(Viktor Antony a Matej Chmel\u00e1r)<\/p>\n\n\n\n
Extr\u00e9mizmus vo v\u0161etk\u00fdch svojich form\u00e1ch predstavuje ve\u013ek\u00e9 nebezpe\u010denstvo vo\u010di spolo\u010denskej stabilite i slobode jednotlivca. Aj v dne\u0161nej dobe v\u0161ak dok\u00e1\u017ee radik\u00e1lne myslenie \u010di ideol\u00f3gia z\u00edska\u0165 ur\u010dit\u00fa podporu medzi \u013eu\u010fmi a dosta\u0165 ich tak na svoju stranu. V\u00fdsledkom je \u010dasto preberanie nebezpe\u010dnej r\u00e9toriky hnutia, ktor\u00e9 nar\u00fa\u0161a harm\u00f3niu okolia a niekedy a\u017e priamo ohrozuje \u017eivoty \u013eud\u00ed, ktor\u00ed s\u00fa mimo p\u00f4sobenia tejto skupiny.<\/p>\n\n\n\n
Podobn\u00e9 hnutia pri svojom vzniku nemusia prejavova\u0165 v\u00fdrazn\u00e9 extr\u00e9mistick\u00e9 \u010drty. V svojej podstate dokonca m\u00f4\u017eu pracova\u0165 s u\u0161\u013eachtilou my\u0161lienkou zlep\u0161i\u0165 \u017eivoty \u010dlenov komunity a okolit\u00e9ho prostredia. Tieto snahy sa v\u0161ak r\u00fdchlo m\u00f4\u017eu zvrtn\u00fa\u0165 v nie\u010do nen\u00e1vistn\u00e9 a de\u0161trukt\u00edvne. Tento proces pomerne spo\u013eahlivo vystihuje vznik a v\u00fdvoj komunity Rajneesh<\/em>, ktor\u00e1 sa zo svojich po\u010diatkov ako duchovn\u00e9 hnutie pretransformovala a\u017e na extr\u00e9mistick\u00fa skupinu.<\/p>\n\n\n\n V\u00a0tomto \u010dl\u00e1nku si pribl\u00ed\u017eime osobu Bhagwan Shree Rajneesha<\/em>, k\u013e\u00fa\u010dovej osoby, ktor\u00e1 stoj\u00ed za vznikom hnutia. K\u013e\u00fa\u010dov\u00fdm bodom \u010dl\u00e1nku je poh\u013ead na extr\u00e9mistick\u00fa aktivitu \u010dasti organiz\u00e1cie, ktor\u00e1 v\u00a0kone\u010dnom d\u00f4sledku viedla k\u00a0\u00fapln\u00e9mu rozpadu oregonskej kom\u00fany a\u00a0meste\u010dka Rajneeshpuram.Cie\u013eom tohto \u010dl\u00e1nku je poskytn\u00fa\u0165 \u010ditate\u013eovi stru\u010dn\u00fd opis procesu v\u00fdvoja hnutia, k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 osoby a\u00a0udalosti, ktor\u00e9 hnutie formovali, a\u00a0v\u00a0neposlednom rade zhodnoti\u0165 \u010dinnos\u0165 a\u00a0kategorizova\u0165 aktivitu hnutia na z\u00e1klade krit\u00e9ri\u00ed a\u00a0ur\u010di\u0165 o\u00a0ak\u00fd typ extr\u00e9mistickej organiz\u00e1cie ide.<\/p>\n\n\n\n Kto bol Osho?<\/strong><\/p>\n\n\n\n Zn\u00e1my taktie\u017e ako \u201eBhagwan Shree Rajneesh\u201c<\/em> (nesk\u00f4r prijal prez\u00fdvku Osho), bol duchovn\u00fdm u\u010dite\u013eom, filozofom a zakladate\u013eom hnutia \u201eRajneesh\u201c.<\/em> Narodil sa 11.12.1931 v Indickej obci Kuchwada, ktor\u00e1 sa nach\u00e1dza v provincii \u201eMadhja Pradesh\u201c.<\/em> Jeho p\u00f4vodn\u00fdm menom, ktor\u00e9 mu bolo dan\u00e9 od narodenia, je \u201eChandra Mohan Jain<\/em>\u201c. Svoje detstvo opisoval zv\u00e4\u010d\u0161a negat\u00edvne, kv\u00f4li tradi\u010dn\u00fdm, konzervat\u00edvnym, a n\u00e1bo\u017eensk\u00fdm presved\u010deniam jeho rodi\u010dov, ktor\u00ed v rovnakom nastaven\u00ed tvorili rodinn\u00e9 prostredie. Rajneeshovi tak\u00e9to podmienky bezprostredne nevyhovovali, no z\u00e1rove\u0148 ho in\u0161pirovali k tvorbe nov\u00e9ho myslenia, ktor\u00e9 ho nakoniec sprev\u00e1dzalo po cel\u00fd \u017eivot. [1]<\/a><\/p>\n\n\n\n Vzdelanie a duchovn\u00e1 cesta<\/strong><\/p>\n\n\n\n Rajneesh, sa v oblasti vzdelania rozhodol \u00eds\u0165 vysoko\u0161kolskou cestou. Podarilo sa mu z\u00edska\u0165 bakal\u00e1rsky titul z filozofie, na D.N. Jain College<\/em> v Jabalpure. V danom obdob\u00ed ho najviac in\u0161piroval hinduizmus, budhizmus, zen-budhizmus, no taktie\u017e aj v\u00fdskumy psychoanal\u00fdzy. Pr\u00e1ve sk\u00famanie psychoanal\u00fdzy dokazuje, \u017ee Rajneesh mal \u010faleko od ortodoxn\u00e9ho hinduizmu, ktor\u00fd mu bol prezentovan\u00fd po\u010das detstva.[2]<\/a><\/p>\n\n\n\n Obdobie osvietenia a u\u010denia<\/strong><\/p>\n\n\n\n Rajneesh prehlasoval, \u017ee v roku 1966 za\u017eil hlbok\u00e9 duchovn\u00e9 osvietenie, po\u010das meditovania pod stromom v Jabalpure. M\u00f4\u017eeme kon\u0161tatova\u0165, \u017ee je tam obrazn\u00e9 spojenie s pr\u00edbehom samotn\u00e9ho Budhu, vlastn\u00fdm menom Siddhartu<\/em>. Po tejto medita\u010dnej sk\u00fasenosti, za\u010dal tvrdi\u0165, \u017ee dosiahol osvietenie. N\u00e1sledne prehl\u00e1sil, \u017ee prijal, u\u017e spom\u00ednan\u00fd titul, \u201eBhagwan Shree Rajneesh\u201c<\/em>. Po prijat\u00ed svetsk\u00e9ho titulu, za\u010dal svoju formu medit\u00e1cie u\u010di\u0165, z\u00e1rove\u0148 predn\u00e1\u0161al o jeho vn\u00edman\u00ed duchovnosti, a ve\u013emi r\u00fdchlo z\u00edskaval mno\u017estvo nasledovn\u00edkov.[3]<\/a><\/p>\n\n\n\n Oshova filozofia<\/strong><\/p>\n\n\n\n Oshova filozofia je komplexn\u00fd, \u0161irokospektr\u00e1lny s\u00fabor my\u0161lienok a n\u00e1zorov, ktor\u00e9 sa t\u00fdkaj\u00fa duchovn\u00e9ho rozvoja, vedomia, l\u00e1sky, medit\u00e1cie a prakticky takmer v\u0161etk\u00e9ho \u010do sa t\u00fdka \u013eudskej existencie. Jeho filozofiu m\u00f4\u017eeme kategorizova\u0165 na filozofiu vedomia, medit\u00e1cie, slobody, l\u00e1sky resp. sexuality, zdravia resp. tela, n\u00e1sledn\u00e9mu rozvoju vedomia, a humoru resp. radosti. <\/p>\n\n\n\n V ot\u00e1zke samotn\u00e9ho vedomia, ako existuj\u00facej s\u00fa\u010dasti \u013eudsk\u00e9ho bytia, zd\u00f4raz\u0148oval Osho praktizovanie neust\u00e1leho uvedomenia sa.[4]<\/a> Medit\u00e1ciu, ktor\u00e1 je priamo napojen\u00e1 na filozofiu vedomia, pova\u017eoval Osho za k\u013e\u00fa\u010dov\u00fa. Medit\u00e1cia by mala by\u0165 mostom medzi na\u0161im vonkaj\u0161\u00edm a vn\u00fatorn\u00fdm ja.[5]<\/a><\/p>\n\n\n\n \u010co sa t\u00fdka slobody, Osho zd\u00f4raz\u0148oval v\u00fdznam individualizmu a mo\u017enosti sebavyjadrenia. Prezentoval presved\u010denie, \u017ee ka\u017ed\u00fd by mal ma\u0165 pr\u00e1vo \u017ei\u0165 pod\u013ea vlastn\u00fdch hodn\u00f4t a presved\u010den\u00ed, bez zbyto\u010dn\u00fdch obmedzen\u00ed a zasahovania zo strany autor\u00edt, ktor\u00e9 ho ovplyv\u0148uj\u00fa navonok. Podobne sa zast\u00e1val aj svojich politick\u00fdch hodn\u00f4t. Bol podporovate\u013eom kapitalizmu, a ve\u013ek\u00fdm kritikom komunizmu.[6]<\/a><\/p>\n\n\n\n Mo\u017eno najotvorenej\u0161\u00ed poh\u013ead v Oshovej filozofii nach\u00e1dzame v ot\u00e1zke l\u00e1sky a sexuality. Zd\u00f4raz\u0148oval potrebu prij\u00edma\u0165 seba aj ostatn\u00fdch bez podmienok. Odsudzoval v\u0161etky kult\u00fary, ktor\u00e9 potl\u00e1\u010daj\u00fa sexualitu.[7]<\/a><\/p>\n\n\n\n Ako z\u00e1kladn\u00fa podmienku pre duchovn\u00fd rast ur\u010dil vo svojom u\u010den\u00ed, d\u00f4le\u017eitos\u0165 zdravia tela, ako aj mysle. V problematike zdravia zast\u00e1val holistick\u00fd pr\u00edstup. Podporoval akt\u00edvnu a pravideln\u00fa fyzick\u00fa aktivitu, v\u00fd\u017eivu, relax\u00e1ciu a starostlivos\u0165 o emocion\u00e1lno-ment\u00e1lne blaho.[8]<\/a><\/p>\n\n\n\n Z\u00e1kladn\u00fdm krit\u00e9riom pre samotn\u00fd rozvoj, u\u017e spom\u00ednan\u00e9ho vedomia, je jeho roz\u0161irovanie v\u010faka pochopeniu seba sam\u00e9ho. To pod\u013ea Osha vieme dosiahnu\u0165 pomocou techn\u00edk introspekcie (sk\u00famanie vlastn\u00e9ho duchovn\u00e9ho \u017eivota), pozorovan\u00edm na\u0161ej mysle, a uvo\u013enenia od identifikovania sa s in\u00fdmi my\u0161lienkami a reakciami.[9]<\/a><\/p>\n\n\n\n Posledn\u00fdm pilierom Oshovej filozofie je humor a rados\u0165. Svoje u\u010denie sa sna\u017eil prezentova\u0165 ako hru, ktor\u00e1 v niektor\u00fdch pr\u00edpadoch vie aj pobavi\u0165. Bol z\u00e1stancom toho, \u017ee \u017eivot by mal by\u0165 oslavou, v\u010faka ktorej vieme po cel\u00fd \u017eivot fungova\u0165 v radosti a pr\u00edtomnosti.[10] <\/a>Vzh\u013eadom k rozmanitosti jeho filozofie m\u00f4\u017eeme kon\u0161tatova\u0165, \u017ee sa rad\u00ed k najkontroverznej\u0161\u00edm duchovn\u00fdm vodcom 20. storo\u010dia.<\/p>\n\n\n\n Hnutie Rajneesh<\/strong><\/p>\n\n\n\n Samotn\u00e9 hnutie, taktie\u017e zn\u00e1me ako \u201eOsho hnutie\u201c<\/em>, je vcelku komplexn\u00fdm duchovn\u00fdm spolo\u010denstvom, ktor\u00e9 sa vyvinulo, ako n\u00e1zov napoved\u00e1, z filozofie Osha (Rajneesha). Sv\u00e4tou knihou hnutia Rajneesh, je filozofick\u00e9ho u\u010denie Bhagwan Shree Rajneesha. Podstatou je kombinovanie z\u00e1padnej a v\u00fdchodnej duchovnosti \u010di duchovensk\u00fdch prakt\u00edk. Charakteristickou \u010drtou hnutia je sp\u00f4sob medit\u00e1cie, resp. medita\u010dn\u00e9 techniky. Hnutie vyu\u017e\u00edva r\u00f4zne formy pas\u00edvnej a akt\u00edvnej medit\u00e1cie, ktor\u00e9 predstavuj\u00fa spojenie v\u0161etk\u00fdch \u0161tandardn\u00fdch techn\u00edk medit\u00e1cie, ke\u010f\u017ee vych\u00e1dzaj\u00fa z Oshovho u\u010denia, ktor\u00fd vyvinul vlastn\u00e9 sp\u00f4soby meditovania. Cie\u013eom je dosiahnu\u0165 pokoj, harm\u00f3niu a stav vyrovnanosti.[11]<\/a><\/p>\n\n\n\n Jedn\u00fdm z cie\u013eov hnutia Rajneesh bolo vytvorenie komun\u00e1lnych spolo\u010denstiev, kde sa mohli ich \u010dlenovia stret\u00e1va\u0165 a praktizova\u0165 svoju filozofiu aj spolo\u010dne. \u010co sa t\u00fdka kult\u00fary hnutia a jeho prostredia, oporn\u00fdmi bodmi s\u00fa otvorenos\u0165, sloboda a sebavyjadrenie. Ka\u017ed\u00fd \u010dlen je povzbudzovan\u00fd, resp. by mal by\u0165 povzbudzovan\u00fd k \u017eitiu autentick\u00e9ho a auton\u00f3mneho \u017eivota, ktor\u00fd je odviazan\u00fd od ideol\u00f3gi\u00ed. \u010clenovia by mali presadzova\u0165 individu\u00e1lne hodnoty, a nikto by ich v tom naopak nemal obmedzova\u0165 na z\u00e1klade \u010doho by bola zachovan\u00e1 tolerancia. Mo\u017eno ved\u013eaj\u0161\u00edm, ale d\u00f4le\u017eit\u00fdm \u010dl\u00e1nkom v hnut\u00ed je prezencia humoru a hry v \u017eivotnom \u0161t\u00fdle.[12]<\/a><\/p>\n\n\n\n