S pojmom „vesmírne vojny“ sa dnes v kontexte politiky nestretávame až tak často, no napriek tomu je to z hľadiska medzinárodných vzťahov a politiky jedna z najdôležitejších futuristických tém, a to práve z dôvodu, že v tomto kontexte v prípade konfliktu sa v ohrození ocitá celý svet. Práve to nás donútilo sa nad touto problematikou zamyslieť, keďže je nevyhnutné v súvislosti s budúcnosťou už teraz čeliť bezpečnostným výzvam, ktoré môžu nastať.
Jednou z prvých a doposiaľ najviac využívaných technológií vo vesmíre sú satelity. Ako je všeobecne známe, prvý do vesmíru vypustený satelit bol Sputnik I. sovietskeho pôvodu, ktorý svoju cestu odštartoval 4. októbra v roku 1957. Odvtedy bolo na obežnú dráhu Zeme umiestnených 12144 objektov obiehajúcich v pravidelných intervaloch a ďalších 4819 objektov vypustených mimo obežnú dráhu Zeme, čo predstavuje takmer 17000 umelých družíc za necelých 66 rokov.[1] Satelity však neplnia len úlohu komunikácie, výskumu alebo meteorológie, ale primárne boli vytvorené z vojenských a strategických dôvodov. Jedným z takýchto dôvodov bolo aj vytvorenie GPS americkou tajnou službou CIA v 70. rokoch minulého storočia. Funkciou tejto vymoženosti bolo poskytnutie presnej a spoľahlivej informácie o polohe a čase pre vojenské operácie. Prvý testovací satelit s novým technickým výdobytkom GPS bol experimentálne vypustený v roku 1978.[2] Ako dnes môžeme pozorovať, je jasné, že tento krok bol “strelou do čierneho“ a do roku 1995 sme na obežnej dráhe Zeme mali už 24 satelitov[3], ktorá zaručovali globálne pokrytie. Signály z týchto satelitov sú zachytávané GPS prijímačmi na povrchu Zeme, ktoré potom vypočítavajú svoju presnú polohu na základe týchto signálov. V kontexte s týmto systémom poznáme aj kauzy týkajúce sa nepresného určovania polohy potom, čo americká vláda predala práva súkromným spoločnostiam na používanie tohto systému. Kvôli bezpečnostným obavám americká vláda znížila presnosť určovania polohy pre komerčných užívateľov, tzv. „selective availibility“, z dôvodov, že nimi vyvinutý systém mohol byť použitý proti nim. Táto šachová partia sa však skončila v roku 2000[4], kedy Bill Clinton podpísal dekrét o zrušení týchto praktík. V európskom ponímaní krok USA naštartoval tvorbu vlastného navigačného systému “Galileo“, aby sme dokázali konkurovať a zároveň fungovať nezávisle od Spojených Štátov.[5] Práve však strach z funkcie GPS ale aj ďalších vesmírnych objektov, či satelitov z dôvodu ich obrovského potenciálu vo vojenskej sfére vyvolalo pobúrenie niektorých medzinárodných aktérov.
To viedlo niekoľko súperov v medzinárodnom priestore na reakciu v podobe ASAT (anti-satellite system). Jeho počiatky sa datujú na prelome 50. a 60. rokov minulého storočia, kedy sa spustili vesmírne preteky USA a ZSSR. Reakcia na Sovietsky Sputnik I. bol raketový systém Bold Orion, ktorý sa spúšťal z lietadla. Na rade bol samozrejme Sovietsky zväz, ktorý vytvoril svoj vlastný systém, známy ako spoluobežný, nakoľko mal imitovať let vedľa satelitov a nakoniec sa v ich blízkosti odpáliť. Počas studenej vojny dochádzalo k prestrelkám v tomto smere a napríklad 13. septembra 1985 USA odpálili raketu, ktorá zničila ich družicový voz, P78-1 Solwind, na obežnej dráhe Zeme. Do súťaže sa neskôr zapojili aj ďalšie veľmoci, predovšetkým Čína v roku 2007, kedy zničila balistickou strelou svoj starý meteorologický satelit a v nedávnej histórii aj India, kedy v roku 2019 tiež zasiahli svoju družicu pomocou rakety nazývanou „Mission Shakti“.[6] V princípe sa medzi sebou prierezom tejto nedlhej histórie odsudzovali ako USA tak aj ZSSR. A to najmä preto, lebo 10. októbra 1967, kedy zmluvnými stranami Kozmickej zmluvy bolo 111 krajín, z ktorých len 23 zmluvu ratifikovalo, boli obe, USA aj ZSSR.[7]
V tejto zmluve sa píše o zákaze umiestňovania zbraní hromadného ničenia na orbit alebo iné nebeské telesá, píše sa aj o tom, že prieskum a využívanie vesmíru sa má vykonávať v záujme všetkých krajín a ľudstva ako takého, ale aj o tom, že jednotlivé štáty sú zodpovedné za škody spôsobené ich vesmírnymi zariadeniami, ale najmä o tom, že sa štáty musia vyhýbať škodlivej kontaminácii vesmíru a nebeských telies.[8] Práve s poslednými dvomi spomenutými artiklami zmluvy môžeme vidieť priamy nesúlad s praxou a praktikami oboch veľmocí počas studenej vojny ale aj z neďalekej histórie, kedy došlo k porušeniu dohody zo strany Indie a Číny, ktorí rovnako zmluvu ratifikovali.
