Činnosť neziskových organizácií je na základe ich rozsahu a významu pre spoločnosť témou, ktorá otvára nové otázky v oblasti efektivity vlád a vládnych politík. Na príklade mnohých úspešných neziskových organizácií, akými sú Amnesty International, UNICEF, Možnosť voľby a Človek v ohrození, dnes môžeme povedať, že v oblastiach humanitárnej pomoci, služby v oblasti sociálnej starostlivosti, vzdelávania a podpory najohrozenejších skupín, sú tieto organizácie častokrát efektívnejšie ako štátny sektor. V článku budeme vychádzať z definícií, ktoré chápu neziskové organizácie ako organizované skupiny, ktorých cieľom nie je generovanie zisku pre osobný profit, ale konkrétny spoločný cieľ. Aktivity, ktoré vykonávajú, nie sú závislé od štátu. Medzi najznámejšie typy neziskových organizácií môžeme zaradiť tie, ktorých činnosť sa zameriava na pomoc sociálne a zdravotne znevýhodneným skupinám, upozorňovanie na porušovanie ľudských práv v rôznych častiach sveta, prípadne tie, ktoré sa venujú aktivitám v oblasti osvety, vzdelávania, kultúry a športu.[1]
Je zrejmé, že napriek názvu tohto sektoru, je istá forma zisku, respektíve finančných zdrojov na prevádzku svojich činností, dôležitou súčasťou jeho fungovania. Finančné zdroje, o ktoré sa opierajú, tvoria prevažne rôzne formy grantov, zbierok, nadácií, členských príspevkov, prípadne sponzorských darov od podporovateľov týchto organizácií. Z dôvodu, že dokážu spájať ľudí s istým cieľom na báze dobrovoľnosti, sa vytvára slobodný priestor pre realizáciu jedinca, na základe jeho vzťahu k danej problematike. Mnohé neziskové organizácie sú dnes dôkazom toho, že štátny a podnikateľský sektor postráda riešenia niektorých závažných spoločenských problémov. Prekážkou pri ich činnosti je často problém získania financií na svoju činnosť, ktorý závisí aj od atraktivity, počtu členov a marketingových schopností týchto organizácií. Obmedzené zdroje financovania sa spájajú aj s obmedzeniami v rámci kompetencií, ktorými disponujú. Zároveň sú mnohé zbierky a projekty týchto organizácií len krátkodobé. Je preto vhodné sa opýtať, či dokážu neziskové organizácie prekonávať systémové nedostatky. Ako si v príspevku ukážeme, mnohé významné projekty v oblasti integrácie pôsobiace na Slovensku dokážu na základe zanietenia prekonávať ignoráciu závažných problémov zo strany politických predstaviteľov. Nemôžeme však opomenúť nutnosť apelovania na odstránenie systémových nedostatkov, ktoré sú dlhodobo prehliadané a nedostatočne financované.
Aktivity neziskových organizácií sú v globálnom meradle významné z dôvodov, medzi ktoré môžeme zaradiť neschopnosť vlád vysporiadať sa s pretrvávajúcimi problémami. Táto neschopnosť môže spočívať v nedôslednosti v otázke adresnosti pomoci ohrozeným a znevýhodneným sociálnym skupinám, nedostatku finančných prostriedkov alebo nedostatku záujmu o riešenie týchto problémov. Neziskové organizácie dnes v niektorých činnostiach nahrádzajú aktivity vlád, respektíve štátu. Spomínaná podpora sociálne a zdravotne znevýhodnených skupín, zlepšovanie prístupu ku vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti a boj s extrémnou chudobou, naberá v prípade neziskových organizácií globálny charakter a umožňuje riešenie problémov aj mimo našich hraníc.
Slovenská nezisková organizácia Človek v ohrození na Slovensku realizuje programy sociálnej integrácie v rómskych komunitách, pozostávajúce zo sprostredkovania vzdelania detí a dospelých v komunitných centrách. Takisto sa venujú vzdelávaniu a finančnej gramotnosti, ktoré pomáhajú ľuďom zo zraniteľných komunít začleniť sa na trh práce. V tomto kontexte je nutné poznamenať, že prekážky, ktorým čelia ľudia z vylúčených komunít, sú výsledkom nedostatku záujmu politických predstaviteľov riešiť otázky extrémnej chudoby a vylúčenosti marginalizovaných komunít. Problému nedostupnosti bývania marginalizovaných rómskych komunít sa venuje nezisková organizácia Projekt DOM.ov.[2] Organizácia Človek v ohrození sa venuje aj humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráci v zahraničí, pričom v rámci svojich krátkodobých programov sa zameriava na pomoc krajinám, ktoré postihli prírodné katastrofy. Od vypuknutia ruskej invázie na Ukrajinu takisto poskytuje intenzívnu humanitárnu pomoc vojnou zasiahnutému ukrajinskému obyvateľstvu. V krajinách postihnutých zemetrasením či povodňami dokážu v kritických situáciách reagovať prostredníctvom finančnej zbierky, alebo materiálnou a humanitárnou pomocou priamo na mieste.[3] Význam celosvetového prepojenia sa ukazuje nielen v prípade prírodných katastrof, ale aj pri porušovaní medzinárodného práva. Nezisková organizácia Amnesty International vznikla v roku 1961, pričom dnes pôsobí vo viac ako 150 štátoch sveta, v ktorých prepája približne 10 miliónov ľudí. Vo svojej činnosti sa zameriava najmä na problémy týkajúce sa porušovania medzinárodného práva, diskriminácie, ale takisto upozorňuje na porušovanie ľudských práv aj zo strany vlád v nedemokratických režimoch.[4] Globálny rozmer činnosti neziskových organizácií vystupuje do popredia najmä v prípadoch, kedy dochádza zo strany nedemokratických režimov k porušovaniu ľudských práv a slobôd, politickému väzneniu, policajnej brutalite alebo mučeniu svojich obyvateľov. Neziskové organizácie venujúce sa týmto problematikám vyvíjajú tlak na politické režimy a pôsobia na verejný diskurz tým, že ich dokážu sprístupňovať a sprostredkovať širšej verejnosti. Práve preto môžeme vnímať neziskové organizácie ako dôležitý faktor šírenia povedomia o závažných ľudskoprávnych problémoch. Zároveň môže petíciami a expertízami ovplyvňovať vývoj politiky a vplývať na rozhodnutia politických aktérov, ako je to aj v prípade Amnesty International. Medzi jej aktivity totiž patrí aj dokumentácia stavu ľudských a občianskych práv v 154 štátoch sveta.[5]
Ako sme už v príspevku naznačili, v niektorých prípadoch dokážu na spomínané problémy reagovať efektívnejšie ako štátny sektor. Jedným z dôvodov, ktoré stoja za touto skutočnosťou, je schopnosť neziskových organizácií vytvárať priestor, v ktorom fungujú jednotlivci, ktorým je blízky cieľ týchto organizácií. Tým, že neziskové organizácie nie sú viazané na vládne politiky ani na tvorbu zisku, ich činnosť závisí len od rozhodnutia a uváženia danej organizácie. Na báze dobrovoľnosti a vôle pomáhať dokáže spájať odbornú, ale aj laickú verejnosť s istým spoločným cieľom. Niektoré neziskové organizácie na Slovensku otvárajú témy, ktoré sú dlhodobo ignorované a prehliadané, prípadne tabuizované vo verejnom diskurze. V rámci slovenského vzdelávacieho procesu patrí otázka vzťahovej a sexuálnej výchovy na základných a stredných školách k témam, ktorým sa neprikladá zo strany verejnosti a politikov veľký význam. Mnohí odborníci však dlhodobo apelujú na potrebu zmeny vyučovacích osnov, ktoré v by v sebe zahŕňali vzťahovú a sexuálnu výchovu s jasne definovaným obsahom. Nezisková organizácia inTYMYta patrí k neziskovým organizáciám pôsobiacim na Slovensku, ktoré sa venujú témam edukácie v oblasti vzťahovej a sexuálnej výchovy. Edukačnej a osvetovej činnosti sa venuje prostredníctvom prednášok, workshopov pre študentov a učiteľov, poradenstva a besied. Organizácia inTYMYta spája odborníkov z oblasti psychológie, medicíny a pedagogiky, ktorých aktivity dlhodobo suplujú chýbajúcu úpravu školskej osnovy.[6]
Jednou z kriticky podfinancovaných oblastí je vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Aj napriek pozitívnym výsledkom mnohých projektov, ostáva táto problematika prehliadaná (miestami až vulgarizovaná) politickými predstaviteľmi. Projekt Schopné deti uskutočňujúci sa pod záštitou neziskovej organizácie ETP Slovensko, predstavuje úspešný inkluzívny projekt, ktorý pomáha rómskym deťom z osád. Pomoc je realizovaná najmä prostredníctvom mentoringu, ktorý môže byť realizovaný aj online formou. Podstatou mentoringu je komunikácia a budovanie kvalitného kamarátskeho vzťahu s deťmi, ktorým môže byť mentor nápomocný v oblastiach vzdelávania, vzájomnej komunikácie a osobného rozvoja. Mentorský program dokáže spájať zanietených ľudí, ktorí pomáhajú segregovaným rómskym komunitám.[7]
Neziskové organizácie pôsobiace na Slovensku, ktoré sme si v príspevku predstavili, dokážu sprostredkovať materiálnu a humanitárnu pomoc najzraniteľnejším skupinám, alebo sa venujú vzdelávacej a osvetovej činnosti. Otvárajú dôležité celospoločenské problémy, ktoré sme si priblížili v príspevku. Členovia neziskových organizácií môžu prispievať k ich činnostiam svojimi schopnosťami, vzdelaním či časom. Významný je práve aspekt spájania ľudí so spoločnými hodnotami, ktoré presahujú osobný profit jednotlivcov. Z tohto dôvodu je neziskový sektor aj v rámci Slovenska významný v otázkach pomoci sociálne znevýhodneným skupinám obyvateľstva. Vo sférach, kde zlyháva štát, neziskové organizácie často aj dlhodobo nahrádzajú jeho nečinnosť. Tento model však nie je dostatočný a uspokojujúci, keďže kompetencie a legitimita neziskových organizácií sú obmedzené.
Zdroje:
Cornell Law School: Non-profit organizations. [online], [cit. 13.1.2023]. Dostupné na internete: <https://www.law.cornell.edu/wex/non-profit_organizations>.
Projekt DOM.ov.sk Dostupné na internete: <https://projektdomov.sk/frontpage-with-slider/romske-lokality/>.
Človek v ohrození: Od zemetrasenia v Nepále uplynuli dva roky, krajina sa ešte nespamätala. 24. apríl 2017 [online], [cit. 13.1.2023]. Dostupné na internete: <https://clovekvohrozeni.sk/od-zemetrasenia-v-nepale-uplynuli-dva-roky-krajina-sa-este-nespamatala/>.
Amnesty International: Who we are. [online], [cit. 13.1.2023]. Dostupné na internete: <https://www.amnesty.org/en/who-we-are>/
Amnesty International Report 2021/22: The State of the World’s Human Rights. London: British Library. s. 9 – 20.
inTYMYta.sk. Dostupné na internete: <https://www.intymyta.sk/o-nas/>.
Schopnedeti.sk: Mentoring. Dostupné na internete: <https://schopnedeti.sk/kto-je-mentor/>.
Pridaj komentár