Úvod
Ľud je kľúčový pojmom v teórii demokracie. V súčasnosti sa slovo demokracia odvádza z dvoch gréckych slov, a to demos a kratos, kde prvé znamená ľud a druhé v preklade znamená vláda. Z toho logicky vyplýva, že demokracia je vládou ľudu. Teda podľa teórie by ňou mala byť. Problémom pojmu ľud je jeho širokosť, nejednoznačnosť, resp. mnohoznačnosť. Pod pojem ľud možno skryť každého človeka, príslušníka ľudskej rasy. Nevyhnutnou súčasťou demokracie je aj právny štát. Právo si práve vyžaduje jednoznačné definície na riadne fungovanie. Z toho dôvodu možno demokraciu označiť za exkluzívny princíp uplatňovania moci v štáte.
Giovanni Sartori bol významným politológom 20. storočia, ktorého myšlienky významne prispeli k rozvoju moderných demokracií. Sartori vo svojom diele Teória demokracie ponúka svoj pohľad na pojem ľud a ponúka šesť interpretácií na tento pojem. Sartoriho myšlienky možno vnímať ako kritický pohľad na fungovanie moderných demokracií a miesto ľudí v nej.
Cieľom tejto eseje je zadefinovať, ako Sartori vnímal ľud vo svetle prvej a šiestej interpretáciu, ponúknuť pohľad autora na danú problematiku a porovnať súčasné chápanie ľudu v modernej demokracii. Primárnym zdrojom je samotná publikácia Teória demokracie od Giovanniho Sartoriho. Pri práci autor využil najmä analýzu primárneho zdroja.
Ľud ako ústredný pojem demokracie
Sartori historickou analýzou slova ľud dochádza k záveru, že kvôli rôznym interpretáciám slova ľud vo svetových jazykoch, možno ľud interpretovať šiestimi spôsobmi. Ľud môžeme chápať od ľud v zmysle úplne každého až ľud ako obmedzenú väčšinu.[1]
Prvá interpretácia chápe ľud exaktne v zmysle úplne každého. Sartori odmieta túto interpretácie, keďže by podľa nej demokracia nikdy neexistovala a neexistuje ani v súčasnosti. Zahrnúť do demokracie úplne každého je prakticky nemožné.[2] Vychádzajúc z tejto Sartoriho premisy autor už v úvode eseje označil demokraciu v spojení s pojmom ľud za exkluzívnu. V demokracii nie je možné, aby ľudom bol chápaný každý príslušník ľudskej rasy. Demokracia pre efektívne fungovanie musí univerzálne vymedziť, kto pod pojem ľud patrí a kto nie. Autor svoje tvrdenie podporuje príkladom volieb vykonávaných v Slovenskej republike. Prenesene možno pojem ľud zameniť s pojmom volič ako vykonávateľa moci v demokracii stanoveného príslušnými zákonmi. Volebný zákon ustanovuje, že aktívne volebné právo v komunálnych voľbách patrí aj cudzincom s trvalým pobytom v obci; avšak pri voľbách prezidenta či parlamentu je táto skupina voličov z volebného procesu vylúčená.[3] Zaujímavým príkladom môže byť aj jedna z definícií Jazykového ústavu Ľudovíta Štúra, podľa ktorej je „demokracia princíp rovnoprávneho uplatňovania vôle všetkých členov istej skupiny.“[4] Tieto príklady potvrdzujú, že demokracia uplatňujúc pojem ľud je exkluzívnou, keďže vždy (chcene či nechcene) musí niekoho vylúčiť.
Ľud ako majorita vyjadrená princípom obmedzenej väčšiny sa azda najviac približuje k chápaniu ľudu v moderných demokraciách. Základnou myšlienkou tejto interpretácie je podmienka, že práva jedného človeka nemôžu, resp. nesmú byť viac alebo menej ako práva človeka iného. Z toho dôvodu sa vláda majority obmedzuje právami menšín.[5]
Ak chápeme demokraciu ako vládu ľudu podľa šiestej interpretácie, nastáva otázka či vôbec existuje nejaká demokracia na svete? Je Slovenská republika demokraciou obmedzenej väčšiny? Formálne bude mať každá demokracia stanovené, že sú chránené práva menšín, resp. jednotlivcov, ktorí môžu byť súčasťou majority ale aj minority. Slovenská republika chráni práva menšín v druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky individuálne každej osobe bez ohľadu na príslušnosť k majorite alebo minorite.
Politická kultúra je v Slovenskej republike natoľko dekadentná, že o vláde obmedzenej väčšiny nie je možné hovoriť. Exemplárny príkladom je výrok Pavla Pašku z roku 2014: „Vyhraj voľby, môžeš všetko.“[6]Tento výrok možno označiť za nadčasový, keďže vystihuje politické správanie sa väčšiny slovenských vlád od roku 1993. Na vládnutie stačí minimálne 76 hlasov v Národnej rade Slovenskej republiky a už sa môže takmer všetko. Princíp obmedzenej väčšiny jednoducho na Slovensku v praxi neexistuje.
Ďalším príkladom môže byť snaha o zlegalizovanie interrupcií v plnom rozsahu alebo snaha o legalizáciu manželstiev rovnakého pohlavia. V oboch prípadoch je majorita proti prijatiu zákonov, ktorým by sa legalizovali potraty alebo manželstvá rovnakého pohlavia. Majorita ignoruje práva menšín, a tak vládne ako absolútna väčšina.
Záver
Esej priniesla autorov pohľad na vzťah medzi ľudom a demokraciou vychádzajúc z interpretácií slova ľud v diele Giovanniho Sartoriho. Ľud zohráva v demokracii najdôležitejšiu úlohu. Bez ľudu by nebolo demokracie. Avšak ľud v kontexte demokracie je oveľa zložitejšou kategóriou ako sa na prvý pohľad môže zdať. Giovanni Sartori vo svojom diele Teórie demokracie konštatuje, že hoci sa demokracie teoreticky definuje ako vláda ľudu, v praktickom vládnutí nemôže nikdy zahŕňať úplne všetkých. Prvá interpretácia pojmu ľud ako každého, t. j. všetkých je nereálna, pretože demokracia naviazaná na právny štát vyžaduje exaktné vymedzenie pojmu ľud, t. j. kto do skupiny ľud patrí a kto nie.
Opak prvej interpretácie je interpretácia ľudu ako obmedzenej väčšiny. Obmedzenej preto, lebo nevládne absolutisticky, ale musí akceptovať a chrániť aj práva majorít. Avšak ako ukazuje slovenská politická prax, uplatňovanie tejto interpretácie nie je vždy naplnené. Skúsenosti ukazujú, že slovenské vlády vládnu bez ohľadu na menšiny, čím dochádza k oslabovaniu základov demokracie.
Esej priniesla pohľad na vzťah medzi ľudom a demokraciou vychádzajúc interpretácií slova ľud v diele Giovanniho Sartoriho.
Zdroje:
[1] SARTORI, Giovanni: Teória demokracie. Bratislava: Archa, 1993. s. 24.
[2] SARTORI, Giovanni: Teória demokracie. Bratislava: Archa, 1993. s. 24-25.
[3] Zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Druhá, tretia, šiesta a siedma časť.
[4] Demokracia. [online], [cit. 17/10/2024]. Dostupné na internete: <https://slovnik.juls.savba.sk/?w=demokracia&s=exact&c=x861&cs=&d=kssj4&d=psp&d=ogs&d=sssj&d=orter&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ssn&d=hssj&d=bernolak&d=noundb&d=orient&d=locutio&d=obce&d=priezviska&d=un&d=pskfr&d=pskcs&d=psken#>.
[5] SARTORI, Giovanni: Teória demokracie. Bratislava: Archa, 1993. s. 26-27.
[6] Maďarič kritizuje Paškov výrok ‚Vyhraj voľby, môžeš všetko‘. In SITA [online], 26/12/2014 [cit. 18/10/2024]. Dostupné na internete: <https://sita.sk/madaric-kritizuje-paskov-vyrok-vyhraj-volby-mozes-vsetko/>.
Pridaj komentár