Tvoj rodokmeň môže siahať až do Ameriky

Perex:
Odvekou túžbou človeka bolo objavovať neznáme krajiny a spoznávať zvyky ľudí, ktorí vo vzdialených krajinách žili. Aj záujem Slovákov o Ameriku má dlhodobú tradíciu, ktorej korene nachádzame v histórii už na začiatku 16. storočia. Vtedy vydal plzenský kníhtlačiar, Slovák, Mikuláš Bakalár Štetina svoj Spis o nových krajinách a o Novom svete, ktorý predstavuje prvú písanú informáciu o zámorských objavoch. Fenomén vysťahovalectva je typický pre slovenské dejiny v období medzi rokmi 1869-1910, keď tisícky Slovákov donútila zlá hospodárska a politická situácia opustiť vlasť a hľadať si živobytie v cudzine.

Za prvého Slováka, ktorý vstúpil na americkú pôdu sa dlho pokladal Móric Beňovský. Ešte pred ním však Ameriku navštívil učenec a básnik Štefan Štítnický – Parmenius, ktorý sa v roku 1583 zúčastnil anglickej výpravy, v rámci ktorej bol objavený ostrov New Foundland. Parmenius o tejto ceste napísal báseň De Navigatione. Ďalším mužom zo Slovenska, ktorý bol v Amerike pred Beňovským, bol Andrej Jelík (1730 – 1783), vyučený krajčír, ktorý v r. 1754, odišiel z vlasti najprv do západnej Európy, kde sa nechal zverbovať za vojaka do Západnej Indie, no jeho loď počas plavby stroskotala a ďalšie dobrodružné cesty ho r. 1755 zaviali až do Ameriky. Móric Beňovský (1741 – 1786) precestoval množstvo krajín. Do Ameriky prišiel r. 1785 za svojím mladším bratom, ktorý bol dôstojníkom americkej armády v Baltimore. Rok po návšteve Ameriky však zahynul na Madagaskare.

Počiatky slovenskej migrácie

Po víťazstve priemyselného severu v občianskej vojne sa Spojené štáty dostali na čelo svetového procesu industrializácie a potrebovali lacné pracovné sily, ktoré ponúkali zaostalejšie krajiny. Túto možnosť na odchod využilo množstvo Slovákov. Na začiatku prichádzali do Ameriky bez úmyslu usadiť sa tu nastálo, ich hlavnou túžbou bol lepší zárobok, ktorý mohli získať v amerických oceliarňach, železiarňach či uhoľných baniach, a ktorý by im pomohol v často zúfalej finančnej situácii doma. Častokrát sa po získaní prostriedkov vracali domov, do Uhorska, a o nejaký čas naspäť do Ameriky. Postupne však množstvo navrátilcov klesalo a Slováci sa začali v Amerike usádzať natrvalo. Príčinou ich odchodu bola neľahká sociálno-ekonomická situácia v 19. storočí.
Predovšetkým to bola chudoba, ktorá vyháňala dedinských roľníkov za prácou do zahraničia. Boli to roľníci z chudobnejších oblastí východného Slovenska, ktorí nemohli konkurovať bohatým a stredným roľníkom, ktorí na svojich statkoch začali s mechanizáciou a používaním parných pluhov, kultivátorov, či sejačiek.[1] Čiastočným riešením bolo cestovanie na Dolnú zem na sezónne práce, ktoré poskytovali zamestnanie stavebným robotníkom, ako napríklad výstavba Budapešti, či námezdným pracovníkom v poľnohospodárstve. No emigrácia do zahraničia, predovšetkým do USA, kde vysoký stupeň mechanizácie v továrňach umožňoval uplatnenie aj menej kvalifikovaných pracovných síl, zvíťazila. Vo väčšine prípadov prichádzali do veľkej neistoty, do nepoznaného, naplnení hlbokou nádejou a vierou na zlepšenie nielen svojej situácie, ale v mnohých prípadoch na zabezpečenie celej rodiny.

Najzaujímavejšou postavou z radov priekopníkov v Amerike je nesporne Daniel Šustek (1846 – 1927). Tento pôvodne remeselník, pochádzajúci zo Slovenskej Ľupče, sa stal známym publicistom, ktorý posielal svoje príspevky na Slovensko, najmä do Národných novín a do časopisu Obzor. Opisoval nielen americký život, ale aj svoje zaujímavosti z ciest po Ázii, Afrike, Perzii, Palestíne a viacerých európskych krajinách. [2]
Celkovo sa v rokoch 1800 – 1914 vysťahovalo z Európy do Spojených štátov severoamerických 32 miliónov ľudí. Súviselo to aj s víťazstvom priemyselných a podnikateľských skupín Severu nad poľnohospodársky zaostalejším Juhom. Medzi národmi Uhorska bola slovenská reemigrácia najväčšia. V priebehu rokov 1869 – 1910 sa tak do USA vysťahovalo takmer pol milióna Slovákov, čo pri celkovom počte obyvateľov Slovenska okolo 2,48 miliónov nebolo zanedbateľné množstvo. Najväčšiu intenzitu dosiahlo vysťahovalectvo v rokoch 1900 až 1914. Väčšina vysťahovalcov sa, napriek tomu, že pochádzali z roľníckeho prostredia, uplatnila v priemyselnej zóne Pensylvánie, predovšetkým v baniach a oceliarňach, významný počet sa zamestnal v drevárskych podnikoch v Kanade. Slovenskí vysťahovalci našli v USA prostredie, ktoré malo ďaleko demokratickejší spoločensko-politický systém, aký bol v Uhorsku.[3]
Skupiny, ktoré emigrovali, boli rôzne, na začiatku to boli muži a chlapci, ktorí sa prví rozhodli prísť do Ameriky. Väčšina z nich mala malé alebo žiadne formálne vzdelanie a prišli so svojou dobrou vôľou, ich prirodzeným talentom a fyzickou silou ako ich hlavnými aktívami. Neskoršie vlny priniesli nielen mužov a chlapcov, ale aj vydaté ženy a mladšie dievčatá. Mnohí, ktorí prišli po roku 1920, mali dobré vzdelanie. Tí, ktorí prišli v posledných vlnách migrácie, boli vo všeobecnosti vybavení odbornou prípravou a akademickými kreditmi, titulmi, certifikáciou a skúsenosťami, ako aj nadčasovým pohľadom na život a svet. Americký úrad pre sčítanie ľudu zaznamenáva skutočnosť, že v rokoch 1899 až 1920 bolo v Spojených štátoch vyše 619 860 Slovákov. [4]

Život Slovákov v USA

Život Slovákov však v začiatkoch nebol ľahký, nefungoval tu kvalitný sociálny systém, a preto boli Slováci nútení zakladať si svojpomocné spolky, ktoré im mali za úlohu pomáhať v núdzi. Takéto spolky vznikali najprv pri cirkevných obciach a združovali vysťahovalcov v rámci obcí, mestských štvrtí, či dištriktov. Prvým doloženým spolkom tohto typu bol „Prvý uhorsko-slovenský v nemoci podporujúci spolok“, založený r. 1883 v New Yorku. Čoskoro existovalo v USA 277 takýchto spolkov, z nich až 148 sa ich nachádzalo v Pensylvánii. Okrem sociálnej pomoci mali spolky za úlohu vzdelávanie prisťahovalcov, predovšetkým ich oboznamovanie s anglickým jazykom a miestnym právnym systémom, no zároveň sa snažili v krajanoch zachovávať znalosť rodného jazyka, tradícií, obyčají a zvykov.[5]

Slováci v USA vydávali aj svoje noviny a časopisy a venovali sa publikačnej činnosti. Na prelome 19. a 20. storočia vychádzalo takmer 230 slovenských periodík. Vydávanie slovenskej tlače podporilo aj založenie Slovenskej tlačiarne v Clevelande. Medzi novinami boli významné Amerikánsko-slovenské noviny, ktoré vychádzali v rokoch 1886-1914, najpočetnejšie boli cirkevné noviny a časopisy, predovšetkým katolícke, napríklad Katolícky sokol.[6]

Známe mená

Slováci v Amerike dosiahli náramný úspech. Známym Slovákom, ktorý bol známy doma ale aj v Amerike a zároveň stál za vytvorením lepších podmienok pre Slovákov, bol Tomáš G. Masaryk. Spolu sedemnásťkrát bol navrhnutý na Nobelovu cenu mieru, český parlament mu za jeho zásluhy udelil titul Prezident Osloboditeľ. Vyslúžil si aj prirovnanie k rockovej hviezde. Filozof, politik, štátnik, prvý prezident Československej republiky v rokoch 1918-1935 a zároveň jeden zo signatárov Pittsburskej dohody. Jeho činnosť v USA vyvrcholila vydaním Washingtonskej deklarácie v roku 1918.[7]
V oblasti umenia je to nepochybne Andy Warhol, popový umelec, známy svojimi maľbami polievok a iného moderného umenia, bol synom imigrantov, ktorí prišli do Spojených štátov zo Slovenska v roku 1913. V literatúre Thomas Bell, pôvodným menom Tomáš Belejčák, bol autorom šiestich románov, jeho najlepší a najznámejší román sa volá „Z tejto pece“ a živo zobrazuje život slovenských imigrantov, ich detí a vnúčat od prelomu storočia až po Veľkú hospodársku krízu 30. rokov.
Ďalším Slovákom bol Michael Strank, ktorý prišiel do USA v roku 1922, bol jedným zo šiestich mužov, ktorých zvečnila slávna fotografia vztýčenia americkej vlajky na vrchu Suribachi. Pamätník americkej námornej pechoty, ktorý sa nachádza v blízkosti Národného cintorína v Arlingtone, je založený na tejto fotografii. Rodáci boli úspešní aj vo vesmíre, napríklad astronaut Eugene Cernan, ktorý sa zúčastnil vesmírnych letov Gemini a misií Apollo-Saturn na Mesiac, práve jeho otec prišiel do Spojených štátov amerických z Kysúc. V oblasti športu sa uplatnila futbalová legenda George Blanda ale aj hokejista Stan Mikita, ktorý sa narodil na Slovensku.[8]
Dnes v Spojených štátoch žijú asi dva milióny ľudí slovenského pôvodu. Je veľmi pravdepodobné, že osoby slovenského pôvodu možno nájsť v každom z päťdesiatich štátov, pričom niektoré mestá a štáty majú väčšiu koncentráciu ako iné.[9]


ZDROJE:

[1]Kol. aut.: Dejiny Slovenska, Academic Electronic Press, Bratislava 2000
[2] Kol. aut.: Dejiny Slovenska IV, Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava 1986
[3] V. Jurek, Začiatkom 20. storočia odišla do USA takmer tretina Slovákov. Za oceán migrovali v krojoch. Noviny.sk [online], [cit. 19.11.2022]. Dostupné na internete: <https://www.noviny.sk/slovensko/622558-zaciatkom-20-storocia-odisla-do-usa-takmer-tretina-slovakov-za-ocean-migrovali-v-krojoch>
[4] J.Čavojská, Od poslednej štvrtiny 19. storočia do roku 1968 sa z územia Slovenska vysťahovala tretina ľudí. Martin Javor zbiera ich príbehy. Plus7dni.pluska.sk [online], [cit. 19.11.2022]. Dostupné na internete: <https://plus7dni.pluska.sk/domov/narod-emigrantov-americky-men-robi-kazdy-dzen-kelo-zasporuje-kelo-prepije-tyzden>
[5] J.G.Alexander, Slovak americans Everyculture.com[online], [cit. 19.11.2022]. Dostupné na internete: <https://www.everyculture.com/multi/Pa-Sp/Slovak-Americans.html>
[6] Stasko, Joseph. Slovaks in the United States of America: Brief Sketches of Their History, National Heritage, and Activities. Cambridge, Ontario: Dobra Kniha, 1974.
[7] J.G.Alexander, Slovak Americans Everyculture.com[online], [cit. 19.11.2022]. Dostupné na internete: <https://www.everyculture.com/multi/Pa-Sp/Slovak-Americans.html>
[8] J.Kaliba, TGM v Americe Radiozurnal.rozhlas.cz [online], [cit. 19.11.2022].Dostupné na internete: <https://radiozurnal.rozhlas.cz/tgm-v-americe-7641705>
[9] H.Fedor, The Slovaks in America Loc.gov [online], [cit. 19.11.2022]. Dostupné na internete: <https://www.loc.gov/rr/european/imsk/slovakia.html>

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *