Svet v 21. storočí čelí nielen vojnovým konfliktom a zvyšujúcemu sa tlaku v priestore medzinárodného diania, ale stále zhoršujúcim sa environmentálnym krízam. Vedci varujú, ak nezmeníme spôsob akým žijeme a spotrebovávame zdroje do roku 2050, naša Zem nebude môcť naďalej fungovať. Následkom zvyšujúcej sa teploty a roztápaním ľadovcov stúpa aj hladina morí, čo spôsobuje záplavy obývaných pobreží. A klimatická migrácia bude len vzrastať. Množstvo pitnej vody sa zmenšuje. Pitná voda už teraz predstavuje hlavný predmet mocenských bojov. V neposlednom rade, za zmenou klímy stojí aj odlesňovanie Amazonského dažďového pralesa. Lesy totiž prirodzene chránia zemský povrch pred slnečným žiarením a ochladzujú podnebie.
Náš konzumný spôsob života nám prináša potešenie a uspokojuje naše túžby, no za cenu ničenia biodiverzity fauny a flóry našej planéty. Jedným z týchto problémov je aj dezertifikácia, ktorou sa v nasledujúcich riadkoch budeme zaoberať.[1]
Dezertifikácia je proces spôsobený prírodou alebo ľudskou činnosťou, ktorý znižuje biologickú produktivitu pôdy. Toto zníženie môže byť spôsobené odlesňovaním, zlým spôsobom spásania pôdy, dôsledkami klimatických zmien, neudržateľným spôsobom poľnohospodárstva, alebo prehnojovaním polí. Za dezertifikáciou môže stáť aj nestabilná politická situácia v krajine, ktorá nevie daný proces regulovať. Tento pojem neznamená priamu zmenu lesov na dnešné púšte, ale silnejúcim vysychaním pôdy sa môžeme dostať k tomuto výsledku. Samozrejme, suchosť pôdy ovplyvňuje aj zemepisná šírka a podnebie. Výsledkom sú najmä trávnaté pláne a krovinaté oblasti, ktoré sa nachádzajú najčastejšie v Austrálii a na juhu Európy, až ku drasticky suchým pláňam aké máme v severnej Afrike a Strednej Ázii.[2]
Degradácia pôdy podľa Dohovoru Organizácie Spojených národov o boji proti dezertifikácii (UNCCD) znamená redukciu až zánik polosuchých a suchých polo-vlhkých oblastí, z dôvodu biologickej alebo ekonomickej produktivity, nedostatku dažďovej vody a zavlažovania. Následkom týchto faktorov sa znehodnocuje pôda, či už ide o eróziu spôsobenú vetrom a vodou, zhoršenie fyzikálnych, chemických alebo biologických vlastností pôdy a stratu pôvodnej prirodzenej vegetácie. Tento problém a jeho rozsah bol prehliadaný desaťročia. Jednou z alarmujúcich tém sa stala až od roku 2018. Vedci hovoria, že ide o čas päť minút pred dvanástou. Práve vysychajúce rezervoáre vody a jazerá, potravinová neistota a strata prirodzenej biodiverzity sú výsledkom dezertifikácie. Klimatické zmeny s ľudskou činnosťou dopomáhajú k zvyšovaniu teplôt, zmenšeniu ozónovej vrstvy, ktorá prirodzene cháni pred silnejúcim slnečným žiarením.[3]
Erózia znamená odstránenie alebo porušenie vrchnej časti zemského povrchu. Táto narušená vrstva vplyvom prírodných činiteľov, ako sú vietor a voda, alebo ľudských činností stráca svoju geologickú štruktúru.
Dezertifikácia sa stala rezonujúcou témou v politickej a mediálnej sfére v roku 1988, kedy Ridley Nelson vydal publikáciu s názvom Dryland Management: The Desertification, v ktorej zdôraznil, že tento fenomén bol nesprávne charakterizovaný v rozličných publikáciách a časopisoch. K terminologickému problému prispieva aj fakt, že neexistuje samotná zhoda medzi vedcami a odborníkmi z praxe. Avšak, Nelsonova publikácia ponúka viacero strategických priorít, ktoré by mali dopomôcť k riešeniu tohto problému, ako napríklad prístup a technológie, ktoré by mali byť vhodné pre pomer pôdy a práce v postihnutej oblasti. Táto publikácia bola najmä mienená ako odrazový bod pre prácu pracovnej skupiny Svetovej banky pre riadenie suchých oblastí, ale zároveň poskytla aj hlbšie vnímanie samotnej dezertifikácie a následné kroky štátov k jej riešeniu.[4]
Zvyšujúce sa riziko dezertifikácie postihuje viac ako 100 krajín sveta. Najťažšie postihnuté sú práve krajiny s najväčším znečistením a ohrozenou populáciou, keďže ich hlavný príjem je poľnohospodárstvo, ktoré dezertifikácia ohrozuje najviac.
Podľa správy nového Zemského atlasu dezertifikácie Európskej komisie, viac ako 75% zemského povrchu už teraz trpí znehodnotením pôdy. Ročne sa znehodnotí od 1,61 – 4,18 miliónov štvorcových kilometrov. Najhoršie sú postihnuté oblasti Afriky a Ázie.[5]
Zvyšujúca sa teplota dôsledkom klimatických zmien urýchľuje dezertifikáciu. Oblasť okolo Stredomoria by mohli postihnúť drastické zmeny, práve na základe otepľovania o 2 stupne Celzia, ako na súši, tak pod morskou hladinou.[6]
Utečenci z Dust Bowl
Termín „Dust Bowl“ označuje obdobie piesočných búrok naprieč pláňami Ameriky v 30. rokoch 20. storočia. Naznačuje podmienky, v ktorých sa daný región ocitol, následkom zlého spôsobu hospodárstva. Po prvej svetovej vojne, kedy Amerika potrebovala zväčšiť svoje zásoby obilia, hospodárila na miliónoch akroch pôdy. Vtedajší agrikultúrny spôsob zavinil úpadok pôdy, spôsobil väčšie sucho, ktoré pretrvávalo niekoľko rokov. Vrchná vrstva pôdy bola ochudobnená o vlahu a absolútne vyschla.[7]
Následne bola vystavená sezónnym silným vetrom, ktoré oblasť ešte viac vysušili. Krajinou sa začali premávať piesočné búrky „black blizzards“. Súčasné štúdie odhadujú až 1,2 miliardy ton pôdy sa doslova stratilo z oblasti o rozmere 156 000 metrov štvorcových. Tisícky rodín boli nútené opustiť oblasť. Týchto ľudí nazývame aj Dust Bowl Refugees.[8]
Dopady dezertifikácie
Klimatická migrácia
Počet klimatických utečencov narastá. Zmeny klimatického prostredia spôsobujú nadmerné sucho, nedostatok vody a prachové znečistenie vzduchu. Nedýchateľnosť ovzdušia núti skupiny k migrácií. Pôda bez vlahy nedokáže dostatočne vyprodukovať potrebné množstvo potravy aby zasýtilo obyvateľov postihnutých oblastí.
Na druhej strane, vysokohorské oblasti sa stávajú viac nestabilnými, kvôli zvyšujúcemu sa teplu. Zrážky, ktoré by mali ostať na vrcholoch hôr vo forme snehu, stekajú do dolín. Horské oblasti sa stali vlhkejšie a teplejšie, čo napomáha aj k úbytku ľadovcov a zvýšeniu hladiny oceánu. To spôsobuje zvýšenie povodní v záplavových oblastiach, ktoré taktiež nepredstavujú vhodné prostredie na život. So zámerom nájsť stabilnejšie podnebie obyvateľstvo postihnutých oblastí bude migrovať. [9]
Úhyn fauny a flóry
Kvôli zvyšujúcej sa teplote a suchu, druhy rastlín, ktoré vedia prežiť v týchto podmienkach sa stali v daných oblastiach dominantnými čím prichádzame o biodiverzitu rastlinných druhov. A tento fakt nie je prítomný len v rastlinnom svete, ale aj vo svete zvierat. Druhy, ktoré sú závislé od trávnatých oblastí, s úbytkom pastvín prichádzajú o svoju obživu. Následne migrujú do iných oblastí, kde sú vytláčané inými druhmi alebo ľudskou aktivitou. Od roku 1980 sa so stúpajúcou teplotou púštne oblasti rozšírili cez 100 kilometrov hlavne v oblastiach Strednej Ázie.[10]
Degradácia pôdy, vzdušné znečistenie a vplyv na zdravie človeka
