Maskulinizmus (Maskulizmus) je termín, ktorý používame na označenie rôznych variácií sociálneho, politického a kultúrneho hnutia ako aj ideológie. Ide o súhrn morálnej filozofie, ktorá je založená predovšetkým na empírií, teda skúsenostiach a prežívaní mužov. Považujeme ho za mužský náprotivok feminizmu. Je potrebné podotknúť, že v maskulinizme absentuje úroveň historickej a organizovanej obhajoby hnutia ako vo feminizme. Hlavné idey maskulinizmu pozostávajú najmä z kritiky spoločnosti a sociálnych vzťahov v asociácií s mužmi.[1] Analýzou súčasných rodových nerovností alebo rovností u maskulinistov vzniká premisa, že väčšina mužov boli tak isto utláčaní silným patriarchátom ako ženy. Avšak, so silnejúcou emancipáciou žien a aktivitou feministických hnutí za posledné polstoročie sú muži v dnešnej dobe viacej znevýhodnení v spoločnosti ako ženy.[2]
Maskulinisti nechcú vyzdvihovať postavenie muža, no poukazujú na jeho význam ako otca, manžela a člena spoločnosti a iných sociálnych rolách. Ako ideológia nemá zvýhodňovať mužské postavenie, avšak radikálnejšie odnože ako mačizmus a mizogýnia sa vyznačujú šovinizmom voči ženám a dokonca aj mužom, ak nevyhovujú ich mužskému ideálu.[3] Cieľom nášho článku je predstaviť čitateľovi aj druhý protipól boja za rodovú rovnosť a priblížiť ako vnímajú problematiku rodového boja maskulinisti.
Je široké spektrum oblastí záujmu maskulinistov. Určité maskulinistické hnutia sa sústreďujú na mužov a chlapcov, najmä na ich zdravie, vzdelanie a určitý tlak a očakávania od spoločnosti k mužom, ktoré „je potrebné naplniť na základe historickej predispozície“. Z ich uhla pohľadu aj muži trpia zastaranými, tradičnými rolami ako ženy. Maskulinizmus môžeme deliť na dve hlavné odvetvia – liberálny a konzervatívny maskulinizmus. Konzervatívni maskulinisti prehlasujú, že nerovnosť medzi pohlaviami je vytvorená na základe ľudskej prirodzenosti. Sú to práve premisy feminizmu, ktoré vyhlásili rodové role za umelo vytvorený konštrukt určený na utláčanie žien. Sú to práve ženy, ktoré sa snažia zničiť prirodzené status quo cez právne predpisy a iné prostriedky. So zvýšenou emancipáciou žien sa zvýšila miera rozvodovosti, čo zapríčinilo deti vyrastajúce bez otca. Deti v neúplných rodinách sú viac náchylné k drogovej závislosti a ku kriminálnej činnosti, čo zapríčiňuje preplnené väznice. Emancipácia má za následok odcudzenosť pohlaví. Silnejúce feministické hnutia pretlačili do spoločnosti ženský šovinizmus, spoločenskú nenávisť voči mužom, čo sa odzrkadľuje na duševnom zdraví mužov. V oblasti duševného zdravia sa neprihliada na emocionálny stav mužov. Vyplývajúc z tradičných hodnôt muž má byť tým silným, nezlomným, tou stabilnou časťou rodiny a spoločnosti. Označenie citlivý pre muža je skôr potupným prívlastkom. Muži páchajú samovraždu 3,5 krát častejšie ako ženy.[4] Väčšina z prípadov samovrážd boli nečakané a pozostalí si nikdy nevšimli žiadnych náznakov, depresie, alebo prejavov zlého psychického stavu. Muž je vnímaný ako potenciálny zdroj násilia. Maskulinisti to dávajú za vinu spomínaným tradičným rolám, do ktorých štylizujeme už malých chlapcov. Z dôvodu typických hier chlapcov ako je hra na vojaka a bojovať, hra na kovboja a zabíjať indiánov, byť policajtom a strieľať zločincov – násilie je mužom blízke už od malého veku.
