Súčasná situácia
Posledné obdobie v jednej z najsilnejších členských štátov Európskej únie a bývalej koloniálnej a vojenskej veľmoci Francúzsku je charakterizované neustále väčšími a násilnejšími protestami. Spomenúť môžeme už Hnutie žltých viest z roku 2018 bojujúce za väčšiu sociálnu spravodlivosť v spoločnosti, kde ťarcha cien pohonných hmôt dopadala nie len na členov nižšej vrstvy ale rovnako na strednú vrstvu, ktorá sa kvalitou života čoraz viac vzďaľovala hŕstke bohatých členov vyššej vrstvy.[1] Aj napriek tomu, že tento trend je elementárnou súčasťou kapitalistického systému už nejaké obdobie, o čom svedčia napríklad štatistiky o neustále zväčšujúcej sa majetkovej nerovnosti medzi svetovou populáciou,[2] spôsobili spomínané udalosti protesty s neporovnateľne väčšou mierou intenzity oproti iným štátom západnej civilizácie. Na tieto udalosti nadviazali protesty z tohto roka, ktorých spustenie spôsobila dôchodková reforma pod vedením prezidenta Emmanuela Macrona, ktorá zvyšovala vek odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov.[3] Ďalšie umocnenie protestov a ich eskaláciu vyvolalo usmrtenie Nahela Merzouka, podtrhnuté rasovým motívom, zdôrazneným potrestujúcimi, poukazujúcimi na systémový rasizmus najmä v prostredí bezpečnostných zložiek.[4] Ak prejdeme do globálneho kontextu, môžeme pozorovať, že hnev protestujúcich priamo koreluje s nárastom extrémnej pravice všade vo svete. Ako píše v úvode knihy Martin Milan Šimečka o jej autorke, historičke a novinárke Anne Applebaum, postupne sa z jej kruhu priateľov vytrácalo čoraz viac ľudí. Dôvodom bola najmä strata presvedčenia o tom, že liberálna demokracia je tým najlepším spoločenským zriadením v dejinách ľudstva a presun členov úzkeho kruhu autorky k pozíciam revolučnej vlny konzervativizmu.[5] Ešte väčším tragickým zistením ako to, že človek v rámci plynutia života stratí svojich blízkych na základe politického názoru je uvedomenie si, akým nevedomým prístupom sa k podobným situáciám stavajú zastáncovania statusu quo. Ako keby bola bývalým priateľom Anny Applebaum alebo rozhádaným členom rodiny, situácia, do ktorej sa dostali, príjemnou. Voči emóciám nemá šancu nikto, tak to tvrdí politický marketér Marek Prchal.[6] Ľudia si v obchodnom centre myslia, že ich voľba nákupu je úplne slobodnou aj v prípade nákupu produktu, na ktorý pri ceste do daného obchodu ani nepomysleli, avšak pôsobením psychologického efektu cenoviek v obchode predsa len po produkte siahli.[7] Rovnako sa správajú ľudia, ktorí od niekdajšej obhajoby demokracie upustili a to aj napriek svojmu vysokému intelektu či vzdelaniu. Nejedná sa totiž o slobodnú voľbu, jej počiatok sa nachádza skôr v nemožnosti zlepšenia kvality svojho života. Tá produkuje následný hnev na demokratické zriadenie, a presun k prevažne konzervatívnym silám, oplývajúcim neofašistickými prvkami a predstavujúcim jedinú možnú alternatívu. Dôkazom sú posledné voľby v Taliansku[8] alebo vo Švédsku,[9] kde najväčším víťazom v celkovom meradle alebo v prípade nárastu preferencií boli strany z krajne pravicového politického spektra. A práve tu sa dostávame naspäť do kontextu Francúzska. Krajná pravica ako jediná alternatíva nespokojného občana sa dostala do svojho postavenia najmä vďaka samotnej podstate celospoločenského systému. Ten vytvára ekonomické podmienky, ktoré neumožňujú ľavicovým alternatívam zúčastňovať sa politického súboja o voliča, keďže nástroje týchto subjektov sú vďaka spomínanej povahe systému neefektívne a len spomaľujú prevažujúce trendy. Ide napríklad o neustále zväčšovanie sa nerovnosti, uvedené vyššie. Najväčším propagátorom myšlienky šiestej republiky vo Francúzsku je Jean-Luc Mélenchon, čelný predstaviteľ ľavicovej koalície Nová ekologická a sociálna ľudová únia, ktorá sa v posledných parlamentných voľbách umiestnila na druhom mieste, čím nie len že predbehla Le Penovej krajne pravicovú stranu Národné zhromaždenie ale postarala sa v najväčšom merítku o stratu väčšiny Macronovej centristickej aliancie.[10] Ako by však podobná transformácia Francúzskej republiky vyzerala a čo by znamenala v kontexte budúceho vývoja demokracie?
Ako sme sa sem dostali a kam smerujeme
V prípade možnej transformácie Francúzskej republiky je potrebné začať jej historickým vývojom. Nie len pre klasické klišé, nachádzajúce sa vo výroku španielskeho filozofa Georga Santayanu o tom, že „tí, ktorí si nepamätajú minulosť, sú odsúdení na to, aby si ju zopakovali,“[11] ale najmä kvôli analýze histórie demokratického vývoja, ktorá prispeje k pochopeniu súčasného obrazu demokracie. Od roku 1789 vzniklo päť francúzskych republík, ktoré mali 14 ústav.[12] Obdobie demokratického zriadenia bolo však vo Francúzsku viackrát narušené. Po nastolení prvej republiky v roku 1792, teda krátko po Veľkej francúzskej revolúcii,[13] sa k moci dostal Napoleon Bonaparte, ktorý sa prehlásil císarom, čím započal epochu Prvej francúzskej ríše. Tá existovala až do Napoleonovej porážky pri Waterloo v roku 1815.[14] Po Napoleonovom páde však nedošlo vo Francúzsku k obnove demokratického zriadenia, práve naopak, k moci sa dostal kráľ Ľudovít XVIII.[15] Monarchia existovala až do revolúcie v roku 1848,[16] ktorá vyústila do vytvorenia Druhej republiky.[17] Jej trvanie nebolo pridlhé, keďže už v roku 1852 vzniká Druhá francúzska ríša, pod vedením Napoleona III.[18] Naopak tá existovala až 18 rokov, do roku 1870, kedy ju na krátke obdobie nahradila Parížska komúna.[19] Po nej došlo k ustanoveniu Tretej francúzskej republiky, ktorej existenciu ukončila až druhá svetová vojna.[20] Prečo je tento vývoj vlastne dôležitým v kontexte nášho výskumu? Poukazuje na skutočnosť, že aj tak rozvinutá demokracia, akou Francúzsko v súčasnosti je, napríklad podľa Democracy indexu od The Economist Intelligence,[21] ktorý hodnotí mieru demokracie v jednotlivých štátoch, bol demokratický vývoj prerušený nástupom tvrdej autokracie až totality. Je teda možné, že súčasné problémy postkomunistických štátov, ktoré trpia nefunkčnosťou demokracie vo viacerých ohľadoch, sú prirodzenou súčasťou vývoja demokracie. Tomuto tvrdeniu však odporujú príklady Japonska či Južnej Kórei, ktoré sa v spomínanom Democracy indexe už dlhodobo umiestňujú na popredných priečkach, pričom súčasné demokratické zriadenie bolo v prostredí týchto štátov vytvorené až po konci druhej svetovej vojny. Je však otázne, nakoľko demokratický vývoj ovplyvňuje kultúrne nastavenie jednotlivých národov. Ešte dôležitejším je však vnímanie demokracie medzi občanmi. Ako pre Guardian uviedla účastníčka tohtoročných protestov vo Francúzsku Flavia Dauesea-Dautel, aj napriek tomu, že žije v demokracii, nie je to podľa jej pocitov demokracia.[22] Jedna z požiadaviek protestujúcich je práve väčšia moc ľudu, keďže napríklad v prípade dôchodkovej reformy zákon prešiel legislatívnym procesom a to aj napriek nepokojom, ktoré vyvolal.[23] Mélenchonova myšlienka prechodu k Šiestej francúzskej republike zahŕňa právomoc občanov iniciovať legislatívu a referendá či odvolávať svojich volených zástupcov.