Budúcnosť našich chladničiek – čisté mäso z laboratória

Dňa 15. novembra sme dosiahli číslo 8 miliárd obyvateľov našej planéty. Niektorí to berú ako dôležitý pokrok v ľudskom rozvoji. Dĺžka ľudského života sa predlžuje vďaka pokročilej medicíne, zlepšeniu životných podmienok a zvyšujúcej sa hygiene. Iní poukazujú na zodpovednosť vyplývajúcu z tohto čísla. Týmto postupom len zvyšujeme tlak na prírodu, zdroje vody a životný priestor. Klimatické podmienky budú ľudstvo nútiť cestovať kvôli nedostatkom vody alebo nezvládnuteľnému teplu. Kríza núti populáciu migrovať v masovom meradle, čo bude vytvárať len ďalší tlak na životné prostredie a konflikty s tým spojené. S pribúdajúcou populáciou sa budú zdroje nerastných surovín a potravy len zmenšovať.[1]

Zákony priamej úmery vravia: viac konzumentov znamená väčšiu spotrebu, čo znamená väčšiu výrobu. V poľnohospodárstve vedci prichádzajú stále s novými kultivovanými plodinami, ktoré sú prispôsobené súčasným klimatickým zmenám. Aj na Slovensku sme boli v posledných rokoch svedkami toho, že sa ovocinári snažili premôcť neskoré mrazy pálením petrolejových sviec, so zámerom ochrániť čo najväčšie množstvo kvetov, budúcich plodov. Nedostatok vlahy počas suchých liet už nie je výnimkou. A to je len pár z tisícov problémov, s ktorými sa stretávame iba na našom území. Nutričné hodnoty pôdy po každej žatve klesajú. Na ich doplnenie je najprirodzenejšie nechať zvyšky rastlín kompostovať na pol, a tým by sa dané živiny doplnili. Tento proces potrebuje viac času, a preto sú efektívnejšie chemické hnojivá. Nadmerným používaním týchto hnojív sa nám zvyšujú úrovne znečistenia vody, vzduchu. Zvyšuje sa množstvo skleníkových plynov. Dôsledky nadmerného používania chemických hnojív sú rastúcim nebezpečenstvom pre zvieratá a ľudí.[2] Ťažíme zo Zeme prvé-posledné a vraciame úplné minimum. V mori nachádzame viac druhov plastových fliaš ako rýb. Objavené mikroplasty v organizme rýb sú len začiatok. Ekologický dlh sa každým rokom zväčšuje. Ide o vyrátanú ekologickú stopu sveta, ktorá je prepočítavaná každý rok. Vyjadruje množstvo obnoviteľných zdrojov, ktoré si môžeme dovoliť prečerpať na jeden rok. Rok 1971 bol posledným, kedy nám všetky zdroje Zeme stačili na jednej rok. Spoločnosť Global Footprint Company tieto hodnoty každoročne prepočítava. V dnešnom meradle by sme potreboval jeden a tri štvrtiny Zeme na to, aby sme pokryli našu spotrebu. Overshooting day 2022, alebo Deň ekologického dlhu pre rok 2022 nastal 28. júla. Slovensko žije na ekologický dlh roku 2022 od 3. mája, čo znamená, že ak by každý človek mal ekologickú stopu ako priemerný Slovák, Deň ekologického dlhu by nastal v daný dátum. Neslávne prvenstvo si drží Katar, podľa ktorého by Deň ekologického dlhu nastal už 10. februára.[3]

V oblasti živočíšnej výroby je to omnoho komplikovanejšie. Nielen, že musíme chovať dobytok, ale musíme vypestovať aj potravu, ktorou ho budeme počas jeho života kŕmiť, kým ho dostaneme na bitúnok. Hovädzí dobytok je zodpovedný za produkciu metánu, ktorý je z hľadiska skleníkových plynov horší ako oxid uhličitý. Na každých sto kilogramov hovädzieho dobytka vzniká stopäť kilogramov skleníkových plynov.[4] Prvenstvo v uhlíkovej stope drží mliečna produkcia a hovädzia výroba, v tesnom závese s ovcami a hydinou.[5] Chov hovädzieho dobytka je z hľadiska nákladov neefektívny. Chovaný dobytok potrebuje zdroje na vypestovanie chovných plodín, dostatočné množstvo čistej vody a potrebnú plochu. Pozrime sa na množstvo tejto životodarnej tekutiny, ktoré je potrebné pre hovädzí dobytok.

Na prípravu krmiva, pitnej vody a úžitkovej vody pre jeden kus dobytka spotrebujeme štyridsať tisíc litrov vody. Priemerný čas potrebný na chov jedného kusu hovädzieho dobytka, ak hovoríme o kuse určenom na mäso, nie na produkciu mlieka, je osemnásť mesiacov. Tieto živočíchy žijú v nehostinných podmienkach, natlačené jeden vedľa druhého, po kolená vo výkaloch generácie pred nimi. Do stravy sú im pridávané antibiotiká, a to aj kusom, ktoré nie sú choré. Používajú sa na prevenciu chorôb, ktoré sú odpoveďou na zlé hygienické podmienky. Bez antibiotík by totiž stihli ochorieť ešte skôr, ako by boli vhodné ísť na bitúnok a na náš tanier. Zároveň, pomáhajú dobytku priberať. Podávanie antibiotík hovädziemu dobytku vytvára v našich organizmoch prirodzenú rezistenciu baktérií na dané látky, čím sa znižuje ich účinnosť pri liečbe ochorení.  Mutáciou baktérií vznikajú superpatogény, ktoré sú imúnne voči iným liečivám, a to nehovoríme len o antibiotikách, ktorými liečime chrípku, ale najmä možné infekcie pri jednoduchej operácii, na reguláciu cukrovky a zápalu pľúc. Do roku 2050 zomrie desať tisíc ľudí z dôvodu vytvorenej rezistencie na antibiotiká.[6] 

Hovoríme najmä o závodoch v USA, Číne a Saudskej Arábii. Závod hovädzieho dobytka Mudanjiang City Mega Farm v Číne sa rozkladá na dvadsiatich dvoch a pol tisícoch miliónov akrov, čo znamená deväťdesiatjeden tisíc štvorcových kilometrov. Predstavuje najväčší mliekarenský závod vo svete s množstvom stotisíc kusov dobytka.[7] Pre porovnanie, mesto Prešov má rozlohu sedemdesiat tisíc štvorcových kilometrov.[8]

Ďalší fakt, ktorý dokazuje náročnosť hovädzej výroby, je potrebná poľnohospodárska plocha. Takmer osemdesiat percent poľnohospodárskej plochy sa využíva na pestovanie plodín, ktoré slúžia ako krmivo pre živočíchy a voľné pastviny. Ak by sme prestali jesť hovädzie mäso a mliečne výrobky, poľnohospodársku pôdu potrebnú na ich výrobu by sme mohli zmenšiť o sedemdesiat percent. To zodpovedá územiu USA, Austrálie, Číny a Európskej únie. Daná pôda by sa dala využiť na inú poľnohospodársku výrobu, alebo priestor pre veterné elektrárne, alebo slnečné elektrárne. Rast stromov a obnovenie lesov by pomohlo k obnoveniu prirodzenej biodiverzity. Už na základnej škole nás učia, že stromy majú vplyv na bilanciu oxidu uhličitého v prírode a prirodzenú ochranu zemského povrchu pred slnečným žiarením. Namiesto toho, aby sme sa snažili zachovať lesy a dažďové pralesy, pokračujeme v ich odlesňovaní. Až štyridsaťjeden percent odlesňovania je spôsobených hlavne rozširovaním pasienkov pre hovädziu výrobu. To predstavuje rozlohu dvadsiatich tisícov štvorcových kilometrov. Každoročne zotneme lesy o rozlohe porovnateľnej so Slovinskom. Problémom je, že nový les nevyrastie za jeden rok. 

Riešením by mohlo byť obmedzenie mäsa v našom jedálničku. Môže byť vymenené za rastlinné náhrady mäsa pozostávajúce zo strukovín. Jednoducho by sme zamenili hovädzinu za tempeh. Bohužiaľ, fermentovaná sója nevonia tak dobre ako steak. Vedci majú riešenie aj na túto otázku.[9]

Jednou z odpovedí a hlavnou témou svetových startupov je čisté mäso (Cultured meat). Je to považované za najviac ekologicky priateľskú a nezávadnú formu živočíšneho hospodárstva s najmenším množstvom skleníkových plynov a celkovým znečistením. Laboratóriá nepotrebujú niekoľko miliónov-árovú plochu pre svoje pôsobenie. Nepotrebujú desaťtisíce litrov vody a hektáre pastvín. Nepotrebujú niekoľko tisícové stáda. Postačuje im iba jedno zviera. Čisté mäso je vytvorené na základe buniek daného živočícha v bio-reaktoroch. Pomocou biopsie sa odoberú svalové bunky, prípadne tukové bunky. Najviac optimálne sú však kmeňové bunky. Tie sú najlepšie vďaka svojej schopnosti delenia. Môžu nadobudnúť charakter ako svalových, tak aj tukových buniek. Následne sa bunky vložia do nádoby a zalejú sa určitým médiom, ktoré obsahuje potrebné živiny ako aminokyseliny, vitamíny, glukózu a anorganické soli. Daná formula záleží od typu živočícha a množstva buniek. Následne sa nádoba s médiom-zaliatymi bunkami vloží do bio-reaktora, kde prebieha bunkové delenie. Za dva týždne dokáže vytvoriť množstvo buniek mäsa potrebných na prípravu stotisícov burgerov. Momentálny výzor čistého mäsa by veľmi nepripomínal sviečkovú. Zatiaľ sa pracuje s formami mletého mäsa, salám a nugetiek, keďže nemajú komplikovanú štruktúru.[10]

V roku 2015 vznikla organizácia Good Food Institute, ktorej zámerom je pomôcť firmám vyvíjajúcim a vyrábajúcim rastlinné a čisté mäso. Spoločne so startupom Upside Foods, formálne známym ako Memphis Meats, boli jedným z priekopníkov, ktorý začal vyrábať produkty najmä z kuracieho čistého mäsa. Na svojej oficiálnej stránke vyhlasujú čisté mäso za dostupnú surovinu. V Londýne v roku 2013 sa na televíznych obrazovkách objavil holandský profesor, Mark Post, ktorý ako prvý odprezentoval koncept čistého mäsa. Následná ochutnávka burgeru z čistého mäsa niesla silnú kritiku a vyvolala veľa otázok. Momentálne to nie je lacný špás, ale s pokračujúcou výrobou a väčšou medializáciou by sa mohlo čisté mäso dostať do povedomia verejnosti ako vhodná alternatíva do každej domácnosti. Náklady na výrobu čistého mäsa sú v prepočte menšie ako na jeden kus dobytka. V budúcnosti by mohlo byť cenovo dostupnejšie ako mäso z fariem. Niektoré startupy ponúkajú čisté mäso do vybraných reštaurácií už teraz.[11]

Máme okolo desať rozličných druhov diét, z ktorých niektoré majú aj svoje poddruhy. Každá má svoje obmedzenie a pravidlá. Slovo diéta máme spojené s núteným obmedzením našej stravy. Pri väčšine prípadov ide o dobrovoľnú voľbu, s ktorou ide ruka v ruke aj životný štýl. Dôvod zvolenia diéty u väčšiny vegetariánov a vegánov je práve uvedomenie si problému, ktorý priniesla nadmerná konzumácia mäsa a nedôstojné zaobchádzanie s chovnou zverou. Väčšina zakladateľov startupov čistého mäsa sú vegáni a ľudia, ktorí do nich investujú, sú takisto vegáni. „Čisté mäso je vegánske mäso.“ Je to spôsob ako užiť živočíšne bielkoviny bez výčitiek svedomia a s vedomím, že svojím konzumom nepáchame ešte väčšie zlo. Pri čistom mäse sa nemusíme obávať infekcie, ktorá plynie z príjmu potravy živočíchov cez tráviaci trakt, akou je aj salmonelóza. Nebolo by potrebné násilne oplodňovať dobytok, aby sa mohla rozmnožovať len z dôvodu nášho konzumu. Je to spôsob ako sa chovať ku chovnej zveri čo nevľúdnejšie.[12]

Vyriešilo by to aj kultúrne problémy. Diéty plynúce z náboženstva akou je aj forma pascetariánstva v katolíckej cirkvi. Ďalším dobrým príkladom je v moslimský halal, ktorý súvisí najmä so spracovaním jedla a jej prípravy. Má dovolené druhy mäsa určené na konzumáciu, ako aj stanovené pravidlá ohľadom usmrtenia zveri a jej následného spracovania. Podľa zákona halal musí byť pristupované ku zvieraťu smerujúcemu na bitúnok s úctou. Nesmie byť svedkom smrti iného zvieraťa alebo zbytočne vystavené stresu. To súčasná masová výroba nevie zaručiť. Veľmi podobný súbor pravidiel je aj kóšer – súbor stravovacích zvykov judaizmu. Kultivácia čistého mäsa ponúka slobodnejší spôsob obživy aj vo vierovyznaní. V Saudskej Arábii sa za rok 2020 skonzumovalo 1,9 miliónov ton najmä hovädzieho, kozieho, ovčieho mäsa a hydiny.[13]

Čisté mäso by vedelo poskytnúť riešenie na problémy, ktoré si uvedomuje len hŕstka. Ak sa predpovede vedcov naplnia o pätnásť rokov nám pribudne ďalšia miliarda ľudí. Ľudstvo už teraz na tom pracuje. Každopádne, ide o významný posun v bunkovom a tkanivovom inžinierstve. Ak by sa daný postup dal implementovať na človeka, vedeli by sme postupne vytvárať poškodené svalstvo alebo tkanivá človeka z jeho vlastných buniek. Môže ísť len o otázku času. Ale to sú len nepotvrdené domnienky. Mäso je súčasťou našich životov. Nachádza sa na našich tanieroch každý deň v niekoľkých chodoch. Rozdielny spôsob jeho prípravy vytvára základy našich národných kuchýň, sviatkov a tradícií. Stalo sa pre nás takou samozrejmosťou, že sme sa zabudli zamyslieť nad zodpovednosťou plynúcou z jeho zvyšujúceho sa dopytu. Avšak, s čistým mäsom nezaniká dopyt po červenom mäse. Vieme, že súčasnú produkciu mäsa nie je možné udržať. Zatiaľ sa celý priemysel nachádza v rukách zodpovedných osôb. Čo sa s ním stane so zvyšujúcou sa popularitou ? Nenahradili by sme jeden veľký závod ďalším, len iného druhu ? Nápady ako tento, majú tendenciu stať sa formou nadnárodnej spoločnosti bez vyššej kontroly. Tým pádom by získali dostatočnú silu nám dominovať a diktovať spôsob našej stravy. 

Čisté mäso na papieri znie dobre. Podľa väčšiny vyhlásení sú startupy pripravené dôjsť s čistým mäsom na trh, ale sme pripravení my? 


Zdroje: 

KLEEMAN J., 2020. Sex bez ľudí, mäso bez zvierat. Bratislava: Ikar. ISBN 978-80-551-8046-5
World population to reach 8 billion on 15 November 2022 | United Nations. [online]. K dispozícii na: https://www.un.org/en/desa/world-population-reach-8-billion-15-november-2022.
Country Overshoot Days 2022 – Earth Overshoot Day. [online]. K dispozícii na: https://www.overshootday.org/newsroom/country-overshoot-days/.
The-Impact-of-Chemical-Fertilizers-on-our-Environment-and-Ecosystem.pdf. [online]. K dispozícii na: https://www.researchgate.net/profile/Randeep-Kumar/publication/331132826_The_Impact_of_Chemical_Fertilizers_on_our_Environment_and_Ecosystem/links/5c66ebe492851c1c9de446eb/The-Impact-of-Chemical-Fertilizers-on-our-Environment-and-Ecosystem.pdf..
Kumar, R., Kumar, R., & Prakash, O. (2019). Chapter-5 the Impact of Chemical Fertilizers on Our Environment and Ecosystem. Chief Ed, 35, 69.
The carbon footprint of foods: are differences explained by the impacts of methane? – Our World in Data. [online]. K dispozícii na: https://ourworldindata.org/carbon-footprint-food-methane.
Biggest Farms In The World – WorldAtlas. [online]. K dispozícii na: https://www.worldatlas.com/articles/biggest-farms-in-the-world.html.
Prešov – základné údaje Prešov. [online]. K dispozícii na: https://www.presov.sk/presov-zakladne-udaje.html.
Lab Grown Meat – Everything You Need to Know About Cultured Meat. [online]. K dispozícii na: https://cellbasedtech.com/lab-grown-meat..
Meat production, 2020. [online]. K dispozícii na: https://ourworldindata.org/grapher/meat-production-tonnes?region=Asia..

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *