Analýza gréckych parlamentných volieb

(Damián Čarný & Anhelina Patskan & Sára Malecká)

Charakteristika volebného a stranického systému

Dnes si v zastupiteľských demokraciách, akou je aj Helénska republika, svojich zástupcov volí ľud. Títo zástupcovia počas svojho mandátu plnia konkrétne povinnosti a preberajú zodpovednosť podľa pravidiel parlamentu a článkov ústavy.[1]

Ústava Helénskej republiky upravuje voľby, ich konanie či participáciu v niekoľkých článkoch ústavy. Konkrétne článok 38 gréckej ústavy stanovuje zásady práva voliť a práva kandidovať. Články 56 a 67 gréckej ústavy sa venujú zloženiu, právomociam gréckeho parlamentu a samotným voľbám do tohto legislatívneho orgánu.[2]

Články 32 a 34 gréckej ústavy upravujú právomoci a voľby prezidenta Helénskej republiky. Grécka ústava taktiež obsahuje ustanovenia týkajúce sa volieb do miestnych samospráv.[3]

Elektorát parlamentných volieb tvoria všetci občania Grécka, ktorí disponujú právom voliť. Toto právo je udelené osobám, ktoré v najneskôr v deň konania volieb dovŕšili vek 18 rokov, majú právnu spôsobilosť a nie sú predmetom neodvolateľného trestného odsúdenia za závažné trestné činy uvedené v článku 51 odseku 3 ústavy.[4]

Pre uplatnenie hlasovacieho práva musia byť oprávnení voliči zapísaní do volebných zoznamov. Pasívne volebné právo vo voľbách do gréckeho parlamentu je minimálne 25 rokov v deň konania volieb. Vo voľbách do miestnych, regionálnych zastupiteľstiev je to 18 rokov.[5]

Grécko je vo voľbách do parlamentu rozdelené na 59 volebných obvodov, v ktorých sa voliči riadia zásadami volebného procesu. Patria sem zásady ako: univerzálna voľba, rovná voľba, priama voľba či tajná voľba. [6]

V kontexte Grécka možno spomenúť i povinnú voľbu, keďže podľa tejto zásady je výkon práva voliť povinný. Po revízií ústavy v roku 2001 však bolo odstránené ustanovenie, podľa ktorého by mohli byť zákonmi uložené trestné sankcie za nepodieľanie sa na volebnom procese. [7]

V Grécku existujú v podstate dva volebné systémy: väčšinový volebný systém (ten určuje kandidáta/politickú stranu, ktorá získala väčšinu odovzdaných hlasov v jednom volebnom obvode) a systém proporcionálnej reprezentácie (ten prideľuje kreslá volebného obvodu proporcionálne k počtu hlasov, ktoré kandidát/strana obdržala). [8]

Medzi rokmi 1844-1923 sa všeobecné voľby konali na základe väčšinového volebného systému. V tomto období ešte nehovoríme o hlasovacích lístkoch ani zoznamoch, hlasovacie schránky boli v Grécku rozdelené na čiernu pre “nie“ a bielu pre “áno“. Voliči svoje preferencie vyjadrovali pomocou malých železných guľôčok. [9]

Tieto dva systémy sa striedali od roku 1926 až po rok 1956, keď bol definitívne zvolený systém proporcionálnej reprezentácie.[10]

Dnes má grécky parlament 300 členov, ktorí sú volení na 4 roky systémom „posilneného“ pomerného zastúpenia. Z týchto 300 mandátov je 285 pridelených 59 volebným obvodom. 50 z týchto obvodov je viacmandátových a 9 je jednomandátových. [11]

Zvyšných 15 poslancov je volených z celoštátnych straníckych zoznamov a traja z nich musia zastupovať grécku diaspóru. [12]

Mandáty sa stranám prideľujú na základe ich celoštátneho podielu hlasov, za predpokladu, že sa im podarilo dosiahnuť volebnú hranicu 3%. [13]

V roku 2016 bol zrušený systém posilnenej proporcionality, ktorý fungoval od roku 2004. Tento systém zvyšoval počet mandátov víťaznej strany volieb o 50 kresiel s cieľom uľahčiť tak dosahovanie absolútnej väčšiny jednej strany v parlamente.[14]

Tento systém bol nahradený systémom pomerného zastúpenia so zoznamom strán, v rámci ktorého je možné parlamentnú väčšinu jednej strany dosiahnuť len s podielom hlasov najmenej 45%, čo v skutočnosti predstavuje normálnu koaličnú vládu. [15]

Z týchto dôvodov, ako i z dôvodu, že pomerné zastúpenie by spôsobilo politickú nestabilitu bol nový zákon spochybnený a nepodarilo sa mu získať dvojtretinovú väčšinu, ktorú vyžaduje ústava na to, aby bol nový volebný systém uplatnený v nasledujúcich voľbách. [16]

Do roku 2012 bol pre Grécko charakteristický systém dvoch politických strán. Dominantnými stranami boli Nová demokracia (ND) a Panhelénske socialistické hnutie (PASOK). [17]

Z historického hľadiska počas tzv. Tretej Gréckej republiky, ktorá prišla s demokratizáciou v roku 1974, malo Grécko jeden z mála dvojstranových systémov v Európe. Podobne na tom bola i Veľká Británia či Malta. [18]

Dlhá tradícia majoritárstva sa v Grécku pretavila do vzniku jednofarebných vlád a striedania vlády medzi socialistickou stranou PASOK (Panhelénske socialistické hnutie) a konzervatívnou politickou stranou Nová Demokracia. [19]

Rôzne štúdie zaoberajúce sa problematikou gréckeho straníckeho systému v post-autoritárskom období dospeli k záveru, že charakteristickou črtou tohto obdobia je jednorozmerná štruktúra ideologickej oblasti okolo osi pravica-ľavica. [20]

Pri štúdiu gréckej politickej scény je tiež treba si uvedomiť, že táto jednorozmerná oblasť ľavica-pravica väčšinou zachytávala konflikty týkajúce sa socio-politických hodnôt, vzhľadom na neskorú industrializáciu štátu a absenciu klasického rozdelenia medzi pracujúcimi a kapitálom. Dnes grécka politická scéna už nie je jednorozmerná, ale je najlepšie zachytená dvojrozmerným priestorom. [21]

Hlavné charakteristiky politického a straníckeho systému od roku 1974 sa zrútili vypuknutím štátnej krízy v dôsledku štátneho dlhu v roku 2010. V roku 2012 sa zrútil systém dvoch strán,, čo viedlo k fragmentácií gréckeho straníckeho systému. [22]

Medzi rokmi 2012 až 2019 Grécko zažilo obdobie koaličného vládnutia medzi PASOK, Novou Demokraciou a populistickou pravicovou stranou LAOS (2012), nasledovala koalícia PASOK, ND a stredo-ľavej strany Demokratická ľavica (na jeden rok) a napokon koalícia medzi radikálnou ľavicovou stranou SYRIZA a nacionalistickou stranou Nezávislí Gréci – ANEL(2015-2019).[23]

Jednu z dominantných politických strán predstavuje SYRIZA – koalícia radikálnej ľavice, ľavicová demokratická socialistická strana. Bola založená v roku 2004 spojením ľavicových politických strán a hnutí vrátane marxistov, leninistov, socialistov a komunistov, trockistov, maoistov, zelených komunistov a nových ľavicových organizácií.[24]

Toto hnutie sa do svojej finálnej podoby politickej strany pretvorilo v roku 2013. SYRIZA podporuje rozširovanie a posilňovanie sociálneho štátu a vyzýva na boj proti korupcií. Je proti privatizácií vysokoškolského vzdelania, podporuje práva LGBTQ komunity a internacionálny prístup k riešeniu problémov. Napriek podpore európskej integrácie strana podporuje i reformu Európskej Únie (EÚ) ako sociálne spravodlivejšieho, mierového a demokratického zväzu. Lídrom strany je od roku 2008 Alexis Tsipras.[25]

Nová Demokracia je stredopravá politická strana založená v roku 1974, od tohto roku bola ND vo vláde 11-krát. Ide o liberálno-konzervatívnu stranu, ktorá obhajuje zníženie, obmedzenie sociálneho štátu v Grécku, zníženie daní rovnako ako i zníženie vládnych výdavkov a regulácií. Podporuje voľný obchod a privatizáciu verejných služieb. Strana presadzuje reformu trestného súdnictva s cieľom uložiť prísnejšie tresty za násilné trestné činy a je proti manželstvám párov rovnakého pohlavia, adopcií dieťaťa pármi rovnakého pohlavia. Strana podporuje európsku integráciu a na jej čele stojí Kyriakos Mitsotakis. [26]

Zlatý úsvit je pravicovo-extrémistická nacionalistická politická strana. Bola založená v roku 1985 a vzrástla počas Gréckej ekonomickej krízy. Strana zastáva anti-migračné, antikomunistické a nacionalistické presvedčenie. V minulosti bola táto politická strana označená ako zločinecká organizácia, ktorá útočí na imigrantov, členov LGBTQ komunity a ľavicových aktivistov. Lídrom strany je Nikolas Michaloliakos, ktorý sa sám opisuje ako nacionalista a rasista. Strana bola v roku 2020 zakázaná.[27]

Hnutie za zmenu je stredo-ľavá politická aliancia zložená z úspešného stredo-ľavého Panhelenského socialistického hnutia (PASOK) a z iných centristických stredo-ľavých hnutí a strán. Táto aliancia vznikla v roku 2018, a od jej založenia ju opustili už 2 politické strany. PASOK, hlavná strana tejto aliancie bola založená mužom menom Andreas Papandreou.[28]

Hnutie za zmenu podporuje sociálny štát, ale i súkromné vlastníctvo niektorých verejných statkov. Strana je za európsku integráciu a presadzuje progresívnejšiu a ekologickejšiu EÚ. [29]

Komunistická strana Grécka (KKE) bola založená v roku 1918. Napriek tomu, že po väčšinu svojej existencie bola zakázaná ide o jednu z najdôležitejších politických strán gréckeho straníckeho systému. Zohrala kľúčovú úlohu v odboji počas nacistickej okupácie a počas následnej občianskej vojny. KKE bola v parlamente zastúpená počas posledných 45 rokov. Strana sa zasadzuje proti kapitalistickému fungovaniu štátu a aktuálnej štruktúre Európskej Únie (EÚ). Strana presadzuje názor, že Grécko aj ostatné členské štáty by mali vystúpiť z EÚ a zriadiť komunistické štáty. Lídrom strany je Dimitris Koutsoumbas.[30]

Situácia pred voľbami a predvolebná kampaň 

Politickú situáciu vo štáte tvorili mnohé vnútorné a vonkajšie faktory, ktoré zároveň ovplyvňovali všetky aspekty gréckeho politického života a volebné kampane jednotlivých politických strán. V prvom rade je potrebné vyzdvihnúť krátkodobú situáciu so zlými dôsledkami, ktorú spôsobila vlaková nehoda v greckom meste Tempi 1. marca 2023, kde sa zrazili dva osobné vlaky idúce z Atén a v opačnom smere z Larissy a kde podľa oficiálnych údajov zahynulo 57 ľudí vrátane mladých študentov vracajúcich sa z aténskeho karnevalu.[31] Išlo o najväčšiu smrteľnú nehodu v dejinách moderného Grécka a jej ohlas vyvolal šokovú vlnu u budúcich prvovoličov, t. j. mladých ľudí vo veku 17 až 21 rokov. Mnohí mladí Gréci sa vyjadrili, že sa zúčastnia na voľbách alebo úplne zmenia svoj politický kurz, pretože sa im nepáčila politika vtedajšieho premiéra Mitsotakisa kvôli jeho neprepracovanej reforme dopravnej siete a takmer žiadnym opatreniam na jej zlepšenie.[32] Dokonca aj odstúpenie vtedajšieho ministra dopravy a infraštruktúry Konstantinosa Karamanlisa ukázalo, že svoje povinnosti vykonával takmer nedokonale a len potvrdilo povzbudenie mladých. Mitsotakis však na druhej strane ubezpečuje, že bude riešiť aspoň takéto problémy a pomôže rodinám obetí tejto železničnej nehody.[33]  

Pokiaľ ide o ďalšie problémy, Grékov už dlhé roky trápia iné väčšie problémy, ako je napríklad migračná politika, ktorej realizácia neustále naberá na obrátkach. Jedna z posledných udalostí pred voľbami, keď sa pri Piloských ostrovoch prevrátila loď so 750 migrantmi, vyvolala veľký mediálny rozruch, pričom sto štyri migranti z nich boli údajne zachránení a sedemdesiat deviať mŕtvých ľudí boli vytiahnuté z mora, čo sa považovalo, podľa slov jedného z predstaviteľov gréckej pobrežnej stráze Nikosa Alexiou, za jednú z najťažších záchranných operácií v Stredozemnom morí.  Ale je možne konštatovať, že takáto tvrdá migračná politika je charakteristická pre Mitsotakosovu vládu, za čo sa jej dostalo odsúdenia zo strany Európskej únie, ktorá, naopak, ako sa zdá, bojuje skôr za prejav legálnej migrácie, aby sa zaručili životy a bezpečnosť migrantov, než za samotné posilnenie európskych námorných hraníc.[34] Zároveň za všeobecný fakt je možné považovať to, že rastie totiž nielen počet migrujúcich ľudí, ale aj počet prípadov porušovania ľudských práv tých, ktorí potrebujú azyl pre svoju bezpečnosť a život. Porušenia pri prekračovaní hraníc boli zistené nielen zo strany samotných migrantov, ale aj zo strany pohraničnej stráže, a zistené boli aj nedostatočnosť príslušných sociálnych služieb pre tých ľudí, ktorí sa už nachádzajú v mimoriadnom štádiu. Migranti, vnútorne vysídlené osoby aj ochrancovia ľudských práv sú zároveň neustále pod tlakom diskriminácie, prenasledovania a dokonca trestnoprávnej zodpovednosti.

    Existuje aj ďalší dôvod, prečo je migrácia pre Grécko pomerne slabým miestom. Keďže Grécko je stále v procese rokovaní o reformách v rámci spoločného európskeho azylu, tak najnaliehavejšie otázky ešte neboli vyriešené. V nariadení Azylumu sa napríklad navrhuje, aby sa postupy oprávnenosti vykonávali v centrách na vonkajších hraniciach EÚ, ako sú napríklad uzavreté centrá s kontrolovaným prístupom na ostrovoch v Egejskom mori.[35] 

Tesne pred voľbami však opoziční lídri aj vládnuca strana vyjadrovali všetky možné pocity obetiam, od rušenia rôznych predvolebných podujatí a iných významných akcií až po zavedenie trojdňového štátneho smútku za obeťami. Týmto prejavom súcitu chceli nadviazať kontakt s verejnosťou, aby získali požadované hlasy a dosiahli svoje ďalšie ciele. Ale to znamenalo, že žiadna z politických strán sa hlbšie nezaujíma o riešenie otázok migrácie. Takto postupovali  presne aj ďalší významní predstavitelia strán Syriza a PASOK.[36]

Pokiaľ ide o Komunistickú stranu Grécka, líder tejto strany Dimitris Kotsubas ako posledný kritizoval EÚ a kroky vtedajšej gréckej vlády za neutíchajúcu intenzitu represií voči migrantom s nedozernými následkami a za pochovanie Ženevského dohovoru o utečencoch, ktorý mal chrániť ich práva. Ale takúto terajšiu prísnu migračnú politiku však podľa prieskumov verejnej mienky schvaľuje viac ako 80 percent Grékov, pretože, podľa ich mienky, to chráni grécku krajinu pred demografickým útokom Turkov a iných obyvateľov arabských štátov a ich emigračnými cieľmi, ktoré by mali katastrofálne dôsledky s demografickou, sociálnou, hospodárskou a možno aj regionálnou vojenskou krízou.[37]

Ďalšou veľkou obavou Grékov je energetická kríza, ktorá sa týka aj celej Európy. Odkedy Rusko zaútočilo na Ukrajinu a spustilo aktívnu celoeurópsku kampaň na bojkot energie, Grécko začalo kampaň na národnú výrobu energie. Záujem je o ťažbu, dovoz a vývoz zemného plynu a doteraz nevyužívaných uhľovodíkov a o využívanie alternatívnych zdrojov energie, ako je napríklad jadrová energia, v rámci ktorej sa stále diskutuje len o výstavbe prvej gréckej jadrovej elektrárne, a ktorá by zabezpečila cenovo dostupnú a čistú energiu. Vysoké náklady na elektrickú energiu a nadmerná spotreba tepla zo strany domácností a podnikov boli hlavným dôvodom zvýšenia cien za elektrinu. V reakcii na to bolo zo štátneho rozpočtu poskytnutých viac ako 10 miliónov EUR na pokrytie domácich nedoplatkov Grékov za spotrebu a platby za elektrinu. Napriek tomuto krátkodobému cieľu a dlhodobej vízii však grécky plán energetickej obnovy zlyhal a na riešenie tohto dokumentovaného problému veľkého rozsahu musí Grécko zintenzívniť svoje úsilie, aby ho zosúladilo s revidovanou smernicou o energetickej hospodárnosti budov. Ako uvádza Medzinárodná energetická agentúra, inovatívne programy ťažby energie z obnoviteľných zdrojov musia byť od začiatku navrhnuté s osobitnými ustanoveniami pre zraniteľné zdroje energie, t. j. tie, ktoré ešte neboli dôkladne vyťažené a otestované pre všetky národné kvality. Týmto spôsobom by sa mohla účinne riešiť energetická chudoba s mnohými sociálnymi, environmentálnymi a hospodárskymi výhodami na miestnej a regionálnej úrovni.[38]

A posledným bodom je tiež nedotknuteľný bod kampane, ktorý sa týka kritiky popredných politických strán v Grécku sú protikorupčné heslá, a to protikampanské nálady proti stranám ND-SYRIZA-PASOK, ktoré, podľa komunity, ktorá sa vola „Občania Grécka proti korupcii“, sú obvinené z okradnutia ľudí o 15 miliárd eur, ako to odhalil Národný ústav finančného výskumu. A taktiež sú obvinené z prijatí zákonov, ktoré úplne odporujú verejným záujmom občanov. Členovia tejto komunity vyzvali Európsku úniu, aby odstránila bankový kartel a monitorovala odstraňovanie skorumpovanej protiľudovej legislatívy a judikatúry, spätné zrušenie bankových aukcií, spätné vracanie ukradnutých prostriedkov dlžníkom a stíhanie vodcov bankových zločinov.[39]

Čo sa týka prieskumov verejnej mienky, tak tesne pred voľbami sa uskutočnilo ich štýrikrát, ktoré boli z rôznych a nezávislých odborných posudkov a zbierali trochu rozdielne výsledky v kolísaní percent a v kolísaní počtu strán, ktoré by sa dostali do parlamentu. Podľa sčítania hlasov z prvej spoločnosti MARC sa Nová demokracia pohybuje od 39,8 % do 44,2 %, SYRIZA od 17,5 % do 20,9 %, PASOK-KINAL od 10,4 % do 13,2 %, Komunistická strana Grécka od 6,4 % do 8,8 %, Kurz slobody od 3 % do 4,6 %, Grécke riešenie od 3 % do 4,6 % a strana Viťazstvo alebo Victory od 2,4 % do 4 %. Podľa výsledkov prieskumu, ako uviedol generálny riaditeľ spoločnosti MARC Thomas Gerakis, by si Nová demokracia zabezpečila najväčší počet kresiel so 165 mandátmi, SYRIZA by získala 53, PASOK 32, Komunistická strana Grécka 21, Kurz slobody 10 a Victory 9 kresiel.[40]

Spoločnosť Metron Analysis „vidí“ víťazstvo ND s veľkým náskokom vo svojom poslednom prieskume pred voľbami 25. júna, ktorý bol prezentovaný v hlavnom bulletine Mega. Čo sa týka počtu hlasov, Nová demokracia získava 40 %, SYRIZA 20,7 %, PASOK 11,7 %, KKE 7,4 %, Kurz slobody 3,8 %, Victory 3,6 %, Grécke riešenie 3,1 %, zatiaľ čo novo uvedená politická strana MERA 25 – Európsky realistický front odporu získava 2,9 % a Sparťania s 2,8 % zostávajú mimo parlamentu. Pokiaľ ide o rozdelenie mandátov na základe stredných hodnôt odhadov hlasov pre jednotlivé strany, Nová demokracia má 161 mandátov, SYRIZA – 57, PASOK – 32, KKE – 20, Grécke riešenie – 9, Kurz slobody – 10 a Victory – 11.[41]

Dva dni pred voľbami uskutočnila spoločnosť MRB sociologický prieskum špeciálne pre televíziu OPEN NEWS a ukázala takmer podobné výsledky ako dva predchádzajúce prieskumy. Konkrétne Novú demokraciu ako lídra preferuje 36,3 % občanov, zatiaľ čo Syrizu 18 %. Nasleduje PASOK s 10,5%, KKE s 6,7%, Grécke riešenie s 3,4%, Victory s 3,1%, Kurz slobody s 3,5%, MeRA25 s 2,4% a Sparťania s 3 %. Podľa tohto plánu je percentuálny podiel kresiel v parlamente rozdelený takto: 158 kresiel pre ND, 53 pre SYRIZU, 31 pre PASOK, 20 pre KKE, po 10 kresiel pre Kurz slobody a Grécke riešenie a po 9 kresiel pre Victory a Sparťancov.[42]

V scenári rozdelenia kresiel podľa prieskumu GPO uskutočnenému v mene portálu parapolitika.gr., teda najväčšej webovej stránke, zaoberajúcej sa politikou Grécka, kde ND zaznamená 43 %, SYRIZA 17,5 %, PASOK 12,5 %, KKE 7,5 %, Grécke riešenie 4 %, Kurz slobody 3,3 % a Victory 3 %, t. j. z nedeľného hlasovania vzíde parlament siedmich strán, pričom súčet strán, ktoré zostanú mimo parlamentu, bude 9,2 %, Nová demokracia dosiahne silnú nezávislosť s kreslami rozdelenými takto: ND: 163,  SYRIZA: 50, Grécke riešenie: 36, PASOK: 22, KKE: 11, Kurz slobody: 9, Victory: 9.[43]

Preto sme po analýze a výpočtoch štyroch prieskumov uskutočnených niekoľko dní pred voľbami, zistili, že podľa ich výpočtov sa do parlamentu mohlo dostať dokonca 7 politických strán, čo je v rozpore so skutočnými výsledkami s 8 politickými stranami a malými výkyvmi v percentách hlasov medzi hlavnými súpermi v gréckych parlamentných voľbách.

Čo sa týka predvolebnej kampane, po tom, čo sme zistili, ktoré politické strany v Grécku vedú a aké sú ich všeobecné ideológie, možno predvolebné sľuby rozdeliť na dve skupiny, tie s demokratickými hodnotami a tie s komunistickými, socialistickými a anti-europskymi, antidemokratickými, ultranacionalistickými, ultraortodoxnými hodnotami. To znamená, že ak spojiť strany ND – SIROZA – PASOK, tak oni bojujú za zvýšenie investícií a miezd, ekonomický rozvoj a zníženie nezamestnanosti a zadlženia spôsobeného pandémiou Covid-19, konfliktnými stretmi s Tureckom a vojnou na Ukrajine. Taktiež ich plány na zníženie energetickej inflácie im dávajú veľké šance na stabilizáciu v parlamente a realizáciu programov ekonomických reforiem. Medzi ďalšie dôležité témy patrí posilňovanie sociálneho štátu, zlepšovanie verejného zdravotníctva a systému verejného školstva a následná demografická kríza, spojená z odchadzaním mladých do zahraničia na štúdium, sociálna spravodlivosť, zavedenie verejných investicii, pomoc s totálne tvrdou či mäkkou migračnou politikou, podpora interrupcií a LGBT komunity, manželstvá osôb rovnakého pohlavia, environmentálne otázky, prekonanie energetickej krízy ťažbou alternatívnych zdrojov energie a objavenie iných ťažobných odvetví, ktoré predtým neboli v Grécku zavedené alebo široko dostupné, a mnoho ďalších.[44] [45] [46]

Najmä strana Nová demokracia chce zohrať významnú úlohu pri stabilizácii migračnej politiky, pretože pre konzervatívnych liberálov je neprijateľné mať na svojom území multikulturalizmus a predchádzať extrémne ťažkej demografickej situácii.[47] Čo sa týka Syrizy, tá je šetrnejšia v sociálnych, etických, kultúrnych otázkach, no v ekonomických otázkach takmer podobná Novej demokracii.[48] A strana PASOK je zelenšia strana, je to aj usmernená demokratická pokroková strana, ktorá bojuje proti rodovej nespravodlivosti v spoločenskom živote, je za stabilnú mzdu a rovnaké odmeny, má progresívny patriotizmus vo svojom programe atď.[49]

Vice-versa strany od predošlo spominaných, a to sú Komunistická strana Grécka, Sparťania, Kurz slobody, Grécke riešenie a Viťazstvo sú hodnotovo odlišné politické strany, a medzi nimi v prvom rade sa širi heslo proti trom spomínaným stranám, ktoré podľa komunistov či ultranacionalistov výrazne znížili úroveň bezpečnosti Grécka a jej občanov a pokúsili sa zmeniť mieru Grécka prostredníctvom korupcie a iných nezákonných činov tak, aby naďalej trpelo známym dlhom alebo nedostatočnou životnou úrovňou. Hlavným cieľom takýchto strán je preto posilniť národnú obranu proti nelegálnym migrantom ešte tvrdším konaním, nesúhlasiť s európskou politikou, politikou NATO a USA a uprednostňovať spoluprácu s Indiou, Čínou a Ruskom, najmä v energetickej otázke, obmedziť kapitalistické investície, zrovnoprávniť práva ľudí a najmä pracujúcich, zaviesť systém zdravotnej starostlivosti po pandémii, zrušenie sankcií voči Rusku v ekonomických a energetických aspektoch, odpor k umiestneniu armády NATO na území Grécka ako základu imperialistickej vojny, znárodnenie podniku, obnovenie suverenity Veľkého Grécka, t.j. svojich bývalých území, antiglobalizačná politika, podpora pravoslávnej cirkvi alebo ultraorthodoxu, príslušnosť k patriotizmu svojho štátu a rodinným hodnotám, kampaň proti LGBT, stanovy proti potratom, heslá, že eurobyrokracia je totalita atď. Máme teda činenia s úplne inými ambicióznymi výzvami pre občanov Grécka, aby zmenili svoje politické smerovanie.[50] [51] [52] [53] [54]

Čo sa týka nákladov, koľko vynaložili politické strany na svoju reklamnú kampaň na populárnych sociálnych sieťach, ide o 1,4 miliardy eur, čo je mnohonásobne viac ako náklady na kampaň v parlamentných voľbách v roku 2019 a aj spolu s voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2019. Napríklad popredná strana Nová demokracia minula najviac peňazí, takmer polovicu rozpočtu na kampaň, teda približne 830-tisíc eur, z toho 442-tisíc eur na reklamu na Facebooku alebo Meta a 386-tisíc eur na Google.                   Obrazok č.1. Miňanie politických strán[55]

 Na tomto obrázku je možne vidieť celkový graf toho, koľko peňazi každá strana minula. Napríklad, Strana Syriza minula 175 000 eur, respektíve 169 000 eur. PASOK – 34 a 83 tisíc eur. Len Googlu zaplatili komunisti 47-tisíc eur. MEPA25 – 18 a 26-tisíc eur. Kurz slobody 0 eur respektíve 15 tisíc eur atď. Takže pri analýze peňaženiek strán môžeme povedať, že oni veľa financovali na svoje zviditeľné účely kampane, a to sa zohľadnilo len pri kampaniach v priestore Internetu, nehovoriac už o organizovaní mítingov, špeciálnych návštev do obývaných oblastí, kampane televíznych a rozhlasových spoločností atď.

Priebeh, výsledky a dôsledky volieb

V rámci priebehu volieb považujeme za najdôležitejší ukazovateľ bez pochýb volebnú účasť. V júnových voľbách sa volebná účasť vyšplhala na 53,74% čo predstavuje  päť miliónov 273 tisíc oprávnených voličov. V porovnaní s májovými voľbami bol teda zaznamenaný pokles o osem percent a v porovnaní s voľbami z roku 2019 o necelé štyri percentá. Počet neplatných hlasovacích lístkov prekročil hranicu niečo málo cez tridsať tisíc.[56]

V rámci volebných obvodov bola najvyššia účasť v severnej časti hlavného mesta Atény konkrétne necelých šesťdesiattri percent najnižšia zase vo volebnom obvode Florina, kde sa účasť vyšplhala len na tridsaťtri a pol percenta. [57]

Viaceré denníky a agentúry upozorňovali, že priebeh samotných volieb môže narušiť nešťastie v Stredozemnom mori len pár desiatok kilometrov od pobrežia Grécka, ktoré mohlo prameniť zo striktnej migračnej politiky samotného Grécka. Toto nešťastie sa odohralo len necelé dva týždne pred konaním volieb. Rybárska loď preplnená približne sedemstopäťdesiat migrantmi to kapacitne nezvládla a začala sa ponárať. Na palube sa nachádzali primárne migrujúci z Pakistanu, Sýrie či Palestíny. Ponorenie tejto lode skončilo smrťou minimálne sedemdesiatosem ľudí a ďalších stoviek ľudí, ktorí po tejto tragédií ostali nezvestní. Gréckej pobrežnej stráži sa zo Stredozemného mora podarilo vytiahnuť stoosem ľudí. V konečnom dôsledku sa však toto nešťastie neodrazilo na výsledkoch volieb a Gréci tak volili primárne na základe súvislostí s ekonomickou krízou z poslednej dekády.[58] Ďalším aspektom, ktorý ovplyvnil priebeh volieb bolo taktiež už vyššie spomenuté znovuzavedenie bonusových mandátov pre výhernú stranu.[59]

S určitosťou môžeme povedať, že grécke exit-polly sa približovali reálnemu výsledku oveľa viac ako napríklad pri nedávnych voľbách na Slovensku. Taktiež sa exit-polly v Grécku udávajú v rozpätiach výsledku, ktoré daná strana môže dosiahnuť. Pri májových aj júnových voľbách sa tak exit-polly pohybovali presne v číslach, ktoré sme videli aj v konečnom výsledku. Jedinú vážnejšiu anomáliu sme zaznamenali pri prvých voľbách v máji, kedy ľavicovej Syrize exit-polly dávali 23,5 až 27,5% no v konečnom dôsledku strana dosiahla len niečo málo cez 20%. Pri víťaznej strane Nova Demokracia sa však exit-polly v oboch prípadoch vošli do rozpätia percent, ktoré napokon strana aj získala (Máj- 37,5 až 41,5%,výsledné 40,79%/Jún- 40 až 44%, výsledné 40,56%).[60]

         Volieb sa teda zúčastnilo tridsaťdva politických strán a hnutí, čo bolo v porovnaní s májovými voľbami menej o štyri politické subjekty. Nová demokracia  išla do júnových volieb s jasným cieľom a to dosiahnuť výsledok, ktorý im zaručí potrebných 151 kresiel k nadpolovičnej väčšine. Vládna strana tak vylepšila svoj konečný výsledok v porovnaní s májovými voľbami až o dvanásť kresiel na stopäťdesiatosem, vďaka čomu mohla v nasledujúcom období skladať jednofarebnú liberálno-konzervatívnu vládu. Víťazná strana získala 40,56% hlasov, čo predstavovalo konkrétne dva milióny 115 tisíc oprávnených voličov.[61]

Grécky parlament sa tak v tomto volebnom období bude skladať z ôsmych politických subjektov a to konkrétne: sociálno-demokratická strana SYRIZA (17,83%), socialistický PASOK alebo teda Hnutie za zmenu (11,84%), Komunistická strana Grécka (7,69%), krajne-pravicoví Sparťania (4,68%), pravicové Grécke riešenie (4,44%), ďalšie krajne-pravicové Demokraticko-patriotické hnutie-VÍŤAZSTVO (3,70%) a ľavicovo-populistický Kurz slobody (3,17%).[62]

Na druhom mieste sa umiestnila Syriza s necelými osemnástimi percentami, čo jej prinieslo štyridsaťsedem kresiel a v porovnaní s voľbami v máji stratila táto strana až dvadsaťštyri poslaneckých mandátov. Tretie miesto obsadil PASOK s tridsaťdva mandátmi, štvrté patrí Komunistickej strane Grécka s dvadsaťjeden mandátmi, ďalej zhodne po dvanásť kresiel si prerozdelili Sparťania a Grécke riešenie. Strane Víťazstvo a Kurz slobody tak ostalo desať respektíve osem poslaneckých mandátov. [63]

Vznik novej vlády prebiehal po voľbách bez výraznejších problémov. Kyriakos Mitsotakis už po druhý krát zasadol do premiérskeho kresla a hneď deň po voľbách, 26. júna zložil v prezidentskom paláci prísahu a ďalší vládni predstavitelia tak vykonali hneď ďalší deň po premiérovi. Ako sme už vyššie spomenuli, vláda je jednofarebná s dostatočne silným mandátom, skladá sa výhradne z členov Novej Demokracie a momentálne ju tvorí až šesťdesiattri členov. Konkrétne sa skladá z: dvadsaťtri ministrov, tridsaťštyri zástupcov ministrov a štyria náhradníci ministrov. Zaujímavosťou taktiež je že až devätnásť členov vlády predstavujú nevolení zástupcovia teda  technokrati alebo úradníci.[64]

         Čo sa týka domácej politiky, skloňuje sa najmä výrok politológa Yannisa Tsirbasa z aténskej univerzity, ktorý tvrdí, že: „v týchto voľbách sme mohli vidieť najmä ekonomické hlasovanie.“[65] Tsirbas tak narážal primárne na ekonomické opatrenia Mitsotakisovej vlády z predošlého volebného obdobia, ktoré pozitívne ovplyvňujú spoločenskú situáciu po ťažkej finančnej kríze z minulej dekády a taktiež aj po ťažkých časoch z posledných rokov, ktoré spôsobila najmä pandémia koronavírusu. Tsirbas ďalej tvrdí, že občania oceňujú prístup Mitsotakisa, ktorý sa podľa nich výrazne pričinil o ekonomický rast a zníženie nezamestnanosti. Pri zahraničnej politike sa skloňujú najmä otázky vzťahov medzi Gréckom a  Tureckom. Predseda vlády Mitsotakis a zástupca ministra zahraničných vecí Kostas Fragogiannis sa verejne prisľúbili, že budú pokračovať v budovaní pozitívnej agendy medzi týmito štátmi.[66]


Zdroje:

[1] Helenic Parliament : Elections [online]. Helenic Parliament, 2023 [cit. 18/11/2023]. Dostupné na internete: <https://www.hellenicparliament.gr/en/Vouli-ton-Ellinon/To-Politevma/Ekloges//>.

[2] Helenic Parliament : Elections [online]. Helenic Parliament, 2023 [cit. 18/11/2023]. Dostupné na internete: <https://www.hellenicparliament.gr/en/Vouli-ton-Ellinon/To-Politevma/Ekloges//>.

[3] Helenic Parliament : Elections [online]. Helenic Parliament, 2023 [cit. 18/11/2023]. Dostupné na internete: <https://www.hellenicparliament.gr/en/Vouli-ton-Ellinon/To-Politevma/Ekloges//>.

[4] Helenic Parliament : Elections [online]. Helenic Parliament, 2023 [cit. 18/11/2023]. Dostupné na internete: <https://www.hellenicparliament.gr/en/Vouli-ton-Ellinon/To-Politevma/Ekloges//>.

[5] Helenic Parliament : Elections [online]. Helenic Parliament, 2023 [cit. 18/11/2023]. Dostupné na internete: <https://www.hellenicparliament.gr/en/Vouli-ton-Ellinon/To-Politevma/Ekloges//>.

[6] Helenic Parliament : Elections [online]. Helenic Parliament, 2023 [cit. 18/11/2023]. Dostupné na internete: <https://www.hellenicparliament.gr/en/Vouli-ton-Ellinon/To-Politevma/Ekloges//>.

[7] Helenic Parliament : Elections [online]. Helenic Parliament, 2023 [cit. 18/11/2023]. Dostupné na internete: <https://www.hellenicparliament.gr/en/Vouli-ton-Ellinon/To-Politevma/Ekloges//>.

[8] Helenic Parliament : Elections [online]. Helenic Parliament, 2023 [cit. 18/11/2023]. Dostupné na internete: <https://www.hellenicparliament.gr/en/Vouli-ton-Ellinon/To-Politevma/Ekloges//>.

[9] Helenic Parliament : Elections [online]. Helenic Parliament, 2023 [cit. 18/11/2023]. Dostupné na internete: <https://www.hellenicparliament.gr/en/Vouli-ton-Ellinon/To-Politevma/Ekloges//>.

[10] Helenic Parliament : Elections [online]. Helenic Parliament, 2023 [cit. 18/11/2023]. Dostupné na internete: <https://www.hellenicparliament.gr/en/Vouli-ton-Ellinon/To-Politevma/Ekloges//>.

[11] Al Jazeera : Greek elections so far : All you need to know in 400 words [online]. Al Jazeera, 21/05/2023 [cit. 18/11/2023]. Dostupné na internete: <https://www.aljazeera.com/news/2023/5/21/greek-elections-so-far-all-you-need-to-know-in-400-words/>.

[12] Al Jazeera : Greek elections so far : All you need to know in 400 words [online]. Al Jazeera, 21/05/2023 [cit. 18/11/2023]. Dostupné na internete: <https://www.aljazeera.com/news/2023/5/21/greek-elections-so-far-all-you-need-to-know-in-400-words/>.

[13] Al Jazeera : Greek elections so far : All you need to know in 400 words [online]. Al Jazeera, 21/05/2023 [cit. 18/11/2023]. Dostupné na internete: <https://www.aljazeera.com/news/2023/5/21/greek-elections-so-far-all-you-need-to-know-in-400-words/>.

[14] Eftichia Teperoglou : Political parties of Greece – a map of the political landscape [online]. The Friedrich-Ebert-Stiftung (FES), 2023 [cit. 18/11/2023]. Dostupné na internete: < https://athens.fes.de/projekte/political-parties-of-greece/>.

[15] Eftichia Teperoglou : Political parties of Greece – a map of the political landscape [online]. The Friedrich-Ebert-Stiftung (FES), 2023 [cit. 18/11/2023]. Dostupné na internete: < https://athens.fes.de/projekte/political-parties-of-greece/>.

[16] Eftichia Teperoglou : Political parties of Greece – a map of the political landscape [online]. The Friedrich-Ebert-Stiftung (FES), 2023 [cit. 18/11/2023]. Dostupné na internete: < https://athens.fes.de/projekte/political-parties-of-greece/>.

[17] Eftichia Teperoglou : Political parties of Greece – a map of the political landscape [online]. The Friedrich-Ebert-Stiftung (FES), 2023 [cit. 18/11/2023]. Dostupné na internete: < https://athens.fes.de/projekte/political-parties-of-greece/>.

[18] Eftichia Teperoglou : Political parties of Greece – a map of the political landscape [online]. The Friedrich-Ebert-Stiftung (FES), 2023 [cit. 18/11/2023]. Dostupné na internete: < https://athens.fes.de/projekte/political-parties-of-greece/>.

[19] Eftichia Teperoglou : Political parties of Greece – a map of the political landscape [online]. The Friedrich-Ebert-Stiftung (FES), 2023 [cit. 18/11/2023]. Dostupné na internete: < https://athens.fes.de/projekte/political-parties-of-greece/>.

[20] Eftichia Teperoglou : Political parties of Greece – a map of the political landscape [online]. The Friedrich-Ebert-Stiftung (FES), 2023 [cit. 18/11/2023]. Dostupné na internete: < https://athens.fes.de/projekte/political-parties-of-greece/>.

[21] Eftichia Teperoglou : Political parties of Greece – a map of the political landscape [online]. The Friedrich-Ebert-Stiftung (FES), 2023 [cit. 18/11/2023]. Dostupné na internete: < https://athens.fes.de/projekte/political-parties-of-greece/>.

[22] Eftichia Teperoglou : Political parties of Greece – a map of the political landscape [online]. The Friedrich-Ebert-Stiftung (FES), 2023 [cit. 18/11/2023]. Dostupné na internete: < https://athens.fes.de/projekte/political-parties-of-greece/>.

[23] Eftichia Teperoglou : Political parties of Greece – a map of the political landscape [online]. The Friedrich-Ebert-Stiftung (FES), 2023 [cit. 18/11/2023]. Dostupné na internete: < https://athens.fes.de/projekte/political-parties-of-greece/>.

[24] Ilaria Federico, Thomas Bolton : Your guide to the Greek elections [online]. Euronews, 18/05/2023 [cit. 18/11/2023]. Dostupné na internete: < https://www.euronews.com/2023/05/17/your-guide-to-the-greek-elections/>.

[25] Europe Elects : Greece [online]. Europe Elects, 2023 [cit. 18/11/2023]. Dostupné na internete: < https://europeelects.eu/greece/>.

[26] Europe Elects : Greece [online]. Europe Elects, 2023 [cit. 18/11/2023]. Dostupné na internete: < https://europeelects.eu/greece/>.

[27] Europe Elects : Greece [online]. Europe Elects, 2023 [cit. 18/11/2023]. Dostupné na internete: < https://europeelects.eu/greece/>.

[28] Europe Elects : Greece [online]. Europe Elects, 2023 [cit. 18/11/2023]. Dostupné na internete: < https://europeelects.eu/greece/>.

[29] Ilaria Federico, Thomas Bolton : Your guide to the Greek elections [online]. Euronews, 18/05/2023 [cit. 18/11/2023]. Dostupné na internete: < https://www.euronews.com/2023/05/17/your-guide-to-the-greek-elections/>.

[30] Europe Elects : Greece [online]. Europe Elects, 2023 [cit. 18/11/2023]. Dostupné na internete: <https://europeelects.eu/greece/>.

[31] Greece train crash which left 57 dead was „mainly due to tragic human error“, prime minister says [online]. Skynews: 2023 [cit. 2023-12-18]. Dostupné na internete: <https://news.sky.com/story/greece-train-crash-which-left-57-dead-was-mainly-due-to-tragic-human-error-prime-minister-says-12823227>

[32] After Greece’s worst train crash, yoing Greeks rallz for change ahead of elections [online]. NPR (National Public Radio): 2023-03-22 [cit. 2023-12-18]. Dostupné na internete:  <https://www.npr.org/2023/03/22/1164679637/greece-train-collision-young-greeks-protest>

[33] Greek Transport Minister Kostas Karamanlis resigns following train collision tragedy – „As a minimal sign of respect to the memory of the victims“ [online]. Greek City Times: 2023-03-02 [cit. 2023-12-18]. Dostupné na internete: <https://greekcitytimes.com/2023/03/02/kostas-karamanlis-resigns/>

[34] 78 dead after boat with refugees and migrants sinks off Greece [online]. AlJazeera: 2023-06-14 [cit. 2023-12-18]. Dostupné na internete: <https://www.aljazeera.com/news/2023/6/14/seventeen-dead-after-boat-carrying-migrants-capsizes-off-greece>

[35] Migration: Commission and Greece agree joint plan for a new reception centre in Lesvos [online]. European Commission: 2020-12-03 [cit. 2023-12-18]. Dostupné na internete:  <https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/es/ip_20_2287>

[36] Greece declares 3 days of national mourning in wake of deadly train crash [online]. Anadolu Agency: 2023-03-01 [cit. 2023-12-18]. Dostupné na internete: <https://www.aa.com.tr/en/europe/greece-declares-3-days-of-national-mourning-in-wake-of-deadly-train-crash/2834541>

[37] Ομιλία του Δημήτρη Κουτσούμπα στη Λάρισα (Prejav Dimitrisa Koutsoubasa v Larisse) [online]. Oficiálna stránka Komunistickej strány Grécka: 2023-05-05 [cit. 2023-12-18]. Dostupné na internete: <https://www.kke.gr/article/Omilia-toy-Dimitri-Koytsoympa-sti-Larisa/>

[38] METAXA. Kyriaki, Context shots: Unpacking the 2023 General Elections in Greece #3 Greek energz transition at crossroads [online]. Heinrich Böll Stifgtung: Thessaloniki: 2023-05-15 [cit. 2023-12-18]. Dostupné na internete: <https://gr.boell.org/en/media/remote-video/context-shots-unpacking-2023-general-elections-greece-3-greek-energy-transition>

[39] 33-1. ΕΚΛΟΓΕΣ 2023 – ΟΙ ΔΑΝΕΙΟΛΗΠΤΕΣ ΤΙΜΩΡΟΥΝ ΣΤΙΣ ΚΑΛΠΕΣ – ΠΡΩΤΟΒΟΥΛΙΑ ΓΙΑ ΓΕΝΙΚΕΥΜΕΝΗ ΠΡΟΕΚΛΟΓΙΚΗ ΕΚΣΤΡΑΤΕΙΑ ΚΑΤΑ ΤΗΣ ΔΙΑΦΘΟΡΑΣ ( 33-1. Voľby 2023 – dlžnici trestujú vo voľbe – Iniciatíva za všeobecnú volebnú kampaä proti korupcií) [online]. Anti Corruption. gr.: 2023 [cit. 2023-12-18]. Dostupné na internete: <https://anticorruption.gr/33-1-ekloges-2023-oi-daneioliptes-ekdikountai-stis-kalpes/>

[40] Εκλογές 2023 – Οι τέσσερις τελευταίες δημοσκοπήσεις: Από 37,3% έως 45% η ΝΔ – Από 6 έως 8 κόμματα στη Βουλή. Η δημοσκόπηση της Marc. ( Voľby 2023 – posledné štyri prieskumy verejnej mienky: Od 37,3 % do 45 % ND – Od 6 do 8 strán v parlamente. Prieskum od spoločnosti MARC). [online]. Protothema.gr.: 2023-06-23 [cit. 2023-12-18]. Dostupné na internete: https://www.protothema.gr/politics/article/1385329/ekloges-2023-oi-tesseris-teleutaies-dimoskopiseis-apo-373-eos-45-i-nd-apo-6-eos-8-kommata-sti-vouli/

[41] Εκλογές 2023 – Οι τέσσερις τελευταίες δημοσκοπήσεις: Από 37,3% έως 45% η ΝΔ – Από 6 έως 8 κόμματα στη Βουλή. H δημοσκόπηση της Metron Analysis. ( Voľby 2023 – posledné štyri prieskumy verejnej mienky: Od 37,3 % do 45 % ND – Od 6 do 8 strán v parlamente. Prieskum od spoločnosti Metron Analysis). [online]. Protothema.gr.: 2023-06-23 [cit. 2023-12-18]. Dostupné na internete: https://www.protothema.gr/politics/article/1385329/ekloges-2023-oi-tesseris-teleutaies-dimoskopiseis-apo-373-eos-45-i-nd-apo-6-eos-8-kommata-sti-vouli/

[42] Εκλογές 2023 – Οι τέσσερις τελευταίες δημοσκοπήσεις: Από 37,3% έως 45% η ΝΔ – Από 6 έως 8 κόμματα στη Βουλή. Η δημοσκόπηση της MRB. ( Voľby 2023 – posledné štyri prieskumy verejnej mienky: Od 37,3 % do 45 % ND – Od 6 do 8 strán v parlamente. Prieskum od spoločnosti MRB). [online]. Protothema.gr.: 2023-06-23 [cit. 2023-12-18]. Dostupné na internete: https://www.protothema.gr/politics/article/1385329/ekloges-2023-oi-tesseris-teleutaies-dimoskopiseis-apo-373-eos-45-i-nd-apo-6-eos-8-kommata-sti-vouli/

[43] Εκλογές 2023 – Οι τέσσερις τελευταίες δημοσκοπήσεις: Από 37,3% έως 45% η ΝΔ – Από 6 έως 8 κόμματα στη Βουλή. H δημοσκόπηση της GPO. ( Voľby 2023 – posledné štyri prieskumy verejnej mienky: Od 37,3 % do 45 % ND – Od 6 do 8 strán v parlamente. Prieskum od spoločnosti GPO). [online]. Protothema.gr.: 2023-06-23 [cit. 2023-12-18]. Dostupné na internete: <https://www.protothema.gr/politics/article/1385329/ekloges-2023-oi-tesseris-teleutaies-dimoskopiseis-apo-373-eos-45-i-nd-apo-6-eos-8-kommata-sti-vouli/>

[44] Το πρόγραμμά μας (Náš prográm) [online]. Oficiálna stránka strany Nová demokracia: 2023 [cit. 2023-12-18]. Dostupné na internete: <https://nd.gr/ekloges-2023>

[45] Διακήρυξη (Deklarácia) [online]. Oficiálna stránka strany PASOK: 2023 [cit. 2023-12-18]. Dostupné na internete: <https://pasok.gr/diakiryksi/>

[46] Εκλογές 2023: Το κυβερνητικό πρόγραμμα του ΣΥΡΙΖΑ για τις πρώτες 50 ημέρες (Voľby 2023: Vládny program SYRIZA na prvých 50 dní) [online]. Lifo.gr.: 2023-04-28 [cit. 2023-12-18]. Dostupné na internete: <https://www.lifo.gr/now/politics/ekloges-2023-kybernitiko-programma-toy-syriza-gia-tis-protes-50-imeres>

[47] Το πρόγραμμά μας (Náš prográm) [online]. Oficiálna stránka strany Nová demokracia: 2023 [cit. 2023-12-18]. Dostupné z: https://nd.gr/ekloges-2023

[48] Εκλογές 2023: Το κυβερνητικό πρόγραμμα του ΣΥΡΙΖΑ για τις πρώτες 50 ημέρες (Voľby 2023: Vládny program SYRIZA na prvých 50 dní) [online]. Lifo.gr.: 2023-04-28 [cit. 2023-12-18]. Dostupné na internete: <https://www.lifo.gr/now/politics/ekloges-2023-kybernitiko-programma-toy-syriza-gia-tis-protes-50-imeres>

[49] Διακήρυξη (Deklarácia) [online]. Oficiálna stránka strany PASOK: 2023 [cit. 2023-12-18]. Dostupné na internete: <https://pasok.gr/diakiryksi/>

[50] Ομιλία του Δημήτρη Κουτσούμπα στη Λάρισα (Prejav Dimitrisa Koutsoubasa v Larisse) [online]. Oficiálna stránka Komunistickej strány Grécka: 2023-05-05 [cit. 2023-12-18]. Dostupné na internete: <https://www.kke.gr/article/Omilia-toy-Dimitri-Koytsoympa-sti-Larisa/>

[51] Ιδρυτική Διακήρυξη (Zakladajúce vyhlásenie) [online]. Oficiálna stránka strany Sparťania: 2023 [cit. 2023-12-18]. Dostupné na internete: <https://spartiates.gr/idrytiki-diakiryxi>

[52] ΝΙΚΗ – Πολιτική Διακήρυξη ( VÍŤAZSTVO – Politická deklarácia) [online]. Oficiálna stránka strany Viťazstvo: 2023 [cit. 2023-12-18]. Dostupné na internete: <https://www.nikh.gr/i-niki>

[53] ΕΛΛΗΝΙΚΗ ΛΥΣΗ». ΙΔΡΥΤΙΚΗ ΠΟΛΙΤΙΚΗ ΔΙΑΚΗΡΥΞΗ (Grécke riešenie. Zakladajúce politické vyhlásenie) [online]. Oficiálna stránka strany Grécke riešenie: 2023 [cit. 2023-12-18]. Dostupné na internete: <https://elliniki-lisi.gr/idritiki-diakiriksi>

[54] Ιδρυτική Διακήρυξη (Zakladajúce vyhlásenie) [online]. Oficiálna stránka strany Kurz slobody: 2023 [cit. 2023-12-18]. Dostupné na internete: <https://www.plefsieleftherias.gr/idrytiki-diakiryxi/>

[55] Παντοδυναμία της Ν.Δ. στη διαδικτυακή πολιτική διαφήμιση ( Všemohúcnosť N.D. v online politickej reklame) [online]. Efsyn.gr.: 2023-07-01 [cit. 2023-12-18]. Dostupné na internete: <https://www.efsyn.gr/politiki/395972_pantodynamia-tis-nd-sti-diadiktyaki-politiki-diafimisi>

[56] National elections – June 2023. [online], [cit. 21/12/2023]. Dostupné na internete: <https://ekloges.ypes.gr/current/v/home/en/parties/>

[57] Electoral districts. [online], [cit. 21/12/2023]. Dostupné na internete: <https://ekloges.ypes.gr/current/v/home/en/districts/>

[58] Migrant boat disaster in Greece: What we know so far. [online], [cit. 21/12/2023]. Dostupné na internete: <https://news.sky.com/story/migrant-boat-disaster-in-greece-what-we-know-so-far-12903483>

[59] GATOPOULOS, D.: Greek elections a one-horse race after conservatives topple left-wing strongholds. [online], [cit. 21/12/2023]. Dostupné na internete: <https://apnews.com/article/greece-elections-kyriakos-mitsotakis-68ede5199cd79d8ddc956253655d688a>

[60] Exit polls in Greece project landslide win for conservative New Democracy party. [online], [cit. 21/12/2023]. Dostupné na internete: <https://www.timesofisrael.com/exit-polls-in-greece-project-landslide-win-for-conservative-new-democracy-party/>

[61] National elections – June 2023. [online], [cit. 21/12/2023]. Dostupné na internete: <https://ekloges.ypes.gr/current/v/home/en/parties/>

[62] Election for Greek Parliament. [online], [cit. 21/12/2023]. Dostupné na internete: <https://www.electionguide.org/elections/id/4142/>

[63] Election for Greek Parliament. [online], [cit. 21/12/2023]. Dostupné na internete: <https://www.electionguide.org/elections/id/4142/>

[64] TATAROVA, A.: New Greek Government Takes Shape. [online], [cit. 21/12/2023]. Dostupné na internete: <https://www.freiheit.org/new-greek-government-takes-shape>

[65] GATOPOULOS, D.: Greek elections a one-horse race after conservatives topple left-wing strongholds. [online], [cit. 21/12/2023]. Dostupné na internete: <https://apnews.com/article/greece-elections-kyriakos-mitsotakis-68ede5199cd79d8ddc956253655d688a>

[66] MICHALOPOULOS, S.: New Greek government eyes ‘reset’ in relations with Turkey. [online], [cit. 21/12/2023]. Dostupné na internete: <https://www.euractiv.com/section/politics/news/new-greek-government-eyes-reset-in-relations-with-turkey/>

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *