Vietnamská migrácia je zložitý a dynamický fenomén, ktorý sa vyvíjal a menil v priebehu času. Korene migrácie vietnamského obyvateľstva majú pôvod v modernej histórii, pričom počet cieľových krajín migrujúcich presahuje 40 svetových krajín. Migrácia začala naberať na význame po zjednotení Vietnamu v roku 1975, keď politicky stimulované migrácie smerovali do rôznych krajín.
Motívy migrácie sa taktiež zmenili. Neskôr, najmä od 90. rokov 20. storočia, sa migrácia Vietnamcov stala viac dobrovoľná a menej politicky motivovaná. Hoci sa svet zmenil a polarizácia medzi Západom a Východom stratila svoj význam, vietnamská migrácia stále smeruje do destinácií, ktoré boli populárne v minulosti.. Od politických utečencov a organizovanej migrácie po súčasné trendy, ako je zlúčenie s rodinou alebo hľadanie ekonomických a vzdelávacích príležitostí.
Cieľom tohto článku je analyzovať vietnamskú migráciu v 20. storočí. V článku ide o analýzu výsledkov z knihy od Terezy Freidingerovej s názvom Vietnamci v Česku a vo svete, keďže ide o sumarizáciu knihy s vlastným vkladom.
Konceptuálne a teoretické zarámcovanie štúdie
Základom juhoázijskeho duchovného života sú tri myšlienkové prúdy a tie sú konfuciánstvo, taoizmus, mahájánový budhizmus a čiastočne tiež animizmus. Tieto myšlienkové prúdy, respektíve náboženstvá, stále podmieňujú vzťahy na medziľudskej úrovni a usporiadanie spoločnosti na úrovni rodiny, komunity a štátu a to aj cez modernizáciu zeme a industrializáciu. S tým súvisí aj postupné prenikanie vplyvu západnej kultúry do Vietnamu, ide teda o vplyv kresťanstva, západnej filozofie a taktiež trhovej ekonomiky.[1]
Súčinnosťou týchto filozofických a duchovných smerov bol vyvinutý hierarchický systém usporiadania spoločnosti na juhovýchode. Toto usporiadanie má kolektívne poňatie „ja“ a holistické vnímanie sveta, v ktorom je jedno neoddeliteľné od toho druhého. Výsledkom je teda mozaika spoločenských väzieb a vzťahov, v ktorej sú celky dôležitejšie ako ich jednotlivé časti, ale ani celok bez tých častí a ani časti bez celku nevedia, alebo nemôžu fungovať a existovať samostatne, pretože jednotlivé časti majú predpísané role, ktoré plnia.[2]
Vzhľadom na skutočnosť, že vietnamské poňatie „ja“ predstavuje súbor rôznych rolí a je predovšetkým spájané a prežívané vo vzťahu k druhým, predpokladáme, že rozhodnutie k migrácii je skôr kolektívna voľba ako zámer jednotlivca.
Vplyv ekonomicko-politických reforiem Doi Moi na vietnamskú migráciu
Na začiatku bola vietnamská migrácia formovaná ideologickou a ekonomickou väzbou zeme, teda jej dvoch častí, na jednotlivé tábory v období bipolárneho rozdelenia sveta. Migrácia, ktorá dosahovala viac, bola na juhu iniciovaná krízou, ktorá bola spôsobená zjednotením zeme. Na severe bola iniciovaná náborovými plánmi, ktoré podporovali presun skôr mladých, zdravých a slobodných mužov do továrni východného bloku.[3]
Do 90. rokov 20. storočia migrácia zo zeme naberala dve podoby a uberala sa dvoma smermi. Prvý smer bol skôr nedobrovoľný, z veľkej časti trvalý odchod z juhu na západ. Druhý smer bol vládou organizovaná pracovná a študijná krátkodobá migrácia na východný blok. Migrácia sa tak stáva dobrovoľnou pre užšiu sociálnu jednotku, ktorá to sama organizuje.[4]
Od prelomu 80. a 90. rokov 20. storočia boli položené základy ekonomického rozvoja. Vietnam sa každým rokom otváral viacerým štátom do všetkých svetových strán. Ľudia odchádzali za účelom zamestnania, podnikania či získania štúdia a kvalifikácie. Na význame naberá aj návšteva rodiny vo Vietname. Odráža sa to aj na náraste spojov leteckých spoločností medzi mestami vo Vietname a svetovými mestami. Rovnako tak rastie migrácie ako taká pre rozvoj Vietnamu a to predovšetkým od roku 1986. V tom roku bola prijatá aj reforma Doi Moi, a bola aj oficiálne zavedená do právneho radu Vietnamskej socialistickej republiky. Zavedená bola v podobe ústavy. Táto ústava označila súkromné podnikanie za súčasť vietnamského hospodárstva a umožnila slobodu pohybu.[5] Hospodársky rozvoj sa tak z makroekonomického pohľadu stal menovateľom hybných síl vietnamskej medzinárodnej migrácie do sveta.[6]
Vietnamská migrácia do sveta
