Po\u010das \u013eudskej hist\u00f3rie existovali skupiny \u013eud\u00ed, ktor\u00e9 cestovali, aby na\u0161li \u201ezelen\u0161ie pl\u00e1ne\u201c alebo unikli pred nebezpe\u010denstvom. Tieto osoby neboli \u0161pecificky definovan\u00e9 a\u017e do druhej svetovej vojny, ktor\u00e1 vytvorila jednu z prv\u00fdch novodob\u00fdch ute\u010deneck\u00fdch kr\u00edz. Po skon\u010den\u00ed vojny bolo ve\u013ea \u013eud\u00ed vys\u00eddlen\u00fdch zo svojho domova a vyskytli sa na miestach, kde by si to ani nepredstavili. Nach\u00e1dzanie pr\u00edbuzn\u00fdch a rod\u00edn sa za\u010dalo pomaly. Neexistovali \u017eiadne z\u00e1ruky, \u017ee sa h\u013eadan\u00e9 osoby bezpe\u010dne n\u00e1jdu alebo sa dostan\u00fa domov. Svetov\u00e9 spolo\u010denstvo sa v polovici 20. storo\u010dia za\u010dalo venova\u0165 tejto t\u00e9me. Prv\u00fdm z krokov bola V\u0161eobecn\u00e1 deklar\u00e1cia \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v z roku 1948, ktor\u00e1 stanovila z\u00e1kladn\u00e9 pr\u00e1va, ktor\u00e9 by mala ma\u0165 ka\u017ed\u00e1 \u013eudsk\u00e1 bytos\u0165. Ot\u00e1zka ute\u010dencov nemala konkr\u00e9tne rie\u0161enie a\u017e do Dohovoru o pr\u00e1vnom statuse ute\u010dencov z roku 1951 a neskor\u0161ie upraven\u00e1 Protokolom z roku 1967. Tieto dohody medzi \u0161t\u00e1tmi znamenali za\u010diatok medzin\u00e1rodn\u00e9ho pr\u00e1va o ute\u010dencoch. Na z\u00e1klade Konvencie z roku 1951 za\u010dali vznika\u0165 aj in\u00e9 region\u00e1lne dohovory o pr\u00e1vach ute\u010dencov. <\/p>\n\n\n\n
Pod\u013ea Dohovoru z roku 1951 sa ute\u010denec definuje ako jednotlivec, ktor\u00fd sa nach\u00e1dza mimo vlastnej krajiny alebo obvykl\u00e9ho pobytu a ktor\u00fd sa nem\u00f4\u017ee alebo nechce vr\u00e1ti\u0165 kv\u00f4li opodstatnen\u00e9mu strachu z\u00a0prenasledovania, rasov\u00fdch,\u00a0 n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch, n\u00e1rodnostn\u00fdch, politick\u00fdch d\u00f4vodov alebo z d\u00f4vodu pr\u00edslu\u0161nosti k ur\u010ditej soci\u00e1lnej skupine.[1]<\/a><\/p>\n\n\n\n T\u00e1to defin\u00edcia ukazuje, \u017ee osoba potrebuje nieko\u013eko kvalifika\u010dn\u00fdch podmienok, aby mohla by\u0165 pova\u017eovan\u00e1 za ute\u010denca. Prvou je pr\u00edtomnos\u0165 mimo domovskej krajiny; po druh\u00e9\u00a0 je to opodstatnen\u00fd strach z prenasledovania (hrozba z ujmy nie je dostato\u010dn\u00fdm d\u00f4vodom pri absencii diskrimina\u010dn\u00e9ho prenasledovania); a\u00a0tretia\u00a0 neschopnos\u0165 ochrany vlastn\u00e9ho \u0161t\u00e1tu pred ob\u00e1van\u00fdm prenasledovan\u00edm . Pojem ute\u010denec mal od za\u010diatku za cie\u013e vyl\u00fa\u010di\u0165 vn\u00fatorne vys\u00eddlen\u00e9 osoby, ekonomick\u00fdch migrantov, obete pr\u00edrodn\u00fdch katastrof a osoby, ktor\u00e9 utekaj\u00fa pred n\u00e1siln\u00fdm konfliktom, ale nepodliehaj\u00fa pr\u00edli\u0161nej diskrimin\u00e1cii rovnaj\u00facej sa prenasledovaniu. Ute\u010denec nem\u00e1 rovnak\u00fd v\u00fdznam ako \u017eiadate\u013e o azyl. Vysok\u00fd komis\u00e1r OSN pre ute\u010dencov opisuje \u017eiadate\u013ea o azyl ako niekoho, kto o sebe hovor\u00ed, \u017ee je ute\u010denec, no jeho \u017eiados\u0165 e\u0161te nebola definit\u00edvne vyhodnoten\u00e1. Ak d\u00f4jde k masov\u00e9mu pohybu ute\u010dencov, zvy\u010dajne v d\u00f4sledku konfliktu, d\u00f4vody na \u00fatek s\u00fa zrejm\u00e9 a nie je kapacita na individu\u00e1lne rozhovory, tak\u00e9to skupiny s\u00fa \u010dasto vyhl\u00e1sen\u00e9 za ute\u010dencov \u201eprima facie\u201c <\/em>\u010do pod\u013ea pr\u00e1va znamen\u00e1, \u017ee na prv\u00fd poh\u013ead existuje dostatok d\u00f4kazov na podporu pr\u00edpadu v akomko\u013evek smere.[2]<\/a><\/p>\n\n\n\n Pod\u013ea Dohovoru z roku 1951 m\u00f4\u017eu by\u0165 niektor\u00ed jednotlivci vyl\u00fa\u010den\u00ed alebo m\u00f4\u017eu ma\u0165 ukon\u010dovacie dolo\u017eky o statuse ute\u010denca. \u010cl\u00e1nok 1D vylu\u010duje osoby, ktor\u00e9 v \u010dase Dohovoru z roku 1951 u\u017e dost\u00e1vali ochranu alebo pomoc od in\u00e9ho org\u00e1nu alebo agent\u00fary OSN. Tento \u010dl\u00e1nok sa v\u00e4\u010d\u0161inou vz\u0165ahoval na K\u00f3rej\u010danov, ktor\u00ed dost\u00e1vali pomoc od Agent\u00fary OSN pre obnovu K\u00f3rey (UNKRA) a Palest\u00edn\u010danov, ktor\u00fdm sa venoval \u00darad OSN pre Palest\u00ednskych Ute\u010dencov na Bl\u00edzkom V\u00fdchode (UNRWA). Aj napriek tomu \u013eudia palest\u00ednskeho p\u00f4vodu, ktor\u00ed \u017eij\u00fa v oblastiach, kde p\u00f4sob\u00ed UNRWA, maj\u00fa st\u00e1le n\u00e1rok na \u0161tat\u00fat ute\u010denca pod\u013ea Dohovoru z roku 1951 v odseku 143.<\/p>\n\n\n\n Okrem toho \u010dl\u00e1nok 1(F) vylu\u010duje zo statusu ute\u010denca jednotlivcov (I.), ktor\u00ed sp\u00e1chali zlo\u010din proti mieru, vojnov\u00fd zlo\u010din alebo zlo\u010din proti \u013eudskosti, ako je to definovan\u00e9 v\u00a0medzin\u00e1rodnom pr\u00e1ve vypracovan\u00fdm s cie\u013eom zabezpe\u010di\u0165 jasnos\u0165 v pojmoch, (II.) sp\u00e1chali z\u00e1va\u017en\u00fd nepolitick\u00fd trestn\u00fd \u010din mimo krajiny \u00fato\u010di\u0161\u0165a pred jeho prijat\u00edm do tejto krajiny ako ute\u010denca, (III.) boli vinn\u00ed zo skutkov, ktor\u00e9 s\u00fa v rozpore s cie\u013emi a z\u00e1sadami Spojen\u00fdch N\u00e1rodov. Pod\u013ea \u010dl\u00e1nku 1C Dohovoru z roku 1951 m\u00f4\u017eu ute\u010denci strati\u0165 svoje postavenie \u0161iestimi ukon\u010dovac\u00edmi dolo\u017ekami, pri\u010dom prv\u00e9 \u0161tyri s\u00fa zmenami situ\u00e1cie, ktor\u00fa jednotlivec urobil s\u00e1m. Prv\u00fdm (1) je dobrovo\u013en\u00e9 op\u00e4tovn\u00e9 \u017eiadanie n\u00e1rodnej ochrany; (2) dobrovo\u013en\u00e9 op\u00e4tovn\u00e9 z\u00edskanie \u0161t\u00e1tnej pr\u00edslu\u0161nosti; (3) z\u00edskanie nov\u00e9ho ob\u010dianstva; a (4) dobrovo\u013en\u00e9 op\u00e4tovn\u00e9 usadenie sa v krajine, kde sa vyskytovala obava prenasledovania. \u010eal\u0161ie dve dolo\u017eky, \u010dl\u00e1nok 1C ods. 5 a 6, hovoria, \u017ee jednotlivec nem\u00e1 n\u00e1rok na \u0161tat\u00fat ute\u010denca z d\u00f4vodu, \u017ee boli vykonan\u00e9 zmeny v krajine, kde bol predt\u00fdm prenasledovan\u00fd, ale teraz u\u017e nie je. Existuj\u00fa dve v\u00fdnimo\u010dn\u00e9 pr\u00edle\u017eitosti, pri ktor\u00fdch je \u0161tat\u00fat ute\u010denca zru\u0161en\u00fd. Je to bu\u010f vtedy, ke\u010f jednotlivec \u00famyselne skreslil alebo zatajil podstatn\u00e9 skuto\u010dnosti, aby z\u00edskal \u0161tat\u00fat ute\u010denca, alebo ke\u010f sa objavia nov\u00e9 d\u00f4kazy odha\u013euj\u00face, \u017ee jednotlivec by sa nemal kvalifikova\u0165 ako ute\u010denec, napr\u00edklad preto, \u017ee ho bolo mo\u017en\u00e9 vyl\u00fa\u010di\u0165.[3]<\/a><\/p>\n\n\n\n Z\u00e1kladom medzin\u00e1rodn\u00e9ho ute\u010deneck\u00e9ho pr\u00e1va, ako u\u017e bolo spomenut\u00e9, je Dohovor z roku 1951 o pr\u00e1vnom postaven\u00ed ute\u010dencov. Definuje pojem \u201eute\u010denec\u201c, stanovuje z\u00e1sadu, \u017ee ute\u010denci by nemali by\u0165 n\u00e1silne vr\u00e1ten\u00ed na \u00fazemie, zn\u00e1me ako aj z\u00e1sade nevyhostenia, kde by boli ohrozen\u00e9 ich \u017eivoty alebo sloboda, a stanovuje povinnosti ute\u010dencov a zodpovednos\u0165 \u0161t\u00e1tov vo\u010di nim. Najhlavnej\u0161ie pr\u00e1va zahrnut\u00e9 v Dohovore s\u00fa: sloboda pohybu, pr\u00e1vo na slobodu a bezpe\u010dnos\u0165 jednotlivca a pr\u00e1vo na rodinu. Po druhej svetovej vojne bol Dohovor vypracovan\u00fd najm\u00e4 pre vtedaj\u0161iu ute\u010deneck\u00fa kr\u00edzu. Dohovor bol sp\u00edsan\u00fd na z\u00e1klade V\u0161eobecnej deklar\u00e1cie \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v z roku 1948 a \u0161tyroch \u017denevsk\u00fdch dohovorov z roku 1949.<\/p>\n\n\n\n Defin\u00edcia ute\u010denca, ktor\u00e1 bola nap\u00edsan\u00e1 v Dohovore z roku 1951, sa vz\u0165ahuje na osobu, ktor\u00e1 sa stala ute\u010dencom v d\u00f4sledku udalost\u00ed, ktor\u00e9 nastali pred 1. janu\u00e1rom 1951. N\u00e1rody sa tie\u017e museli rozhodn\u00fa\u0165, \u010di bud\u00fa t\u00fato defin\u00edciu aplikova\u0165 len na udalosti, ktor\u00e9 sa stali v Eur\u00f3pe alebo aj v in\u00fdch \u010dastiach sveta. Ot\u00e1zka ute\u010dencov v 50. a za\u010diatkom 60. rokov uk\u00e1zala, \u017ee rozsah dohovoru z roku 1951 nebol dostato\u010dne \u0161irok\u00fd a bolo potrebn\u00e9 ho roz\u0161\u00edri\u0165. Na tento \u00fa\u010del bol prijat\u00fd Protokol k dohovoru z roku 1967.<\/p>\n\n\n\n Protokol z roku 1967 bol nez\u00e1visl\u00fdm aktom, ktor\u00fd v\u0161ak nasledoval po dohovore z roku 1951. Protokol odstr\u00e1nil \u010dasov\u00e9 a geografick\u00e9 obmedzenia uveden\u00e9 v dohovore. Podp\u00edsan\u00edm tohto protokolu v\u00e4\u010d\u0161ina \u0161t\u00e1tov s\u00fahlasila s obsahom oboch doh\u00f4d, ktor\u00e9 op\u00e4tovne potvrdili, \u017ee obe zmluvy s\u00fa \u00fastredn\u00fdm prvkom medzin\u00e1rodn\u00e9ho syst\u00e9mu ochrany ute\u010dencov. Dohovor z roku 1951 a protokol z roku 1967 sa t\u00fdkaj\u00fa troch hlavn\u00fdch t\u00e9m: (1) defin\u00edcia ute\u010denca spolu s ustanoveniami o z\u00e1niku postavenia ute\u010denca a vyl\u00fa\u010den\u00ed z neho; (2) pr\u00e1vne postavenie (pr\u00e1va a povinnosti) ute\u010dencov v krajine ich azylu. To zah\u0155\u0148a povinnos\u0165 ute\u010dencov re\u0161pektova\u0165 z\u00e1kony a predpisy krajiny azylu a ich pr\u00e1va v tejto krajine vr\u00e1tane ochrany pred vr\u00e1ten\u00edm; a (3) z\u00e1v\u00e4zky \u0161t\u00e1tov vr\u00e1tane spolupr\u00e1ce s UNHCR pri v\u00fdkone jeho funkci\u00ed a u\u013eah\u010denia jeho povinnosti dohliada\u0165 na uplat\u0148ovanie dohovoru.[4]<\/a>\u00a0<\/p>\n\n\n\n Hoci defin\u00edcia Dohovoru z roku 1951 zost\u00e1va dominantn\u00e1, region\u00e1lne zmluvy o \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1vach ju upravili tak, aby reagovali na nov\u00e9 probl\u00e9my vys\u00edd\u013eovania, ktor\u00e9 dohovor z roku 1951 nepokr\u00fdval.[5]<\/a><\/p>\n\n\n\n