Vietnamsk\u00e1 migr\u00e1cia je zlo\u017eit\u00fd a dynamick\u00fd fenom\u00e9n, ktor\u00fd sa vyv\u00edjal a menil v priebehu \u010dasu. Korene migr\u00e1cie vietnamsk\u00e9ho obyvate\u013estva maj\u00fa p\u00f4vod v modernej hist\u00f3rii, pri\u010dom po\u010det cie\u013eov\u00fdch kraj\u00edn migruj\u00facich presahuje 40 svetov\u00fdch kraj\u00edn. Migr\u00e1cia za\u010dala nabera\u0165 na v\u00fdzname po zjednoten\u00ed Vietnamu v roku 1975, ke\u010f politicky stimulovan\u00e9 migr\u00e1cie smerovali do r\u00f4znych kraj\u00edn. <\/p>\n\n\n\n
Mot\u00edvy migr\u00e1cie sa taktie\u017e zmenili. Nesk\u00f4r, najm\u00e4 od 90. rokov 20. storo\u010dia, sa migr\u00e1cia Vietnamcov stala viac dobrovo\u013en\u00e1 a menej politicky motivovan\u00e1. Hoci sa svet zmenil a polariz\u00e1cia medzi Z\u00e1padom a V\u00fdchodom stratila svoj v\u00fdznam, vietnamsk\u00e1 migr\u00e1cia st\u00e1le smeruje do destin\u00e1ci\u00ed, ktor\u00e9 boli popul\u00e1rne v minulosti.. Od politick\u00fdch ute\u010dencov a organizovanej migr\u00e1cie po s\u00fa\u010dasn\u00e9 trendy, ako je zl\u00fa\u010denie s rodinou alebo h\u013eadanie ekonomick\u00fdch a vzdel\u00e1vac\u00edch pr\u00edle\u017eitost\u00ed. <\/p>\n\n\n\n
Cie\u013eom tohto \u010dl\u00e1nku je analyzova\u0165 vietnamsk\u00fa migr\u00e1ciu v\u00a020. storo\u010d\u00ed. V \u010dl\u00e1nku ide o anal\u00fdzu v\u00fdsledkov z knihy od Terezy Freidingerovej <\/em>s\u00a0n\u00e1zvom Vietnamci v\u00a0\u010cesku a\u00a0vo svete<\/em>, ke\u010f\u017ee ide o sumariz\u00e1ciu knihy s vlastn\u00fdm vkladom.<\/p>\n\n\n\n Konceptu\u00e1lne a teoretick\u00e9 zar\u00e1mcovanie \u0161t\u00fadie<\/strong><\/p>\n\n\n\n Z\u00e1kladom juho\u00e1zijskeho duchovn\u00e9ho \u017eivota s\u00fa tri my\u0161lienkov\u00e9 pr\u00fady a\u00a0tie s\u00fa konfuci\u00e1nstvo, taoizmus, mah\u00e1j\u00e1nov\u00fd budhizmus a\u00a0\u010diasto\u010dne tie\u017e animizmus. Tieto my\u0161lienkov\u00e9 pr\u00fady, respekt\u00edve n\u00e1bo\u017eenstv\u00e1, st\u00e1le podmie\u0148uj\u00fa vz\u0165ahy na medzi\u013eudskej \u00farovni a\u00a0usporiadanie spolo\u010dnosti na \u00farovni rodiny, komunity a\u00a0\u0161t\u00e1tu a\u00a0to aj cez moderniz\u00e1ciu zeme a\u00a0industrializ\u00e1ciu. S t\u00fdm s\u00favis\u00ed aj postupn\u00e9 prenikanie vplyvu z\u00e1padnej kult\u00fary do Vietnamu, ide teda o\u00a0vplyv kres\u0165anstva, z\u00e1padnej filozofie a taktie\u017e trhovej ekonomiky.[1]<\/a><\/p>\n\n\n\n S\u00fa\u010dinnos\u0165ou t\u00fdchto filozofick\u00fdch a\u00a0duchovn\u00fdch smerov bol vyvinut\u00fd hierarchick\u00fd syst\u00e9m usporiadania spolo\u010dnosti na juhov\u00fdchode. Toto usporiadanie m\u00e1 kolekt\u00edvne po\u0148atie \u201eja\u201c a\u00a0holistick\u00e9 vn\u00edmanie sveta, v\u00a0ktorom je jedno neoddelite\u013en\u00e9 od toho druh\u00e9ho. V\u00fdsledkom je teda mozaika spolo\u010densk\u00fdch v\u00e4zieb a\u00a0vz\u0165ahov, v ktorej s\u00fa celky d\u00f4le\u017eitej\u0161ie ako ich jednotliv\u00e9 \u010dasti, ale ani celok bez t\u00fdch \u010dast\u00ed a\u00a0ani \u010dasti bez celku nevedia, alebo nem\u00f4\u017eu fungova\u0165 a\u00a0existova\u0165 samostatne, preto\u017ee jednotliv\u00e9 \u010dasti maj\u00fa predp\u00edsan\u00e9 role, ktor\u00e9 plnia.[2]<\/a><\/p>\n\n\n\n Vzh\u013eadom na skuto\u010dnos\u0165, \u017ee vietnamsk\u00e9 po\u0148atie \u201eja\u201c predstavuje s\u00fabor r\u00f4znych rol\u00ed a\u00a0je predov\u0161etk\u00fdm sp\u00e1jan\u00e9 a\u00a0pre\u017e\u00edvan\u00e9 vo vz\u0165ahu k\u00a0druh\u00fdm, predpoklad\u00e1me, \u017ee rozhodnutie k\u00a0migr\u00e1cii je sk\u00f4r kolekt\u00edvna vo\u013eba ako z\u00e1mer jednotlivca.<\/p>\n\n\n\n Vplyv ekonomicko-politick\u00fdch reforiem Doi Moi na vietnamsk\u00fa migr\u00e1ciu\u00a0<\/strong><\/p>\n\n\n\n Na za\u010diatku bola vietnamsk\u00e1 migr\u00e1cia formovan\u00e1 ideologickou a\u00a0ekonomickou v\u00e4zbou zeme, teda jej dvoch \u010dast\u00ed, na jednotliv\u00e9 t\u00e1bory v\u00a0obdob\u00ed bipol\u00e1rneho rozdelenia sveta. Migr\u00e1cia, ktor\u00e1 dosahovala viac, bola na juhu iniciovan\u00e1 kr\u00edzou, ktor\u00e1 bola sp\u00f4soben\u00e1 zjednoten\u00edm zeme. Na severe bola iniciovan\u00e1 n\u00e1borov\u00fdmi pl\u00e1nmi, ktor\u00e9 podporovali presun sk\u00f4r mlad\u00fdch, zdrav\u00fdch a\u00a0slobodn\u00fdch mu\u017eov do tov\u00e1rni v\u00fdchodn\u00e9ho bloku.[3]<\/a><\/p>\n\n\n\n Do 90. rokov 20. storo\u010dia migr\u00e1cia zo zeme naberala dve podoby a\u00a0uberala sa dvoma smermi. Prv\u00fd smer bol sk\u00f4r nedobrovo\u013en\u00fd, z\u00a0ve\u013ekej \u010dasti trval\u00fd odchod z\u00a0juhu na z\u00e1pad. Druh\u00fd smer bol vl\u00e1dou organizovan\u00e1 pracovn\u00e1 a\u00a0\u0161tudijn\u00e1 kr\u00e1tkodob\u00e1 migr\u00e1cia na v\u00fdchodn\u00fd blok. Migr\u00e1cia sa tak st\u00e1va dobrovo\u013enou pre u\u017e\u0161iu soci\u00e1lnu jednotku, ktor\u00e1 to sama organizuje.[4]<\/a><\/p>\n\n\n\n Od prelomu 80. a\u00a090. rokov 20. storo\u010dia boli polo\u017een\u00e9 z\u00e1klady ekonomick\u00e9ho rozvoja. Vietnam sa ka\u017ed\u00fdm rokom otv\u00e1ral viacer\u00fdm \u0161t\u00e1tom do v\u0161etk\u00fdch svetov\u00fdch str\u00e1n. \u013dudia odch\u00e1dzali za \u00fa\u010delom zamestnania, podnikania \u010di z\u00edskania \u0161t\u00fadia a\u00a0kvalifik\u00e1cie. Na v\u00fdzname naber\u00e1 aj n\u00e1v\u0161teva rodiny vo Vietname. Odr\u00e1\u017ea sa to aj na n\u00e1raste spojov leteck\u00fdch spolo\u010dnost\u00ed medzi mestami vo Vietname a\u00a0svetov\u00fdmi mestami. Rovnako tak rastie migr\u00e1cie ako tak\u00e1 pre rozvoj Vietnamu a\u00a0to predov\u0161etk\u00fdm od roku 1986. V\u00a0tom roku bola prijat\u00e1 aj reforma Doi Moi, a bola aj ofici\u00e1lne zaveden\u00e1 do pr\u00e1vneho radu Vietnamskej socialistickej republiky. Zaveden\u00e1 bola v\u00a0podobe \u00fastavy. T\u00e1to \u00fastava ozna\u010dila s\u00fakromn\u00e9 podnikanie za s\u00fa\u010das\u0165 vietnamsk\u00e9ho hospod\u00e1rstva a\u00a0umo\u017enila slobodu pohybu.[5]<\/a> Hospod\u00e1rsky rozvoj sa tak z\u00a0makroekonomick\u00e9ho poh\u013eadu stal menovate\u013eom hybn\u00fdch s\u00edl vietnamskej medzin\u00e1rodnej migr\u00e1cie do sveta.[6]<\/a><\/p>\n\n\n\n Vietnamsk\u00e1 migr\u00e1cia do sveta<\/strong><\/p>\n\n\n\n Rovnako ako bolo rozdelenie zeme sp\u00fa\u0161\u0165a\u010dom vn\u00fatro\u0161t\u00e1tnych pohybov, zl\u00fa\u010denie v\u00a0roku 1975 na\u0161tartovalo ve\u013ek\u00fa medzin\u00e1rodn\u00fa migr\u00e1ciu. P\u00e1d Sagionu intenz\u00edvne sp\u00f4sobil organizovan\u00fa a\u00a0riaden\u00fa migr\u00e1ciu mlad\u00fdch \u013eud\u00ed z\u00a0 Vietnamu na pracovn\u00e9 trhy do v\u00fdchodn\u00e9ho bloku. Na druh\u00fa stranu vyvolalo siln\u00fa vlnu ute\u010dencov, ktor\u00ed smerovali do v\u0161etk\u00fdch k\u00fatov sveta. H\u013eadanie azylu mimo Vietnamu bolo odpove\u010fou na strach z\u00a0perzek\u00facie, ktor\u00fa poci\u0165ovali skupiny \u013eud\u00ed na juhu Vietnamu, kres\u0165ania, etnick\u00ed \u010c\u00ed\u0148ania alebo aj ro\u013en\u00edci, ktor\u00ed boli po zjednoten\u00ed ku n\u00e1vratu z\u00a0juhu Vietnamu na vidiek, alebo do\u00a0tzv. nov\u00fdch ekonomick\u00fdch z\u00f3n. Tieto z\u00f3ny boli vojnou, bojom a\u00a0chemik\u00e1liami zdevastovan\u00e9 oblasti ur\u010den\u00e9 ku kultiv\u00e1cii.[7]<\/a><\/p>\n\n\n\n V\u00a0roku 2014 sa pod\u013ea odhadov nach\u00e1dzalo mimo Vietnamu pribli\u017ene 3 mili\u00f3ny \u013eud\u00ed s\u00a0vietnamsk\u00fdm p\u00f4vodom, ktor\u00ed \u017eili v\u00a0zahrani\u010d\u00ed natrvalo. Pod\u013ea n\u00e1rodn\u00fdch \u0161tatistick\u00fdch \u00faradov, medzi zeme s\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm po\u010dtom Vietnamcov patrili \u0161t\u00e1ty, ktor\u00e9 prijali politick\u00fdch ute\u010dencov, tzv. boat people<\/em>; potom to boli niektor\u00e9 \u0161t\u00e1ty alebo zeme b\u00fdval\u00e9ho v\u00fdchodn\u00e9ho bloku, kde prich\u00e1dzali mlad\u00ed \u013eudia na z\u00e1klade medzivl\u00e1dnych pracovn\u00fdch kontraktov a\u00a0taktie\u017e aj do nov\u00fdch industrializovan\u00fdch \u0161t\u00e1tov v\u00fdchodnej aj juhov\u00fdchodnej \u00c1zie, kam aj v\u00a0s\u00fa\u010dasnosti odch\u00e1dzaj\u00fa desiatky tis\u00edc vietnamsk\u00fdch robotn\u00edkov na z\u00e1klade n\u00e1borov\u00fdch akci\u00ed.[8] <\/a>K\u00a0celkov\u00e9mu po\u010dtu v\u00a0s\u00fa\u010dasnosti sa najviac \u013eud\u00ed nach\u00e1dza v : ,, Austr\u00e1lia ( cca 1,3%), Kambod\u017ea ( cca 1,01%), Kanada ( cca 0,72%), \u010cesko ( cca 0,61%), Malajzia (0,53%).\u201d<\/em>[9]<\/a><\/p>\n\n\n\n Vietnamsk\u00e1 migr\u00e1cia na Slovensku<\/strong><\/p>\n\n\n\n Vietnamsk\u00e1 komunita na Slovensku tvor\u00ed pribli\u017ene 3000 obyvate\u013eov (2021), zah\u0155\u0148aj\u00fac t\u00fdch, ktor\u00ed z\u00edskali povolenie na trval\u00fd, alebo dlhodob\u00fd pobyt. Okrem toho s\u00fa aj medzi \u017eiadate\u013emi o azyl, azylantmi, a niektor\u00ed z nich z\u00edskali slovensk\u00e9 ob\u010dianstvo. \u010eal\u0161\u00ed ne\u0161pecifikovan\u00fd po\u010det \u017eije na Slovensku neleg\u00e1lne.[10]<\/a><\/p>\n\n\n\n V oblasti zamestnania sa v\u00e4\u010d\u0161ina ekonomicky akt\u00edvnych Vietnamcov anga\u017euje v obchode, pri\u010dom prev\u00e1dzkuj\u00fa r\u00f4zne podniky ako ve\u013ekosklady, st\u00e1nky, obchody so \u0161pecifick\u00fdm zameran\u00edm (napr\u00edklad oble\u010denie), \u00e1zijsk\u00e9 re\u0161taur\u00e1cie, obchody s potravinami a „ve\u010dierky“ s dlh\u0161\u00edmi otv\u00e1rac\u00edmi hodinami. Taktie\u017e existuje skupina podnikate\u013eov, ktor\u00ed vlastnia v\u00e4\u010d\u0161ie firmy alebo re\u0165azce (napr\u00edklad \u00e1zijsk\u00fd re\u0165azec Panda), pri\u010dom mnoh\u00ed z nich vyu\u017e\u00edvaj\u00fa kult\u00farny a soci\u00e1lny kapit\u00e1l z\u00edskan\u00fd prostredn\u00edctvom znalosti miestneho prostredia, jazyka a soci\u00e1lnych siet\u00ed. T\u00e1to podnikate\u013esk\u00e1 elita zohrala k\u013e\u00fa\u010dov\u00fa \u00falohu pri formovan\u00ed r\u00f4znych krajansk\u00fdch organiz\u00e1ci\u00ed, aj ke\u010f mnoh\u00ed z nich za\u010d\u00ednali s predajom v st\u00e1nkoch. Aj ke\u010f niektor\u00ed maj\u00fa vysoko\u0161kolsk\u00e9 vzdelanie, len m\u00e1loktor\u00fd z nich pracuje v odbore, v ktorom sa vzdel\u00e1val.[11]<\/a><\/p>\n\n\n\n Stredn\u00fa triedu vietnamsk\u00fdch podnikate\u013eov tvoria predov\u0161etk\u00fdm jednotlivci, ktor\u00ed mali rovnak\u00e9 po\u010diato\u010dn\u00e9 mo\u017enosti ako podnikate\u013esk\u00e1 elita, no z r\u00f4znych d\u00f4vodov sa im nepodarilo dosiahnu\u0165 rovnak\u00fa \u00farove\u0148 \u00faspechu. Absencia \u0161pecifick\u00e9ho soci\u00e1lneho kapit\u00e1lu m\u00f4\u017ee zohr\u00e1va\u0165 \u00falohu, ke\u010f\u017ee nemali rovnako vplyvn\u00e9 siete ako podnikate\u013esk\u00e1 elita. Napriek tomu v\u0161ak nie je mo\u017en\u00e9 tvrdi\u0165, \u017ee t\u00e1to skupina podnikate\u013eov bola finan\u010dne hor\u0161ie postaven\u00e1, rozdiel je sk\u00f4r vo vplyve, ktor\u00ed mali na vietnamsk\u00fa komunitu na Slovensku.<\/p>\n\n\n\n