[24] Pri myšlienke takto výraznej reformy politického systému Francúzska je však dôležité uvedomiť si aj inú skutočnosť. Protesty Hnutia žltých viest či proti dôchodkovej reforme mali čisto sociálny charakter. Aj protesty vyvolané smrťou Nahela Merzouka majú súvis so sociálnym aspektom francúzskej spoločnosti, keďže francúzski imigranti, ktorých synom Nahel Mezrouk bol, sa dodnes potýkajú s väčšími ekonomickými ťažkosťami, ako majoritné francúzske obyvateľstvo.[25] Príspevok tak v nadväznosti na sociálny charakter protestov ukončíme citátom z krajne ľavicového francúzskeho časopisu La Riposte, ktorý sa k možnosti vytvorenia Šiestej francúzskej republiky Mélenchonom vyjadril takto: „Áno, chceme zničiť Piatu republiku. Ale ústavné zmeny nič nevyriešia, pokiaľ nie sú produktom spoločenského prevratu. Pokiaľ banky, hlavné priemyselné odvetvia – a vlastne celá ekonomika – zostanú pod kontrolou kapitalistov, nebude možné ukončiť sociálny a ekonomický úpadok. Robotnícke hnutie by malo vziať do úvahy túto realitu a postaviť vyvlastňovanie kapitalistov do centra svojho programu. Kapitalistov zaujíma len zisk. Všetky hlavné páky ekonomiky by sa im mali vytrhnúť z rúk a dať ich pod demokratickú kontrolu pracujúcich. Nová republika na novom sociálnom základe – to je ten druh zmeny, ktorý potrebujeme!“[26]
Zdroje:
[1]The ‘yellow vest’ movement explained. [online], [cit. 31/7/2023]. Dostupné na internete: <https://www.aljazeera.com/news/2018/12/4/the-yellow-vest-movement-explained>.
[2] QUERSI Z.: Rising inequality: A major issue of our time. [online], [cit. 31/7/2023]. Dostupné na internete: <https://www.brookings.edu/articles/rising-inequality-a-major-issue-of-our-time/>.
[3] LOCKWOOD P. ; RITCHIE H. ; BAIRIN P. ; BRISCOE O. ; HAQ S.: France wracked by more pension protests amid rising violence on the streets. [online], [cit. 31/7/2023]. Dostupné na internete: <https://edition.cnn.com/2023/03/28/europe/france-pension-reform-protests-biarritz-airport-intl/index.html>.
[4] AFP: Protest violence in France falls sharply, a week after fatal police shooting of teen. [online], [cit. 31/7/2023]. Dostupné na internete: <https://www.france24.com/en/europe/20230704-protest-violence-in-france-falls-sharply-a-week-after-fatal-police-shooting-of-teen>.
[5] APPLEBAUM A.: Súmrak demokracie. Zvodné lákadlo autoritárstva. Bratislava: N Press, 2020, s.11.
[6] ZELENKA J.: Češi jako Prchalův byznys. Vůči emocím nemá šanci nikdo, říká někdejší Babišův guru marketingu. [online], [cit. 31/7/2023]. Dostupné na internete: <https://www.e15.cz/rozhovory/cesi-jako-prchaluv-byznys-vuci-emocim-nema-sanci-nikdo-rika-nekdejsi-babisuv-guru-marketingu-1397114>.
[7] The Psychology of the Price Tag Label. [online], [cit. 31/7/2023]. Dostupné na internete: <https://www.labelvalue.com/blog/price-tag-label-psychology>.
[8] Estimated percentage of votes won in the chamber of deputies and senate in the Italian general election of 2022, by coalition. [online], [cit. 31/7/2023]. Dostupné na internete: <https://www.statista.com/statistics/1335834/italy-election-results/>.
[9] Sweden: General Election, September 2022. [online], [cit. 31/7/2023]. Dostupné na internete: <https://www.europeanmovement.ie/sweden-general-election-september-2022/>.
[10] TASR: Konečné výsledky parlamentných volieb 2022 vo Francúzsku: Macron stratil väčšinu. [online], [cit. 31/7/2023]. Dostupné na internete: <https://svet.sme.sk/c/22941970/francuzsko-parlamentne-volby-2022-vysledky.html>.
[11] COLLEGE OF LIBERAL ARTS AND HUMAN SCIENCES: History Repeating. [online], [cit. 31/7/2023]. Dostupné na internete: <https://liberalarts.vt.edu/magazine/2017/history-repeating.html>.
[12] EURIDYCE: France Historical development. [online], [cit. 31/7/2023]. Dostupné na internete: <https://eurydice.eacea.ec.europa.eu/national-education-systems/france/historical-development>.
[13] PARIS: Capital of the 19th Century: The First Republic (1792-1804). [online], [cit. 31/7/2023]. Dostupné na internete: <https://library.brown.edu/cds/paris/chronology1.html>.
[14] PARIS: Capital of the 19th Century: The First Empire (1804-1815). [online], [cit. 31/7/2023]. Dostupné na internete: <https://library.brown.edu/cds/paris/chronology2.html>.
[15] Paris: Capital of the 19th Century: The Restoration (1815-1830). [online], [cit. 31/7/2023]. Dostupné na internete: <https://library.brown.edu/cds/paris/chronology3.html>.
[16] Paris: Capital of the 19th Century: The July Monarchy (1830-1848). [online], [cit. 31/7/2023]. Dostupné na internete: <https://library.brown.edu/cds/paris/chronology4.html>.
[17] Paris: Capital of the 19th Century: The Second Republic (1848-1852). [online], [cit. 31/7/2023]. Dostupné na internete: <https://library.brown.edu/cds/paris/chronology5.html>.
[18] Paris: Capital of the 19th Century: The Second Empire (1852-1870). [online], [cit. 31/7/2023]. Dostupné na internete: <https://library.brown.edu/cds/paris/chronology6.html>.
[19] Paris: Capital of the 19th Century: War, Siege, the Commune (1870-1871). [online], [cit. 31/7/2023]. Dostupné na internete: <https://library.brown.edu/cds/paris/chronology7.html>.
[20] Paris: Capital of the 19th Century: The Third Republic (1871-1940). [online], [cit. 31/7/2023]. Dostupné na internete: <https://library.brown.edu/cds/paris/chronology8.html>.
[21] ÖLMUNGER P.: EIU 2022 democracy report: Stagnation, war and no post-COVID revival. [online], [cit. 31/7/2023]. Dostupné na internete: <https://www.democracywithoutborders.org/26249/economist-2022-democracy-report-stagnation-war-and-no-post-covid-revival/>.
[22] Guardian News: Protesters condemn French court’s ruling in favor Macron’s pensions bill. [online], [cit. 31/7/2023]. Dostupné na internete: <https://www.youtube.com/watch?v=QbBIeKe-WS0>.
[23] Le Monde ; AFP: Macron signs French pension reform into law despite protests. [online], [cit. 31/7/2023]. Dostupné na internete: <https://www.lemonde.fr/en/french-pension-reform/article/2023/04/15/french-pension-reform-the-bill-has-been-officially-promulgated_6022995_234.html>.
[24] A new Republic: Leftist Mélenchon promises to topple France’s ‘presidential monarchy’. [online], [cit. 31/7/2023]. Dostupné na internete: <https://www.france24.com/en/europe/20220321-a-new-republic-leftist-m%C3%A9lenchon-promises-to-topple-france-s-presidential-monarchy>.
[25] PASCUAL J.: Immigrants in France are becoming more diverse but still face greater economic challenges. [online], [cit. 31/7/2023]. Dostupné na internete: <https://www.lemonde.fr/en/france/article/2023/03/31/immigrants-in-france-are-becoming-more-diverse-but-still-face-greater-economic-challenges_6021311_7.html>.
[26] OXLEY G.: France: Jean-Luc Mélenchon and the Question of the Sixth Republic. [online], [cit. 31/7/2023]. Dostupné na internete: <https://www.marxist.com/jean-luc-melenchon-and-the-question-of-the-sixth-republic.htm>.
Pridaj komentár