Viac než 60% Strednej Ázie má suché podnebie s občasným dažďom najmä počas zimy. S malým množstvom vody pre rastliny a iné organizmy, početné regióny sú náchylné na zvyšujúce sa teploty, ktoré len podporujú prenikanie vody hlbšie do pôdy a zvyšujúce vysúšanie pôdy. Približne 84% degradácie pôdy je spôsobených eróziou pôdy, najmä v Ázii. Dezertifikácia je dôležitou formou degradácie pôdy, ktorá postihuje jednu šestinu svetovej populácie a môže viesť k ničeniu ornej pôdy a k chudobe. To následne ovplyvňuje okolité regióny, vytváraním púštnych prachových búrok. Tuhé častice (piesok a prach) následne ohrozujú ľudské zdravie a vedú k chorobám. Efekty vzdušného znečistenia spôsobujú širokú škálu chorôb, od podráždenia očí, nosa, ústnej dutiny, hrdla, až po vyčerpanosť, migrénu a závrat, závažné respiračné ochorenia a rakovinu pľúc. Ďalšími problémami sú pneumónia, leukémia, kardiovaskulárne problémy až predčasná smrť. So zvyšujúcim sa znečistením v postihnutých oblastiach sa zvýšilo množstvo kardiovaskulárnych problémov, srdcových ochorení, infarktov a porúch imunitného systému. Erózia pôdy ochudobňuje pôdu o uhlík, dusík a fosfor – kľúčové živiny potrebné na rast plodín. a tým sa znižuje ich kvalita. Je to jedna z najväčších environmentálnych hrozieb, ktorá ovplyvňuje dlhodobo udržateľný rozvoj poľnohospodárskej produktivity. Stredná Ázia je typickým regiónom dezertifikácie s počtom viac ako 80% svetových púští, ktoré trpia silnou eróziou pôdy.[11]
Riešenia dezertifikácie
Organizácia Spojených národov v roku 1994 zaviedla Dohovor Organizácie Spojených národov o boji proti dezertifikácii, pod ktorým sa zaviazalo 122 krajín o dosiahnutie zastavenia degradácie pôdy.[12]
V Nigeri miestna vláda vynaložila veľké úsilie, aby obnovila úrodnosť pôdy, čo pozitívne ovplyvnilo krajinu, ktorej hospodárstvo je do značnej miery závislé od poľnohospodárstva. Tu prevzali drobní farmári iniciatívu do vlastných rúk tým, že vyvinuli princíp farmármi riadenej prirodzenej obnovy (FMNR). Táto technika zahŕňa regeneráciu a rozmnožovanie cenných stromov. Vyrúbané pne stromov zostávajú v pôde. Pôvodné koreňové systémy udržujú vlahu v pôde, a tým vytvárajú lepšie podmienky pre klíčiace semená – budúce stromy. Práve tento krok zvýšil produktivitu pôdy, zlepšil poľnohospodársky príjem a krajina je zelenšia ako predtým. Dedinské komunity v Keni a Tanzánii bojujú so suchom a dezertifikáciou kopaním polkruhových zákopov, ktoré uchovávajú vodu, keď prší, čím zadržiavajú vlhkosť pre rastliny a stromy. V Číne je celonárodým úsilím tzv. „Veľký zelený čínsky múr“, ktorého cieľom je vysadiť 88 miliónov akrov lesov pri hraniciach púšte Gobi. Línia lesa ohraničí púšť a zabráni jej rozširovaniu, či už z hospodárskych, alebo urbanizačných dôvodov, ktoré len ničia pôvodnú vegetáciu.
Podobná ambícia vysádzania stromov proti púšti, „Veľký zelený múr“ Afriky, sa od svojho vzniku v roku 2007 tiež neustále posúva. Ide o stratégiu pre obnovenie pôdy výsadbou stromov o rozlohe 100 miliónov hektárov, ktorá tiahne cez 20 krajín v Afrike. Projekt by mal byť ukončený do roku 2030.[13]
Podľa správy Dohovoru OSN je dezertifikácia „tichá neviditeľná kríza“, ktorá destabilizuje oblasti v globálnom meradle. Dopady dezertifikácie vidíme na populácii, ako aj na životnom prostredí najmä v Číne, kde najväčšiu zmenu pociťujú poľnohospodárske a hospodárske závody, čo predstavuje nedostatočnú rastlinnú výrobu, úhyn dobytka a vysychanie vodných prameňov. Dezertifikácia bráni prechodu k udržateľnému hospodárstvu, čo donútilo celé časti obyvateľstva opustiť dané oblasti. Dezertifikácia je jedným z hlavných dôvodov klimatickej migrácie.
Organizácia Spojených národov si každoročne pripomína Svetový deň boja proti dezertifikácií a suchu (17. jún). Je to dobrá príležitosť na zväčšenie povedomia verejnosti o prítomnosti dezertifikácie a sucha. Tento deň sa ľuďom pripomína ako možnosť riešenia degradácie pôdy pomocou efektívnych techník riešenia problémov a spolupráce medzi miestnymi vládnymi a environmentálnymi orgánmi. Všetky dopady krízy vedú k migrácii do iných častí sveta a začlenenie sa obetí klimatickej migrácie do iných kultúr. Celý proces rozvracia samotné štáty a aj štáty, ktoré podajú pomocnú ruku. Tieto situácie dokážu vyústiť až do vojny o zdroje na prežitie v reakcii na potravinovú neistotu, nedostatok vody, čo ohrozuje blahobyt a bezpečnosť vo všeobecnosti. Bez snahy nájsť riešenie sa rozsah daného problému každým dňom znásobuje.[14]
Zdroje:
[1] Watts, J. The environment in 2050: flooded cities, forced migration – and the Amazon turning to savannah. [online] theguardian.com. K dispozícii na: https://www.theguardian.com/environment/2019/dec/30/environment-2050-flooded-cities-forced-migration-amazon-turning-savannah [Otvorené 1 Jan. 1970].
[2] 936_UNCCD_Convention_ENG.pdf. [online]. K dispozícii na: https://catalogue.unccd.int/936_UNCCD_Convention_ENG.pdf.
[3] 936_UNCCD_Convention_ENG.pdf. [online]. K dispozícii na: https://catalogue.unccd.int/936_UNCCD_Convention_ENG.pdf.
[4] NELSON, Ridley. Dryland Management: The „Desertification“ Problem. United Nations National Porgram. 1988.
[5] New World Atlas of Desertification shows unprecedented pressure on planet’s resources. [online]. K dispozícii na: https://phys.org/news/2018-06-world-atlas-desertification-unprecedented-pressure.html.
[6] Nunez, C. (2019). Desertification, explained. [online] nationalgeographic.com. K dispozícii na: https://www.nationalgeographic.com/environment/article/desertification [Otvorené 1 Jan. 1970].
[7] Dust Bowl | Duration, Effects, & Facts | Britannica. [online]. K dispozícii na: https://www.britannica.com/place/Dust-Bowl.
[8] (2022). Dust Bowl. [online] history.com. K dispozícii na: https://www.history.com/topics/great-depression/dust-bowl#:~:text=The%20Dust%20Bowl%20was%20the%20name%20given%20to,killed%20and%20crops%20failed%20across%20the%20entire%20region. [Otvorené 1 Jan. 1970].
[9] Climate Change, Water Security and Migration in Central Asia: A | Environmental Migration Portal. [online]. K dispozícii na: https://environmentalmigration.iom.int/events/climate-change-water-security-and-migration-central-asia-dialogue-stakeholders-and-partners.
[10] Desertification in China: Causes, Impacts, and Solutions | Earth.Org. [online]. K dispozícii na: https://earth.org/desertification-in-china/.
[11] Climate change is turning more of Central Asia into desert. [online]. K dispozícii na: https://www.nature.com/articles/d41586-022-01667-2.
[12] 936_UNCCD_Convention_ENG.pdf. [online]. K dispozícii na: https://catalogue.unccd.int/936_UNCCD_Convention_ENG.pdf.
[13] KEEGAN CARVALHO, Časopis Earth Org, Desertification: Causes, Effects, And Solutions, dostupné z: https://earth.org/what-is-desertification/?fbclid=IwAR0Ai2aymnWxPDh5ghLF-O71yrfkV2OL6SsxUZ8hQSK1GBp0l8ykHmxiYyQ
[14] 936_UNCCD_Convention_ENG.pdf. [online]. K dispozícii na: https://catalogue.unccd.int/936_UNCCD_Convention_ENG.pdf.