Úvod
John Stuart Mill bol významný anglický filozof a predstaviteľ utilitarianizmu, teda eticko-politickej teórie z lat. slova utilitias, ktorá v svojej podstate zastáva zabezpečenie absolútneho šťastia čo najväčšiemu počtu obyvateľov. V svojom diele O Slobode sa zaoberá najmä otázkou osobnej slobody, ktorej dôležitosť adresovania prichádza s vstúpením do civilizovanejšieho stavu vývoja ľudstva. J.S. Mill zastáva individuálny aspekt slobody s podporou absolútnej slobody myslenia a vyjadrovania jednotlivca a jeho myslenie obhajuje liberálne hodnoty. Na druhej strane stojí ďalší významný filozof, tentokrát z Francúzska. Charles Fourier, autor diela Veľká Metamorfóza, bol prívržencom sociálnych teórií s utopistickým usporiadaním spoločnosti, kde hlavnú úlohu zastávajú komunitné jednotky falanstéry. Vďaka komunitným jednotkám sa v spoločnosti podarí odstrániť sociálne nerovnosti a vytvorí sa harmonické usporiadanie založené na vzájomnej spolupráci a podpore, kde každá osoba svojim kúskom pomáha k celkovému fungovaniu a napredovaniu celej spoločnosti. Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o dve rozličné diela s autormi, ktorí zastávajú úplne odlišné politické a sociálne hodnoty, no nemusí to byť úplná pravda. V tomto článku sa pokúsime nájsť prienik v otázkach slobody v prelomových dielach O Slobode (J.S. Mill) a Veľká Metamorfóza (Ch. Fourier).
(Ne)Sloboda
Podstata diela Johna Stuarta Milla O Slobode sa nesie v znamení silného individualizmu a postavenia slobody jednotlivca na prvé miesto. Verejná mienka v diele zastáva akúsi formu krehkosti, najmä kvôli svojmu premenlivému charakteru vysoko citlivému na individualitu. J. S. Mill rozdelil slobodu na tri základné skupiny, ktoré je potrebné rešpektovať spoločnosťou skutočne považovanou za slobodnú. Prvú skupinu tvorí sloboda vo vlastnej sfére vo forme slobody myslenia, svedomia, cítenia, mienky, názoru a tlače. Ďalšia skupina slobody zahŕňa slobodu utvárať si vlastný život tak, ako to vyhovuje povahe a potrebám jednotlivca a posledná skupina sa týka slobody združovania (ak ide o dospelé osoby, ktoré k tomu nie sú nútené a týmto svojím správaním nepoškodzujú iných). J.S. Mill predstavil dva piliere, ktoré obmedzujú slobodu a stavia tak isté hranice rešpektované spoločnosťou. Prvým je vymedzenie osôb na ktorých môže byť sloboda uplatnená. Za tento subjekt určí ľudí, ktorí sú schopní zniesť dôležitosť a vážnosť situácie a ak nie, musí byť o nich náležite postarané, pričom ide najmä o deti a nespôsobilých, ktorí nedokážu pochopiť hodnotu slobody. Druhým pilierom je jediný dôvod kedy je možné zasahovať do ľudskej slobody a to z dôvodu zachovania života. Predstavuje tak akúsi absolútnu slobodu jednotlivca v rámci týchto dvoch ohraničených limitov. V podstate je možné zhrnúť myšlienky J.S. Milla jednou vetou a to – moja sloboda končím tam, kde začína sloboda druhého. V politickej sfére obhajuje politickú slobodu pred potencionálnym autoritárstvom zo strany vlády a podporuje občiansku spoločnosť a participáciu. Individualita osoby má maximálnu prednosť a ani vláda nemôže byť kompetentná zasahovať, za hranice udržiavania verejnej bezpečnosti. V tomto svete si môže každý myslieť a robiť čo chce, kým tým neubližuje iným.
Charles Fourier zastával ideu organizovanej spoločnosti v malých komunitných jednotkách falanstériách, kde každý v harmónii pracuje na dosiahnutí spoločného cieľa, čo napomáha prosperujúcemu chodu spoločnosti a ustanovuje systém, z ktorého benefituje každý. Zo začiatku tento prístup môže značiť istú mieru akejsi ideológie, totalitarianizmu a núteného organizovania obyvateľstva. Toto môže okamžite vyvolávať pocit utláčania slobody jednotlivca a odporovať základným myšlienkam J.S. Milla. Avšak, hoci je Ch. Fourierova spoločnosť dopredu organizovaná, aj on vytýčil základné piliere a zdôrazňuje v ich medziach úplnú osobnú slobodu jednotlivca. Obyvateľ tejto komunitnej spoločnosti môže slobodne vyjadrovať svoje záujmy a presvedčenia, pričom nejde o monotónnu spoločnosť, ale týmto faktorom dostáva komunitná jednotka život a rôznorodosť. Práca má byť vnímaná ako príjemná činnosť, ktorá prospieva spoločnosti, preto má človek možnosť vybrať si a následne zmeniť prácu na základe svojich možností a so zámerom osobného napredovania. Dôraz sa kládol aj na osobné talenty každého jednotlivca, tak aby bola prispôsobená práve jeho osobným potrebám a tým prispievala k osobnému rozvoju, čo eventuálne prinesie harmóniu spoločnosti a napredovanie celej komunite. Dôležitým aspektom komunitného spolužitia je kolektívne vlastníctvo, kde Ch. Fourier vidí potrebu eliminovať hodnotu peňazí a individualitu, pretože tak veľmi, ako je individualita prospešná v sfére talentov a sebarozvíjania, v rovnakej miere dokáže pôsobiť proti všeobecným záujmom v rámci vlastníctva. Toto je predstavené na príklade lekára, ktorý sa živí liečením chorých, keďže za to dostáva peniaze, bude priať ľuďom chorobu, čo komunite nepomáha k harmonickému žitiu. Spoločné vlastníctvo pôdy a spoločná produkcia pre komunitu zohrávajú základ komunitnej jednotky. Zaistením spoločného kolektívneho vlastníctva sa obyvatelia zamerajú na skutočné dary života a budú sa môcť v individuálnej sfére sústrediť na osobný rozvoj obohateným o pôžitok práce, keďže budú môcť byť kým chcú, pretože ich sloboda nebude spočívať v zviazanosti majetkom či peniazmi a všetky ich základné životné potreby sú zabezpečené, končí sa tým boj o prežitie – prichádzame k ideálnym podmienkam slobodného rozvíjania ducha. Prichádzame až k irónii, kedy ľudia v úmyselne organizovanej komunite a plánovaným delením bohatstva získavajú väčší údel slobody ducha, ako u J. S. Milla.
Aj keď sa v otázke organizácie spoločnosti názory autorov líšia, poznamenávame prienik medzi týmito dvoma mysliteľmi – každý kladie dôraz na individualitu v rámci svojich ideologických limitov. U J.S. Milla sa stretávame s tým, čo je v dnešnom svete príznačné pre demokraciu – sloboda prejavu, sloboda tlače a sloboda zhromažďovania, pričom komunita a celkové dobro spoločnosti taktiež zastáva dôležitú úlohu, ale až po individuálnej slobode. Antická charakteristika od Aristotela, zoon politikon, akoby stráca svoju hodnotu a necháva človeka na pospas samotárskemu životu individuality. Predstavuje akýsi koncept nedotknuteľnosti osoby, ktorá je sama sebe pánom a zodpovedná za svoj život. Naopak Ch. Fourier postavil komunitu na prvé miesto a až v rámci nej necháva osobnú slobodu pričom, vychádza práve z prirodzenej vlastnosti spoločenskosti človeka. Tým, že odreže kúsok slobody v rámci organizovanosti, o to viac pomoci udelí v sfére individuálneho napredovania jednotlivca v komunite. Obaja autori sa zhodnú v dôležitosti slobody myslenia a vyjadrovania názorov, oponujú každej forme cenzúry a chránia názory pred tlakom väčšiny. V samotnej podstate aj u J.S. Milla aj u Ch. Fouriera dominuje individuálny prístup na rozvíjanie osobných predpokladov a zabezpečenia blahobytu. Avšak zásadným rozdielom ostáva chápanie blahobytu. J.S. Mill vníma individualitu blahobytu jednotlivca ako základ pre čo najlepší možný život (a na úplnom konci ako benefit spoločnosti), pričom Ch. Fourier vníma blahobyt ako potrebu, ktorá musí byť zaistená všetkým rovnako. S ohľadom na dnešnú spoločnosť sa stretávame skôr s podobizňou slobody ako ju predstavuje J.S. Mill. Slobodu považujeme za krehkú a nedotknuteľnú, niekedy až príliš. Dostali sme sa do akéhosi nekončiaceho kruhu ochrany seba samého, akoby ľudská osoba nebola v minulosti zvyknutá fungovať a prosperovať v komunitnom zoskupení. Je teda „kus“ slobody, ktorý Ch. Fourier odreže od ľudí výmenou za vytvorenie podmienok komunity, kde funguje aj individuálny prístup pre čo najlepšie napredovanie spoločnosti, príliš vysoká cena? Dnes platí, že slobodu má ten, kto si ju môže (vy)kúpiť. Dostaneme ako dar slobodu mysle, tlače a zhromažďovania, ktoré nám majú zalepiť oči pred skutočnou slobodou ducha. Je potrebné sa otočiť, spomaliť a uvedomiť si, čo v skutočnosti znamená sloboda. Možnosť vysloviť akúkoľvek myšlienku chcem je úžasná, ale nikto sa z nej nenaje.
Záver
Prekonávaním rozdielov v rámci nachádzania podobnosti medzi dvoma, na prvý pohľad rozličnými dielami O Slobode a Veľká Metamorfóza, je dôležité pre predchádzania novodobému trendu polarizácie spoločnosti, ktorý aktuálne začína trápiť celý svet. Dôležitejšie ako nájsť ideál či pravdu, by malo byť pochopenie druhej strany a snaha o nájdenie konsenzu v spoločných prienikoch.
V zmysle J.S. Milla a Ch. Fouriera by si novodobá spoločnosť mala pripomenúť dôležitosť individuálneho rozvíjania, ale o to viac je si potrebné odniesť zmysel komunity, ktorý nachádzame najmä u Ch. Fouriera. V súčasnej dobe dochádza až k prílišnej individualite človeka v každej sfére života, akoby sa pozabudlo na radosť a pocit slobody, ktorý môže spoločenský život človeku ponúknuť. Taktiež pozorujeme čoraz viac dialóg medzi pôsobením individuálnej slobody na kolektívne potreby, je však potrebné si uvedomiť hranice slobody, v čom nachádzame zhodu u obidvoch autorov. Spoločnosť si z obidvoch diel musí zobrať to, že nikto nie je v práve cenzurovať naše názory a myšlienky a je potrebné chrániť si tento aspekt prirodzenej slobody.
Avšak, nie je vždy všetko len o jednotlivcovi, ale pravé umenie sa nachádza v prekonávaní samého seba práve v komunitnom prostredí. Chamtivosť a zmýšľanie v centre „len JA“ prinesie svet rýchlo do záhuby. Osobná sloboda nám bude zbytočná ak sa zaobalíme v jej bubline tak veľmi, až nám zmysel komunity a princípu spoločného dobra unikne spolu so životom pred očami.
Zdroje:
Encyclopedia Britannica. Charles Fourier [online]. [30. december 2023]. Dostupné na: <https://www.britannica.com/biography/Charles-Fourier#ref156945>.
Encyclopedia Britannica. John Stuart Mill [online]. [30. december 2023]. Dostupné na: <https://www.britannica.com/biography/John-Stuart-Mill>.
Fourier, Charles. Velká metamorfóza. Výbor z díla. Praha: Mladá fronta, 1983.
Mill, John Stuart. O Slobode. Bratislava: IRIS, 1995. ISBN 80-88778-07-7.
Žaloudek, Karel. Encyklopedie Politiky. Praha: Nakladatelství Libri, 1999. ISBN 80-85983-75-3.
Pridaj komentár