Holandsko, Vpravooo bok!

V Holandsku je chladná volebná noc z 22. na 23. novembra 2023. Exit-poll pre holandský denník NL Times ukazuje prekvapivé dáta,[1] ktoré o pár hodín s príchodom oficiálnych výsledkov otrasú politickým enviromentom tradične liberálneho a progresívneho západoeurópskeho štátu. „V Holandsku zvíťazilo PVV“, aj v takomto duchu sa niesli titulné strany mnohých európskych novín. Výsledok prekvapil ako občanov, tak aj politológov, ktorí do zátvorky Partij voor de Vrijheid – Strana slobody (PVV) nepovažovali za favorita volieb do Snemovne reprezentantov. Prieskumy verejnej mienky avšak poukazovali na náhly nárast volebných preferencií občanov v prospech PVV, ktoré začali stúpať začiatkom novembra,[2] no nikto zrejme nečakal že behom menej ako   mesiaca naberú váhu pre solídne percento, ktoré krajne pravicovej strane zaistí silný koaličný, ale aj vydieračský potenciál. V príspevku sa pozrieme bližšie na samotnú stranu PVV a na osobu Geerta Wildersa, ktorá je jej tvárou. Nesmieme opomenúť pád predchádzajúcej Rutteovej vlády a vplyv populizmu, euroskepticizmu či mnohých kríz, ktoré Holandské kráľovstvo do dnešného dňa zvierajú. Podarí sa PVV zložiť koalíciu? Aká bude budúcnosť Holandska v Európskej Únii? Kam vôbec Holandsko smeruje? Na tieto otázky sa pokúsime nájsť odpoveď. Tak teda začnime.

Kto je Geert Wilders a jeho strana PVV?

         Geert Wilders je krajne pravicový holandský politik a predseda Strany Slobody (PVV- Partij voor de Vrijheid), jeho parlamentná politická kariéra začala v roku 1998, v ktorom sa stal poslancom Snemovne reprezentantov za konzervatívne-liberálnu stranu VVD (Volkspartij voor Vrijheid en Democratie). VVD avšak v roku 2004, ako hovorca strany kvôli svojej anti-imigračnej a anti-islamistickej rétorike opustil a o dva roky na to založil vlastnú Stranu Slobody, známu pod skratkou PVV.[3] Strana Slobody bola od svojho založenia silne nacionalistická s dôrazom pre silnú kritiku voči islamu, ktorý má podľa Wildersa negatívny vplyv na holandskú kultúru a národ. Wildersová agresívna rétorika voči prisťahovalcom dlhé roky obhajuje striktné imigračné opatrenia a kontroly hraníc, pričom túto politickú líniu považuje za nevyhnutnú pre zachovanie holandskej kultúry a hodnôt.[4] Známa je aj jeho kritika Európskej Únie a akejkoľvek formy európskej integrácie, ktorá znevažuje suverenitu a autonómiu Holandska.[5]

PVV a Euroskepticizmus

         Geert Wilders bol dlhodobo prominentnou postavou európskej politiky, predovšetkým známy pre svoj konzistentný euroskepticizmus. V srdci jeho politickej filozofie leží obava zachovania národnej identity. Trvá na tom, že o rozhodnutiach, ktoré majú čo i len najmenší dopad na Holandsko, by malo byť rozhodované holandskými zástupcami, namiesto toho aby boli rozhodnutia diktované z nejakej vzdialenej inštitúcie vnútri Európskej Únie. Jeho volebný program stojí na „suverénnom Holandsku,.. Holandsku, ktoré má pod kontrolou svoju vlastnú menu, svoje vlastné hranice a svoje vlastné pravidlá[6] Týmito slovami strana jasne odmieta akúkoľvek formu politickej únie v rámci EÚ, „inštitúcie, ktorá si viac a viac uzurpuje moc, nasáva peniaze daňových poplatníkov, a nastoľuje voči nám diktát“.[7] Takáto advokácia národnej autonómie je doplnená jeho kritikou  „demokratického deficitu“ vo vnútri EÚ, ktorý hovorí o tom, že rozhodovacím procesom chýba transparentnosť a priama demokratická zodpovednosť, ktorá je podľa Wildersa pre správne fungovanie demokracie esenciálna. Jeho názor zdieľajú mnohí euroskeptici, pričom sa problému nárastu euroskepticizmu, poklesu permisívneho konsenzu a komplexite vládnutia v kontexte EÚ venujú rôzni politickí vedci ako Hooghe & Marks vo svojom príspevku Sources of Euroscepticism,[8] v ktorom sa za pomoci literatúry sociológov, špecialistov na verejnú mienku, či politické strany, snažia prísť na to, čo vedie ľudí k podpore a adopcii euroskepticizmu a názorov z neho vyplývajúcich. Naopak problému demokratického deficitu sa prizmou realizmu, multilaterálneho vládnutia a suverenity venovali Beetz & Rossi vo svojom článku The EU´s democratic deficit in a realist key.[9]

Je to práve euroskepticizmus, ktorý bol jedným z hlavných hnacích síl nárastu sily populistických lídrov a krajne pravicových strán. Slovami talianskeho filozofa a politického aktivistu z Londýnskej Univerzity Lorenza Marsiliho je možné nárast euroskepticizmu vysvetliť neúspechom európskych lídrov uspokojiť kolektívne požiadavky Európanov týkajúce sa bezpečnosti či nárastu nákladov na živobytie naprieč celou Európou.[10] Rast politickej nespokojnosti obyvateľov starého kontinentu v mnohých prípadoch koreluje s nárastom euroskepticizmu a negatívnej verejnej mienky[11] vo vzťahu k európskym inštitúciám. Či už je to maďarský Fidesz, poľská strana Prawo i Sprawiedliwość, nemecký AfD, alebo talianski Fratelli d´Italia a mnoho ďalších. Všetky tieto strany zožali svoj vzostup za búrlivého počasia nacionalizmu a kritiky EÚ. Táto búrka sa nakoniec dostala aj do Holandska, ktorého politická scéna je súčasne v patovej situácii rokovaní o budúcej koalícii.

Pád Rutteho vlády

         Voľby do dolnej snemovne konajúce sa 22. novembra boli v tomto prípade predčasné. Po tom, čo 7. júla padla štvrtá vláda Marka Rutteho. Kolaps vládnej koalície strán VVD[12], D66[13], CDA[14] a CU[15] zapríčinili nezhody o navrhovanej legislatíve týkajúcej sa dlhoročne citlivej migračnej politiky. Holandská konsenzuálna politika bola avšak naštrbená vzájomným nesúhlasom a finálny ´deal´ azylovej politiky sa uzavrieť nepodarilo po tom čo predseda kabinetu Mark Rutte na stôl položil neprijateľné požiadavky. Jeho ultimátum koaličným partnerom nakoniec viedlo k hlasovaniu o vyhlásení nedôvery vláde, ktoré dolnou snemovňou aj zákonne prešlo a politik, ktorý bol po obdobie trinástich rokov primus inter pares bol tak nútený predložiť holandskému kráľovi dekrét o rezignácii.[16]

Čo ďalej?

         To čo nám prinesie budúcnosť v oblasti holandskej politiky zatiaľ nie je známe, každým dňom sa vedú vzájomné rokovania politických strán, ktorých sa tohto roku do parlamentu vďaka tradične nízkemu kvóru dostalo pätnásť. Verejnosti samozrejme nie sú známe zákulisné hry a vyjednávania. To čo sa zatiaľ vie, pochádza z tlače a oficiálnych stanovísk jednotlivých strán. Jediná strana, ktorá zatiaľ vylúčila spoluúčasť vo vládnej koalícii s krajne pravicovým Wildersom je bývala vládna strana VVD, ktorá sa zrejme chopí agendy „pántovej strany“ a PVV by podporila iba v legislatíve, ktorá by bola v im lahodiacej ideologickej línii a predstavovala by relevantné problémové riešenia.[17] Wilders aj naďalej hľadá koaličných partnerov k sformovaniu nového vládneho kabinetu. Ak by sa mu to podarilo, stal by sa prvým krajne-pravicovým politickým lídrom od výhry Georgii Meloni v Taliansku. Holanďania boli taktiež svedkom moderácie Wildersových stanovísk a presvedčení smerom bližšie k politickému stredu, rovnako ako to bolo u iných krajne pravicových politikov, za účelom priblíženia sa k ostatným stranám a potencionálnemu hľadaniu koaličných partnerov. Po jeho volebnej výhre v centrále PVV povedal, že chce byť premiérom „pre všetkých“[18] a jeho možný kabinet v žiadnom prípade nebude hájiť ani uvádzať opatrenia, ktoré by boli v rozpore s ústavou.

Čo to znamená pre Európu?

         PVV vzišlo ako víťaz volieb, zaisťujúci si 37 kresiel v Snemovni reprezentantov. Zatiaľ čo sformovanie vlády nie je isté, víťazstvo Geerta Wildersa predstavuje výzvy pre Európsku Úniu. Hľadiac na jeho anti-EU postavenie, volanie po referende o  „Nexite“, a negatívnemu postoju podpory Ukrajine[19] je jasné, že v prípade sformovania kabinetu sa môže Holandsko stať problémovým dieťaťom v ekonomickej únii, ktorú v roku 1951 pomáhalo zakladať. Analytici uvádzajú,  že aj v prípade vzniku kabinetu bez Wildersa, by bola debata v dolnej snemovni jasne ovplyvnená PVV a to len vďaka jej robustnému postaveniu  v 150 členom zbore. Na výsledky rokovaní si zrejme musíme počkať, no dovtedy sa zrejme budú politológia, sociológovia a rôzni experti humanitných oborov pýtať, čo viedlo k víťazstvu krajnej pravice, v tradične liberálnom, progresívnom a otvorenom štáte.


Zdroje:

[1] Exit poll puts far-right PVV as the largest party in Dutch parliament with defiant win, 22. 11. 2023, článok v NL Times – https://nltimes.nl/2023/11/22/exit-poll-puts-far-right-pvv-largest-party-dutch-parliament-defiant-win

[2] Politico-Poll of Polls – https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/netherlands/

[3] Snemovna reprezentantov, Biografia, Geert Wilders – https://www.tweedekamer.nl/kamerleden_en_commissies/alle_kamerleden/wilders-g-pvv/biografie

[4] Manifest strany PVV, online preklad – https://www.pvv.nl/images/2023/PVV-Verkiezingsprogramma-2023.pdf

[5] Ibid

[6] Wilders and the PVV: What do they stand for?, 23.11.2023, článok v France24 – https://www.france24.com/en/live-news/20231123-wilders-and-the-pvv-what-do-they-stand-for

[7] Ibid

[8] Hooghe & Marks, 2007.,  Sources of Euroscepticism, University of Amsterdam, Department of political Science a University of North Carolina, Department of Political Science. – https://garymarks.web.unc.edu/wp-content/uploads/sites/13018/2016/09/hooghe_marks_sources-of-euroskepticism.pdf

[9] Beetz & Rossi, 2017., The EU´s democratic deficit in a realist key: multilateral governance, popular sovereignty and critical responsiveness, Department of Political Science and Public Administration, University of Amsterdam, online – https://pure.uva.nl/ws/files/43691913/The_EU_s_democratic_deficit_in_a_realist_key_multilateral_governance_popular_sovereignty_and_critical_responsiveness.pdf

[10] Are we heading towards a far-right European Union?, 19.7.2023, článok v Al Jazeera – https://www.aljazeera.com/opinions/2023/7/19/are-we-heading-towards-a-far-right-european-union

[11] Support for Eurosceptic parties doubles in two decades across EU, 2.3.2020, článok v The Guardian

[12] VVD- Ľudová strana za slobodu a demokraciu-konzervatívny a ekonomický liberalizmus.

[13] D66-Demokrati66- Sociálny liberalizmus a progresivizmus

[14] CDA-Kresťanskí demokrati- kresťansko demokratická strana so sociálno konzervatívnym cítením. 

[15] CU-Kresťanská únia- stredne-ľavicová kresťansko demokratická strana

[16] What to Know About the Dutch Government´s Sudden Collapse-and What Comes Next, 10.7.2023, článok v TIMES – https://time.com/6293255/mark-rutte-netherlands-government-collapse/

[17] Week after shock Wilders win, Dutch government talks set to begin, 28.11.2023, článok v Reuters – https://www.reuters.com/world/europe/week-after-shock-wilders-win-dutch-government-talks-set-begin-2023-11-28/

[18] Ibid

[19] What a Hard-Right Victory in the Netherlands Means for Europe, 22.11.2023, článok v TIME

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *