
Tentokrát sa svetoví lídri a delegácie spoločne stretli v egyptskom Sharm El-Sheikh, ktorý získal tohtoročné predsedníctvo na usporiadanie tejto klimatickej konferencie. Tá sa konala od 6. novembra 2022 do 19./20. novembra 2022. Hlavnou témou tohtoročného samitu mala byť pomoc chudobným krajinám, ktoré sú klimatickými zmenami postihované najviac. Oficiálnym dátumom ukončenia mal byť piatok 18. novembra, avšak medzi zástupcami krajín dovtedy nedošlo k jednohlasnej dohode na záverečnej deklarácii.
Kontinuita COP
Konferencia zaoberajúca sa zmenou klímy a jej možného odvrátenia a riešení sa usporadúva každoročne, a to od prvej schválenej klimatickej dohody OSN v roku 1992. Tieto konferencie majú viesť zúčastnené krajiny k dohodám, ktoré prijmú opatrenia a riešenia na obmedzenie nárastu globálnej teploty.[1]
Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy, ktorý bol ratifikovaný 198 krajinami, bol na svoju dobu, kedy vstúpil do platnosti, a to v 1994, pozoruhodný a výnimočný. UNFCCC prebral dôležitú časť z dovtedy najväčšej a najúspešnejšej multilaterálnej environmentálnej zmluvy v dejinách – Montrealského protokolu z roku 1987. Hlavnou myšlienkou bolo zaväzovať všetky členské štáty, aby konali v súlade a záujme bezpečnosti ľudí aj napriek vedeckej neistote. Cieľom samotného dohovoru OSN bolo a je „stabilizovať koncentrácie skleníkových plynov na úrovni, ktorá by zabránila nebezpečnému antropogénnemu (človekom vyvolanému) zásahu do klimatického systému.“[2]
Medzi najvýznamnejšie ročníky konferencie patrí COP21, prebiehajúca v decembri 2015 v Paríži. Práve z tejto konferencie vyšla známa Parížska klimatická dohoda. Tá pojednáva o zmierňovaní zmeny klímy, adaptácie na ňu a financie. Cieľom pre dlhodobé hľadisko je predovšetkým udržať nárast priemernej globálnej teploty výrazne pod 2 °C a obmedziť zvýšenie na maximálne 1,5 °C, čím by sa znížili účinky a prejavy zmeny klímy. Pre dosiahnutie tohto cieľa je potrebné znížiť celosvetové emisie o 50% do roku 2030. Parížsku klimatickú dohodu do dnešného dňa neratifikovalo niekoľko krajín, medzi ktoré patrí predovšetkým Irán, ktorý je z nich jediným veľkým producentom emisií.[3] Spojené štáty americké v roku 2020 počas Trumpovej administratívy odstúpili od dohody, avšak v roku 2021, v prvý deň úradovania novozvoleného prezidenta Joea Bidena sa k nej opätovne pripojili.[4] Táto dohoda bola a do dnešného dňa je taktiež mnohými odborníkmi kritizovaná ako nedostačujúca a neúčinná.
Po minuloročnej konferencii COP26 v Glasgowe prevzalo predsedníctvo egyptské ministerstvo zahraničných vecí, ktoré určilo miesto konania na najjužnejšom cípe Sinajského polostrova, mesto Sharm El-Sheikh.
Egyptské predsedníctvo COP27
Víziou egyptského predsedníctva bola akútna zhoda opatrení na riešenie klimatickej krízy. Cieľom bolo prejsť od rokovaní k priamym činom a od plánovania k implementácii. Je potrebné dôjsť k naliehavým a správnym krokom, ktoré dokážu zaručiť udržateľnú budúcnosť pre všetkých. Ako uvádza oficiálna stránka COP27, dôležitým aspektom je jednotnosť a harmonizácia globálneho úsilia. Dohodnuté a vyrokované záväzky sa musia pretaviť do konkrétnych činov a skutkov.[5]
Konferencia v letovisku Sharm El-Sheikh sa stala už piatou COP konanou na africkom kontinente. Afrika je práve jedným z najzraniteľnejších regiónov aj v súvislosti s klimatickými zmenami. „V súčasnosti sa odhaduje, že 20 miliónov ľudí čelí vo východnej Afrike potravinovej neistote v dôsledku sucha.“[6] Výber miesta pre tohtoročnú konferenciu bol pre určité skupiny kontroverzný. Egypt bol vyzvaný, aby ešte pred začiatkom konferencie prepustil politických väzňov, ktorých je podľa určitých informácií viac ako 60 tisíc. Podľa správ Amnesty International sa Egypt zmieta v kríze ľudských práv. Organizácia Human Rights Watch hovorí, že Egypt taktiež výrazne obmedzuje prácu ekologických skupín a účinné opatrenia v oblasti klímy nie sú možné bez občianskeho priestoru. Káhira sa k daným správam vyjadrila a označila ich za zavádzajúce.[7]
Afrika je ale podľa predsedníctva odhodlaná ukázať svoje vedúce postavenie v boji proti zmene klímy. Potvrdzujúc toto vyjadrenie chce predviesť svoje príspevky ku globálnemu hnutiu v boji proti klimatickým zmenám, svojou silnou a jasnou víziou k spravodlivej a udržateľnej budúcnosti nielen pre svojich obyvateľov, ale pre celosvetovú populáciu. COP27 má byť preto bodom obratu, v ktorom bola preukázaná politická vôľa na spoločné riešenia účinných opatrení.[8]
„Som hlboko presvedčený, že COP27 je príležitosťou ukázať jednotu proti existenčnej hrozbe, ktorú môžeme prekonať len spoločným konaním a účinnou implementáciou.“ – Prezident Abd al-Fattáh as-Sísí
Zastúpenie Slovenskej republiky
Podľa dostupných informácií sa tohtoročného klimatického samitu malo zúčastniť viac ako 2 tisíc rečníkov, ďalších viac ako 35 tisíc účastníkov a delegácií, ktorí mali spolu rečniť o viac ako 300 témach spojených s klimatickou zmenou. Očakávaná účasť na konferencii bola viac než 90 hláv štátov a zástupcov z celého sveta.
Medzi zúčastnenými nechýbal ani francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý vo svojom príhovore na začiatku konferencie vyzval Spojené štáty, Čínu a aj ďalšie neeurópske rozvinuté krajiny, aby sa aj ony podieľali a zapojili sa do pomoci chudobnejším štátom v súvislosti s bojom proti klimatickej zmene. Okrem iného uviedol, že je potrebné, aby Čína a Spojené štáty ešte viac obmedzili produkovanie emisií.[9] Medzi ďalšími očakávanými vystupujúcimi sa objavil aj americký prezident Joe Biden. Ten vo svojom prejave podotkol, že „klimatická kríza sa týka ľudskej bezpečnosti, ekonomickej bezpečnosti, environmentálnej bezpečnosti, národnej bezpečnosti a samotného života planéty.“[10] Ďalej zopakoval slová britského premiéra Rishiho Sunaka, ktorý povedal, že ruská vojna na Ukrajine je dôvodom na rýchlejšiu akciu v oblasti klímy. Biden sa počas svojho rečnenia zaviazal, že USA sprísnia svoje pravidlá o emisiách metánu z ropných a plynárenských spoločností. Podľa jeho slov USA splnia svoje emisné ciele do roku 2030. Prezidentka World Resources Institute Ani Dasgupta sa však vyjadrila, že pravdou je, že USA výrazne neplnia svoje medzinárodné záväzky v oblasti financovania opatrení na boj proti klimatickej zmene.[11]
Mnohí očakávali aj príspevok klimatickej aktivistky Grety Thunberg, ktorá sa pred začiatkom samitu vyjadrila, že tam nie je potrebná a konferencie sa zúčastnia ďalší ľudia z najviac postihnutých oblastí, ktorých hlas je podľa nej dôležitejší. Klimatickú konferenciu nazvala ako fórum pre greenwashing.[12]
Európsku úniu zastupovali predseda Európskej rady Charles Michel a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen. Michel vo svojom prejave uviedol, že je potrebné bezodkladne konať, pričom priznal, že vojna Ruska proti Ukrajine situáciu skomplikovala.[13]
Slovenskej republike na COP27 taktiež nechýbalo zastúpenie, ktoré prevzala prezidentka SR Zuzana Čaputová so svojou delegáciou. Prezidentka je dlhodobo známa pre svoje výroky a kroky vedúce k potrebe bojovať proti klimatickej zmene a jej odvráteniu. Čaputová vo svojom prejave uviedla, že klimatická kríza nepočká, kým sa vyrieši energetická kríza. „Krátkozraké riešenia ako je prechod z plynu na uhlie, vníma prezidentka len ako urýchlenie deštrukcie našej planéty.“[14] Prezidentka okrem iného vyhlásila, že Slovensko sa v Egypte pripojí k celosvetovému záväzku znižovať emisie metánu (Global Methane Pledge Initiative). Dodala, že Slovensko sa bude držať plánu odstaviť uhoľné elektrárne, aj napriek energetickej kríze a rekordným cenám energií.[15]
Slovensko taktiež predstavilo pripravovanú legislatívu o zmene klímy a nízkouhlíkovej transformácii Slovenska. „Legislatíva upraví záväzné ciele v jednotlivých sektoroch, ktorými sa dosiahne uhlíková neutralita do roku 2050.“[16] Tento návrh zákona ocenilo viacero partnerov OSN. Týmto predložením Slovensko podporilo smerovanie Európskej únie vo zvyšovaní úsilí v poklese emisií a skleníkových plynov z pôvodných 55% na 57%.[17]
Konferencia nie len o klíme
Klimatický samit, ako ostatné medzinárodné podujatia s hlavami štátov, predstavoval priestor pre ďalšie neformálne stretnutia svetových lídrov, zástupcov a organizácií. Medzi hlavné témy patrila predovšetkým situácia na Ukrajine a nedostatok dodávok plynu.
Aj keď sa ruský prezident nezúčastnil tejto konferencie, Ruská federácia tu mala svoje zastúpenie. Ako ale informoval spravodajský web britského denníka The Guardian, medzi lobistami na COP27 sa objavili aj ruskí oligarchovia a šéfovia spoločností, na ktorých sú uvalené sankcie v súvislosti s aktuálnou situáciou medzi Ruskom a Ukrajinou. Plynárenský gigant Gazprom vyslal svoje zastúpenie v podobe šiestich delegátov a taktiež aj generálneho riaditeľa Sberbank. Na obe spomenuté spoločnosti sa vzťahujú sankcie. Konferencie sa zúčastnil aj rusko-bieloruský miliardár Melničenko, bývalý šéf výrobcu hnojív Eurochem. Na klimatickú konferenciu pricestovali aj zástupcovia ropnej spoločnosti Lukoil, či hutníckej spoločnosti Severstal. Tie čelia americkým sankciám. „Podľa kritikov Rusko hľadá cestu, ako sa na klimatickej kríze obohatiť, najmä pokiaľ ide o ťažbu v Arktíde. Ruský splnomocnenec pre klímu Ruslan Edelgerijev sa na konferencii COP27 podľa The Guardian vyjadril, že Rusko by uhlíkovú neutralitu dosiahlo skôr, ak by neexistovali žiadne sankcie, obmedzenia alebo akékoľvek diskriminačné prístupy.“[18]
Záverečná deklarácia ako kameň úrazu dvojtýždňových rokovaní
Práve záverečné rokovania o schválení spoločnej dohody prinútili organizátorov a prítomné strany predĺžiť COP27 z plánovaného 18. novembra o deň neskôr. Finálna deklarácia bola nakoniec schválená v nedeľu, 20. novembra 2022. V konečnom dôsledku nešlo o nič výnimočné, keďže v posledných 20 rokoch sa ani jedna z klimatických konferencií OSN neskončila v stanovenom termíne.[19]
Do slepej uličky sa dostali zástupcovia štátov po tom, čo sa nevedeli dohodnúť kvôli nezhodám o kompenzáciách škôd spôsobených zmenou klímy. Tie by mali putovať prostredníctvom novovytvoreného fondu chudobnejším a rozvíjajúcim sa štátom, ktoré bojujú s viacerými dôsledkami otepľovania Zeme. Viaceré bohaté štáty však boli proti.[20]
Prvotný egyptský návrh na uzatvorenie dohody Európska únia odmietla so slovami, že je neprijateľný. Egypt sa totiž pokúšal presadiť návrh, ktorý by zrušil povinnosť pravidelne posilňovať národné ciele na splnenie 1,5 °C cieľa. Týmto krokom podľa viacerých zástupcov Egypt spochybnil kroky a úspechy dosiahnuté v Glasgowe (COP26) v oblasti znižovania emisií.[21]
Správy z 20. novembra už jasne hovorili o prijatí záverečnej deklarácie, ako aj pomoci chudobným krajinám. Výsledkom je tak vznik špeciálneho fondu na kompenzáciu škôd spôsobených klimatickou zmenou pre zraniteľné a chudobné krajiny. Tie majú dostávať prostriedky na zmiernenie neodvrátiteľných dôsledkov, ako sú suchá, povodne, stúpajúca hladina morí, či vznikajúce púšte. V prijatej deklarácii sa však nepíše o konkrétnych sumách, ani o tom, kto by mal dané financie poskytovať.
Vo vyhlásení COP27 sa štáty zaväzujú k čo najrýchlejšiemu znižovaniu emisií skleníkových plynov. Píše sa taktiež o záväzku utlmiť spaľovanie uhlia, avšak text nepojednáva o rope a zemnom plyne. Štáty sú okrem iného vyzývané, aby vyvinuli najväčšiu snahu na zlepšenie svojich nedostatočných plánov na ochranu klímy.[22]
António Guterres, generálny tajomník OSN, sa vyjadril, že ide o dôležitý krok smerom k spravodlivosti. Špeciálny fond je podľa jeho slov nevyhnutný, avšak nie je riešením. Je potrebné vyvinúť oveľa viac energie a snahy na zastavenie, alebo zmiernenie dopadov zmeny klímy. Čo však Guterres kritizoval, je fakt, že táto konferencia COP27 neriešila a nepresadila ambíciu na drastické zníženie emisií. Kriticky sa k výslednej dohode vyjadril aj výkonný podpredseda Európskej komisie pre Európsku zelenú dohodu, Frans Timmermans, ktorý klimatickú konferenciu označil za nedostatočnú. Podľa jeho vyjadrení „dohoda nenúti veľkých producentov skleníkových plynov vynakladať dostatočné úsilie na urýchlenie znižovania emisií.“[23]
Keďže mnohé časti z týchto záverečných deklarácií COP nie sú právne záväzné, vrátane národných cieľov, je na samotných štátoch, ako sa postavia k boju s klimatickou krízou a jej dopadmi. Spolupráca a jednotnosť je však potrebná a priam nevyhnutná. Či sa ľudstvu podarí zvrátiť tie najhoršie scenáre, je nateraz otázne. Na ďalšie takéto rokovania si budeme musieť počkať do budúceho COP28, ktorý sa bude konať v Spojených arabských emirátoch od 30. novembra do 12. decembra 2023.
Zdroje:
BLINKEN, J. The United States Officially Rejoins the Paris Agreement [online]. State.gov, 2021. Dostupné z: https://www.state.gov/the-united-states-officially-rejoins-the-paris-agreement/
CONSILIUM.EUROPA.EU. Konferencia OSN o zmene klímy (COP27), samit o vykonávaní opatrení v oblasti klímy, Šarm aš-Šajch, Egypt, 7. – 8. novembra 2022 [online]. Consilium.europa.eu, 2022. Dostupné z: https://www.consilium.europa.eu/sk/meetings/international-summit/2022/11/07-08/
COP27.EG. Introduction [online]. Cop27.eg. Dostupné z: https://cop27.eg/#/presidency#introduction
DENNIKN.SK. Klimatický samit COP27 v Egypte predĺžili do soboty [online]. Dennikn.sk, 2022. Dostupné z: https://dennikn.sk/minuta/3113988
INTEREZ.SK. Čaputová na klimatickom samite v Egypte: Krátkozraké riešenia len urýchlia deštrukciu planéty [online]. Interez.sk, 2022. Dostupné z: https://www.interez.sk/caputova-na-klimatickom-samite-v-egypte-kratkozrake-riesenia-len-urychlia-destrukciu-planety/?fbclid=IwAR1fp3ndfXEd-Jfmn_lpIo2aCehk3_xWWAYBFO6MqXpepCnHWHbgJW__jX0
KNELL, Yolande. COP27: Egypt pressed to make human rights move before climate summit [online]. Bbc.com, 2022. Dostupné z: https://www.bbc.com/news/world-middle-east-63086209
PREZIDENT.SK. Prezidentka na klimatickej konferencii OSN: Je čas konať [online]. Prezident.sk, 2022. Dostupné z: https://www.prezident.sk/article/prezidentka-na-klimatickej-konferencii-osn-je-cas-konat/
RANNARD, Georgina. COP27: Joe Biden issues climate rallying cry to world leaders [online]. Bbc.com, 2022. Dostupné z: https://www.bbc.com/news/science-environment-63599415
RTVS.SK. Partneri OSN ocenili slovenský návrh klimatického zákona [online]. Rtvs.sk, 2022. Dostupné z: https://spravy.rtvs.sk/2022/11/partneri-osn-ocenili-slovensky-navrh-klimatickeho-zakona/?fbclid=IwAR2vTVfp2_7CQUAciSHaKJAenB0ouu9QC_wlG6a1SwOizRWRd7NMf3XiUGY
RTVS.SK. Medzi lobistami na klimatickej konferencii sú ruskí oligarchovia [online]. Rtvs.sk, 2022. Dostupné z: https://spravy.rtvs.sk/2022/11/medzi-lobistami-na-klimatickej-konferencii-su-ruski-oligarchovia/
RTVS.SK. Klimatická konferencia OSN v Egypte sa pravdepodobne predĺži [online]. Rtvs.sk, 2022. Dostupné z: https://spravy.rtvs.sk/2022/11/klimaticka-konferencia-osn-v-egypte-sa-pravdepodobne-predlzi/?fbclid=IwAR2vTVfp2_7CQUAciSHaKJAenB0ouu9QC_wlG6a1SwOizRWRd7NMf3XiUGY
STALLARD, Esme. What is COP27 and why is it important? [online]. Bbc.com, 2022. Dostupné z: https://www.bbc.com/news/science-environment-63316362
TASR. Macron na COP27: Čína a USA musia tiež niesť svoj diel zodpovednosti [online]. Teraz.sk, 2022. Dostupné z: https://www.teraz.sk/zahranicie/macron-na-cop27-cina-a-usa-musia-tie/672608-clanok.html
TA3.COM. Klimatická konferencia COP27 schválila záverečnú deklaráciu, aj pomoc chudobným krajinám [online]. Ta3.sk, 2022. Dostupné z: https://www.ta3.com/clanok/251759/klimaticka-konferencia-cop27-schvalila-zaverecnu-deklaraciu-aj-pomoc-chudobnym-krajinam
TERAZ.SK. COP27: EÚ označila návrh Egypta na uzatvorenie dohody za neprijateľný [online]. Teraz.sk, 2022. Dostupné z: https://www.teraz.sk/ekonomika/cop27-eu-oznacila-navrh-egypta-na-uz/675466-clanok.html
UNFCCC.INT. The Paris Agreement [online]. Unfccc.int. Dostupné z: https://unfccc.int/process-and-meetings/the-paris-agreement/the-paris-agreement
UNFCCC.INT. What is the United Nations Framework Convention on Climate Change? [online]. Unfccc.int. Dostupné z: https://unfccc.int/process-and-meetings/what-is-the-united-nations-framework-convention-on-climate-change