Článok začneme vysvetlením, čo vlastne pojem liberálna demokracia znamená. Z dôvodu, že takýto politický režim sa nachádza aj v Slovenskej republike a mnoho jej občanov o tom ani nevie. Okrem Slovenska sa nachádza táto demokracia napríklad aj v Nemecku, Spojenom kráľovstve, Francúzsku a v krajinách Škandinávie, čo prinieslo týmto krajinám prosperitu. Pojem liberálna demokracia berú niektorí občania ako niečo negatívne, čo môže iba uškodiť našej krajine.
Príkladom je aj vyjadrenie Generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý tvrdí, že pojem liberálna demokracia je v rozpore s ústavou Slovenskej republiky. Podľa Maroša Žilinku náš právny systém tento výraz nepozná.[1] „Určite je to nešťastné, pretože vytvára problém tam, kde nie je. Ak liberalizmus vnímame ako ideológiu, tak liberálnu demokraciu vnímame ako systém, ktorý je založený na rešpektovaní ľudských práv, na deľbe moci, na slobode,“ vyjadril sa politológ Radoslav Štefančík.[2]
V skutočnosti je táto forma vlády považovaná za pomerne vydarenú a má dlhú históriu v krajinách Európy. Samozrejme, nič nie je bezchybné a liberálna demokracia nie je žiadnou výnimkou a občania môžu nadobudnúť pocit, že sú vylúčení z procesu rozhodovania.
Liberálnu demokraciu môžeme chápať ako politický režim, spojený črtami liberalizmu a demokracie. Tento systém je postavený na zastupiteľskej demokracii, kde vôľou väčšiny zvolení zástupcovia vykonávajú moc. Členovia parlamentu sú volení v slobodných voľbách. Dôraz sa kladie na individuálnu slobodu a rovnaké príležitosti. Najdôležitejším bodom, a to v každej demokracii, je dodržiavanie zásad právneho štátu. Typickými prvkami je aj otvorená spoločnosť, tolerancia a pluralizmus.[3]
Hlavným nepriateľom liberálnej demokracie v Európe a hlavne na Slovensku je obrovský odpor k liberalizmu a populizmus. Tieto dva faktory majú obrovský vplyv na pomalý úpadok liberálnej demokracie, ktorú jedného dňa môže nahradiť niečo celkom iné. Strany a politici, ktorí presadzujú politiku populizmu sa tešia podpore v Európe.
Do dnešného dňa nemáme jednotný ucelený výklad termínu populizmus, avšak, najčastejšie sa vyjadrujeme o populizme ako o forme politickej ideológie, založenej na prepojených a navzájom posilňujúcich sa princípoch. Populizmus rozlišuje medzi „ľudom“ a „elitou“. Elita je principiálne skazená a zlá. Je potrebné ju vymeniť za ľudí, ktorí budú schopní zmeniť tento nevyhovujúci systém. Jedine populista zastupuje ľud, chráni jeho práva a slobody a len on vie, čo je preň najlepšie – skutočný reprezentant ľudu. Samozrejme, až do momentu, kedy sa populista stane súčasťou elity. Jeho rétorika sa následne mení.[4]
Populizmus sa dostáva k moci v období kedy krajina zažíva hodnotovú krízu,, „elity robia nespravodlivú politiku, hazardujú s budúcnosťou našich detí, medzinárodné organizácie majú príliš veľký vplyv…“ Populisti sa zhodujú v rétorike obsahujúcej heslo: „Chcem späť svoju krajinu!“[5]
Pekným príkladom môže byť aj Slovensko. Slovensko sa môže „pýšiť“ vysokým počtom populistických politikov, či už sú to ľavičiari alebo pravičiari. Aj vďaka tomuto faktu vyhral populizmus na Slovensku posledné parlamentné voľby. Bývalého premiéra Igora Matoviča, ktorý bol zároveň strojcom víťazstva politického hnutia OBYČAJNÝCH ĽUDÍ a nezávislých osobností (OĽANO) vo voľbách, môžeme označiť za príklad ukážkového populistu. Môžeme povedať, že Slovensko sa nachádza jednou nohou v liberálnej demokracii a tou druhou v demokracii ovládanej populistami.
Populizmus má zastúpenie na oboch stranách politického spektra. „Populista patrí na okraj a ak je v strede, je neskoro.“[6] Pravicovo orientovanou populistkou je Francúzka Marine Le Penová a jej strana Rassemlement national (Národné zhromaždenie, pôvodne Národný front). Z ľavého spektra populizmu je príkladom španielska politická strana Podemos.
Liberálna demokracia sa blíži ku koncu svojej životnosti a okrem populizmu a odporu voči liberalizmu je ďalšou príčinou nárast polarizácie spoločnosti. Rétorika populistov vytvára polarizáciu v spoločnosti, hlavne v témach akými boli Covid-19 a súčasná vojna na Ukrajine. Kríza a neistota v spoločnosti predstavujú úrodnú pôdu pre dezinformácie a manipulatívnu rétoriku. Všetky tieto prekážky, ktorým čelí liberálna demokracia majú za následok úpadok dôvery v štátne inštitúcie, vládu a médiá. Ľudia majú tendenciu veriť hoaxom a dezinformačným webom ako hodnoverným zdrojom.
Podľa prieskumu agentúry Median z obdobia od 9. – 20. februára 2022 je najdôveryhodnejšou političkou prezidentka Zuzana Čaputová (48%). Po nej nasleduje Peter Pellegrini (35%), Richard Sulík (32%), Róbert Fico (28%) a Boris Kollár (21%). Spomínaný Igor Matovič sa v rebríčku dôveryhodnosti umiestnil na dvanástom mieste so 14%. Zaujímavejší je rebríček nedôveryhodnosti, kde na prvom mieste figuruje Igor Matovič s 80%. Menej nedôveryhodnými politikmi sú Marian Kotleba (78%), Boris Kollár (72%) Milan Uhrík (56%). Zarmucujúci je aj fakt, že prezidentke Čaputovej nedôveruje takmer také isté množstvo ľudí (46%) ako ju považujú za dôveryhodnú. Čaputová predstavuje liberálnu prezidentku aj v európskom priestore.[7] Po vyhlásení výsledkov volieb z roku 2019 Guy Verhofstadt, šéf európskych liberálov, vyhlásil: „…Vaším zvolením vyslali Slováci silný signál nádeje pre celú Európu: odkaz, že humanizmus, slušnosť, solidarita a odvaha môžu zvíťaziť v časoch populizmu, egoizmu a strachu. Toto je svieži vietor do plachiet liberálov a centristov. Poďme spolu meniť Európu!“ Hodnoty dôveryhodnosti sú dôkazom úpadku viery v liberálnu demokraciu na Slovensku.[8]Ďalší prieskum mimovládnej organizácie GLOBSEC prišiel s výsledkami, že v roku 2020 nedôverovalo politickým stranám až 70 % opýtaných respondentov.[9] „Európania, rovnako ako väčšina ostatných obyvateľov planéty, v súčasnosti čelia kríze politiky, ako ju poznáme a to stavu interregnum,“ vyjadril sa taliansky filozof Antonio Gramsci, ktorý touto vetou chcel opísať situáciu, v ktorej staré je už mŕtve, ale nové sa ešte nezrodilo.[10]
Aj keď je náročné predpovedať, akým smerom sa bude liberálna demokracia uberať, myslím si, že ju nedokážeme udržať dlho pri živote, aj vďaka tomu, že ľudia si nevážia demokraciu a mnohí si ju interpretujú podľa seba. Môžeme to vidieť aj pri nízkej volebnej účasti vo všetkých voľbách na Slovensku. Môže nastať viacero možností ako bude vyzerať forma vlády po páde liberálnej demokracie. Rôzne ekonomické, politické a sociálne podmienky v krajinách Európy majú vplyv na to čo bude nasledovať po tejto forme vlády. Jednou z možnosti je príchod totalitného režimu. Myslím si, že táto možnosť je menej pravdepodobná, pretože občania, ktorí zažili dlhé roky demokracie by sa nevedeli zmieriť s takým režimom a viedlo by to k revolúcii. Druhou možnosťou je, že sa liberálna demokracia transformuje do inej podoby demokracie, v ktorom sa niektoré hodnoty liberalizmu vytratia a niektoré zas pribudnú. Avšak ak má nastať takáto zmena, je potrebné, aby sa dodržali demokratické zásady a požiadavky občanov.
Transformácia liberalizmu do inej podoby je pomerne reálna možnosť. Na vznik tejto formy demokracie je potrebné niekoľko okolností. Hospodársku krízu môžeme považovať za jednu z nich. V súčasnosti stojí Európa a Slovensko pred výzvou udržania liberálnej demokracie a zároveň čelí hospodárskej kríze, politickej nestabilite a nástupu až priveľmi nacionalistických a populistických hnutí. Príklad nacionalistického hnutia môžeme pozorovať v Taliansku, kde parlamentné voľby vyhrala ultrapravicová strana Bratia Talianska. Iná forma liberalizmu môže hlásať ústup od liberálnych princípov ako napríklad voľný trh a hlavne sloboda jednotlivca. Môže smerovať k premene na hybridný režim, ktorý kombinuje autokratické a demokratické prvky alebo až k autoritárskemu režimu, kedy bude dochádzať k utláčaniu individuálnych práv a slobôd a nárastu hospodárskej a politickej nestability.
Ak chceme udržať fungovanie liberálnej demokracie v Európe, je potrebné, aby sa občania pravidelne podieľali na demokratických procesoch a vyvíjali snahu o zlepšenie demokracie v ich krajinách a zachovanie demokratických hodnôt ako sloboda, spravodlivosť a v neposlednom rade ľudské práva.
Verím, že budúcnosť Európy bude demokratická, a aj po vytratení sa liberálnej demokracie budú štáty Európy schopné prijať novú demokratickú formu vlády a vyhnú sa praktizovaniu nedemokratických režimov.
Zdroje:
Richard Nemec: Žilinkovi a Krajniakovi sa nepáči liberálna demokracia. Experti varujú príkladmi Maďarska a Ruska. [online], [cit. 28/12/2022]. Dostupné na internete: https://www.noviny.sk/slovensko/701180-zilinkovi-a-krajniakovi-sa-nepaci-liberalna-demokracia-experti-varuju-prikladom-madarska-a-ruska.
Šéf európskych liberálov Guy Verhofstadt. [online]. K dispozícii na: https://dennikn.sk/minuta/1428010/.
Dôveryhodnosť politikov | MEDIAN SK, s.r.o.. [online]. K dispozícii na: https://www.median.sk/sk/doveryhodnost-politikov/.
Čo je to a ako funguje liberálna demokracia. [online], [cit. 26/12/2022]. Dostupné na internete: https://financnenoviny.com/co-je-to-a-ako-funguje-liberalna-demokracia/.
Agáta Šustová Drelová, Viktor Hlavatovič: Ako vďaka slovenským komunistom rozkvitol populistický nacionalizmus. [online], [cit. 26/12/2022]. Dostupné na internete: https://historickarevue.sme.sk/c/23010821/ako-vdaka-slovenskym-komunistom-rozkvitol-populisticky-nacionalizmus.html.
Lukáš Krupa: Čaputovej nedôveruje viac ako polovica občanov, vláda a parlament sú na tom ešte horšie! [online], [cit. 26/12/2022]. Dostupné na internete: https://ereport.sk/prieskum-caputovej-nedoveruje-viac-ako-polovica-obcanov-vlada-a-parlament-su-na-tom-este-horsie/.
Slováci nedôverujú politickým stranám a justícií. [online], [cit. 26/12/2022]. Dostupné na internete: https://www.teraz.sk/slovensko/slovaci-nedoveruju-politickym-stran/492151-clanok.html.
Stančík, J. Blog N: Čo je populizmus?. [online]. K dispozícii na: https://dennikn.sk/blog/1147462/co-je-populizmus/.
Zygmund Bauman: Quo vadis, Europe? [online], [cit. 26/12/2022]. Dostupné na internete: https://www.opendemocracy.net/en/can-europe-make-it/quo-vadis-europe/.