Rakúske prezidentské voľby (9.10.2022)

(Martin Široký, Sofiia Pryshliak, Tamara Harčariková)

V Rakúskej republike sa 9. októbra 2022 uskutočnili, už po 14. krát prezidentské voľby, ktoré boli pomerne pokojnou záležitosťou – obzvlášť, keďže už od samotného počiatku predvolebných prieskumov signifikantne dominoval na pozícii očakávaného víťaza úradujúci prezident Alexander Van der Bellen. Otázkou zostávalo, či sa mu podarí získať nadpolovičnú väčšinu hlasov v prvom kole, alebo bude nutné, aby sa uskutočnilo aj druhé kolo. Napriek tomu, že mal šesť protikandidátov, ani jeden z nich sa nedokázal dostatočne presadiť, aby súčasnému prezidentovi mohol adekvátne konkurovať. Len málokedy sa predvolebné prieskumy tak výrazne zhodnú na očakávanom víťazovi ako v prípade volieb spolkového prezidenta Rakúska v roku 2022.

Funkčné obdobie spolkového prezidenta je šesť rokov, pričom opätovne môže v nasledujúcich prezidentských voľbách kandidovať už len jedenkrát. Medzi dve základné požiadavky na kandidatúru patrí dosiahnutie veku 35 rokov v deň volieb a splnenie predpokladov voliteľnosti do Národnej rady. Aktívnym volebným právom disponujú všetci občania, ktorí dosiahli vek 16 rokov. Pri voľbe spolkového prezidenta sa územie spolkového štátu člení na deväť krajinských volebných obvodov. Každý federálny štát teda tvorí jeden krajinský volebný obvod.[1]

Dôležitou úlohou prezidenta je reprezentácia štátu navonok. Zastupuje Rakúsko na medzinárodnom poli, uzatvára zmluvy, prijíma i akredituje vyslancov. Vo vzťahu k legislatíve môže zvolať aj rozpustiť Národnú radu, ukončiť jej schôdzu. Popritom potvrdzuje, že spolkové zákony boli prijaté v súlade s ústavou. V kontexte výkonnej moci vymenúva a odvoláva spolkových ministrov. Rovnako podľa ústavy má spolkový prezident úplnú slobodu pri menovaní spolkového kancelára. Pôsobí ako vrchný veliteľ rakúskych ozbrojených síl. Tým, že je jediným predstaviteľom štátu na federálnej úrovni, ktorý je volený priamo občanmi, nadobúda silné postavenie v ústave, pretože má za sebou väčšinu voličov. Je zástupcom hlasu ľudu, avšak prevažne len formálne, pretože jeho právomoci sú vo väčšine právnych aktov pomerne obmedzované ústavou a zákonmi, resp. reálny výkon jeho kompetencií je závislý aj od iných zložiek moci.[2]

Predvolebná kampaň a kandidáti na post prezidenta

Posledné voľby spolkového prezidenta Rakúska sa konali v čase, kedy domáca i medzinárodná politika nezažívali najpokojnejšie chvíle. V predvolebnom diskurze dominovala téma ruskej agresie na Ukrajine, z ktorej plynú aj mnohé ekonomické dôsledky. Ekonomická nestabilita, inflácia a energetická kríza sú sprievodnými javmi tohto konfliktu. Pričlenenie okupovaných území Ukrajiny k Rusku bolo zasa v mnohých častiach sveta (aj v Rakúsku) označované za útok na suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny, ktorý nemôže byť akceptovaný. Daná problematika otvorila na rakúskej domácej pôde otázku súčasnej bezpečnostnej stratégie spolkovej republiky. Témy európskej integrácie, ochrany európskych hodnôt či ochrany hraníc pred masívnou imigráciou zohrávali taktiež kľúčovú rolu v rámci celospoločenskej situácie pred voľbami.

V prezidentských voľbách kandidovalo celkovo sedem osôb. Ako nezávislý kandidát ašpiroval na funkciu prezidenta podnikateľ Heini Staudinger, ktorého hlavnými témami boli sociálna spravodlivosť, otázky chudoby, skutočná demokracia, „hlas pre matku prírodu“ či nezávislosť.[3] Počas pandémie sa Staudinger prezentoval ako odporca proti-covidových opatrení a v súčasnosti ako odporca sankcií proti Rusku.

Kandidátom za malú rakúsku politickú stranu MFG – Österreich Menschen – Freiheit – Grundrechte (Ľud – Sloboda – Základné práva) bol právnik Michael Bruner. Táto strana vznikla ako protest proti pandemickým opatreniam v roku 2021 a v rovnakom duchu sa viedla aj predvolebná kampaň Brunera. Kritika očkovania, obviňovanie médií, politikov aj odborníkov zo zákernosti voči ľuďom boli sprievodným javom jeho prejavov.[4] V kontexte vojny na Ukrajine tvrdil, že ten, kto dodáva zbrane bojujúcej krajine, sa nezaoberá mierovou politikou, ale vojnovým podnecovaním.