Treba však aj dodať, že s odstupom času a s technologickým pokrokom súvisia aj nové verzie systémov ASAT, konkrétne nekinetické typy, ako sú napríklad lasery namierené na satelity a ich následne oslepenie, či softwarové napadnutie pomocou kybernetických útokov a následne znefunkčnenie alebo minimálne narušenie správneho chodu satelitu.
Ďalšími prvkami kozmických vojen sú rakety a raketové systémy. Parametre kozmických rakiet napĺňajú predovšetkým balistické medzikontinentálne rakety s jadrovými hlavicami pohotovostne pripravené na útok. Za matku balistických rakiet s jadrovým nákladom môžeme považovať raketový systém R-5M sovietskeho pôvodu, ktorá v júni 1956[9] otvorila kapitolu strategických zbraní. Táto raketa dokázala zasiahnuť ciele na vzdialenosť 1200 kilometrov, čo Sovietskemu zväzu dávalo výhodu a prvenstvo v studenej vojne. Rovnako sa táto raketa stala základom pre jej modernejšiu verziu, model R-7 – SS-6 SAPWOOD, ktorá bola začiatkom roku 1960 uvedená ako medzikontinentálna jadrová raketa s doletom až 8500 kilometrov a s presnosťou okolo 3 kilometrov.[10] Samozrejme, USA na seba nenechalo dlho čakať a v roku 1959 vydali svoju raketu s nukleárnou náložou. Model SM-65 Atlas bola ich pýchou a to aj vďaka tomu, že v porovnaní s ruskou raketou R-7 mala dolet dlhší až o 5500 kilometrov, a teda 14000 kilometrov od miesta vzletu s presnosťou zásahu v rádiuse do 1,5 kilometra.[11]
S vývojom a pokrokom sa v spojení s balistickými raketami s nukleárnymi hlavicami vyvinuli stále novšie prototypy rakiet, akými sú v súčasnom Rusku napríklad R-36 (SS-18 Satan)[12], ktorá mimo ničenia pozemských cieľov môže slúžiť aj ako podpora pre ASAT alebo aj RS-24 Yars[13], ktorá dokáže prekonať aj protiraketovú obranu akou je napríklad americká SM-3, ktorá v zásade slúži len na obranné účely pred jadrovou hrozbou, ale tiež môže byť použitá na neutralizáciu hrozieb z vesmíru v podobe špionáže alebo priamom ohrození aj nevojenských súčastí ako napríklad vesmírny odpad, či asteroidy. Tento typ rakety má vo svojom arzenále aj Japonsko. Demonštráciou sily USA v súčasnosti je napríklad raketa Minuteman III (LGM-30G)[14], no s ňou aj nadzvukový bombardér schopný jadrového útoku, B-2 Spirit[15], s funkciou „stealth“, kedy je takmer nemožné ho spozorovať na radare vďaka dokonalému odrážaniu svetla, a teda sa v praxi javí ako neviditeľný.
V kontexte vesmírnych vojen je možné zakomponovať aj energetické zbrane, ktoré využívajú kinetickú energiu projektilov alebo chemické reakcie na vytvorenie účinku. Tieto zbrane častokrát získavajú energiu z elektromagnetických zdrojov alebo laserov a môžu byť pomerne jednoducho umiestnené na obežnej dráhe Zeme. Medzi energetické zbrane môžeme zaradiť napríklad laserové zbrane ako rýchly a efektívny zásah napríklad proti družiciam a bezpilotným lietadlám, či iným vojenským cieľom. Druhými v poradí sú zbrane s mikrovlnným žiarením, čo sa používa predovšetkým na znefunkčnenie elektroniky a komunikačných systémov a navigačných systémov. Na zneškodnenie obranných systémov a útočným mechanizmov s elektronikou sa používajú aj elektromagnetické impulzy. No a v neposlednom rade môžeme medzi kozmické energetické zbrane zaradiť aj zbrane fungujúce na základe častíc, kedy sa využívajú neutróny alebo iné subatomárne častice napríklad na rádioaktívne znečistenie a rovnako ako predošlé dva, neutralizovanie funkcie elektroniky. Tieto zbrane sú zatiaľ vo fáze vývinu, no s dnešnou expanziou a neustálou akceleráciou v technologickom sektore je len otázkou času, kedy sa aj vyššie spomenuté zbrane dostanú do praxe.[16]
Principiálne z dôvodov súčasných kríz a nepokojov v medzinárodnom priestore nám neostáva nič iné, len dúfať, že doktríny vzájomného odstrašovania budú pre každú mocnosť plniť len funkciu pachtenia sa za pokrokom a vylepšením súčasného sveta vo všeobecnom merítku, pretože v prípade, ak niekoho premôžu mocenské chúťky, mohol by nám odoprieť nie len komfort, ale aj to najdôležitejšie čo tu máme a na čom sa spoločnosť buduje – človek a jeho život.
Zdroje:
[1] UNOOSA. Online Index of Objects Launched into Outer Space. [cit. 30.11.2023]. Dostupné na: https://www.unoosa.org/oosa/osoindex/search-ng.jspx#?c=%7B%22filters%22:%5B%5D,%22sortings%22:%5B%7B%22fieldName%22:%22object.launch.dateOfLaunch_s1%22,%22dir%22:%22desc%22%7D,%7B%22fieldName%22:%22object.functionOfSpaceObject_s1%22,%22dir%22:%22asc%22%7D%5D%7D
[2] Postposmo. História gps alebo globálneho polohovacieho systému [cit. 30.11.2023]. Dostupné na: https://www.postposmo.com/sk/hist%C3%B3riu-gps/
[3] Postposmo. História gps alebo globálneho polohovacieho systému [cit. 30.11.2023]. Dostupné na: https://www.postposmo.com/sk/hist%C3%B3riu-gps/
[4] GPS.gov. Selective Availability [cit. 30.11.2023]. Dostupné na: https://www.gps.gov/systems/gps/modernization/sa/
[5] EUSPA. Galileo is the European global satellite-based navigation system [cit. 30.11.2023]. Dostupné na: https://www.euspa.europa.eu/european-space/galileo/What-Galileo
[6] Mark Smith. Anti-satellite weapons: History, types and purpose? [cit. 30.11.2023]. Dostupné na: https://www.space.com/anti-satellite-weapons-asats
[7] Marek Bukovský. Americká politika v novej vesmírnej ére: rámec a možné smery vývoja. Brno, 2022. [cit. 30.11.2023]. Dostupné na: https://is.muni.cz/th/iqgpl/Americka_politika_v_novej_vesmirnej_ere_-_ramec_a_mozne_smery_vyvoja__MUNI__final_.pdf
[8] UNOOSA. (1966). RESOLUTION ADOPTED BY THE GENERAL ASSEMBLY 2222 (XXI). Treaty on Principles Governing the Activities of States in the Exploration and Use of Outer Space, including the Moon and Other Celestial Bodies. Dostupné na: https://www.unoosa.org/oosa/en/ourwork/spacelaw/treaties/outerspacetreaty.html.
[9] ArmadnyMagazin.sk. Pred 67 rokmi vstúpila do služby prvá ruská raketa s jadrovými hlavicami [online]. [cit. 30.11.2023]. Dostupné na: https://admin.armadnymagazin.sk/2023/06/21/pred-67-rokmi-vstupila-sluzby-prva-ruska-raketa-s-jadrovymi-hlavicami/
[10] The R-7 missile [online]. [cit. 30.11.2023]. Dostupné na: https://nuke.fas.org/guide/russia/icbm/r-7.htm#:~:text=The%20R-7%20missile%20became%20the%20first%20Soviet%20intercontinental,the%20nose%20cone%20plus%20warhead%20of%203%20tons.
[11] Missile Threat. The SM-65 Atlas [online]. [cit. 30.11.2023]. Dostupné na: https://missilethreat.csis.org/missile/atlas/#:~:text=The%20SM-65%20Atlas%20was%20an%20intercontinental%2C%20ground-launched%2C%20liquid-fueled%2C,ICBM%20developed%20and%20deployed%20by%20the%20United%20States.
[12] Missile Threat. SS-18 Satan [online]. [cit. 30.11.2023]. Dostupné na: https://missilethreat.csis.org/missile/ss-18/
[13] Missile Threat. RS-24 Yars [online]. [cit. 30.11.2023]. Dostupné na: https://missilethreat.csis.org/missile/rs-24/
[14] Missile Threat. Minuteman III [online]. [cit. 30.11.2023]. Dostupné na: https://missilethreat.csis.org/missile/minuteman-iii/
[15] Military.com. B-2 Spirit [online]. [cit. 30.11.2023]. Dostupné na: https://www.military.com/equipment/b-2-spirit
[16] Jan Grohmann. Energetické neletální zbraně [online]. [cit. 30.11.2023]. Dostupné na: https://www.armadninoviny.cz/energeticke-neletalni-zbrane.html
Pridaj komentár