Politologické okienko arktickej problematiky
Pre laika len nehostinná oblasť za severným polárnym kruhom, no pre politológa priestor, v ktorom sa stretávajú mocenské záujmy jednotlivých aktérov medzinárodných vzťahov – aj takáto je Arktída. Paradoxne, oba významy sú správne a spolu s nimi poznáme ešte niekoľko ďalších, ktoré by sa dali aplikovať pri opise regiónu. Presné vymedzenie pojmu „Arktída“ nebolo doteraz klasifikované, pretože žiadna z internacionálnych definícií nie je právne záväzná a jednoznačne akceptovaná. Rôznorodosť výkladov sa líši v závislosti od množstva perspektív a predsudkov, ktoré majú charakter geografických, vedeckých, politických, kultúrnych a environmentálnych. [1]
Je to práve globálne otepľovanie, ktoré v posledných rokoch spôsobilo, že záujem o Arktídu neustále rastie. Ani nie storočie dozadu bol tento kút Zeme zamrznutý nielen klimaticky, ale aj politicky. Okrem polárnych expedícií a menších vedeckých výskumov nehral v medzinárodných vzťahoch takmer žiadnu úlohu. Svetovú pozornosť si vyslúžil až počas studenej vojny, kedy boli zistené prelomové objavy, že oblasť ukrýva ohromné zdroje nerastných surovín, prevažne ropu a zemný plyn. Od týchto čias začala ľudská činnosť, ktorá je prevažne ekonomického zámeru, v regióne narastať a spôsobila, že sa krehkosť arktického prostredia začala narúšať.
Arktída v kontexte klimatických zmien
Hoci je Arktída jedným z najchladnejším miest, v letných a zimných mesiacoch bojuje s extrémnymi teplotnými rozdielmi. Po krátkych letách, na niektorých miestach s teplotami až +26 °C, nasledujú dlhé mesiace zimy, kedy teplota klesá pod –45 °C. [2] Pre územie bol najteplejší rok 2016, kedy vedecká vládna agentúra Spojených štátov, Národný úrad pre oceány a ovzdušie (National Oceanic and Atmospheric Administration, skr. NOAA), vykonala v poradí už svoju 137-ročnú sériu meraní. Výsledky ukázali, že celosvetovo bola priemerná teplota na povrchu pevniny a oceánu o necelý 1 °C vyššia ako v minulom storočí. Udalosti predchádzal prelom rokov 2015/2016, kedy na Zemi prevládala klimatická odchýlka pod názvom El Niño. Tento jav spôsobuje otepľovanie povrchových vôd a vyskytuje sa v priemere každé dva až sedem rokov. V Arktíde sa vtedy teplota vzduchu zvýšila dvojnásobne, čo potvrdilo, že sa región otepľuje dvakrát rýchlejšie ako zbytok sveta. [3]
Ešte viac sú však alarmujúce zistenia z roku 2021. Arktický monitorovací a hodnotiaci program (Arctic Monitoring and Assessment Programme, skr. AMAP) zverejnil správu uvádzajúcu už trojnásobnú rýchlosť otepľovania. Podľa výskumníkov z tejto organizácie došlo k zlomu v roku 2004, kedy teplota arktického územia prudko vzrástla o 0,6 °C. Dôvod je doteraz neznámy. Ročné otepľovanie odvtedy pokračuje rýchlosťou o 30% vyššou ako v predchádzajúcich desaťročiach. [4] Celkovo ukončila klimatická zmena za severným polárnym kruhom približne dvetisícročné obdobie stáleho ochladzovania. Teploty vzduchu odvtedy prekročili všetky predchádzajúce záznamy od roku 1900.
Graf ukazujúci priemerné teploty vzduchu od roku 1900
Zdroj: https://www.noaa.gov/news-release/arctic-report-card-climate-change-transforming-arctic-into-dramatically-different-state
Medzivládny panel pre zmenu klímy OSN (Intergovernmental Panel on Climate Change, skr. IPCC) vo svojej šiestej hodnotiacej správe z roku 2021 uviedol, že za posledných štyridsať rokov je hlavnou príčinou otepľovania v Arktíde práve vplyv ľudstva a ťažba nerastných surovín. [5] S uvedeným faktorom sa spája aj úbytok ľadovej pokrývky a zvyšovanie hladín morí. Len v posledných dvoch desaťročiach stratila Arktída približne tretinu objemu zimného morského ľadu. Pre nízko položené krajiny a pobrežné komunity to znamená existenčnú hrozbu a nútené odkláňanie sa od tradičného spôsobu života. Najlepším možným riešením sa javí zníženie emisií metánu a oxidu uhličitého, ktoré sa v oblasti uvoľňujú predovšetkým pri ťažbe ropy a zemného plynu. Ak by sa do roku 2050 podarilo dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v kombinácii s okamžitým znížením emisií metánu, pravdepodobnosť zachovania arktického morského ľadu bude takmer o 80% vyššia. [6] To by však zároveň muselo znamenať minimalizovanie ťažby, čo sa v súčasnosti ukazuje ako nerealizovateľné.
Strategický význam regiónu
Následkom klimatickej zmeny je prístup do Arktídy každým rokom ľahší a spolu s ním aj dostupnosť prírodných zdrojov. Z tých je región bohatý na diamanty, zlato, striebro, fosfor a mnohé iné. Dôležité je spomenúť aj vzácne zeminy, ako sú neodým, prazeodým, terbium a dysprózium, ktoré predstavujú kľúč k celosvetovým revolúciám elektrických vozidiel a obnoviteľných zdrojov energie. Okrem iného totiž podporujú technológiu výroby batérií a veterné turbíny. Ako ďalšie v Arktíde možno nájsť nikel, kobalt a platinu, ktoré sú taktiež nevyhnutné pre výrobu áut. Prítomné sú aj stavebné komponenty ako piesok, štrk a drvina. Viacerým zo spomenutých hrozí v budúcnosti nedostatok, preto sa oblasť čoraz viac začína ukazovať ako potencionálna energetická provincia. Najviac sa však územie preslávilo potencionálnymi, zatiaľ ešte neobjavenými, obrovskými ložiskami zemného plynu a ropy, ktoré môžu predstavovať svetové zásoby. [7] Na nájdenie uhľovodíkov už boli preskúmané pobrežné časti Kanady, Ruska a Aljašky. Výsledkom bolo objavenie viac ako štyristo ropných a plynových polí, ktoré sa nachádzajú za severným polárnym kruhom. Možno ich nájsť ako na pevnine, tak i mimo nej. Väčšina území je však ešte stále neprístupná a ich prieskum je riskantný a finančne náročný. Spoločnosti, ktoré majú o ťažbu záujem, musia mať špeciálne navrhnuté ropné zariadenia schopné odolať mínusovým teplotám – najmä v kontexte prekonávania veľkých vzdialeností a nestabilite povrchu. Spolu s nimi je potrebné disponovať s oveľa väčšou škálou náradia v prípade poruchy ako napríklad u tých, ktoré sú využívané na Blízkom východe. Aj preto je cena ropy v arktickom regióne niekoľkonásobne vyššia. [8] Problém ale môže nastať, ak cena klesne. V takomto prípade vysoké náklady, ktoré sú spojené s ťažbou, prevýšia samotnú hodnotu komodity. Spoločnostiam sa neoplatí, aby ich výdavky prevyšovali zisk, preto svoje projekty radšej pozastavia.
Ďalšou strategickou výhodou pre Arktídu je odkrývanie nových lodných trás v Severnom ľadovom oceáne. Redukciou ľadovej pokrývky narastá zvýšený záujem o jej využitie na medzinárodnú plavbu. Už teraz je možné predpokladať, že v budúcnosti pôjde o veľmi frekventované trasy. Prvá, Severovýchodná morská cesta (Northeast Passage, skr. NEP), spája Európu a Áziu a hraničí so severným pobrežím Nórska a Ruska. Druhá, Severozápadná cesta (Northwest Passage, skr. NWP), zase spája Tichý a Atlantický oceán pozdĺž pobrežia Kanady. [9] Ich prejazd závisí od klimatických faktorov a v súčasnosti je možný len v letných mesiacoch. Celoročná splavnosť sa očakáva až okolo roku 2030.
Mapa severných námorných trás
Zdroj: https://www.economist.com/the-economist-explains/2018/09/24/what-is-the-northern-sea-route
Využívanie Severnej polárnej cesty poskytuje mnoho výhod. Sú znížené náklady na prepravu, šetrí sa palivo, a predovšetkým je kratšia vzdialenosť. V porovnaní s tradičnou trasou skrz Suezský prieplav je možné časť cesty v arktických vodách skrátiť a urýchliť až o 40% (cesta medzi Európou a východnou Áziou cez Suezský prieplav je dlhá 21 000 km, cez Severnú polárnu cestu je to len 13 000 km). Priechod trvá približne 25 dní a spotrebuje sa okolo 600 ton paliva, zatiaľ čo v prípade Suezského prieplavu je to o 10 dní dlhšie a o 300 ton paliva viac. Navyše, za využitie Prieplavu je potrebné uhradiť poplatok vo výške 250-tisíc amerických dolárov. [10] Kvôli nepredvídateľnosti ľadových podmienok a väčších vzdialeností prístavov je však plavba Ďalekým severom v súčasnosti ešte stále považovaná za nebezpečnú.
Súčasná situácia v medzinárodných vzťahoch
Niet pochýb, že arktický potenciál je naozaj vysoký. Jednotlivé mocnosti medzi sebou súperia o prvenstvo v tejto oblasti, pričom záujem je primárne ekonomického charakteru. Vzhľadom k súčasnému vývinu medzinárodných vzťahov je arktická politika najzaujímavejšia v prípade troch svetových veľmocí – Spojených štátov amerických, Čínskej ľudovej republiky a Ruskej federácie. Zo všetkých troch spomenutých sa v regióne najviac angažuje Ruská federácia, pre ktorú je Arktída v zahraničnej politike prioritou. Anexia polostrova Krym v roku 2014 a bezdôvodné napadnutie Ukrajiny vo februári 2022 však podkopalo vnímanie Moskvy ako racinálneho partnera na medzinárodnej scéne. Jedným z mála štátov, s ktorým Kremeľ ochotne spolupracuje, je Čína. Momentálne môžeme skonštatovať, že vzťahy týchto dvoch veľmocí vytvárajú flexibilné a strategické partnerstvo. Sankcie uvalené zo strany USA a EÚ na Rusko v roku 2014 a po februári 2022, zahŕňajú prieskum ropy a zemného plynu v Arktíde. Ťažba týchto dvoch komponentov predstavuje viac ako 50% príjmov ruského federálneho rozpočtu. [11] Keďže Ruskej federácii chýba technologický rozvoj na nezávislý výskum ložísk, Čína, ktorá taktiež prejavila záujem o nerastné suroviny, sa predstavila ako ideálny partner. Jej financovanie bolo kľúčové pre hospodársky rozvoj ruskej Arktídy. Niektoré dotácie tvorili až 60% finančných prostriedkov. Na oplátku sa Rusko zaviazalo, že 80% zariadení bude vyrábať v čínskych lodeniciach. [12] Okrem toho, veľmoci spolupracujú aj v technologickej, výskumnej a vojenskej sfére. USA ako západná krajina sú nateraz z konfrontácií vylúčené. V porovnaní s Čínou a Ruskom je ich asertivita vo vzťahu k regiónu najmenšia. Dalo by sa to odôvodniť tým, že Spojené štáty zameriavajú svoju pozornosť na iné oblasti v rámci zahraničnej politiky, zatiaľ čo pre Rusko je Arktída v mocenskej politike prioritou. Na druhej strane, USA svoju pozíciu vnímajú veľmi aktívne a ich úsilím je skôr reagovať na ruskú militarizáciu regiónu nástrojmi, ktoré by napätie pomohli zmierniť, nie posilniť.
Neustála podpora Ruskej federácie má pre Čínu veľký strategický význam. Štátu sa naskytuje jedinečná príležitosť zvyšovať svoju mocenskú dominanciu v regióne. Otázkou však ostáva, ako dlho táto intenzívna spolupráca medzi oboma aktérmi vydrží. Vzťah ČĽR k Arktíde v nás skôr vzbudzuje len dojem strategickej hry, pričom Peking sleduje predovšetkým vlastné záujmy. V súvislosti s aktuálnymi udalosťami musia oba štáty v medzinárodných procesoch postupovať opatrne. V súčasnej dobe dynamického vývoja je však ťažké predpovedať, akým politickým smerom sa bude územie uberať.
Zdroje:
[1] PADRTOVÁ, B.; TRÁVNÍČKOVÁ, Z. Region Arktidy: aspekty politicko- bezpečnostní, ekonomické a vědecko-výzkumné [online]. Apríl 2017. Dostupné na internete: <https://www.dokumenty-iir.cz/DiscussionPapers/DP_Padrtova_Travnickova_Arktida.pdf>.
[2] MARSHALL, T. V zajatí geografie. Bratislava: Premedia, 2015, s. 226. ISBN 978-80-8159-513-4.
[3] NATIONAL OCEANIC AND ATMOSPHERIC ADMINISTRATION. Arctic Report Card: Climate change transforming Arctic into ‘dramatically different state’ [online]. 14 December 2021. Dostupné na internete: <https://www.noaa.gov/news-release/arctic-report-card-climate-change-transforming-arctic-into-dramatically-different-state>.
[4] DESHAYES, P. H. Arctic warming three times faster than the planet, report warns [online]. 20 Máj 2021. Dostupné na internete: <https://phys.org/news/2021-05-arctic-faster-planet.html>.
[5] INTERGOVERNMENTAL PANEL ON CLIMATE CHANGE. IPCC Sixth Assessment Report [online]. 2021. Dostupné na internete: <https://www.ipcc.ch/report/ar6/wg2/>.
[6] ENVIRONMENTAL DEFENSE FUND. The fastest way to save melting sea ice: EDF study [online]. 14 Marec 2022. Dostupné na internete: <https://www.edf.org/article/fastest-way-save-melting-sea-ice-edf-study>.
[7] ROWE, M. Arctic nations are squaring up to exploit the region’s rich natural resources [online]. 12 August 2022. Dostupné na internete: <https://geographical.co.uk/geopolitics/the-world-is-gearing-up-to-mine-the-arctic>.
[8] HOAG, H. Arctic Development Stalls with Tumbling Oil Prices [online]. 22 Január 2016. Dostupné na internete: <https://deeply.thenewhumanitarian.org/arctic/articles/2016/01/22/arctic-development-stalls-with-tumbling-oil-prices>.
[9] IŠTOK, R. Folia Geographica 19. Prešov: Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2012, s. 94. ISSN 1336-6149.
[10] SAFETY 4 SEA. Do you know what the Northern Sea Route is? [online]. 24 Marec 2022. Dostupné na internete: <https://safety4sea.com/cm-do-you-know-what-northern-sea-route-is/>.
[11] ARCTIC COUNCIL. The Russian Federation [online]. 2021. Dostupné na internete: <https://arctic-council.org/about/states/russian-federation/>.
[12] CLINGENDAEL. Presence before power: why China became a near-Arctic state [online]. Jún 2020. Dostupné na internete: <https://www.clingendael.org/pub/2020/presence-before-power/2-presence-before-power-why-china-became-a-near-arctic-state/>.
Pridaj komentár