ÚVODNÁ DEFINÍCIA A TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ KONCEPTOV SOCIÁLNEHO KAPITÁLU A DÔVERY
Žijeme v turbulentných časoch ovplyvnených spoločenskými krízami, ktoré nepriaznivo zasahujú do sfér nášho každodenného života. Hodnotové sféry demokratických princípov, občianskych slobôd a dôvery medzi občanmi, sú ovplyvnené spoločenskou polarizáciou, nepriaznivými dôsledkami globálnej pandémie a rastúcich hrozieb ďalších globálnych kríz v podobe migrácie, vojenských konfliktov a klimatických zmien.
V tejto dynamickosti je nespochybniteľným faktom, že svet okolo nás prechádza rôznymi zmenami a krízami, ktoré rôznorodo dopadajú na každodenný život. Jedným z takýchto fenoménov vo svetle sociologického diskurzu, vývinu spoločenských vied, demokratických spoločností a posunu k porozumeniu nášho spoločenského fungovania, bol kontinuálny vývoj konceptov a sociálnej praxe sociálneho kapitálu a dôvery.
Dôvera je jedným zo základných pilierov našich demokratických režimov a konceptu sociálneho kapitálu. Sociálny kapitál predstavuje analytický koncept sociálnej praxe, vyzdvihujúci spoločenské väzby umožňujúce hodnoty reciprocity, spolunažívania a predovšetkým dôvery.[1] Taktiež, sociálny kapitál a dôvera predstavujú koncepty, ktoré rôznorodo spolutvoria našu spoločnosť. Sociálny kapitál vyzdvihuje cnosti sociálnych väzieb, ktoré spájajú spoločnosť a upevňujú reciprocitu, efektivitu, spolunažívanie a predovšetkým dôveru ; čo v konečnom dôsledku preniká do politickej sféry, kde sa posilňuje dôverčivosť a dôstojnosť demokratických spoločností.[2] Je relevantné usúdiť, že koncept sociálneho kapitálu a faktor dôvery zostáva v spoločenskom živote v dôsledku súčasných okolností ako veľká téma.
Pre kontext tohto článku je nosné sústrediť sa na podmienky pandémie koronavírusu a prostredie Slovenska. Keďže existuje domnienka, že v krajine chýba primeraná úroveň dôvery[3] alebo je možné usúdiť, že slovenská spoločnosť prechádza istou „krízou dôvery“[4] vo svetle rôznych spoločenských transformácií a kríz. Je podstatné zdôrazniť, že v slovenskej akademickej sfére a spoločenskom diskurze absentujú poznatky ohľadom sociálneho kapitálu a jeho významu pre spoločnosť. Tieto spoločenské konštrukty predstavujú kľúčový prvok súdržnosti, blahobytu, stability demokratickej vlády a rôznych hodnôt a noriem v rámci spoločností.[5] Taktiež tieto hodnoty pomáhajú zvládať krízové situácie, akým Slovensko v posledných rokoch čelí v dôsledku politickej polarizácie, korupcie, nestability politického systému a odklonu od fundamentálnych demokratických hodnôt a v neposlednom rade aj v dôsledku nedávnej pandémie koronavírusu.
SOCIÁLNY KAPITÁL A DÔVERA V KONTEXTE SLOVENSKEJ REPUBLIKY A GLOBÁLNEJ PANDÉMIE COVID-19
Z týchto dôvodov je primárny cieľom tohto článku poskytnúť relevantný obraz stavu dôvery a sociálneho kapitálu vplyvom pandémie koronavírusu, ktorá nepochybne zasiahla do našich životov v rôznych spoločenských sférach. Práve táto kríza stavia spoločnosti a tieto koncepty pred nevyspytateľné dôsledky, na čo poukazuje primárny kontext Slovenskej republiky. Ten vďaka historickému kontextu turbulentných udalostí, politickej situácii a istej identite hodnotových postojov nepoukazuje na najlepší status ohľadom dôvery a sociálneho kapitálu.
Pre získanie relevantných výsledkov ohľadom tejto problematiky je dôležité z teoretického pohľadu dôveru rozdeliť na spoločenskú a inštitucionálnu, ako relevantné ukazovatele sociálneho kapitálu, a to najmä v kontexte dopadov rôznorodých kríz. V tomto kontexte je to preskúmané prostredníctvom dostupných empirických dát a sledovaním vývoja počas globálnej pandémie ochorenia COVID-19. Za účelom vykreslenia týchto výsledkov bolo potrebné čerpať a následne znázorniť dostupné dáta z výskumov európskeho výskumu hodnôt (EVS) z roku 2017,[6] projektu Ako sa máte, Slovensko ? zhotovený pomocou sociologického ústavu Slovenskej Akadémie Vied (SAV) v rokoch 2020, 2021 a 2021,[7] a na záver z výskumu svetových hodnôt (WVS) z roku 2022.[8] Sami o sebe tieto výskumy nezachytávajú mieru sociálneho kapitálu, no obsahujú relevantné dáta ohľadom indikátorov podľa ktorých je možné sociálny kapitál definovať. Vravíme najmä o spoločenskej dôvere, a taktiež inštitucionálnej dôvere, podľa ktorých pozorovaných hodnôt môžeme v istej miere vykresliť sociálny kapitál.
HLAVNÉ ZISTENIA, DOPADY A VÝSLEDKY
Dostupné dáta a ich analýza potvrdila dlhodobo pretrvávajúci diskurz Slovenska ako „nedôverčivej krajiny“, alebo krajiny s pretrvávajúcou „krízou dôvery“. Každopádne v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 sa táto situácia ešte väčšmi zhoršila, najmä v kontexte inštitucionálnej dôvery, ktorá dosahuje signifikantne nízke hodnoty. Z týchto zistení môžeme pridať aj odpoveď na mieru sociálneho kapitálu , ktorý je skrz tieto analyzované indikátory taktiež nízky a v rámci pandémie koronavírusu ešte nižší, čo sa relevantne preukázalo na miere dopadov pandémie na životy ľudí a politickú situáciu v krajine.
Môžeme spomenúť najmä rozvrat politickej situácie a excesy najvyšších autorít, ktoré mali túto krízu zmierniť, no bohužiaľ, prispeli k vyššej miere nedôvery, polarizácie, nízkej zaočkovanosti, utiekaniu sa k šíreniu nepravdivým zdrojom informácii, kolapsu zdravotníctva a napokon, k najväčšej kríze, ktorú naša spoločnosť v nedohľadnom čase zažila a jej dopady budú ešte dlho zanechávať negatívne spomienky. Preto je relevantné zhodnotiť a determinovať, že pandémia ochorenia COVID-19 signifikantne ovplyvnila sociálny kapitál skrz nízku dôveru a „vice versa“.
S týmto statusom a obrazom súvisia aj výsledky inštitucionálnej dôvery z dostupných výskumov čo poukázalo na podstatne nízke čísla dôvery v kľúčové inštitúcie ústavného systému čo súvisí s kontextom mocenského systému a kontinuálnou politickou nestabilitou, systémovou korupciou, a taktiež politickou a spoločenskou polarizáciou. Najdôležitejšie je spomenúť primárny kontext pandémie ochorenia COVID-19, ktorá tieto problémy ešte väčšmi prehĺbil a podlomil dôveru v kľúčové inštitúcie (vláda, parlament) a elity (premiér, prezidentka) na najnižšie pozorované hodnoty za posledné roky. Tieto hodnoty jednoznačne našu spoločnosť ohromili a zanechali citeľné dôsledky na ľudských životoch a spoločenskej štruktúre, ktorých zmiernenie je v súvislosti s preukázanou a signifikantne nízkou mierou dôvery a sociálneho kapitálu v nedohľadne.
ZÁVER
Na záver úprimne verím, že tento článok čiastočne prispel k lepšiemu poznaniu tematiky sociálneho kapitálu a dôvery, ktoré aj v súvislosti s pandémiou, klimatickými zmenami a najnovšie vojnou proti Ukrajine a rôznymi geopolitickými, ekonomickými, kybernetickými, klimatickými a humanitnými nástrahami naberajú na svojej dôležitosti pre spoločenský život. Preto bude nevyhnutným krokom v budúcnosti pokračovať v rozširovaní znalostí a skúmaniu týchto konceptov vo svetle týchto fenoménov, ktoré jednoznačne poznačujú naše spoločnosti v rôznych smeroch, no práve vďaka budovaniu sociálneho kapitálu a dôvery môžu byť zmiernené.
Graf č. 1
Percentuálne vyjadrenie dôvery k vybraným inštitúciám na Slovensku prostredníctvom priemerného sčítania všetkých sérii výskumov (celkovo 13) „Ako sa máte, Slovensko ?“ osobitne za rok 2020, 2021 a 2022
Zdroj dát : SAV – Ako sa máte, Slovensko ? : 2020, 2021, 2022 – vlastné spracovanie
Poznámka : V záujme prehľadnosti sú varianty odpovedí na použitej 11 stupňovej „Veľmi dôverujem“ (10) po označenie hodnoty (6) na danej škále označené, ako „Dôvera“, ako aj varianty odpovedí „Vôbec nedôverujem“ (0) po označenie hodnoty (5) na danej škále, ako „Nedôvera“. Zároveň tieto odpovede (0-10), predstavujú súčet 100% respondentov, ktorý sme dosiahli vylúčením odpovede „Neviem posúdiť “ z celkovej reprezentatívnej vzorky.
Zdroje
EVS.: Výskum európskych hodnôt 2017: Integrovaná databáza. [online], [cit. 25/09/2023]. Dostupné na internete : <https://dbk.gesis.org/dbksearch/sdesc2.asp?no=7500&db=e&doi=10.4232/1.13560.>
GAJDOŠ, A., MATHIAS, M., MRVA,M. a RÉVÉSZOVÁ, Z.: Kultúra v štyroch dejstvách. Národné osvetové centrum, 2019.
GREŽO, M., ed. Kríza dôvery: Teória a výskum. IRIS-Vydavateľstvo a tlač s.r.o., 2020.
NEWTON, K.: Trust, social capital, civil society, and democracy. In : International political science review. 22(2)/ 2001, s. 201-214.
PUTNAM, R.: Bowling alone: America’s declining social capital. In :Journal of Democracy. 6(1)/ 1995, s. 65-78.
SLOVENSKÝ ARCHÍV SOCIÁLNYCH DÁT. : Katalóg dát. Slovenská Akadémia Vied (SAV). [online], [cit. 25/09/2023]. Dostupné na internete : <http://sasd.sav.sk/sk/data_katalog.php >
van DER MEER T. W. G., & ZMERLI, S. : The deeply rooted concern with political trust. In : ZMERLI, S., & van DER MEER, T.W.G. (eds.): Handbook on political trust. Edward Elgar Publishing, 2017, s. 1- 19.
WORLD VALUES SURVEY .: World Values Survey Database. World Values Survey Association. [online], [cit. 25/09/2023]. Dostupné na internete : <https://www.worldvaluessurvey.org/WVSDocumentationWV7.jsp>
Pridaj komentár