Rovnako ako bolo rozdelenie zeme spúšťačom vnútroštátnych pohybov, zlúčenie v roku 1975 naštartovalo veľkú medzinárodnú migráciu. Pád Sagionu intenzívne spôsobil organizovanú a riadenú migráciu mladých ľudí z Vietnamu na pracovné trhy do východného bloku. Na druhú stranu vyvolalo silnú vlnu utečencov, ktorí smerovali do všetkých kútov sveta. Hľadanie azylu mimo Vietnamu bolo odpoveďou na strach z perzekúcie, ktorú pociťovali skupiny ľudí na juhu Vietnamu, kresťania, etnickí Číňania alebo aj roľníci, ktorí boli po zjednotení ku návratu z juhu Vietnamu na vidiek, alebo do tzv. nových ekonomických zón. Tieto zóny boli vojnou, bojom a chemikáliami zdevastované oblasti určené ku kultivácii.[7]
V roku 2014 sa podľa odhadov nachádzalo mimo Vietnamu približne 3 milióny ľudí s vietnamským pôvodom, ktorí žili v zahraničí natrvalo. Podľa národných štatistických úradov, medzi zeme s najväčším počtom Vietnamcov patrili štáty, ktoré prijali politických utečencov, tzv. boat people; potom to boli niektoré štáty alebo zeme bývalého východného bloku, kde prichádzali mladí ľudia na základe medzivládnych pracovných kontraktov a taktiež aj do nových industrializovaných štátov východnej aj juhovýchodnej Ázie, kam aj v súčasnosti odchádzajú desiatky tisíc vietnamských robotníkov na základe náborových akcií.[8] K celkovému počtu v súčasnosti sa najviac ľudí nachádza v : ,, Austrália ( cca 1,3%), Kambodža ( cca 1,01%), Kanada ( cca 0,72%), Česko ( cca 0,61%), Malajzia (0,53%).”[9]
Vietnamská migrácia na Slovensku
Vietnamská komunita na Slovensku tvorí približne 3000 obyvateľov (2021), zahŕňajúc tých, ktorí získali povolenie na trvalý, alebo dlhodobý pobyt. Okrem toho sú aj medzi žiadateľmi o azyl, azylantmi, a niektorí z nich získali slovenské občianstvo. Ďalší nešpecifikovaný počet žije na Slovensku nelegálne.[10]
V oblasti zamestnania sa väčšina ekonomicky aktívnych Vietnamcov angažuje v obchode, pričom prevádzkujú rôzne podniky ako veľkosklady, stánky, obchody so špecifickým zameraním (napríklad oblečenie), ázijské reštaurácie, obchody s potravinami a „večierky“ s dlhšími otváracími hodinami. Taktiež existuje skupina podnikateľov, ktorí vlastnia väčšie firmy alebo reťazce (napríklad ázijský reťazec Panda), pričom mnohí z nich využívajú kultúrny a sociálny kapitál získaný prostredníctvom znalosti miestneho prostredia, jazyka a sociálnych sietí. Táto podnikateľská elita zohrala kľúčovú úlohu pri formovaní rôznych krajanských organizácií, aj keď mnohí z nich začínali s predajom v stánkoch. Aj keď niektorí majú vysokoškolské vzdelanie, len máloktorý z nich pracuje v odbore, v ktorom sa vzdelával.[11]
Strednú triedu vietnamských podnikateľov tvoria predovšetkým jednotlivci, ktorí mali rovnaké počiatočné možnosti ako podnikateľská elita, no z rôznych dôvodov sa im nepodarilo dosiahnuť rovnakú úroveň úspechu. Absencia špecifického sociálneho kapitálu môže zohrávať úlohu, keďže nemali rovnako vplyvné siete ako podnikateľská elita. Napriek tomu však nie je možné tvrdiť, že táto skupina podnikateľov bola finančne horšie postavená, rozdiel je skôr vo vplyve, ktorí mali na vietnamskú komunitu na Slovensku.
V súčasnosti tvoria najpočetnejšiu vekovú skupinu medzi imigrantmi z Vietnamu osoby vo veku 20 až 39 rokov. Paralelne s tým narastá počet ich potomkov, ktorí buď už boli narodení na Slovensku, alebo sem prišli v útlom detstve a vyrástli tu. Predovšetkým kvôli dobrému začleneniu ich detí do slovenskej spoločnosti sa staršia generácia snaží aktívne zapojiť do hlavnej prúdovej spoločnosti.[12] Slovensko uznalo Vietnamcov ako národnostnú menšinu 1.9.2023.
Zdroje:
[1] FREIDINGEROVÁ, Tereza. Vietnamci v Česku a vo svete. Praha: SLON, 2014 st. 31-32
[2] FREIDINGEROVÁ, Tereza. Vietnamci v Česku a vo svete. Praha: SLON, 2014 st. 31-32
[3] FREIDINGEROVÁ, Tereza. Vietnamci v Česku a vo svete. Praha: SLON, 2014 st. 41-42
[4] FREIDINGEROVÁ, Tereza. Vietnamci v Česku a vo svete. Praha: SLON, 2014 st. 41-42
[5] FREIDINGEROVÁ, Tereza. Vietnamci v Česku a vo svete. Praha: SLON, 2014 st. 41-42
[6] FREIDINGEROVÁ, Tereza. Vietnamci v Česku a vo svete. Praha: SLON, 2014 st. 41-42
[7] FREIDINGEROVÁ, Tereza. Vietnamci v Česku a vo svete. Praha: SLON, 2014 st. 59-60
[8] FREIDINGEROVÁ, Tereza. Vietnamci v Česku a vo svete. Praha: SLON, 2014 st. 59-60
[9] FREIDINGEROVÁ, Tereza. Vietnamci v Česku a vo svete. Praha: SLON, 2014 st. 59-60
[10] HLINČÍKOVÁ, Miroslava. (Ne)viditeľní imigranti – Vietnamci na Slovensku [online]. In: . 2011, s. 12 [cit. 2024-04-16]. st. 3-4
[11] HLINČÍKOVÁ, Miroslava. (Ne)viditeľní imigranti – Vietnamci na Slovensku [online]. In: . 2011, s. 12 [cit. 2024-04-16]. st. 3-4
[12] HLINČÍKOVÁ, Miroslava. (Ne)viditeľní imigranti – Vietnamci na Slovensku [online]. In: . 2011, s. 12 [cit. 2024-04-16]. st. 3-4
Pridaj komentár