1. januára 2023 vstúpila Slovenská republika do svojho 30. roku samostatnej existencie. Tento rok si pripomíname neľahké skúšky, ale aj tie najdôležitejšie momenty a úspechy posledných 30 rokov samostatnosti. Slovenská diplomacia bola a je od začiatku jedným z dôležitých a esenciálnych prvkov, ktoré sa pričinili o prozápadné smerovanie Slovenska. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR plánuje počas celého roka 2023 organizovať sériu podujatí a informačných kampaní pod názvom „Misia Slovensko“.
„Prednedávnom sme oslávili 30. výročie našej samostatnosti. Za toto obdobie si Slovensko vybudovalo strategické partnerstvá, prispievame k šíreniu demokratických hodnôt a ochrane ľudských práv vo svete a tiež princípov mierovej spolupráce. Práve uplatňovanie týchto princípov a hodnôt je zárukou aj našej vlastnej bezpečnosti a prosperity.“ – prezidentka SR Zuzana Čaputová
Počiatky novodobej slovenskej diplomacie môžeme datovať do obdobia krátko po Nežnej revolúcii v novembri 1989. Slovensko, ktoré bolo súčasťou vtedajšej Československej socialistickej republiky (od 20. apríla 1990 Česká a Slovenská Federatívna Republika – ČSFR) nedisponovalo vlastným Ministerstvom medzinárodných vzťahov. Už v decembri 1989 vznikol špecializovaný odbor medzinárodných vzťahov Úradu vlády Slovenskej republiky, ktorý získal právomoci podieľať sa na realizácii zahraničnej politiky federácie, či nadväzovať kontakty so zahraničím. O rok neskôr, v decembri 1990 bol prijatý tzv. kompetenčný zákon, ktorý hovoril o prerozdelení kompetencií medzi federáciu a obe republiky. Týmto zákonom získala Slovenská republika priame zapojenie sa do medzinárodného diplomatického priestoru z dôvodu zriadenia samostatného Ministerstva medzinárodných vzťahov. Ako prvý do ministerského kresla zasadol Milan Kňažko. Práve on, ako aj jeho nástupca Pavol Demeš, prevzali budovanie ministerstva a jeho vnútorných štruktúr, rozširovanie kontaktov v zahraničí a zviditeľňovanie Slovenskej republiky nielen v kuloároch medzinárodnej diplomacie. Pavla Demeša po júnových voľbách v roku 1992 vystriedal na poste ministra opäť Milan Kňažko. Posledné mesiace existencie ČSFR sa na ministerstve niesli v znamení strategickej a významnej práce. Tá súvisela s informovaním zahraničných aktérov o pokojnom rozdelení federácie na dve samostatné republiky, ako aj v spojitosti s rokovaniami a mapovaním situácie ohľadom budúcich diplomatických stykov, zriadením diplomatických zastúpení v iných štátoch, či nadobudnutím potrebných poznatkov a možností získania členstva SR v medzinárodných organizáciách na najvyššej úrovni.[1]
Vznikom samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993 sa dovtedajšie Ministerstvo medzinárodných vzťahov stalo ústredným orgánom a inštitúciou štátnej správy – a to pod novým názvom – Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Od tohto momentu ministerstvo disponovalo právomocami na výkon zahraničnej politiky SR.
V prvý deň suverenity sa Slovenská republika stala účastníckym štátom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), čím sa pripojila k dovtedy 51 účastníckym štátom (v súčasnosti ide o 57 štátov Európy, Strednej Ázie a Severnej Ameriky). Vstupom do OBSE Slovenská republika potvrdila svoje smerovanie a podporu rozvoja demokracie, stability, presadzovania kolektívnej bezpečnosti, či zabezpečenia sociálnej spravodlivosti rešpektujúc ľudské práva a základné slobody.[2] 19. januára toho istého roku sa Slovensko stalo aj členskou krajinou Organizácie Spojených národov (OSN). Keďže Slovenská republika aktívne podporuje multilaterálne kooperácie a globálne partnerstvá, OSN sa stala jednou z hlavných pilierov slovenskej diplomacie. SR sa darilo v OSN počas doterajších 30. rokov vo viacerých oblastiach. Medzi popredné úspechy môžeme jednoznačne zaradiť členstvo v Bezpečnostnej rade OSN v rokoch 2006 – 2007, členstvo v Rade OSN pre ľudské práva v rokoch 2008 až 2011, či členstvo v Hospodárskej a sociálnej rade OSN od roku 2010 do 2012. Nemožno vynechať ani zvolenie vtedajšieho ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslava Lajčáka do funkcie predsedu 72. Valného zhromaždenia OSN v 2017 – 2018, čím zastával podľa protokolu najvyššiu funkciu v rámci organizácie.[3] Medzi najvýznamnejšie osobnosti pôsobiace v rozličných štruktúrach OSN neodmysliteľne patria Eduard Kukan, Ján Kubiš, Peter Tomka a ďalší. 30. júna 1993 sa Slovenská republika stala taktiež členom Rady Európy.
Medzi nemenej dôležité a zlomové body môžeme jednoznačne zaradiť vstup Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancie (NATO) 29. marca 2004 a vstup do Európskej únie 1. mája 2004, čo bolo dovtedy de facto jednou z hlavných priorít zahraničnej politiky SR. Práve tieto dva míľniky považuje súčasný poverený minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Káčer za tie najvýznamnejšie úspechy. Tieto členstvá sú podľa jeho slov najlepšou garanciou bezpečnosti, prosperity a stability, a to aj v dnešných časoch.[4]
Ďalším významným krokom bol vstup Slovenskej republiky do schengenského priestoru 21. decembra 2007. Od roku 1999 ide o jednu z podmienok členstva v EÚ. V daný moment tak občania Slovenskej republiky získali právo voľného pohybu medzi členskými štátmi spoločne s Českou republikou, Estónskom, Lotyšskom, Litvou, Maďarskom, Maltou, Poľskom a Slovinskom.[5] Za zmienku stojí taktiež zavedenie eura ako jednotnej meny členských štátov EÚ 1. januára 2009. Slovenská republika je tak súčasťou eurozóny už celých 14 rokov.
Slovenská republika na čele so slovenskou diplomaciou svojimi krokmi počas uplynulých 30. rokov jasne stanovila demokratické a prozápadné smerovanie štátu. Ako člen medzinárodného spoločenstva sa hlási k princípom demokracie, ľudských práv, solidarity a medzinárodného práva. Podporuje mier na celom svete, v ktorom uprednostňuje efektívnu spoluprácu. Ponúka kvalifikovaných ľudí, ktorí reprezentujú záujmy štátu a samotnú republiku. Prostredníctvom agentúry SlovakAid slovenská diplomacia pracuje na rozvojovej spolupráci, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou a nástrojom slovenskej zahraničnej politiky. Práve aj vďaka SlovakAid poskytuje humanitárnu pomoc v Afrike, na Blízkom východe, ale aj na Ukrajine.[6]
Príslušníci Ozbrojených síl SR boli počas 30. rokov súčasťou viac ako 15 misií v Európe, Ázii a Afrike. Slovenské jednotky sú v mierovej misii UNFICYP (Mierové sily OSN pri Cypre) prítomné už 22 rokov. Slovenská republika je taktiež súčasťou najstaršej mierovej misie na svete UNTSO (Dozorná organizácia OSN pre dodržiavanie prímeria) na Blízkom východe. Tu ide predovšetkým o pozorovateľskú činnosť na hraniciach Libanonu a Sýrie s Izraelom, ako aj v Egypte a Jordánsku.[7] Slovensko je taktiež aktívne aj v mierovej operácii v Bosne a Hercegovine. Táto misia je súčasťou stabilizačných cieľov EÚ v regióne západného Balkánu. Ide predovšetkým o bezpečnostnú, sociálno-ekonomickú a v neposlednom rade politickú stabilizáciu Bosny a Hercegoviny.[8] Pod velením NATO sú jednotky od roku 2018 prítomné aj v Lotyšsku, v rámci predsunutej prítomnosti NATO. Ďalej sa Slovenská republika zúčastňuje na misiách v Kosove, Somálsku, Mali, Stredoafrickej republike, Moldavsku, Gruzínsku a ďalších štátoch.[9]
Neoddeliteľnou a významnou súčasťou diplomacie sú taktiež kultúra a šport. Práve prostredníctvom talentovaných a šikovných ľudí sa Slovensko stáva viditeľnejšie a zaujímavejšie pre zahraničie. Môže ísť o známych a svetovo uznávaných umelcov, ich diela či projekty, ale taktiež o športovcov, ktorí reprezentujú Slovensko na tých najvyšších svetových súťažiach. Práve týmto ľuďom patrí veľká vďaka za šírenie dobrého mena SR po celom svete. Na strane druhej sa Slovensko môže pýšiť početnými pamiatkami a krásami, z ktorých mnohé sú zapísané v hmotnom alebo nehmotnom dedičstve UNESCO (Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru). Aj práve preto je potrebné podporovať slovenskú kultúru a šport i naďalej a ešte vo väčšej miere, keďže ide o dôležité nástroje diplomacie a spôsob, ako sa prezentovať vo svete v tom najlepšom svetle. Slovenská diplomacia sa okrem iného snaží podporovať i technologické inovácie, startupy a riešenia na svetovej úrovni.
Toto 30-ročné úsilie slovenskej diplomacie si je možné pripomenúť vo viacerých prebiehajúcich informačných kampaniach a príspevkoch Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. „Misia Slovensko nadväzuje na diplomatickú tradíciu osobností, ako Milan Rastislav Štefánik, ktorého odkaz presahuje hranice našej krajiny. Misia Slovensko je misiou našej diplomacie.“[10]
V súčasnej dobe je Slovenská republika, tak ako aj ďalšie európske štáty, zmietaná vo vlne politického populizmu, šíriaceho sa extrémizmu, dezinformácií a ďalších informačných kampaní. Hlavným dôvodom je konvergencia lokálnych a globálnych kríz a aktuálnej situácie v Európe. Tieto faktory vplývajú na veľkú časť obyvateľstva, dôsledkom čoho klesá dôvera v štátne inštitúcie a politikov. Rastie odmietavý postoj k členstvu Slovenska v NATO, Európskej únii, či pomoci Ukrajine. Takéto viditeľné správanie veľkej časti domáceho publika môže dospieť k ohrozeniu postavenia SR v zahraničí a jej úsilia o budovanie dobrého mena. Slovenská diplomacia, ako aj samotný štát a jeho inštitúcie, sa musia aj z tohto dôvodu pričiňovať o obnovu dôvery, viesť informačné kampane, posilňovať strategickú komunikáciu a aktívne bojovať proti dezinformáciám.
Aj napriek tomu, že Slovenská republika stále prechádza svojím vývojom a disponuje istými neduhmi mladého štátu, pri príležitosti 30. výročia existencie a rovnako tak aj slovenskej diplomacie je jej možné zaželať naďalej úspešné pôsobenie na medzinárodnej pôde, nové spolupráce a úspechy, šírenie dobrého mena a zviditeľňovanie Slovenska v zahraničí predovšetkým v pozitívnom duchu. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR by malo byť silnou a pevnou inštitúciou s kvalifikovanými ľuďmi na správnom mieste, ktorá nie je ovplyvňovaná straníckou politikou.
Zdroje:
DIPLOMACIA.SK. Misia Slovensko . Instagram.com, 3.1. 2023. Dostupné z: https://www.instagram.com/diplomacia.sk/related_profiles/
EUROPARL.EUROPA.EU. Schengen: európsky priestor bez hraníc [online]. Europarl.europa.eu, 2022. Dostupné z: https://www.europarl.europa.eu/news/sk/headlines/security/20190612STO54307/schengen-europsky-priestor-bez-hranic
MOD.GOV.SK. Operácia ALTHEA, Bosna a Hercegovina [online]. Mod.gov.sk, 2022. Dostupné z: https://www.mod.gov.sk/operacia-althea-bosna-a-hercegovina/
MOD.GOV.SK. Zahraničné operácie [online]. Mod.gov.sk. Dostupné z: https://www.mod.gov.sk/zahranicne-operacie/
MZV.SK. Slovensko v OBSE [online]. Mzv.sk, 2022. Dostupné z: https://www.mzv.sk/diplomacia/mdzinarodne-organizacie/slovensko-v-obse
MZV.SK. Slovenská republika a Organizácia Spojených národov (OSN) [online]. Mzv.sk, 2022. Dostupné z: https://www.mzv.sk/diplomacia/medzinarodne-organizacie/slovensko-v-osn/slovensko-v-osn
MZV.SK. Rastislav Káčer: Samostatné Slovensko a jeho diplomacia majú za sebou 30 rokov náročných skúšok, ale aj veľkých úspechov, z ktorých za najvýznamnejšie považujem vstup do EÚ a NATO [online]. Mzv.sk, 2023. Dostupné z: https://www.mzv.sk/pressreleasedetail?p_p_id=sk_mzv_portal_pressrelease_detail_portlet_PressReleaseDetailPortlet&p_p_lifecycle=0&groupId=10182&articleId=15985177
OSSR.VKSOFT.EU. UNTSO – United Nations Truce Supervision Organization [online]. Ossr.vksoft.eu, 2010. Dostupné z: https://ossr.vksoft.eu/misie/untso/
SLOVAKAID.SK. Hlavní aktéri SlovakAid [online]. Slovakaid.sk. Dostupné z: https://slovakaid.sk/hlavni-akteri-slovakaid/
ŠMIHULOVÁ, Dominika. Inštitucionálny rámec vzniku Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky [online]. Pulib.sk. Dostupné z: https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/chovanec3/subor/s4-6.pdf