Demokracia je pojem, ktorý v spoločnosti existuje už od nepamäti. Jeho prvé počiatky siahajú do dôb starovekého Grécka, kedy vznikli základy demokratického spravovania obcí. Od tých čas sa mnohí filozofi akými boli Herodotos, Platón, Aristoteles, John Locke a mnoho ďalších usilovali definovať, čo v skutočnosti demokracia znamená. V dnešnej dobe demokracia je jedným z najpoužívanejších pojmov na označenie politických systémov jednotlivých štátov. Systémy, na ktorých vznikali nové štáty sa väčšinou označovali ako demokratické, bez ohľadu na to, že ešte nebola presná definícia demokracie. V minulosti existovali len nejasné definície demokracie, ktoré zadefinovali demokrati a vzťahovali sa na územie, na ktorom žili daní autori demokracie žili. V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že demokracia nie je niečo univerzálne, ale neustále sa vyvíja a prispôsobuje sa aktuálnym výzvam vo svete. Neexistuje ucelená definícia demokracie, ktorú by každý akceptoval. Aj z toho dôvodu v dnešnej dobe je demokracia medzi ľuďmi vnímaná rôznorodo, väčšina ľudí ju chápe ako prejav slobody, voľnosti, rovnosti, ale aj zodpovednosti. Vo svete existujú aj odporcovia demokracie, ktorí zámerne skresľujú alebo používajú nejasné a vágne definície tohto pojmy, čím otvárajú priestor na jeho zneužitie a ohrozujú hodnoty, ktoré demokracia predstavuje. Výsledkom je, že mnohé politické systémy, ktoré sa navonok predstavujú, že sú demokratické sa v skutočnosti odkláňajú od princípoch, na ktorých demokracia stojí. Práve na to v knihe Teória demokracie presnejšie v kapitole Môže byť demokraciou akýkoľvek systém? Giovani Sartori upozorňuje a tvrdí, že ak nebude existovať presná a jasná definícia demokracie, bude to viesť k tomu, že tento pojem stratí svoj zmysel a stane sa prázdnym symbolom, ktorý si každý vysvetlí podľa seba. Ak by sa demokracia stala prázdnym symbolom bez jasného významu, už by nemohla rozlišovať medzi spravodlivými a nespravodlivými režimami. Politickí aktéri by si tento pojem prispôsobili, aby čo najlepšie slúžil im záujmom. Na to sa snaží Sartori poukázať a tvrdí, že demokracia nemôže byť akýkoľvek systém a nemôže zahŕňať čokoľvek. Z toho dôvodu si položme otázku, či môže nedostatočná definícia demokracie predstavovať riziko pre stabilitu a fungovanie spoločnosti?
„Sartori pojem demokracia označil za vágny a môže mať mnoho aspektov. Chybné predstavy o demokracií vedú ku skaze.“[1] Giovani si začínal uvedomovať, že demokracia nie je jednoznačne definovaná a často je používaná v rôznych kontextoch s rôznymi významami. Takto označovaná demokracia môže byť aj následkom toho, že keďže pojem demokracia existuje od 5 storočia pred našim letopočtom snažilo sa ju definovať niekoľko autorov, ktorý ju vnímali každý inak a jej definíciu prispôsobili, dobe v ktorej žili. Vzhľadom na to, že sa demokracia prispôsobuje zmenám, je potrebné si uvedomiť, že súčasnú demokraciu
nemôžeme vnímať tak, ako ju vnímali ľudia pred niekoľkými tisíckami rokov. Odvtedy sa musela adaptovať na rôzne výzvy, ktorým čelil svet, či už to bol technologický pokrok alebo globalizácia. Aj z toho dôvodu je demokracia v súčasnosti vnímaná nejednoznačne a častokrát dochádza aj k zneužitiu tohto pojmu, kedy sú niektoré politické režimy, ktoré len na oko plnia demokratické kritéria prezentované ako demokratické. Sartori poukazuje na zneužitie pojmu demokracia, ktoré vedie k vzniku autoritárskych praktík zamieňajúcich sa za tie demokratické. Tak ako tvrdil Orwell, ktorého Sartori cituje „Obhajcovia hociktorého typu režimu tvrdia, že je demokraciou a obávajú sa, že by museli toto slovo prestať používať, ak by sa precizovalo a spojilo s určitým významom“[2]
Aj v súčasnosti existujú režimy, ktoré sa toho obávajú a hoci majú znaky slobodnej voľby, ako je to v demokratických systémoch na pozadí existujú obmedzenie práv a slobôd občanov. Najlepším príkladom je Rusko a Turecko. Rusko sa snaží byť navonok prezentované u okolitých krajín, ako demokracia, ale vo vnútri štátu to tak nie je. Za vlády Putina sa ruská politika pritvrdila a z demokracie prešla k režimu autokracie s niektorými fašistickými črtami. Mnohí analytici Rusko za vlády Putina vykresľujú ako nedemokratickú krajinu poukazujú na to, že voľby sú zmanipulované. „Posledné prezidentské voľby boli podľa mnohých analytikov, ale aj podľa Golosu ruského nezávislého hnutia, ktoré monitorovalo dodržiavanie práv voličov a občanov boli považované za najpodvodnejšie v dejinách krajiny. Poukazovali na to ako sa porušujú základné ľudské práva, akými bolo predovšetkým slobodné právo voľby, považované za základný princíp demokracie. Golos priblížil, že v niektorých regiónoch vojaci kontrolovali prejav vôle voličov a trestali ich za nesprávne nápisy na hlasovacích lístkoch alebo za nesprávny čas príchodu do volebnej miestnosti.“[3] Okrem iného objavili sa informácie, že opozícia v krajine čelí obmedzeniam, v krajine existuje cenzúra médií a je obmedzený slobodný prejav, práve to podkopáva základné princípy demokracie. Je práve toto naozaj demokratické a ak nie prečo sa Rusko označuje ako demokratická krajina. Práve tu vidíme tu nedostatočnú definíciu demokracie, ktorú si jednotlivé národy vysvetľujú podľa seba a využívajú vo svoj prospech. Druhá krajina, ktorá sa navonok prezentuje ako demokratická je Turecko. „Mnohí novinári a odborníci na politiku túto krajinu označujú ako autokraciou, ktorá sa skrýva za demokratickou fasádou. Za vlády Erdogana a jeho strany Strana spravodlivosti a rozvoja sa Turecko stalo krajinou, kde sú pravidelne porušované základné práva a slobody, kritika a nesúhlas sú považované za zločin, ale aj napriek tomu si Turecko snaží udržiavať imidž demokratického režimu. Hoci sa v krajine organizujú voľby, sú sprevádzané zastrašovaním opozície, cenzúrou a manipuláciou médií. Opozícia tu nikdy nebola bez vážnych obmedzení, prekážok a problémov. Turecko sa posúva k autoritárskej forma vlády a Erdogan získava rozsiahlu moc.“[4] Aj napriek tomu je Turecko nazývané demokraciu, čo je v prvom rade dôsledkom nepresnej definície demokracie. Tieto 2 krajiny najlepšie ilustrujú, že absencia jasnej definície demokracie umožňuje demokratické princípy prispôsobiť si vlastným záujmom, čo má negatívne dopady na celú spoločnosť. Z tohto dôvodu je potrebné vytvoriť aj kritéria, ktoré by boli základom pre hodnotenie akéhokoľvek politického systému. Bez kritérií by sa len ťažko dalo určiť, či je daný politický systém demokraciou, Sartori v knihe tvrdí, že bez jasnej definície demokracie neexistujú ani kritéria, ktoré by nám pomohli posúdiť, či sa jedná o demokratický alebo nedemokratický systém. Ak by nebola presne definovaná demokracia a jej základné kritéria, politické elity by mohli manipulovať s týmto pojmom, aby ospravedlňovali ich autoritárske praktiky. Okrem iného nejasná definícia demokracie môže mať za následok zníženie občianskej angažovanosti. Občania, ktorí nevidia rozdiely medzi demokratickými a nedemokratickými režimami, môžu stratiť záujem o politiku a participáciu v demokratických procesoch. Bez jasne stanovených kritérií a pravidiel by politická súťaž bola anarchickou a rôzne skupiny by mali rôzne predstavy o tom, čo znamená demokracia, môže to viesť do konfliktov a napätí medzi rôznymi politickými aktérmi a destabilizuje sa politický systém. Aj politické inštitúcie ako sú súdy si vyžadujú stabilný rámec, aby mohli fungovať. Bez jasnej definície demokracie by tieto inštitúcie mohli byť oslabené. Občania by mohli stratiť vieru v tieto inštitúcie. Ak sa občania nebudú zapájať do politického procesu znížila by sa ich ochota participovať na voľbách, angažovať sa v občianskych iniciatívach alebo obhajovať svoje práva.
Sartori v kapitole Môže byť demokraciou ktorýkoľvek systém? tvrdí, že nie je dôležité že prečo, ale aj ako by sme mali definovať demokraciu. „ Giovani tvrdí, že slovo demokracia nevystihuje vec demokracie. Slovu sa nemôžeme vyhnúť, ani ho zmeniť a hovoriť namiesto demokracia napríklad polyarchia. Musíme mať na zreteli, že termín demokracia smeruje k preskriptívnej definícií a musíme hľadať aj jej deskriptívnu definíciu “ 5Pri definovaní demokracie sa nemáme zameriavať len na ideálne demokratické princípy a hodnoty, ale dôležité je popísať, čo demokracia znamená v praxi, ako bude fungovať v rôznych kultúrnych kontextoch. Práve to je v súčasnosti problém, existujú základné princípy demokracie, ako sú voľby, sloboda, rovnosť, ale chýba tá deskriptívna stránka. Aby sme mohli chrániť demokratické hodnoty musia existovať preskriptívne a deskriptívne aspekty demokracie. Ak
bude chýbať hoci len jeden z týchto aspektov, môže to viesť k deformácií demokracie v záujme jednotlivých krajín, ktoré sa navonok prezentujú ako demokratické.
Na príklade Ruska a Turecka som poukázal to, čoho sa Sartori obáva, že „ak nebude jasne definovaná demokracia stane sa len slovnou pascou “, ktorá stratí svoj skutočný obsah a význam a bude slúžiť len na legitimizáciu autoritárskych režimov a praktik, ako to je v súčasnosti v Turecku a v Rusku. Mali by sme sa čím skôr zamerať na vytvorenie univerzálnej definície demokracie, ktorá by bola aplikovateľná vo všetkých krajinách a odolná voči manipulácií. Hlavným cieľom definovania demokracie by malo byť, aby demokracia nebola len prázdnym pojmom, ako to tvrdí Sartori, ale aby bola zárukou spravodlivosti a participácie občanov na vládnutí.
Zdroje:
[1] Sartori, G.: Teória demokracie Archa, 1993. s. 5
[2] Sartori, G.: Teória demokracie Archa, 1993. s. 6
[3] Golos: prezidentské voľby v Rusku boli najpodvodnejšie v dejinách krajiny. [online] [cit. 15/10/2024]. Dostupné na internete:,https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/703527-golos-prezidentske-volby-v-rusku-boli-najpodvodnejsie-v-dejinach-krajiny/
[4] Autocracy behind a democratic fecade: the political regime in Turkey. [online] [cit. 15/10/2024]. Dostupné na internete:https://www.civicus.org/index.php/re-imagining-democracy/stories-from-the-frontlines/3529-autocracy-behind-a-democratic-facade-the-political-regime-in-turkey
[5] Sartori, G.: Teória demokracie Archa, 1993 s.15
Pridaj komentár