Izraelsko-palestínsky konflikt skrze prizmu jednotlivca a súčasných izraelských vládnych elít

To, čo postihlo Gazu, je ľudská katastrofa. Vzhľadom na jej zdĺhavosť a krutosť, vzhľadom na to, že sa neodohráva v hmle vojny alebo v nejasnej vzdialenosti, ale za bieleho dňa a všetkým na očiach, vzhľadom na spoluúčasť mnohých ľudí, a to nielen prostredníctvom činov, ale najmä prostredníctvom opomenutia, je to navyše výrazne zlý zločin.“[1]

Pre dostatočné obsiahnutie roviny jednotlivca pri analyzovaní inak viacdimenzionálneho a dlhodobého izraelsko-palestínskeho konfliktu sme uznali za vhodné venovať sa analýze súčasných vplyvných izraelských osobností. Účelom tohto príspevku nie je detailne reflektovať širší – často rozporuplný – diskurz o dejinách a príčinách konfliktu, no veríme, že charakterizovaním rétoriky a konania istých jednotlivcov a politických elít je možné obohatiť prehľad o problematike, či už v kontexte najnovšej eskalácie – a následnej asymetrickej vojenskej reakcie Izraelu – na území Pásma Gazy, alebo v kontexte celého konfliktu trvajúc od roku 1948.

Benjamin Netanjahu

Súčasný izraelský premiér a predseda strany Likud Benjamin Netanjahu predstavuje v kontexte konfliktu a analýzy skrze rovinu jednotlivca stredový bod. Je najdlhšie slúžiacim premiérom, pričom v úrade celkovo pôsobil viac ako 15 rokov – od roku 1996, kedy bol zvolený v predčasných voľbách vyvolaných po atentáte premiéra a predstaviteľa vtedajšieho mierového procesu dôhod z Osla Yitzhaka Rabina. V domácich kruhoch je často vnímaný ako tvrdý nacionalista a neúprosný bojovník proti terorizmu, ktorý stelesňuje pravicovú opozíciu k umiernenejším krokom a mierovým snahám ideí liberálneho sionizmu predošlých vlád v spolupráci s palestínskou politickou reprezentáciou. Vo svojom prvom prejave pred americkým kongresom v roku 1996 uviedol, že Izrael na Blízkom východe zastáva mocenské, a nie kompromisné postavenie, pričom svoju rétoriku podložil náboženskými skriptami.[2] Populistickú rétoriku v predošlých volebných kampaniach namieril aj voči izraelským Arabom, kde voličov arabského pôvodu označil za nebezpečenstvo, ktoré „húfne smeruje do volebných miestností,“ a že týchto ľudí do nich mali údajne „voziť autobusy ľavicových mimovládnych organizácií.“[3] V roku 2019 na sociálnych sieťach uviedol, že Izrael je „národným štátom nie všetkých občanov, ale iba židovského národa,“ čím nadväzoval na rok 2018, v ktorom Likud spolu s inými stranami v parlamente schválila návrh zákona, kt. definuje Izrael ako vlasť Židov a právo na národné sebaurčenie je „jedinečné pre židovský národ.“[4] V otázke bezpečnosti počas svojho času v úrade Netanjahu dohliadal nad niekoľkými eskaláciami v konflikte so skupinou Hamas. Vojenské operácie Izraelu v Pásme Gazy – a z časti na Západnom brehu Jordánu – si v priemere ročne vyžiadali stovky úmrtí civilistov, pričom v roku 2014 počas operácie Ochranné ostrie zahynulo vyše 2300 palestínskych civilistov. Mimo vojenských operácií, ktoré často devastujú životy a civilnú infraštruktúru v Gaze,[5] milióny Palestínčanov žije v podmienkach, v ktorých sú oproti izraelskému obyvateľstvu systematicky diskriminovaní, oddelení, či fakticky väznení.[6][7] Po útokoch Hamas v októbri minulého roku si podľa najaktuálnejších reportov oživenie izraelských vojenských operácií Netanjahovým novým vojenským kabinetom v Gaze vyžiadalo vyše 30000 palestínskych obetí. Najnovšie zloženie vlády na čele s Netanjahom môže taktiež napovedať charakteru tejto operácii a s ňou spojenou vyostrenou rétorikou.

Ben Gvir a Becal’el Smotrič

V roku 2022 v snahe získať dostatočnú podporu na zloženie novej vlády Netanjahu a Likud uzavreli koaličnú zmluvu s krajne pravicovými stranami, pričom do nového kabinetu pozval Ben Gvira, predstaviteľa krajne pravicovej strany Ocma jehudit a Becal’ela Smotriča, predstaviteľa krajne pravicovej Národnej náboženskej strany. Obe strany zastávajú ultranacionalistickú odnož sionizmu, ktorá hlása nadradenosť židovského obyvateľstva či protiarabský rasizmus.

Ben Gvir, izraelský právnik obhajujúc práva izraelských osadníkov a súčasný minister národnej bezpečnosti, je predstaviteľom strany s názvom Ocma jehudit (Židovská sila). Strana zastáva ideológiu Kahanizmu, ktorá hlása vytvorenie monoetnického židovského teokratického štátu. V roku 2016 sa Gvir v rozhovore s časopisom Haaretz priznal k čerpaniu inšpirácie od Meira Kahana, zakladateľa politickej strany a neskôr teroristickej organizácie Kach, pričom na istý čas bol pred jej postavením mimo zákona Gvir aj členom.[8] V minulosti bol taktiež niekoľkokrát obvinený z podnecovania rasizmu voči Arabom, zasahovania do činnosti policajtov a pod. Počas svojho ministerského úradu nariadil zákaz používania palestínskych vlajok na verejnosti,[9] uľahčil vlastníctvo zbraní, zmenil pravidlá činnosti polície počas protestov a nepokojov, v ktorých má polícia menej zábran predtým, napríklad má povolenie použiť ostrú streľbu.[10] V apríli minulého roku kabinet schválil návrh o vytvorení tzv. „Národnej gardy“ – policajnej jednotky s vyše ako 2000 príslušníkmi. Jednotka má spolupracovať s políciou a armádou a riešiť „občianske nepokoje„, ako napríklad propalestínske protesty, ku ktorým dochádza v zmiešaných židovsko-arabských oblastiach. Obavy vyplývajú z toho, že Gvir môže túto jednotku využívať k potlačeniu akýchkoľvek protivládnych demonštrácií.

Benny Gantz

Armádny generál vo výslužbe a člen rozšíreného vojnového kabinetu. Gantz predstavuje umiernenú frakciu v koalícii stelesnenú stredopravicovou stranou Štátny tábor. Súčasné predvolebné prieskumy naznačujú, že táto strana poráža Likud a mohla by obsadiť prvé miesto. Netanjahu totiž čelí kritike za nezvládnutie bezpečnostnej situácie počas útokov v októbri a zmrazení rokovaní o izraelských rukojemníkoch.[11] Gantz v tomto prípade reflektuje čiastkové záujmy nemalej časti izraelskej spoločnosti, no nepredstavuje akýsi radikálny odsun od Netanjahových politík voči palestínskym okupovaným teritóriám a súčasnej vojne medzi Izraelom a skupinou Hamas.

Záver

Pri skúmaní konfliktu skrze rovinu jednotlivca je možné zaznamenať niekoľko osobností, ktoré do značnej miery ovplyvňujú jeho dianie. Samozrejme, poskytnutá rovina prezentuje len istý úryvok a náhľad do problematiky, ktorá sa pravdepodobne týka viac systematických a dlhodobých stratégií. V kontexte Izraelu je táto rovina v súčasnosti najviac viditeľná pri pozíciách nositeľov konkrétnych rolí a predstaviteľov štátu. Akýkoľvek jednotlivec v reálnej opozícii voči konaniu vojenského kabinetu je v súčasnosti v izraelskej spoločnosti v priam neviditeľnej menšine. Do istej miery analýza potvrdzuje pravidlo, že vyššie funkcie poskytujú priestor pre prejavenie osobnosti jednotlivcov. Ak staviame reporty OSN, miestnych vládnych agentúr či mimovládnych organizácií o podmienkach Palestínčanov a vysokom počte mŕtvych civilistov v posledných mesiacoch proti konaniu spomenutých predstaviteľov, je potrebné spýtať sa, či ide o úprimnú mis-percepciu sily Hamasu z čoho vyplýva následne využitie vojenskej sily Izraela voči Gaze alebo ide o úmyselné anektovanie územia, etnické vysídľovanie, prípadne genocídu voči palestínskemu etniku?


Zdroje:

[1] FINKELSTEIN, N.: Gaza: An Inquest Into Its Martyrdom. California: University of California Press, 2018, s. 16.

[2] Israel Prime Minister Speech. [online], [cit. 16/05/2024]. Dostupné na: <https://www.c-span.org/video/?73411-1/israel-prime-minister-speech>.

[3] STAFF, T.: Netanyahu’s ‘Arab droves’ warning may have been decisive in his victory. [online], [cit. 07/04/2024]. Dostupné na: <https://www.timesofisrael.com/netanyahus-arab-droves-warning-may-have-been-decisive-in-his-victory/>.

[4] WINTER, CH.: Israel passes Jewish nation-state bill. [online], [cit. 07/04/2024]. Dostupné na: <https://www.dw.com/en/israel-passes-controversial-jewish-nation-state-bill/a-44740830>.

[5] Gaza infrastructure damages estimated at $18.5bn in UN-World Bank report. [online], [cit. 08/04/2024]. Dostupné na: <https://www.aljazeera.com/news/2024/4/2/gaza-infrastructure-damages-estimated-at-18-5-bln-in-un-world-bank-report>.

[6] A Threshold Crossed: Israeli Authorities and the Crimes of Apartheid and Persecution. [online], [cit. 07/04/2024]. Dostupné na: <https://www.hrw.org/report/2021/04/27/threshold-crossed/israeli-authorities-and-crimes-apartheid-and-persecution>.

[7] Israel’s occupation of Palestinian Territory is ‘apartheid’: UN rights expert. [online], [cit. 07/04/2024]. Dostupné na: <https://news.un.org/en/story/2022/03/1114702>.

[8] RUBIN, S.: Itamar Ben Gvir: How an extremist settler became a powerful Israeli minister. [online], [cit. 07/04/2024]. Dostupné na: <https://www.washingtonpost.com/world/2023/02/15/israel-ben-gvir-netanyahu-government/>.

[9] Israel security minister bans Palestinian flag-flying in public. [online], [cit. 07/04/2024]. Dostupné na: <https://www.theguardian.com/world/2023/jan/09/israel-security-minister-bans-palestinian-flag-flying-in-public>.

[10] ISREAL, D.: AG Gives In, Approves Ben Gvir’s Dramatic Change in Rules of Engagement. [online], [cit. 07/04/2024]. Dostupné na: <https://www.jewishpress.com/news/police-news/ag-gives-in-approves-ben-gvirs-dramatic-change-in-rules-of-engagement/2023/10/27/>.

[11] Israel’s Gantz challenges Netanyahu with call for election amid Gaza war. [online], [cit. 07/04/2024]. Dostupné na: <https://www.aljazeera.com/news/2024/4/4/israels-benny-gantz-pushes-for-september-election-amid-war-on-gaza>.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *