Úvod
V zmysle Čl. 101 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Ústava SR“) je „hlavou Slovenskej republiky prezident. Prezident reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. Prezident vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi.“[1]
Uvedené ustanovenie Ústavy SR obsahuje základnú charakteristiku prezidenta ako individuálnej hlavy štátu. Pod pojmom hlava štátu je potrebné rozumieť najmä vyjadrenie reprezentatívnosti tejto funkcie vo vystupovaní navonok voči zahraničiu a tým aj stelesnenie zvrchovanosti štátu navonok.[2]
Ustanovenia Ústavy SR ako aj zákona č. č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o výkone volebného práva“) obsahujú podmienky, ktoré musí kandidát na Prezidenta SR spĺňať. Zákon o výkone volebného práva takisto obsahuje aj proces prijímania návrhu 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „Národná rada SR“) na Prezidenta SR, resp. petície podpísanej 15 000 občanmi. O tomto návrhu rozhoduje Predseda Národnej rady SR, ktorý príjme návrh 15 poslancov Národnej rady SR, resp. petície, ak tieto spĺňajú náležitosti uvedené v zákone o výkone volebného práva a súčasne kandidát na prezidenta SR spĺňa podmienky voliteľnosti. A contrario, teda ak návrh, resp. petícia nespĺňa náležitosti ustanovené v zákone o výkone volebného práva alebo kandidát na prezidenta SR nespĺňa podmienky zvoliteľnosti, Predseda Národnej rady SR takýto návrh, resp. petíciu odmietne.
Ak nastane situácia, kedy Predseda Národnej rady SR odmietne návrh, resp. petíciu, právny poriadok SR poskytuje dotknutému kandidátovi na Prezidenta SR významný prostriedok ochrany v podobe osobitnej správnej žaloby. Konanie vo veciach prijatia návrhu na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky je konaním o osobitnej správnej žalobe upravené v osobitnom zákone, a to v zákone č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
Účelom tohto článku je primárne priblížiť problematiku konania vo veciach prijatia návrhu na kandidáta na prezidenta SR, kde poukážeme na podmienky pre podanie návrhu na kandidáta na prezidenta SR vyplývajúce z Ústavy SR ako aj zo zákona o výkone volebného práva a taktiež poukážeme na samotné konanie o tejto osobitnej správnej žalobe, pričom poukážeme na aktívnu vecnú legitimáciu, pasívnu vecnú legitimáciu, príslušnosť konajúceho súdu a spôsoby rozhodnutia, ktorými môže konajúci súd o tejto správnej žalobe rozhodnúť.
Podmienky pre podanie návrhu na kandidáta na Prezidenta Slovenskej republiky
Na tomto mieste by sme chceli poukázať na rozdiel medzi pojmom aktívne volebné právo a pojmom pasívne volebné právo.
Z ustanovenia § 4 zákona o výkone volebného práva vyplýva, že „právo voliť má každý, kto najneskôr v deň konania volieb dovŕši 18 rokov veku podľa podmienok ustanovených v osobitných častiach.“[3] Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že aktívne volebné právo má osoba, ktorá najneskôr v deň volieb dovŕšila 18 rokov.
Čo sa týka pasívneho volebného práva, tak to spočíva v práve byť volený a zakladá sa na právne vyjadrených podmienkach nazývaných voliteľnosťou. Pojem voliteľnosť vychádza zo slobody kandidovať a byť zvolený obmedzenej iba zákonom stanovenými podmienkami, resp. prekážkami znamenajúcimi inelegibilitu.[4] Na účely tohto článku je práve podstatný pojem pasívne volebné právo a podmienky voliteľnosti.
V prvom rade považujeme za významné poukázať na Čl. 101 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého „kandidátov na prezidenta navrhuje najmenej 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky alebo občania, ktorí majú právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky, a to na základe petície podpísanej najmenej 15 000 občanmi. Návrhy na voľbu sa odovzdávajú predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky najneskôr do 21 dní od vyhlásenia volieb.“[5]
„Z uvedeného ustanovenia Ústavy SR vyplývajú dva spôsoby návrhu kandidátov na prezidenta so samostatným právnym režimom. Z tohto rozdielneho právneho režimu vychádza i zákon č. 180/2014 Z.z. o podmienkach výkonu volebného práva, ktorý v § 103 ods. 1 ustanovuje náležitosti návrhu a v §103 ods. 2 náležitosti petície samostatne.“[6]
Z vyššie uvedeného vyplýva, že kandidát na prezidenta SR môže byť navrhnutý alternatívne:
a) 15 poslancami Národnej rady SR alebo
b) na základe petície, ktorá je podpísaná najmenej 15 tisíc občanmi Slovenskej republiky.
Návrh, či už podľa písm. a) alebo písm. b) je potrebné predložiť predsedovi Národnej
rady SR, a to najneskôr 21 dní od vyhlásenia volieb.
Za Prezidenta SR môže byť zvolená každá fyzická osoba, ktorá spĺňa ústavou stanovené podmienky uvedené v Čl. 103 ods. 1 Ústavy SR, pričom na túto funkciu sa nevyžaduje vzdelanie určitého typu a stupňa.[7]
Z Čl. 103 ods. 1 Ústavy SR vyplývajú predpoklady, ktoré musí kandidát na Prezidenta SR spĺňať, a to:
a) fyzická osoba musí spĺňať podmienky voliteľnosti za poslanca do Národnej rady SR a
b) v deň voľby dosiahol vek 40 rokov.
Ad a) Za poslanca Národnej rady SR môže byť zvolený občan Slovenskej republiky, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a v deň voľby dosiahla vek 21 rokov. Tieto tri predpoklady musia byť splnené kumulatívne.
Uvedené predpoklady vyplývajú z Čl. 74 ods. 2 Ústavy SR. Bližšie podmienky nadobudnutia štátneho občianstva upravuje osobitný zákon, a to zákon č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky (ďalej len „zákon o štátnom občianstve“). Zákon o štátnom občianstve mimo iného upravuje spôsoby nadobudnutia štátneho občianstva. Podľa tohto zákona môže štátne občianstvo nadobudnúť fyzická osoba, a to narodením, osvojením a udelením. V uvedenom zákone sú obsiahnuté aj dva osobitné spôsoby nadobudnutia štátneho občianstva, ktoré súviseli s rozdelením Československej republiky, a to určenie a voľba štátneho občianstva.
V zmysle § 10 zákona o štátnom občianstve je „štátne občianstvo Slovenskej republiky rovnocenné bez ohľadu na právny titul jeho nadobudnutia.“[8]
Z citovaného ustanovenia vyplýva podľa nášho názoru významná skutočnosť, a to, že za poslanca Národnej rady SR (a takisto za Prezidenta SR) môže byť zvolená akákoľvek fyzická osoba, ktorá je štátnym občanom Slovenskej republiky bez ohľadu na to, akým spôsobom táto nadobudla štátne občianstvo, teda či ho nadobudla narodením, osvojením, udelením, určením alebo voľbou za predpokladu, že spĺňa aj ďalšie vyššie uvedené podmienky.
Ad b) Druhým predpokladom, ktorý musí kandidát na Prezidenta SR spĺňať je to, že musí v deň voľby dosiahnuť vek 40 rokov. V porovnaní s predpokladom veku na voľbu za poslanca Národnej rady SR je táto podmienka omnoho prísnejšia.
Môžeme povedať, že úprava obsiahnutá v Ústave SR je úpravou všeobecnou. Podrobnejšie podmienky obsahuje zákon o výkone volebného práva.
Predmetom tohto zákona v zmysle § 1 „je úprava podmienok výkonu volebného práva a organizáciu volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do Európskeho parlamentu, volieb prezidenta Slovenskej republiky, ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a spôsob vykonania referenda vyhláseného podľa článku 93 až 99 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „voľby“).“[9]
Na účely tohto článku je pre nás významný § 103 zákona o výkone volebného práva. Uvedené ustanovenie obsahuje jednak náležitosti návrhu na kandidáta na prezidenta SR, náležitosti petície, ak návrh na kandidáta na prezidenta SR podáva na základe petície podpísanej 15 000 občanmi Slovenskej republiky a v neposlednom rade obsahuje aj samotný prieskum návrhu Predsedom Národnej rady SR a postup po prijatí, resp. odmietnutí návrhu kandidáta na prezidenta SR.
Čo do podstatných náležitostí návrhu na kandidáta na prezidenta SR, tak tento v zmysle § 103 ods. 1 zákona o výkone volebného práva musí obsahovať meno a priezvisko kandidáta, dátum narodenia navrhovaného kandidáta, jeho zamestnanie, ktoré vykonáva v čase podania návrhu. V súvislosti so zamestnaním kandidáta na prezidenta SR obsahuje aj negatívnu podmienku, a to že údaj o zamestnaní nesmie obsahovať žiadne vlastné mená alebo ich skratky. Návrh ďalej musí obsahovať aj adresu trvalého pobytu kandidáta na prezidenta SR a v neposlednom rade vlastnoručné podpísané vyhlásenie kandidáta, že súhlasí so svojou kandidatúrou a že spĺňa vyššie uvedené podmienky na zvolenie za prezidenta.
Petícia podpísaná 15 000 občanmi SR musí okrem vyššie uvedených podstatných náležitostí obsahovať aj meno, priezvisko a dátum narodenia voliča, adresu jeho trvalého pobytu, ktorou sa rozumie názov obce, názov ulice, ak sa obec člení na ulice, a číslo domu a podpis, každého z 15 000 občanov SR, ktorý petíciu podpísali.
Podľa § 103 ods. 3 zákona o výkone volebného práva „Predseda Národnej rady Slovenskej republiky preskúmava do 14 dní od doručenia návrhu na kandidáta, či návrh obsahuje zákonom ustanovené údaje; pri petícii preskúmava, či spĺňa náležitosti podľa odseku 1 a 2 a či z každého petičného hárku je zrejmé, že ide o petíciu za určitého kandidáta. Ak návrh spĺňa ustanovené podmienky, predseda Národnej rady Slovenskej republiky návrh prijme, inak ho odmietne. Oznámenie o prijatí návrhu zverejní predseda Národnej rady Slovenskej republiky na webovom sídle Národnej rady Slovenskej republiky a následne ho doručí kandidátovi na prezidenta na adresu, ktorú uvedie, inak na adresu jeho trvalého pobytu. Oznámenie o odmietnutí návrhu predseda Národnej rady Slovenskej republiky doručí do 24 hodín od odmietnutia návrhu kandidátovi na prezidenta na adresu, ktorú uvedie, inak na adresu jeho trvalého pobytu, a súčasne ho zverejní na webovom sídle Národnej rady Slovenskej republiky; ak kandidát na prezidenta oznámenie neprevezme alebo sa na adrese, ktorú uviedol alebo na adrese trvalého pobytu nezdržiava, za čas doručenia sa považuje čas, kedy bolo takéto oznámenie zverejnené na webovom sídle Národnej rady Slovenskej republiky.“[10]
Z uvedeného ustanovenia vyplýva viacero významných skutočností. V prvom rade ide o stanovenie lehoty na preskúmanie návrhu na kandidáta na prezidenta SR. Zákon o výkone volebného práva stanovuje Predsedovi Národnej rady SR na preskúmanie návrhu kandidáta na prezidenta SR 14-dňovú lehotu, a to od doručenia návrhu na kandidáta na prezidenta, resp. od doručenia petície.
V rámci uvedenej lehoty musí Predseda Národnej rady SR podrobiť návrh, resp. petíciu prieskumu, či obsahuje zákonom predpísané náležitosti ako aj skutočnosť, či kandidát na prezidenta SR spĺňa podmienky zvoliteľnosti. V prípade petície skúma aj skutočnosť, či z každého petičného hárku je zrejmé, že ide o petíciu za určitého kandidáta. Po prieskume návrhu na kandidáta na prezidenta SR, resp. petície podpísanej 15 000 občanmi SR môžu nastať dve situácie, a to:
a) návrh, resp. petícia spĺňa zákonom stanovené náležitosti a Predseda Národnej rady SR návrh príjme alebo
b) a contrario, teda ak návrh, resp. petícia nespĺňa zákonom stanovené náležitosti a Predseda NR SR ho odmietne.
Ad a) V prípade, ak návrh na kandidáta na prezidenta, resp. petícia podpísaná 15 000 občanmi SR spĺňa zákonom stanovené náležitosti a kandidát na prezidenta SR spĺňa podmienky zvoliteľnosti, Predseda Národnej rady SR tento návrh, resp. petíciu príjme. Následne zverejní oznámenie o prijatí návrhu na webovom sídle Národnej rady Slovenskej republiky a takisto ho doručí kandidátovi na prezidenta na adresu, ktorú uvedie na doručovanie písomností. Ak takúto adresu neuviedol, tak mu bude oznámenie doručené na adresu jeho trvalého pobytu. Zároveň predseda Národnej rady SR v zmysle ustanovenia § 103 ods. 4 oznámi prijatie návrhu na kandidáta na prezidenta SR aj Štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán, a to do 24 hodín od prijatia návrhu. V tomto oznámení uvedie meno, priezvisko, titul kandidáta, vek, zamestnanie a adresu trvalého pobytu kandidáta.
Ad b) V opačnom prípade, teda ak návrh, resp. petícia nespĺňa zákonom predpísané náležitosti alebo kandidát na prezidenta SR nespĺňa podmienky zvoliteľnosti, predseda Národnej rady SR ho odmietne. Predseda Národnej rady následne do 24 hodín doručí oznámenie o odmietnutí návrhu na kandidáta na prezidenta SR na adresu, ktorú uvedie, inak na adresu jeho trvalého pobytu, a súčasne ho zverejní na webovom sídle Národnej rady SR. Zákon o výkone volebného práva pamätá aj na situáciu, kedy si kandidát z akéhokoľvek dôvodu neprevezme (napr. sa na adrese, kde sa má oznámenie doručiť nezdržiava). V takejto situácii zákon o výkone volebného práva zakotvuje tzv. fikciu doručenia, a teda aj napriek skutočnosti, že si kandidát na prezidenta oznámenie o odmietnutí návrhu neprevzal, považuje sa za čas doručenia moment zverejnenia oznámenia o odmietnutí návrhu na prezidenta na webovom sídle Národnej rady SR.
V zmysle § 103 ods. 5 zákona o výkone volebného práva „proti odmietnutiu návrhu na kandidáta môže dotknutý kandidát podať návrh na vydanie rozhodnutia o prijatie jeho návrhu na kandidáta na správny súd.“[11]
Ako sme už uviedli vyššie, právny poriadok SR zakotvuje pre dotknutého kandidáta na prezidenta SR významný prostriedok ochrany v podobe osobitnej žaloby upravenej v SSP.
Subjekty konania o prijatí návrhu na kandidáta na prezidenta a náležitosti správnej žaloby
Po odmietnutí návrhu na kandidáta na prezidenta, resp. petície má navrhovaný kandidát k dispozícii významný prostriedok ochrany v podobe osobitnej správnej žaloby. Konanie o prijatí návrhu na kandidáta na prezidenta SR je osobitným konaním upraveným v SSP, a to konkrétne v § 283 až 292 tohto zákona.
Uvedené konanie sa v zmysle § 5 ods. 5 SSP riadi dispozičným princípom čo znamená, že konanie o prijatí návrhu na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky, ako aj všetky konania upravené v SSP možno začať výlučne na návrh subjektu, na to oprávneného.
Podľa § 283 SSP sa žalobca môže „žalobou domáhať vydania rozhodnutia o prijatí jeho návrhu na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky, ak predseda Národnej rady Slovenskej republiky odmietol jeho návrh na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.“[12]
Môžeme povedať, že účelom tohto konania je poskytnutie súdnej ochrany ako ústavného práva zakotveného v Čl. 46 Ústavy SR,[13] fyzickej osobe, ktorej návrh na kandidáta na prezidenta SR bol odmietnutý. Táto osobitná správna žaloba smeruje proti odmietnutiu návrhu na kandidáta na prezidenta SR strany predsedu Národnej rady Slovenskej republiky uskutočnenému na základe § 103 ods. 2 zákona o výkone volebného práva.[14]
„Základom návrhu na konanie vo veciach prijatia návrhu na kandidáta na funkciu prezidenta Slovenskej republiky je tvrdenie o nezákonnosti odmietnutia návrhu na kandidáta na funkciu prezidenta republiky, ktoré musí vychádzať z konkrétneho dôvodu odmietnutia uvedeného v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.“[15]
Ešte predtým, ako sa dostaneme k náležitostiam tejto správnej žaloby, máme za dôležité sa aspoň v krátkosti venovať vecnej legitimácii na podanie tejto správnej žaloby.
Pojmu vecnej legitimácie, a to jednak aktívnej, ako aj pasívnej sa venoval vo svojom rozhodnutí aj Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“), podľa ktorého vecnou legitimáciou rozumieme „stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný).“[16]
Z ustanovenia § 284 SSP vyplýva, že účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Uvedené ustanovenie obsahuje aj odkaz na ustanovenie § 46 SSP, podľa ktorého je oprávneným vstúpiť do akéhokoľvek konania upraveného v SSP aj prokurátor, ako orgán ochrany zákonnosti. Prokurátor však nie je aktívne vecne legitimovaným na podanie tejto správnej žaloby.
Aktívnou vecnou legitimáciou na podanie tejto správnej žaloby je výlučne dotknutý kandidát na prezidenta SR. V opačnom prípade, teda ak by podala túto správnu žalobu osoba odlišná od kandidáta na prezidenta, ktorého sa odmietnutie návrhu na prezidenta SR týka, tak sme toho názoru, že konajúci súd by musel správnu žalobu zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie.
V konaniach uvedených v SSP sa vo všeobecnosti vyžaduje u aktívne vecne legitimovaného subjektu povinné zastúpenie advokátom. Uvedené je dané najmä z dôvodu, že konania uvedené v tomto zákone sa vyznačujú vyššou mierou skutkovej a právnej náročnosti. SSP preto v ustanovení § 49 ods. 1 zakotvuje, že „žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť.“[17]
Z vyššie citovaného ustanovenia však existujú výnimky, ktoré sa vzťahujú aj na konanie o prijatí návrhu na kandidáta na prezidenta SR. Podľa § 49 ods. 2 písm. b) SSP aktívne vecne legitimovaný subjekt, teda dotknutý kandidát na prezidenta SR nemusí byť povinne zastúpený advokátom v konaní o správnej žalobe.
Uvedené platí z toho dôvodu, že konanie o prijatí návrhu na kandidáta na prezidenta SR nevykazuje vyššiu mieru skutkovej a právnej náročnosti. Takisto môžeme povedať, že povinné zastúpenie advokátom by nebolo vhodné ani s ohľadom na krátkosť lehoty na podanie správnej žaloby, ako aj samotného konania o tejto správnej žalobe.[18] Uvedené však nevylučuje, že dotknutý kandidát na prezidenta SR si advokáta na zastupovanie v tomto konaní zvolí.
Pasívne vecne legitimovaným subjektom je v zmysle § 286 SSP predseda Národnej rady SR, ktorý v tomto konaní koná vo vlastnom mene a sám. Avšak sme toho názoru, že v prípade nariadenia pojednávania by bolo účelné, aby Predseda Národnej rady SR poveril konaním v jeho mene zamestnanca Kancelárie Národnej rady SR, ktorý je na takýto typ konania odborne spôsobilý, teda má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Na konanie vo veciach prijatia návrhu na kandidáta na prezidenta SR je v zmysle § 11 písm. c) vecne príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „konajúci súd“).
Aktívne vecne legitimovaný subjekt, teda dotknutý kandidát na prezidenta SR musí v zmysle § 287 podať túto správnu žalobu v lehote troch dní od doručenia oznámenia o odmietnutí návrhu na kandidáta na prezidenta SR. Uvedená lehota je podľa nášho názoru lehotou procesnou, teda aktívne vecne legitimovanému subjektu stačí, ak žalobu podá na poštovú prepravu v posledný deň uvedenej trojdňovej lehoty.
Uvedený názor podporuje aj Ústavný súd SR, ktorý uvádza, že „z citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (teraz Správneho súdneho poriadku pozn. autora) ústavný súd vyvodzuje (a tento záver podporuje aj stabilná prax všeobecných súdov), že lehota na podanie žaloby v správnom súdnictve je procesnoprávna lehota. Tento záver vychádza nielen z toho, že táto lehota je upravená v procesnom predpise (Občiansky súdny poriadok je takým všeobecne záväzným právnym predpisom), ale takýto záver má oporu aj v tom, že táto lehota je určená na urobenie procesného úkonu – podanie žaloby v správnom súdnictve. Podanie žaloby nemôže byť v žiadnom prípade obmedzené hmotnoprávnymi lehotami, ktorých účel je úplne iný, než aký majú procesnoprávne lehoty bez ohľadu na to, v ktorom procesnom postupe sa uplatňujú. V spojitosti s tým treba uviesť, že nedodržanie procesnoprávnej lehoty (jej zmeškanie) má dôsledky na prípustnosť žaloby, resp. iného úkonu v konaní pred všeobecným súdom, t. j. na otázku splnenia procesných podmienok. Zmeškanie hmotnoprávnej lehoty má iný následok a vedie k záveru o nedôvodnosti žaloby, čo znamená procesný neúspech v konaní – zamietnutie žaloby meritórnym rozhodnutím – rozsudkom vo veci samej.“[19]
Vzhľadom nato, že ide o lehotu počítanú podľa dní, tak aktívne vecne legitimovanému subjektu začína plynúť v deň nasledujúci po dni doručenia oznámenia o odmietnutí návrhu na prezidenta SR.
Ďalej môžeme uviesť, že uvedená lehota je lehotou prekluzívnou, teda ako by aktívne vecne legitimovaný subjekt v tejto lehote správnu žalobu nepodal, jeho právo zaniká a konajúci súd v zmysle § 98 ods. 1 písm. d) uznesením odmietne.[20]
Čo sa týka náležitostí tejto správnej žaloby, tak v zmysle § 288 ods. 1 SSP sa v žalobe musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie druhu žaloby, označenie žalovaného, označenie napadnutého oznámenia o odmietnutí návrhu na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky, žalobné body, označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva a žalobný návrh.
Máme za dôležité sa na chvíľu pristaviť pro žalobnom návrhu, resp. petite. Žalobný návrh považujeme vo všeobecnosti za konkretizáciu predmetu žaloby a určuje, o čom má vo veci samej konajúci súd konať a rozhodnúť.[21]
V zmysle uvedeného máme za to, že petit tejto správnej žaloby by mal obsahovať v prvom rade skutočnosti uvedené v § 291 ods. 2 SSP. Teda aktívne vecne legitimovaný subjekt by mal v petite uviesť jednak svoje meno a priezvisko a čoho sa domáha, teda rozhodnutia o prijatí návrhu na kandidáta na prezidenta SR. Taktiež sa domnievame, že je potrebné v petite uviesť aj označenie napádaného oznámenia Predsedu Národnej rady SR o odmietnutí návrhu na kandidáta na prezidenta.
V zmysle § 288 ods. 2 SSP je aktívne vecne legitimovaný subjekt povinný k tejto správnej žalobe priložiť aj napádané oznámenie žalovaného o odmietnutí návrhu na kandidáta na prezidenta SR.
Po doručení správnej žaloby konajúci súd doručí žalovanému, ktorý je povinný sa k tejto správnej žalobe vyjadriť. Uvedené je vyjadrením zásady kontradiktórnosti, ktorá sa uplatňuje aj v konaniach upravených v SSP. Sme toho názoru, že čo do náležitostí vyjadrenia, tak to by malo obsahovať všeobecné náležitosti podania v zmysle § 57 SSP, teda malo by byť z neho zrejmé, že ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a vzhľadom na to, že už ide o prebiehajúce konanie, tak aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Žalovaný by mal podľa nášho názoru vo svojom vyjadrení reagovať na skutočnosti uvedené v správnej žalobe, ako aj uviesť dôvody, ktoré ho viedli k odmietnutiu návrhu na kandidáta na prezidenta.
Rozhodovanie konajúceho súdu o správnej žalobe
SSP v § 290 ukladá konajúcemu súdu povinnosť rozhodnúť v lehote 5 dní od doručenia správnej žaloby.
Konajúci súd môže rozhodnúť o žalobe troma spôsobmi. V každom z uvedených prípadov konajúci súd rozhoduje formou uznesenia. Konajúci súd môže rozhodnúť tak, že:
a) uznesením správnu žalobu odmietne,
b) uznesením žalobu zamietne ak táto nie je dôvodná alebo
c) uznesením rozhodne o prijatí návrhu na kandidáta na prezidenta SR
Ad a) Uvedený spôsob rozhodnutia prichádza do úvahy v prípadoch uvedených v § 98 SSP. Konajúci súd teda túto správnu žalobu odmietne, ak „o tej istej veci už bolo správnym súdom právoplatne rozhodnuté (prekážka res iudicate pozn. autora), o tej istej veci toho istého žalobcu už prebieha pred správnym súdom skôr začaté iné konanie (prekážka litispendencie pozn. autora), bola podaná predčasne a lehota na jej podanie v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala plynúť, bola podaná oneskorene, bola podaná zjavne neoprávnenou osobou, je neprípustná, tak ustanoví tento zákon.“[22] Sme toho názoru, že najčastejším dôvodom odmietnutia tejto správnej žaloby bude vzhľadom na pomerne krátku lehotu na jej podanie práve dôvod jej oneskoreného podania.
Ad b) Ďalším spôsobom rozhodnutia je v zmysle § 291 ods. 1 zamietnutie žaloby uznesením z dôvodu, že správna žaloba je nedôvodná.
Toto rozhodnutie prichádza do úvahy v prípade, kedy konajúci súd po preskúmaní žaloby, predložených dôkazov, ako aj po preskúmaní postupu Predsedu Národnej rady SR a jeho vyjadrenia k správnej žalobe dospeje k záveru, že odmietnutie návrhu na kandidáta na prezidenta SR bolo dôvodné, keďže návrh na kandidáta na prezidenta nespĺňa náležitosti uvedené v zákone o výkone volebného práva alebo samotný kandidát na prezidenta nespĺňa podmienky uvedené v Ústave SR alebo v zákone o výkone volebného práva.
Ad c) V zmysle § 291 ods. 2 SSP „ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením rozhodne o prijatí návrhu žalobcu na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky. Vo výroku uvedie, že prijíma návrh žalobcu s uvedením jeho mena a priezviska na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky.“[23]
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak konajúci súd dospeje k záveru, že návrh na kandidáta na prezidenta, resp. petícia spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti a takisto aj kandidát na prezidenta SR spĺňa všetky podmienky zvoliteľnosti, tak konajúci súd rozhodne o prijatí návrhu na kandidáta na prezidenta SR. Uvedené rozhodnutie prichádza do úvahy aj v prípadoch, kedy proces preskúmavania návrhu na kandidáta na prezidenta, resp. petície nebol vykonaný v súlade so zákonom.
Osobitosťou pozitívneho súdneho rozhodnutia v tomto konaní je, že konajúci súd vo výroku rozhodnutia úkon predsedu Národnej rady Slovenskej republiky spočívajúci v odmietnutí návrhu na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky nezrušuje a nevráti žalovanému vec na ďalšie konanie, ale dochádza k nahradeniu prejavu vôle Predsedu Národnej rady SR rozhodnutím konajúceho súdu. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky preto už vo veci v prípade rozhodnutia súdu podľa ustanovenia § 291 ods. 2 SSP nerozhoduje a jeho úlohou už bude len zabezpečiť výkon rozhodnutia súdu tak, že do 24 hodín od doručenia rozhodnutia konajúceho súdu oznámi Štátnej komisii skutočnosti podľa § 103 ods. 3 zákona o výkone volebného práva.[24]
Ďalším výrokom rozhodnutia, či už zamietajúceho alebo vyhovujúceho, bude aj výrok o náhrade trov konania. Rozhodovanie o náhrade trov konania sa riadi zásadou úspechu. Teda, ak je žalobca v konaní úspešný v plnom rozsahu a došlo k rozhodnutiu o prijatí návrhu na kandidáta na prezidenta SR, konajúci súd v zmysle § 167 ods. 1 SSP prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. V opačnom prípade, teda ak bude táto správna žaloba zamietnutá, konajúci súd v zmysle § 168 SSP prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať.
Záver
Podanie správnej žaloby vo veciach prijatia návrhu na kandidáta na prezidenta SR je významným prostriedkom ochrany dotknutého kandidáta na prezidenta SR, v ktorého prípade návrh 15 poslancov Národnej rady SR alebo petície podpísanej 15 000 občanmi Predseda Národnej rady SR tento návrh, resp. petíciu z vyššie uvedených dôvodov odmietol.
Po analýze tohto konania sme dospeli k záveru, že tento typ konania upraveného v § 283 až 292 SSP sa bude vyskytovať v praxi vyskytovať skôr zriedkavo, avšak je podľa nášho názoru potrebné aj tomuto typu konania venovať náležitú pozornosť. Podľa nášho názoru najčastejším dôvodom odmietnutia návrhu, resp. petície Predsedom Národnej rady SR bude to, že kandidát na prezidenta SR nebude spĺňať podmienku zakotvenú v Čl. 103 ods. 1 Ústavy SR, a to že v deň uskutočnenia volieb kandidát na prezidenta SR nedovŕši vek 40 rokov. Ako ďalší dôvod pre odmietnutie návrhu, resp. petície Predsedom Národnej rady SR si vieme predstaviť to, že petícia podpísaná 15 000 občanmi SR nebude spĺňať náležitosti upravené v § 103 ods. 1 v spojení s § 103 ods. 2 zákona o výkone volebného práva.
Ako pozitívum právnej úpravy konania vo veciach prijatia návrhu na kandidáta na prezidenta SR obsiahnutej v SSP považujeme skutočnosť, že dotknutý kandidát na prezidenta SR (čo je podľa nášho názoru aj logické) s ohľadom na veľmi krátku lehotu na podanie tejto správnej žaloby nemusí byť v zmysle § 49 ods. 2 písm. b SSP povinne zastúpený advokátom. Ak by tomu tak nebolo, sme toho názoru, že by dochádzalo k zbytočnému predĺženiu procesu podania tejto správnej žaloby, ako aj celého priebehu konania pred konajúcim súdom. Uvedené však nevylučuje, že dotknutý kandidát na prezidenta SR si advokáta na zastupovanie v tomto konaní zvolí.
Pri podávaní správnej žaloby v zmysle § 283 SSP si musí aktívne vecne legitimovaný subjekt, teda kandidát na prezidenta SR dávať nesmierny pozor, aby ním podaná správna žaloba obsahovala všetky podstatné náležitosti ustanovené v SSP a takisto aj na dodržanie 3 dňovej lehoty na jej podanie. V opačnom prípade by mohlo dôjsť k nežiadúcemu záveru, že konajúci súd by jeho správnu žalobu v zmysle § 98 SSP uznesením odmietol.
Obzvlášť je potrebné dbať na jasné vymedzenie žalobného návrhu, teda petitu, ktorý je konkretizáciou predmetu žaloby a určuje, o čom má vo veci samej konajúci súd konať a rozhodnúť. Sme toho názoru, že dotknutý kandidát na prezidenta SR by mal v petite správnej žaloby uviesť svoje meno a priezvisko a čoho sa domáha, teda rozhodnutia o prijatí návrhu na kandidáta na prezidenta SR. Taktiež sa domnievame, že je potrebné v petite uviesť aj označenie napádaného oznámenia Predsedu Národnej rady SR o odmietnutí návrhu na kandidáta na prezidenta.
V našom článku sme poukázali aj na to, kto je pasívne vecne legitimovaným subjektom, teda proti komu smeruje správna žaloba. Pasívne vecne legitimovaným subjektom je Predseda Národnej rady. Takisto sme poukázali aj na náležitosti jeho vyjadrenia k správnej žalobe, keďže v zmysle § 289 SSP je povinný v určenej lehote sa k nej vyjadriť.
V neposlednom rade sme poukázali aj na spôsoby a formu rozhodnutia konajúceho súdu. Konajúci súd rozhoduje v konaní vo veciach o prijatí návrhu na kandidáta na prezidenta SR formou uznesenia a môže rozhodnúť troma spôsobmi. Ak sú na to splnené podmienky v zmysle § 98 SSP (čo v danom konaní prichádza do úvahy najmä z dôvodu zmeškania lehoty na podanie správnej žaloby), konajúci súd uznesením žalobu odmietne. Ak konajúci súd dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, teda ak rozhodnutie Predsedu Národnej rady SR o odmietnutí návrhu na kandidáta na prezidenta SR ako aj proces jemu predchádzajúci je v súlade so zákonom, správnu žalobu uznesením zamietne.
V opačnom prípade, teda ak konajúci súd dospeje k záveru, že správna žaloba je dôvodná, teda že návrh na kandidáta na prezidenta, resp. petícia spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti a takisto aj kandidát na prezidenta SR spĺňa všetky podmienky zvoliteľnosti, tak konajúci súd rozhodne o prijatí návrhu na kandidáta na prezidenta SR. V uvedenom prípade týmto uznesením dochádza k nahradeniu prejavu vôle Predsedu Národnej rady SR rozhodnutím konajúceho súdu.
Zdroje:
[1] Ustanovenie Čl. 101 ods. 1 Ústavy SR
[2] PALÚŠ, I., SOMOROVÁ, Ľ. Štátne právo Slovenskej republiky. Tretie vydanie. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2010. s. 351.
[3] Ustanovenie § 4 zákona o výkone volebného práva
[4] PALÚŠ, I., SOMOROVÁ, Ľ. Štátne právo Slovenskej republiky. Tretie vydanie. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2010. s. 351.
[5] Ustanovenie Čl. 101 ods. 3 Ústavy SR
[6] Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 07.02.2019, sp. zn. 3Volpp/1/2019
[7[ DRGONEC, Ján. Čl. 101. In: DRGONEC, Ján. Ústava Slovenskej republiky. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 1280.
[8] Ustanovenie § 10 zákona o štátnom občianstve
[9] Ustanovenie § 1 zákona o výkone volebného práva
[10] § 103 ods. 3 zákona o volebnom práve
[11] Ustanovenie § 103 ods. 5 zákona o výkone volebného práva
[12] Ustanovenie § 283 SSP
[13] Podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR: „každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“
[14] ŠKROBÁK, Ján. § 283 [Predmet a účel konania]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 1302
[15] ZSP 27/2004, s. 58
[16] Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 22.11.2011, sp. zn. III. ÚS 517/2011
[17] Ustanovenie § 49 ods. 1 SSP
[18] ŠKROBÁK, Ján. § 283 [Predmet a účel konania]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 1307
[19] Nález Ústavného súdu SR zo dňa 03.07.2003, sp. zn. IV. ÚS 62/03
[20] ŠKROBÁK, Ján. § 283 [Predmet a účel konania]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 1310
[21] Sedlačko, F. In: Števček, M. a kol. Civilné právo procesné. Úvod do civilného procesu a sporové konanie. Praha : C. H. Beck, 2022, s. 234
[22] Ustanovenie § 98 ods. 1 SSP
[23] Ustanovenie § 291 ods. 2 SSP
[24] ŠKROBÁK, Ján. § 283 [Predmet a účel konania]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 1317