Kritici zákonov o rodovej rovnosti tvrdia, že feminizmus sa stal hlavnou ideológiou v boji rodovej rovnosti a zákony sú vytvorené najmä aby preferovali ženy a diskriminovali mužov. Kým feminizmus bojuje voči patriarchátu, konzervatívni maskulinisti veria, že patriarchát je prirodzeným a nevyhnutným výsledkom rozdielnosti pohlaví. Feministky svojou aktivitou vytvárajú „skrytý matriarchát“.[5] Z ich pohľadu je feministické hnutie voči maskulinizmu nepriateľské. Konzervatívni maskulinisti so svojimi ideami tradičného patriarchátu sa odvolávajú na hodnoty, náboženstvo a prirodzené mužské prvenstvo, ktoré bolo dané od Boha. Adam bol prvý človek stvorený na obraz Boží. Eva bola stvorená z Adamovho rebra. Žena je druhá v poradí. Konzervatívny
maskulinizmus nazývame aj mačizmus alebo najradikálnejšia forma konzervatívneho maskulinizmu, mizogýnia. Podľa niektorých sociológov konzervatívny maskulinizmus ako reakčné hnutie vie byť až misogýnické.[6]
Druhým smerom je liberálny maskulinizmus. Ten je považovaný ako doplnok k feminizmu. Má ísť o „novú mužskosť“. Toto hnutie novej mužskosti nevyzdvihuje muža. Chce poukázať na jeho význam. Obe hnutia, maskulinizmus a feminizmus a aj ideológie sa snažia zmeniť nazeranie na rodové roly a nimi vyvolané rozdiely. Zaoberajú sa oblasťami, v ktorých sú znevýhodnení muži ako v úlohe rodiča, v úlohe opatrovníka, v sektore zdravotníctva a vzdelania, na pracovnom trhu, v trestno-právnom procese. Liberálni maskulinisti sa vymedzujú voči názorom radikálneho feminizmu. Maskulinisti a feministky by mali byť prirodzenými spojencami proti spoločnému nepriateľovi, ktorým je sexizmus, a ten je škodlivý pre obe pohlavia. Rodoví rovnostári vyzývajú maskulinistov a feministky k zjednoteniu pod jednotným smerom hnutia rodovej rovnosti. Týmto spôsobom by dokázali dosiahnuť viac v boji za rodovú rovnosť.[7]
Jedným z maskulinistov, ktorý zasvätil život skúmaniu rodovej rovnosti a nerovnosti je doktor Warren Farrell. Práve jeho publikácia Krize chlapectví (The Boy Crisis, 2018) podrobne vysvetľuje odvetvia, kde rodičia, učitelia a celá spoločnosť zlyhali. Kniha je zároveň formou odbornej príručky obsahujúcej aj riešenia ako krízu našich chlapcov riešiť.
Feministický maskulinista alebo maskulinistický feminista
Warren Farrell je americký politológ a politický aktivista. Vo svojej vedeckej činnosti sa venuje najmä problematike pohlavia a rovnosti mužov a žien. Jeho publikácie boli preložené do 17 jazykov. Počas druhej vlny feminizmu bol jedným z najznámejších aktívnych femistov, kedy vo svojich publikáciách hovoril, že hlavný problém sa nachádza na strane mužov. V 90. rokoch 20. storočia sa miera rozvodovosti manželstiev rapídne zvýšila, následkom čoho boli ženy viac zvýhodnené v rozvodových konaniach, bola im priznaná starostlivosť o dieťa, keďže matka je považovaná za hlavného rodiča. Práve týmito udalosťami Farrell prehodnotil svoj názor, keďže hlavným zámerom feminizmu sa namiesto boja o rovnoprávnosť stal skôr súboj o moc. Práve termín pracujúca žena a stagnujúca ekonomika v 20. storočí vytvorila sťažené podmienky pre mužov ako hlavných živiteľov rodiny, resp. platenie alimentov. To spôsobilo, že otcovia sa radšej odstrihli od svojej rodiny a záväzkov.[8] Práve Farrellova aktivita dala základy pre mužské oslobodzovacie hnutie.[9]
Farrell tvrdí, že práve ženská sexuálna sila je to, čo dodáva ženám výhody, ktoré by muži v akejkoľvek inej spoločnosti nemali. Práve postupnou zmenu nazerania na vzťah, rozvoj sex-culture, väčšia otvorenosť v intímnom živote a emancipáciou žien v tejto oblasti, sa zvýšilo množstvo sexuálneho obťažovania a násilia.[10] Avšak, kým ženy sú stále legislatívne chránené, pri verzie páchania sexuálneho násilia na mužoch sa daný prípad berie s veľkou neohľaduplnosťou. Ďalším scenárom je prípad, kedy k sexuálnemu styku je zhoda na oboch stranách, avšak po ukončení procesu sa ženy vyjadria, že daný styk nechceli a následne muži vychádzajú zo situácie s obžalobou zo znásilnenia. V takýchto prípadoch existuje dogma, že ženy neklamú a muž je vinný zo znásilnenia, bez akejkoľvek väčšej možnosti sa brániť.
Kniha vykresľuje tradičné mužské role, ktoré v dnešnej spoločnosti nedovoľujú mužom rozvíjať natoľko samých seba ako to dovoľuje feminizmus. Práve z dôvodu ideálnej postavy muža ako hrdinu a bojovníka je od malého veku mužom vtískané násilie, či už ako forma hračiek, prevtelenie malého chlapca do role vojaka bojujúceho a zabíjajúceho, čo automaticky aj poníma o mužoch ako o zdroji násilia.[11] Maskulinisti nechcú aby existovala
povinná vojenská povinnosť. Nie je ich zavinením, že sa narodili ako muži. Zároveň povinná vojenská povinnosť platiaca len pre mužov vytvára dojem, že mužský život je menejcennejší ako život ženy.[12]
Existuje dvojaký meter pri prejedávaní násilia páchaného na ženách a násilia páchaného na mužoch. V prípade násilia páchaného na žene maskulinisti poukazujú na neprimerané tresty a ich „automatickú“ vinu, bez možnosti preukázania neviny. Ak sa rovnaké násilie pácha na mužovi, neexistuje dostatočná právna ochrana pre obete násilia. Upozorňujú na zobrazenie násilia páchaného na mužoch v médiách. Je viac prijateľné, keď vo filme zbije žena muža ako muž ženu, pritom ide o rovnaký druh násilia, ktorý spôsobí ublíženie na zdraví a psychickú traumu. Práve, násilie páchané na mužoch je v médiách zobrazené ako humorné alebo sú muži zobrazení ako babráci a alkoholici. Ako rodič je muž vnímaný ako ten druhý. Prvá je matka. V prípade, že žena sa rozhodne neprerušiť svoje tehotenstvo, aj napriek predošlej obojstrannej dohode o prerušení, núti a zaväzuje mužov k nechceným rodičovským povinnostiam a následnej podpory matky a dieťaťa. V prípade, že muži odmietnu je na nich nazerané ako na nezodpovedných. Maskulinisti upozorňujú aj na opačný scenár, kedy muž chce byť otcom. Muži nemajú právo rozhodovať o tehotenstve ženy. V prípade otehotnenia, kedy muž chce byť otcom, ale žena nechce byť matkou, na mužovom názore nezáleží. Jemu neprináleží posledné slovo v otázke tehotenstva. Neexistuje rovnosť v právach na adopciu. Štáty umožňujú adopciu skôr slobodným ženám ako slobodným mužom.[13]
Kritika maskulinizmu
Mnohé z problémov, na ktoré poukazujú maskulinisti ako duševné zdravie, otázka otcovstva sú riešené aj feministickým hnutím. Kritika maskulinizmu tvrdí, že maskulinizmus kritizuje veľa ďalších filozofií a najmä feminizmus.[14] Kritici spochybňujú platnosť niektorých maskulinistických názorov, keďže ani oni sami netolerujú iné názory, ktoré nespadajú pod ich koncept. Schopnosť odstrániť tieto nerovnosti zo spoločnosti spočíva aj tak v mužoch. Práve muži sú tí, čo by mali prevziať opraty nespokojnosti so svojou situáciou, tak ako to urobili ženy svojou vlastnou činnosťou v priebehu rokov, alebo etnické menšinové skupiny. Muži by mali prehodnotiť ako sú ich sociálne role definované v spoločnosti a snažiť sa ich zmeniť politicko-právnymi prostriedkami, nad ktorými majú kontrolu väčšinou oni. Kľúčom k produktívnemu dialógu medzi týmito perspektívami je podporovať otvorené a úctivé rozhovory, ktoré uznávajú zložitosť a širokospektrálnosť rodových otázok. Oba predsa ťahajú za ten istý koniec – prekonanie stereotypného nazerania na tradičné rodové role.
Zdroje:
Masculinism – Oxford Reference. [online] [cit. 6.6.2023]. K dispozícii na: https://www.oxfordreference.com/display/10.1093/oi/authority.20110803100138854;jsessionid=AF8E24DE0DBF91B2F6128B1F2BE27A1B.
BAIN, A. International Encyclopedia of Human Geography. Elsevier Science, 2009. ISBN 978-0-08-044910-4 [online] [cit. 6.9.2023] K dispozícii na: https://www.sciencedirect.com/topics/social-sciences/masculinism
Machismo. English meaning – Cambridge Dictionary. [online] [cit. 6.6.2023]. K dispozícii na: https://dictionary.cambridge.org/dictionary/english/machismo..
FARRELL, W., GRAY,J. Krize chlapectví. Praha: Práh, 2020. ISBN 9788072528394.
BLAKE, M. Mad Men: Inside the Men’s Rights Movement and the Army of Misogynists and Trolls It Spawned. Mother Jones, [online] [cit. 6.6.2023]. K dispozícii na: https://www.motherjones.com/politics/2015/01/warren-farrell-mens-rights-movement-feminism-misogyny-trolls/..
FARRELL, W., Gray, J. The Boy Crisis | Why Our Boys Are Struggling and What We Can Do About It. [online] [cit. 6.6.2023].K dispozícii na: https://boycrisis.org/..
BATES, L. Men going their own way: the rise of a toxic male separatist movement. [online] [cit. 6.6.2023] theguardian.com. K dispozícii na: https://www.theguardian.com/lifeandstyle/2020/aug/26/men-going-their-own-way-the-toxic-male-separatist-movement-that-is-now-mainstream..
Pridaj komentár