Podobne ako predošlí dvaja predstavení kandidáti aj nezávislý Gerald Grosz sa vyjadruje ku kľúčovým otázkam, ktoré ovplyvňujú spoločenské dianie nie len v Rakúsku, ale aj vo svete. Sankcie, ktoré boli zavedené proti Rusku, ničia podľa Grosza rakúsku ekonomiku, sú samovraždou a porušujú neutralitu štátu. „Neutralita chráni občanov našej krajiny aj pred vojenskými konfliktmi. Pretože my sa do takých nepletieme.“[5] Grosz viedol rétoricky ostrú predvolebnú kampaň namierenú proti súčasnému vedeniu štátu, obhajoval vystúpenie z Európskej únie a zastával antiimigračnú politiku. Hovorí: „…existuje len dobro a zlo. A my nechceme tých zlých.“[6] Ide o odmietanie tých, ktorí neakceptujú identitu Rakúska a nechcú sa integrovať. Pri vytváraní sloganu kampane stavil na reprodukciu už jedného svetovo známeho a transformoval ho do podoby „Make Austria Grosz Again“.

Štvrtým uchádzačom o funkciu prezidenta bol právnik a publicista Tassilo Wallentin. Medzi jeho základné otázky predvolebnej kampane patrili zachovanie neutrality, prijímanie hotovostných platieb, bezpečné hranice a moderné právo na azyl. Za najdôležitejšie však považuje potrebu takého spolkového prezidenta, ktorý stojí mimo zastaranej ľavo-pravej schémy alebo etablovanej politiky.[7]

Najmladším kandidátom v prezidentských voľbách bol tridsaťpäťročný Dominik Wlazny, ktorý síce vyštudoval medicínu, no je známy skôr pod umeleckým menom Marco Pogo. Je punk rockovým hudobníkom a okrem toho aj politikom. V roku 2015 založil politickú stranu – tzv. Pivnú stranu (Bier Partei).[8] Wlazneho možno bezpochyby označiť za atypického kandidáta na tak vysokú funkciu. Avšak držiac sa myšlienky „len preto, že má niekto na sebe priliehavý oblek, neznamená to, že je kompetentný,“[9] bol práve on možnou alternatívou voči úradujúcemu prezidentovi Rakúska. Viacerí ho prirovnávajú k Volodymyrovi Zelenskému, ktorý sa zo „zabávača“ pretransformoval na serióznejší politický subjekt.

Osobou kandidujúcou za Stranu slobody (Freiheitliche Partei Österreichs), a popritom najväčším potenciálnym rivalom favorita volieb, bol ombudsman Walter Rosencrantz (od roku 2019 – po súčasnosť). Vo svojej predvolebnej kampani sa venoval najmä aktuálnym témam – kritika vládnej covid politiky, ochrana hraníc pred nelegálnym prisťahovalectvom a importovanou kriminalitou či otázka neutrality.[10] Apeloval aj na vytvorenie politiky proti bohatým a mocným, pričom poukazoval na návrat k tradičným hodnotám. „Vráťme naše Rakúsko!“ bolo jeho výrazným odkazom.

Posledným kandidátom bol Alexander Van der Bellen, úradujúci spolkový prezident Rakúska. Ten sa rozhodol staviť na svoje skúsenosti v službách štátu a prezentovať sa ako dobrá voľba pre Rakúsko na základe predošlej empírie. Sám sa označuje ako „bezpečná voľba v búrlivých časoch,“[11] pretože vládol v dobe či už vnútorných alebo zahraničnopolitických väčších i menších kríz pomerne bezpečne. Aj vďaka svojmu vysokému veku, je vnímaný mnohými ako morálna a otcovská autorita Rakúska. Nie je ani nováčikom na politickej scéne, pretože aj napriek tomu, že sa uchádzal o post prezidenta ako nezávislý, v minulosti bol funkcionárom strany Zelených. 

Výsledky volieb

Pre Rakúsku republiku je už celé dekády charakteristická vysoká účasť voličov vo voľbách. V prezidentských voľbách 2022 podľa oznámenia federálneho volebného orgánu bolo oprávnených voličov vyše 6,4 milióna (6 363 489). Volebná účasť v Rakúsku dosiahla úroveň 65,2 %, čo v prepočte znamená, že svoje hlasy odovzdalo dokopy takmer 4,15 milióna ľudí.[12]

Výsledky rakúskych prezidentských volieb nie sú extrémne prekvapivé a vo veľkej miere sa zhodujú s predvolebnými prieskumami. Ako posledný sa umiestnil kandidát Heinrich Staudinger s výsledkom 1,6 %. Ďalším bol Michael Bruner, ktorý ako politik a predseda strany MFG získal vo voľbách 2,1 %. Gerald Grossz, pravicový politik, získal 5,6 %. Autor kníh, právnik a publicista Tassilo Wallentin, sa pri uchádzaní o prezidentský post dostal na štvrtú priečku s 8,1 %. Dominik Wlazny, najmladší kandidát na prezidenta v histórii Rakúska, získal 8,3 %. Na druhom mieste sa umiestnil Walter Rosencrantz, s výsledkom 17,7 %. Víťazným kandidátom je Alexander Van der Bellen, ktorý obhájil post prezidenta a získal už v prvom kole 56,7 %. .[13] Vzhľadom na túto skutočnosť sa druhé kolo volieb už nemuselo realizovať.

Mandát prezidenta Alexandra Van der Bellena môžeme považovať za značne silný, nakoľko zvíťazil v prvom kole s nadpolovičnou väčšinou a smeruje k svojmu druhému funkčnému obdobiu. Prezidentský sľub skladá pred Spolkovým zhromaždením 26. januára 2023.[14] Naďalej sa chce prezentovať ako zjednotiteľ krajiny podporujúci súdržnosť a jednotu štátu. Celkovo možno povedať, že obhajoba postu hlavy štátu úradujúcim prezidentom naznačuje kontinuitu v rámci fungovania štátu ako doposiaľ. 


Zdroje:

BIER PARTEI.: Erfolgs­Geschichte. [online], [cit. 05/12/2022]. Dostupné na internete: <https://www.bierpartei.eu/politik/erfolgsgeschichte/>.

BUNDESMINISTERIUM FÜR INNERES.: Endgültiges Gesamtergebnis inklusive Verlautbarung der Bundeswahlbehörde. [online], [cit. 05/12/2022]. Dostupné na internete:  <https://www.bmi.gv.at/412/Bundespraesidentenwahlen/Bundespraesidentenwahl_2022/start.aspx>.

BUNDESPRÄSIDENTENWAHLGESETZ.: Gesamte Rechtsvorschrift für Bundespräsidentenwahlgesetz 1971. [online], [cit. 05/12/2022]. Dostupné na internete: <https://www.ris.bka.gv.at/GeltendeFassung.wxe?Abfrage=Bundesnormen&Gesetzesnummer=10000494>.

BUNDESPRÄSIDENT ALEXANDER VAN DER BELLEN.: Rights and Responsibilities of the Federal President. [online], [cit. 05/12/2022]. Dostupné na internete: <https://www.bundespraesident.at/en/index>.

STAUDINGER, H.: Warum ich kandidiere. [online], [cit. 05/12/2022]. Dostupné na internete: <https://heini-praesident.at/#erwarten>.

GINDL, B.: Briefwahlstimmen entscheiden Platz drei. In: news.ORF.at. [online], [cit. 05/12/2022]. Dostupné na internete: <https://orf.at/stories/3288932/>.

GROSZ, G.: Die Neutralität ist keine Mozartkugel! [online], [cit. 05/12/2022]. Dostupné na internete: <https://www.geraldgrosz.at/>.

GROSZ, G.: Respekt vor unserer Identität! [online], [cit. 05/12/2022]. Dostupné na internete: <https://www.geraldgrosz.at/>.

KÖRBER, CH.: Brunner im Wahlkampf. In: news.ORF.at, 29/09/2022. [online], [cit. 05/12/2022]. Dostupné na internete: <https://orf.at/hofburg22/stories/3287315/>.

ROSENKRANZ, W.: Holen wir uns unser Österreich zurück! [online], [cit. 05/12/2022]. Dostupné na internete: <https://walter-rosenkranz.at/>.

VAKAJ, K.: Dominik Wlazny alias Marco Pogo: Punk, Provokateur und Politiker. In: news.at. [online], [cit. 20/12/2022]. Dostupné na internete: <https://www.news.at/a/marco-pogo>.

VAN DER BELLEN, A.: Klarheit schaffen am 9. Oktober. Van der Bellen wählen! [online], [cit. 05/12/2022]. Dostupné na internete: <https://www.vanderbellen.at/vielgeliebtes-oesterreich/>.

WALLENTIN, T.: Offen gesagt. [online], [cit. 05/12/2022]. Dostupné na internete: <https://www.tassilo-wallentin.at/offen-gesagt>.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *