Ľudskými právami druhej generácie rozumieme najmä sociálno-ekonomické práva, ktoré boli prijaté vo Všeobecnej deklarácií ľudských práv z roku 1948 (OSN, článok 22 až 27) a následne aj v Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z roku 1966. Najsignifikantnejším rozdielom medzi právami prvej a druhej generácie je skutočnosť, že práva druhej generácie sú podmienené činnosťou daného štátu vo všetkých oblastiach, ktorých sa dotýkajú (napr. školstvo, zdravotníctvo, sociálna oblasť). Tieto práva vznikali primárne ako reakcia na čoraz väčšiu industrializáciu od 19. storočia, dôsledky priemyselných revolúcií a v neposlednom rade aj v dôsledku čoraz markantnejšieho rozmachu kapitalizmu na celom civilizovanom svete.[1]
Táto problematika má taktiež výrazný súvis s myšlienkami Karla Marxa, ktorý tvrdil, že rapídnou a rýchlou industrializáciou nevzniká len triedna spoločnosť, ale aj sociálne rozdiely a polarizácia.[2] V minulosti počas Studenej vojny mohli byť práva druhej generácie často považované za akýsi „výplod” východného bloku a socialistického sveta. [3] Osobne však považujem vyššie spomenuté práva za práva takzvaného „moderného“ a vyspelého sveta, v ktorom je nesmierne dôležité nastaviť určité hranice a pravidlá, ktoré napomáhajú viesť sociálno-ekonomický život oveľa kultivovanejšie ako tomu bolo v minulosti. Rovnako si ale myslím, že stav tejto problematiky má svoje nedostatky aj v dnešnom svete.
Práva druhej generácie môžeme rozdeliť do troch kategórií, a to konkrétne na hospodárske práva (nastavenie životnej úrovne), sociálne práva (prostriedok na participáciu v spoločnosti) a práva kultúrne (kultúrne vyžitie človeka, vzdelanie).[4] Medzi práva druhej generácie, ktoré v súčasnej dobe podľa môjho názoru najviac rezonujú v spoločnosti, patria jednoznačne: právo na prácu a uspokojujúce pracovné podmienky, právo na ochranu zdravia a zdravotnú starostlivosť a právo na vzdelanie.
Právo na prácu a uspokojujúce pracovné podmienky je podľa môjho názoru najviac rezonujúcou témou v oblastiach porušovania ľudských práv a slobôd po celom svete. Ako príklad uvediem vykorisťovanie robotníkov v Katare pri príprave majstrovstiev sveta vo futbale. Anglický The Guardian tvrdí, že pri týchto prípravách zomrelo až 6500 pracovníkov, ktorí do Kataru kvôli práci pricestovali z Bangladéšu, Nepálu, Indie či Pakistanu.[5] Ďalším alarmujúcim príkladom je aj dlhotrvajúca detská práca (napr. Indonézia, India, Somálsko, Mjanmarsko). Vykorisťovanie detí na prácu v extrémnych až nežiteľných podmienkach považujem za jeden z najväčších problémov civilizovaného sveta. Znepokojuje ma aj fakt, že celý „demokratický“ svet sa len nečinne prizerá a všetky deklarácie, zmluvy a pravidlá sú absolútne bezpredmetné. Ako riešenie tohto problému navrhujem zriadenie nového celosvetového orgánu, ktorý by dokázal zasahovať a chrániť ľudí aj v krajinách, v ktorých je štátne zriadenie diktátorské a nedemokratické. Realitu a postavenie tohto práva druhej generácie však vidím negatívne. Eliminovať vykorisťovanie v práci a dosiahnuť uspokojujúce pracovné podmienky po celom svete považujem v najbližších dekádach za utópiu.
Pri modernizácii a vývine technológií považujem právo na zdravie a zdravotnú starostlivosť za právo, ktoré robí najrýchlejšie kroky dopredu. Úchvatná je v posledných dekádach taktiež práca, ktorú vykonávajú organizácie WHO a UNICEF, ktoré expandujú svoj vplyv najmä do rozvojových krajín a krajín „tretieho sveta“ (primárne krajiny v Afrike). V týchto krajinách je možné sledovať výrazné zlepšenie zdravotného stavu ľudí, eliminovanie epidémií, chorôb a v neposlednom rade aj dodávky potrebných liekov.[6] Pri globálnom riešení tohto problému by taktiež mali byť zapojené všetky vyspelejšie krajiny sveta a rovnako aj politické elity, aby sa tento problém riešil aj pomocou ľudských práv komplexnejšie na celom „čiernom“ kontinente.
Právo na vzdelanie považujem za „pokračovanie“ práva na zdravie a zdravotnú starostlivosť. Ak chceme, aby boli vytvorené dobré podmienky a zabezpečenie na vzdelanie, musia ísť tieto práva súbežne. Podľa správy UNESCO má chudoba, hlad a zlá zdravotná starostlivosť za následok omnoho horší prístup k vzdelaniu. Tieto faktory taktiež ovplyvňujú aj plnohodnotný vývoj mozgu, čo má za následok nedokončenie štúdia poprípade aj neuplatnenie sa v spoločnosti.[7] Ako značné negatívum v tejto problematike vidím aj vzdelanostné rozdiely medzi deťmi, ktoré zapríčiňujú faktory ako napr. rasové nerovnosti (vznik špeciálnych tried bez dostatočného preskúmania schopností študenta), a ďalej aj sociálne postavenie, ktoré v praxi znamená, že deti zo sociálne slabších rodín automaticky dosahujú nižšiu úroveň dokončeného vzdelania (podľa OECD Slovensko jedno z najhorších v EÚ).[8]
Osobne vidím súčasne postavenie práv druhej generácie ako relevantný a nápomocný nástroj v zlepšovaní životných podmienok po celom svete. Pri dostatočnej a poctivej práci s týmito právami si myslím, že potenciál je nekonečný a neobmedzený. Na dodržiavanie, zachovanie suverenity a napredovanie týchto práv aj v budúcnosti by som prijal väčšie množstvo dozorných orgánov a činiteľov, ktoré by dokázali rozšíriť svoje kompetencie aj do krajín, v ktorých to s (ne)demokraciou a životnou úrovňou nevyzerá najviac ružovo. Ako človek so sociálnym cítením, pevne verím, že ľudské práva druhej generácie budú môcť aj v budúcnosti napomáhať ľuďom, ktorých skúša osud, k zlepšeniu ich životnej úrovne.
Zdroje:
MARTINA CHUDÁ: Bez vzdelania = bez šance. Niekedy sa stačí “zle” narodiť. [online], [cit. 25/5/2022]. Dostupné na internete: https://hnonline.sk/slovensko/567080-bez-vzdelania-bez-sance-niekedy-sa-staci-zle-narodit
MARTINA PÚPAVOVÁ: Hoci je vzdelanie stále dostupnejšie, nerovnosti vo vzdelaní stále pretrvávajú. [online], [cit. 25/5/2022]. Dostupné na internete: https://eduworld.sk/cd/martina-pupavova/1927/vzdelanostna-nerovnost-hoci-je-vzdelanie-stale-dostupnejsie-nerovnosti-vo-vzdelani-pretrvavaju
MOSES TWINKLE: Explained: Tracing the Three Generations Of Human Rights. [online], [cit. 25/5/2022]. Dostupné na internete: https://www.indiatimes.com/explainers/news/human-rights-tracing-the-three-generations-568239.html
O.Z EUROIURIS: Generácie ľudských práv. [online], [cit. 25/5/2022]. Dostupné na internete: http://ludskeprava.euroiuris.sk/index.php?link=gen_lud_prav
PETE PATTISON: Revealed: 6,500 migrant workers have died in Qatar since World Cup awarded. [online], [cit. 25/5/2022]. Dostupné na internete: https://www.theguardian.com/global-development/2021/feb/23/revealed-migrant-worker-deaths-qatar-fifa-world-cup-2022
STEVEN L.B. JENSEN: Putting to rest the Three Generations Theory of human rights.[online], [cit. 25/5/2022]. Dostupné na internete: https://www.openglobalrights.org/putting-to-rest-the-three-generations-theory-of-human-rights/
TEFO PHEAGE: We can improve health systems in Africa. [online], [cit. 25/5/2022]. Dostupné na internete: https://www.un.org/africarenewal/magazine/december-2016-march-2017/we-can-improve-health-systems-africa