Definícia a artikulácia problémov plurality sexuálnych identít
Proces skúmania hraníc plurality sexuálnych identít je potrebné začať všeobecnejším rámcom, ktorý zadefinuje naše nahliadanie na danú problematiku a vytvorí definičný kontext reality a jej základných súčastí vplývajúcich na rozhodovania jednotlivcov. Tí sú koniec koncov objektom nášho vedeckého bádania, keďže elementárna rozhodovacia možnosť, ktorá sa týka jednoznačne aj oblasti identít, spadá do ich činnosti. Uskutočnenie spomínanej možnosti rozhodnúť sa, je v sociálnom prostredí vyjadrované prostredníctvom druhov komunikácií. Medzi ne zaradzujeme verbálnu komunikáciu, spočívajúcu v dorozumievaní sa jazykom v interpersonálnom styku, kedy jednotlivci môžu takýmto spôsobom vyjadrovať svoje presvedčenie ohľadom diferenciácie sexuálnej identity. Schopnosť tento druh špecifickej inakosti alebo podobnosti voči ostatným členom spoločnosti môžu však jednotliví členovia vyjadriť rovnako prostredníctvom neverbálnej komunikácie, založenej na gestikulácii, mimike, reči tela alebo celkového zovňajšku danej osoby.[1]
Na nami skúmanú problematiku tak môžeme hlavne v súvislosti s verbálnou komunikáciou aplikovať takzvanú generatívnu lingvistiku či gramatiku, ktorej autorom je americký lingvista, kognitívny vedec či filozof Noam Chomsky. Prívlastok generatívna nezískal tento koncept náhodne. Aby sme totiž mohli o gramatike ktoréhokoľvek z jazykov tvrdiť, že popisuje štruktúru daného jazyka, musí byť za jej pomoci možné vytvoriť alebo vygenerovať, z čoho pochádza aj samotný termín, všetky prijateľné vety a zároveň žiadne iné. Daná definícia sa vzťahuje nielen na prirodzené jazyky ako slovenčina či angličtina, ale rovnako aj na formálne jazyky, akým je napríklad jazyk logiky. Spomínané slovo generovať je v tomto prípade možné pochopiť aj ako hľadanie výsledku na základe vstupných informácií. Na tento proces použijeme určité pravidlo, napríklad pri operácii 1+2=3 predstavujú čísla 1 a 2 vstupnú informáciu, znak + vyjadruje pravidlo a číslo 3 výsledok.[2]
Keďže je hlavnou otázkou výskumu samotná existencia možného vyjadrovaného pocitu príslušnosti k jednej z extenzívnych a mnoho pluralitných identít nezostáva nám nič iné, ako nadviazať na Chomského generatívnu gramatiku Platónovou teóriou ideí alebo foriem. Španielsky filozof Eduardo Acín Dal Maschio[3] vysvetľuje tento aj nami anachronický definičný rozpor ako snahu o vyhnutie sa nesprávnej interpretácii Platónovho myslenia. Podľa jeho tvrdenia je dôležité zdôrazniť, že Platón nemyslí ideami plody mysle alebo výsledky našich mentálnych procesov či samotného ega nášho ja. Idey predstavujú skutočné súcna, existujúce nezávisle na tom, či ich niekto vidí alebo si ich myslí. Tu sa dostávame k prvému problému v rámci skúmania plurality sexuálnych identít. Ak totiž jednotlivé extenzívne identity fungujú ako všeobecné predikátory, mala by existovať schopnosť ich vyjadrenia za pomoci vety: „toto je moja identita,“ a taktiež by v platónskej filozofii jestvoval len jeden ich exemplárny príklad.[4] Práve v tomto bode zlyháva test Chomského generatívnej gramatiky, pretože typické rodové označenia ako on, ona, ono či oni nemusia stačiť na správne označenie nekonečnej plurality identít jednotlivcov. Z toho vyplýva nemožnosť vytvorenia všetkých prijateľných viet. A tu pred nami vystáva dôležitá otázka. Je uvedená skutočnosť produktom aplikácie orwellovského newspeaku, ktorého cieľom je eliminácia istých označení za účelom vytvorenia jednotného označenia pre viaceré činnosti, tak ako v slávnom románe?[5] Alebo ide len o výsledok určitého procesu?
Fenomenologicko-ontologický pohľad na slobodu vytvárania pluralitných sexuálnych identít
Na kanál Big Think, ktorý sa zameriava na realizáciu rozhovorov s najväčšími mysliteľmi súčasnosti,[6] bola polroka dozadu pozvaná americká filozofka Judith Butlerová. Ako sama uvádza, v kruhoch oplývajúcich nenávisťou voči myšlienkam týkajúcim sa neobmedzenej plurality sexuálnych či rodových identít, v súčasnosti zosobnených a známych najmä pod pojmom gender, je častokrát uvádzaná ako autorka tejto takzvanej pohromy. Aj napriek tomu sama tvrdí, že má k spomínanému presvedčeniu negatívne stanovisko a odkazuje na jej predchodcov, uznáva svoj výrazný vplyv na danú tematiku, napríklad v súvislosti s jej dielom Trampoty s rodom. Následne sa necháva počuť, že v danej problematike má každý svoju teóriu, pričom jej nezáleží na tom, ktorá z nich je správna a ktorá nie, pretože útok na tento myšlienkový rámec je zároveň útokom na demokraciu. Podľa Butlerovej je tomu tak preto, lebo jednotlivé indivíduá disponujú slobodou umožňujúcou žiť lepší život, počas ktorého môžu byť ľudské telá slobodnejšie vo viacerých aspektoch týkajúcich sa ich sexuálnej či emocionálnej roviny. Ústredným pojmom je tak sloboda.[7]
Fenomenologicko-ontologickej podstate pojmu sloboda sa vo svojom pokuse o fenomenologickú ontológiu venoval český filozof Miloslav Bednář. Ešte pred jej rozborom aplikovaným na nami skúmaný koncept potencionálnych hraníc pluralitných sexuálnych identít je dôležité poznamenať, že nemecký filozof Georg Wilhelm Friedrich Hegel hovoril v súvislosti s vedením a zmyslovou istotou o takzvanom vedení pre ono a vedení pre nás, pričom vedenie pre ono predstavovalo formu vedenia spadajúcu pod vedenie pre nás.[8] V rámci nášho výskumu je tento poznatok určujúci najmä kvôli vedeniu indivídua, ktoré k nemu dospieva aj počas procesu vytvárania nami skúmaných identít. Extrahovaním Heglovej fenomenológie a jej presunutiu späť k fenomenologickej ontológii slobody Miloslava Bednářa sa dostaneme k dôležitej syntéze. Fenomén slobody považuje spomenutý český filozof za vrcholný fenomenologicko-ontologický fenomén. Ten spočíva v pohybe zjavovania sa a ukazovania sa, odohrávajúceho sa v pluralite odkrývajúcich sa poznaní, existujúcich u ľudských indivíduí.[9] Ak teda ide v procese slobodného konania o odkrývanie už existujúcich skutočností, neskôr vyjadrených ako poznaní, mohlo by dôjsť k tomuto procesu aj počas bádania vlastného ja v kontexte sexuálnej identity.
Tu sa dostávame k možnému akceptovaniu myšlienok spojených s pluralitnými sexuálnymi alebo rodovými identitami a ich neohraničiteľnosti. Zámerne práve v tejto časti uvádzame obidve zo skúmateľných identít. Mnoho odborníkov na túto tému by pravdepodobne kritizovalo doterajší obsah našej práce. Dedukujeme tak hlavne preto, že doteraz sme nepristupovali k výraznejšiemu odlišovaniu sexuálnych či rodových identít, čo je pri pohľade na dostupné teórie predstavované jednotlivcom disponujúcim istými neistotami v týchto oblastiach nemožné. Práve im je odporúčané k problémom sexuálnej orientácie, rodovej identity ale aj rodu samotného pristupovať oddelene.[10] No malo by k oddelenému prístupu naozaj dochádzať?
Túto definično-procesnú vadu v prípade sexuálnych a rodových identít konfrontuje aj slovinský filozof a kultúrny teoretik Slavoj Žižek v jeho skúmaní reálna sexuálnej diferencie. Jeho argumenty sú smerované voči už spomínanej Judith Butlerovej a jej tvrdeniam ohľadom vzniku sexuálneho oddelenia na základe štrukturálneho nedostatku voči opačnému pohlaviu, ktoré umožňuje pohlavné sebauvedomenie v živote jednotlivca. Žižek sa stavia voči Butlerovej prizmou svojho učiteľa a psychoanalytika Jacquesa Lacana, kedy na rozdiel od nej nespája sexuálnu diferenciáciu a heterosexuálnu normu, ktorá určuje čo má byť muž alebo žena. Naopak, Lacanovým nahliadaním konštatuje, že sexuálna diferencia je reálna v zmysle toho, že sa nedá správne symbolizovať alebo transportovať do symbolickej formy. Odchýlky od dominantnej sexuálnej identifikácie tu tak neexistujú z dôvodu zlyhania zavedenia heterosexuálnej diferencie ako normy alebo zadefinovania sexuálnej diferencie ako hlavného referenčného bodu. Je to práve medzera medzi reálnou sexuálnou diferenciou a heterosexuálnymi symbolickými normami, ktorá umožňuje ich vznik. Aj napriek tomu, že Žižek následne poukazuje na odlišnosť sexuálnej diferencie a sociálnej konštrukcie genderu, na základe spomínanej tretej medzi priestorovej dimenzie, uvedením tejto formuly do kontextu Hegelovho vedenia pre ono a vedenia pre ja sa dostaneme k nášmu záveru.[11]
Nie je to práve tým, že ona medzera je vyprázdneným priestorom zakrývajúcim totožnosť medzi reálnou sexuálnou diferenciou a heterosexuálnymi symbolickými normami? Je síce pravdou, že tieto dva body stoja na opačných koncoch. No ako v prípade teórie podkovy,[12] ktorej nevyjadrujeme týmto príkladom súhlasné stanovisko, sú protiľahlé konce v najväčšej blízkosti. Istá medzera tu samozrejme reálne existuje a jej výskyt v podobe odlišných sexuálnych identít tu v malej miere jestvoval po celú históriu. Nadmernú početnosť v poslednom období však spôsobuje absentovanie stálej a určitej identity, čím sa stráca v Hegelovom duchu ako vedenie pre ja, tak vedenie pre ono. Tým vzniká vákuum v rámci identity, ktoré môže byť nahradené hocičím, čo vytvára priestor pre nekonečné množstvo fluidných sexuálnych identít. Strata identity môže byť dôsledkom viacerých faktorov, či už ide o zlú sociálnu situáciu alebo aj o individuálnejšie faktory, akými sú poníženie, šikana a podobne. Jazyková neúplnosť, ktorú sme uviedli v predošlej časti však naznačuje, že v tomto konkrétnom prípade nejde o dôsledok istého procesu ale vzniká v nás nepríjemný pocit, že tento exaktný vývoj je skôr niekoho záujmom.
[1] ČERNAJ, T.: Komunikácia – druhy, funkcie a význam komunikácie. [online], [cit. 27/12/2023]. Dostupné na internete: <https://www.euroekonom.sk/marketing/komunikacia/>.
[2] VERSACE, S.: Chomsky. Jazyk, znalosti a svoboda. Praha: Emse Publishing, 2023, s. 18.
[3] EDUARDO ACIN DAL MASCHIO. [online], [cit. 27/12/2023]. Dostupné na internete: <https://www.lavanguardia.com/libros/autores/eduardo-acin-dal-maschio-20105057>.
[4] DAL MASCHIO, E.: Platón. Pravda je jinde. Praha: Emse Publishing, 2022, s. 54-55.
[5] Newspeak. [online], [cit. 27/12/2023]. Dostupné na internete: <https://www.britannica.com/art/newspeak>.
[6] BIG THINK. [online], [cit. 27/12/2023]. Dostupné na internete: <https://bigthink.com/>.
[7] Big Think: Berkeley professor explains gender theory | Judith Butler. [online], [cit. 27/12/2023]. Dostupné na internete: <https://www.youtube.com/watch?v=UD9IOllUR4k>.
[8] BOSÁKOVÁ, K.: Heidegger a Hegelova Fenomenológia ducha. [online], [cit. 27/12/2023]. Dostupné na internete: <https://digilib.phil.muni.cz/sites/default/files/pdf/137298.pdf>.
[9] BEDNÁŘ, M.: Pohyb a řád. pokus o fenomenologickou ontologii. Praha: Togga, 2018, s. 301.
[10] Exploring Your Sexuality: 10 Tips From a Therapist. [online], [cit. 27/12/2023]. Dostupné na internete: <https://www.choosingtherapy.com/exploring-your-sexuality/>.
[11] ŽIŽEK, S.: Nepolapitelný subjekt. Chybějíci střed politické ontologie. Chomutov: L. Marek, 2007, s. 291-293.
[12] WRIGHT, L.: Horseshoe Theory: Why the Radical Left and Right Are the Same. [online], [cit. 27/12/2023]. Dostupné na internete: <https://soapboxie.com/us-politics/horseshoe-theory-political-left-and-right>.
Pridaj komentár