Počiatočný problém, ktorý podrobujeme čiastkovému výskumu sa objavuje už u slovinského filozofa Slavoja Žižeka. S problémom dominujúcej ideológie, ktorá pôsobí dojmom všadeprítomnej univerzality sa stretávame vo viacerých oblastiach nášho výskumu. Hlavným zámerom proklamovanej univerzálnosti je zakrývanie skutočnej podstaty ideologického pôsobenia. Tým je privilegovanie partikulárneho obsahu.[1] Podľa francúzskych filozofov Félixa Guattariho a Gillesa Deleuzeho vytvára kolujúci kapitál takzvanú deteritorializáciu, vyznačujúcu sa oslobodením od represívnych fixácií v sociálnej, afektívnej či jazykovej oblasti. Podľa spomínaných filozofov ide o despotické usporiadanie prostredia, ktoré je v politicko-teoretickej rovine príznačné pre fungovanie kapitalizmu.[2] Tento fenomén môžeme reálne pozorovať všade vo svete, kedy dochádza k čoraz väčšiemu odtrhnutiu sa od lokálnych koreňov a akceptovaniu globálnych naratívov. Je možné, že by táto univerzalizácia vyplývala z partikulárnosti, predostretej v úvode, odvolávajúcom sa na Žižeka? Pri pohľade na vzostup nadnárodných korporácií v kontexte nastupujúcej globalizácie po druhej svetovej vojne,[3] sa javí odpoveď jednoznačne. Ide predsa o partikulárne záujmy signifikantne menšinovej skupiny firiem, profitujúcich z univerzalizácie svetového prostredia. Na to, či ide o jednostranný vzťah alebo môže aj univerzálna súčasť súčasného sveta profitovať z partikulárnosti, ktorá je v nej zakorenená, sa pozrieme v ďalšej časti článku.
Ide o protipóly?
Už grécky filozof Aristoteles sa zaoberal problematikou univerzálneho a partikulárneho. V tomto aspekte sledoval najmä mieru predvídateľnosti, na základe ktorej odlišoval viaceré individuálne a pluralitné prvky reality. Táto téma by si zaslúžila osobitný prístup a z hľadiska rozsahu článku nie je možné ju podrobiť dostatočnej analýze. Čo však urobiť môžeme je, že prenesieme túto tematiku na súčasný kontext a to v oblasti možnosti odlíšenia partikulárneho a univerzálneho. Vhodným príkladom bude v súčasná forma demokracie, aj napriek tomu, že jej komplexné zadefinovanie nie je možné a mnohí teoretici hovoria o skutočne inej forme vlády, aká je chápaná v širokej verejnosti. Demokratickým univerzalizmom sa zaoberal už francúzsky historik Pierre Rosanvallon.[4] V stručnosti ju považoval za historický problém, pozostávajúci napríklad aj z neskoršieho sebaklamu.[5] Problematikou úspešnosti demokracie v iných regiónoch sveta, ako v takzvanom západnom sa taktiež z pohľadu nášho výskumu nebudeme zaoberať. Čo je však pre nás dôležité, sú intencie vedúce k presadzovaniu univerzálneho ponímania demokracie. Otázkou zostáva, či je táto univerzálnosť prospešná pre existujúcu partikulárnosť a naopak. Presadzovanie univerzálneho chápania demokracie je s určitosťou možné aj preto, že takýto pohľad vyhovuje určitým partikulárnym záujmom. Konkrétnym príkladom môžu byť politické strany, ktoré sú integrálnou súčasťou demokratických zriadení. Ich následná prezentácia demokracie ako najvýhodnejšieho usporiadania spoločnosti v celosvetovom meradle je poháňaná vlastnými záujmami pokračovania systému, ktorého sú súčasťou. Môžeme tak vidieť, že univerzálnosť kapitalistického modelu alebo naratívu demokracie ako celosvetovo prospešného režimu, môžu podporovať určité partikulárne prvky. Tu sa dostávame k zásadnému paradoxu. Môžeme totiž pozorovať, že tieto partikulárne časti sú v skutočnosti súčasťami univerzálneho celku. Je vôbec reálne, aby na prvý pohľad jednoznačné protiklady boli pojmovo súdržné a pritom rozdielne? Existuje v súčasnosti niečo ako univerzálna partikulárnosť a partikulárna univerzálnosť, pričom obe koexistujú ale taktiež sa vzájomne vylučujú? Podobne to v slávnom románe 1984 uviedol na matematickom príklade vizionársky spisovateľ George Orwell.[6] Hlavný protagonista románu Winston Smith po brutálnej indoktrinácii dokázal nakoniec uveriť tomu, že dva plus dva sa rovná päť. Ak by však strana potrebovala mohla si ako výsledok dosadiť ktorékoľvek číslo.[7] My však podobnému ideologickému deštruovaniu jednotlivca za pomoci násilných prostriedkov nepodliehame. Tak ako je však dnes najvýhodnejšia ekonomická vojna a nie tá tradičná,[8] je takisto výhodnejšia nenásilná ideologizácia subjektu a nie násilná. Už spomínaný Slavoj Žižek tvrdí, že sa cítime byť slobodnými iba preto, že nedisponujeme jazykovými prostriedkami, ktorými by sme vedeli vyjadriť našu neslobodu.[9] Je teda za nami uvedeným paradoxom naozaj pôsobenie ideológie?
Vyplývajúce závery
V závere čiastkového výskumu danej problematiky sa vraciame k nášmu úvodu. Už sme naznačili, že ideologické pôsobenie nemusí spôsobovať iba pojmové vyprázdnenie zakrývajúce reálnu podstatu, avšak je pravdepodobné, že taktiež je príčinou splývania pojmových protikladov v ich skutočnej podobe. Navrátime sa aj k ďalšiemu tvrdeniu, ktoré sme uviedli v našom úvode. Tým je spomínaná deteritorializácia. Adolf Hitler vo svojom prejave v továrni Siemens, rok po uchvátení moci predniesol nasledujúce slová. „Boj ľudí proti sebe a neznášanlivosť medzi nimi, je pestovaná veľmi špecifickými záujmovými skupinami. Predstavuje ich malá, vykorenená, medzinárodná klika, ktorá štve ľudí proti sebe a nechce aby medzi nimi zavládol mier. Sú to ľudia, ktorí sú doma všade a zároveň nikde, ktorí nemajú domácu pôdu, na ktorej vyrástli ale žijú dnes v Berlíne, zajtra v Bruseli, v Paríži deň na to, potom v Prahe, Viedni či v Londýne, a ktorí sa cítia doma všade. Oni sú jediní, ktorí môžu byť adresovaní ako medzinárodné elementy, pretože vykonávajú svoj biznis všade. Ale národ ich nemôže nasledovať. Ten je pripútaný k svojej pôde. Je pripútaný k svojej vlasti. A je pripútaný k životným možnostiam, ktoré poskytuje národný štát.“ Približovať dopady, ktoré priniesol vzostup nacizmu v Nemecku nie je potrebné, keďže sa jednalo o jeden z najviac nehumánnych režimov v ľudskej histórii. Deteritorializácia je však integrálnou súčasťou tohto prejavu. To, či k nej dochádzalo v podobnej miere ako je tomu dnes alebo či vôbec je otázkou na samostatný výskum. Jedno je však isté. Nemeckí ľud ju pociťoval a nesúhlas s ňou vyjadroval podporou nacizmu. Najväčšou tragédiou holokaustu bolo podľa Žižeka nie to, ako ho mohol nemecký národ vykonať. Tragédiu predstavovalo to, že ktorýkoľvek národ by to bol schopný urobiť.[10] Dnešný nárast krajnej pravice je striktne korelatívny s viacerými systémovými dôsledkami, vyplývajúcimi z jeho vlastnej povahy. Na to sme už poukazovali vo viacerých článkoch či prácach. Čo ak je však nami predstavený paradox taktiež imanentnou súčasťou systému a bez neho by sa rozpadol. Ďalší Žižekov príklad o podkove, ktorú mal kvantový fyzik Niels Bohr na dverách, pričom mala slúžiť ako ochrana voči istým mysterióznym zlým silám vystihuje podstatu klamstva ako základu systému. Priateľ, ktorý Bohra navštívil, mu po zbadaní podkovy dal otázku, prečo ju tam má, keďže je vedec a z toho by malo vyplývať, že na podobné nezmysly neverí. Niels Bohr odpovedal, že samozrejme na podobné veci neverím, ale mám to tam, pretože mi bolo povedané, že to pomáha, aj keď tomu neverím. A rovnako to je s demokraciou, ktorej nemusíme veriť ale praktizuje sa.[11] Tu sa dostávame k absolútnemu záveru. Univerzálna partikulárnosť a partikulárna univerzálnosť môžu vo vyprázdnenom pojmovom aparáte globálneho systému fungovať oddelene ale zároveň spoločne. Dokonca ak sú súčasťou jedného celku ako je napríklad demokracia, môžu si uvedené pojmy, ako protirečiť, tak aj spoločne existovať. Aj napriek tomu, že sme v rámci článku poukázali na množstvo problémov a zodpovedali viacero otázok, ostane jeho koniec bohužiaľ otvorený. Ako poukazuje politológ Daniel Dobiaš, ideál je prirodzene rozpoltený od jeho pretavenia v realite.[12] Neskorší prechod ideálu k jeho opaku je potom ďalším logickým vyústením. Ak však je súčasťou ideálu praktizovaného v realite časť, podobná Orwellovskému newspeaku a v minulosti vyprodukovala nehumánny režim a obrovské nešťastie, budúcnosti sa treba obávať. Ale pole možných výsledkov je väčšie, keďže budúci vývoj nemusí kopírovať ten z minulosti. Práve to je dôvodom záverečnej otvorenosti.
Zdroje:
[1] ŽIŽEK, S.: Mluvil tu někdo o totalitarismu? Praha: tranzit.cz, 2007, s. 4.
[2] HOUTUM, H.: Deterritorialization. [online], [cit. 8/5/2024]. Dostupné na internete: <https://repository.ubn.ru.nl/bitstream/handle/2066/86710/86710.pdf?sequence=>.
[3] HABELGER, D.: The Significance and Influence of Multinational Corporations on the Global Economy. [online], [cit. 8/5/2024]. Dostupné na internete: <https://ronesans.com/en/news/the-significance-and-influence-of-multinational-corporations-on-the-global-economy>.
[4] Center for European Studies Harvard: Pierre Rosanvallon. [online], [cit. 8/5/2024]. Dostupné na internete: <https://ces.fas.harvard.edu/people/002028-pierre-rosanvallon>.
[5] ROSANVALLON, P.: Democratic Universalism as a Historical Problem. [online], [cit. 8/5/2024]. Dostupné na internete: <https://laviedesidees.fr/Democratic-Universalism-as-a>.
[6] TASR: Vizionársky spisovateľ George Orwell sa narodil pred 120 rokmi. [online], [cit. 8/5/2024]. Dostupné na internete: <https://www.teraz.sk/magazin/vizionarsky-spisovatel-george-orwell-s/723798-clanok.html>.
[7] ORWELL, G.: 1984. Bratislava. SLOVART, 2013, s. 238.
[8] Kurzgesagt – In a Nutshell: Is war over? Paradox explained. [online], [cit. 8/5/2024]. Dostupné na internete: <https://www.youtube.com/watch?v=NbuUW9i-mHs>.
[9] PRATHAPAGIRI, S.: The Paradox of Freedom and Unfreedom: The Language We Lack. [online], [cit. 8/5/2024]. Dostupné na internete: <https://pgsathwik.medium.com/the-paradox-of-freedom-and-unfreedom-the-language-we-lack-381060ba4f8>.
[10] Times Radio: Slavoj Žižek: Trump, Himmler, Putin and ‚Atheist Christianity‘ | Žižek’s plot to save the West. [online], [cit. 8/5/2024]. Dostupné na internete: <https://www.youtube.com/watch?v=IVgAc_oJ6DY>.
[11] Ippolit Belinski: Slavoj Zizek on Niels Bohr and ideology. [online], [cit. 8/5/2024]. Dostupné na internete: <https://www.youtube.com/watch?v=lTAp3KZwYl0>.
[12] CELKOVÉ ZHODNOTENIE UCHÁDZAČA PhDr. Daniela Dobiaša, PhD. (FILOZOFICKÁ FAKULTA UPJŠ, KOŠICE) O VEDECKOPEDAGOGICKÝ TITUL DOCENT. [online], [cit. 8/5/2024]. Dostupné na internete: <https://www.upjs.sk/public/media/7928/dobias-sprava-hk-ff.pdf>.