Diskusia o vz\u0165ahu politickej moci a umenia nie je \u00faplne nov\u00fdm diskurzom, ktor\u00fd by sa t\u00fdkal v\u00fdlu\u010dne konkr\u00e9tnych autorov a politick\u00fdch \u0161trukt\u00far. V umen\u00ed sa toti\u017e odzrkad\u013euje schopnos\u0165 umelca pretv\u00e1ra\u0165 a uchopova\u0165 okolit\u00fa realitu a vn\u00fatorn\u00e9 procesy, rovnako aj ducha a podstatu danej doby, v ktorej umenie vznik\u00e1. Umenie a kult\u00fara je preto st\u00e1le v\u00fdsledkom konkr\u00e9tnej spolo\u010dnosti, bez ktorej by neexistovala. Je to vz\u0165ah, ktor\u00fd sa nezaob\u00edde jeden bez druh\u00e9ho a nab\u00e1da n\u00e1s ku sk\u00famaniu prel\u00ednania dominantnej moci, respekt\u00edve ideol\u00f3gie a osoby umelca, ktor\u00e1 tvor\u00ed v podru\u010d\u00ed tejto moci. Umeleck\u00e9 diela boli naprie\u010d hist\u00f3riou vyu\u017e\u00edvan\u00e9 na propag\u00e1ciu n\u00e1bo\u017eenstva, ideol\u00f3gi\u00ed a bohat\u00fdch elitn\u00fdch kruhov, ktor\u00e9 umeleck\u00e9 aktivity vyu\u017e\u00edvali na svoje zvidite\u013enenie a prest\u00ed\u017e. Napriek tejto skuto\u010dnosti by bolo nespr\u00e1vne tvrdenie, \u017ee tvorbu umenia od vzniku mocensk\u00fdch \u0161trukt\u00far determinovali v\u00fdlu\u010dne politick\u00e9 ciele mocn\u00fdch, ktor\u00e9 ich transformovali na zrejm\u00fa, respekt\u00edve menej explicitn\u00fa propagandu. V\u017edy toti\u017e sl\u00fa\u017eilo t\u00fdm naj\u010distej\u0161\u00edm, pre autora prim\u00e1rnym cie\u013eom, teda v z\u00e1ujme samotn\u00e9ho umenia, ktor\u00e9ho podstata je obsiahnut\u00e1 v autorovi a jeho diele.<\/p>\n\n\n\n
Politick\u00e9 umenie nutne nepredstavuje to umenie, ktor\u00e9 je vytv\u00e1ran\u00e9 s cie\u013eom vyzdvihova\u0165 a odobrova\u0165 s\u00fa\u010dasne nastaven\u00e9 mocensk\u00e9 \u0161trukt\u00fary. Umenie prekra\u010duj\u00face hranice na\u0161ej konformity a zau\u017e\u00edvan\u00fdch predstav\u00e1ch o status quo n\u00e1m dokazuje jeho nad\u010dasovos\u0165 a schopnos\u0165 pretv\u00e1ra\u0165 na\u0161e ch\u00e1panie okolitej reality, ktor\u00e9 m\u00f4\u017ee a nemus\u00ed operova\u0165 s kateg\u00f3riou moci. Inherentne politick\u00fd charakter umenia obhajovali a obhajuj\u00fa niektor\u00ed zn\u00e1mi autori ako Toni Morrison, George Orwell alebo Amiri Baraka najm\u00e4 z d\u00f4vodu schopnosti komentova\u0165 a kritizova\u0165 spolo\u010densk\u00fa kl\u00edmu a politick\u00e9 \u0161trukt\u00fary, ktor\u00e9 limituj\u00fa v\u00fdznamn\u00e9 \u00faskalia ich tvorby, pr\u00edpadne reaguj\u00fa na konkr\u00e9tne citliv\u00e9 spolo\u010densk\u00e9 t\u00e9my. Ot\u00e1zka zasahovania moci do umeleck\u00fdch \u010dinnost\u00ed je jednozna\u010dne \u017eivou problematikou, ktor\u00e1 si zasl\u00fa\u017ei pozornos\u0165 verejnosti, respekt\u00edve konzumentov umenia. V \u010dl\u00e1nku si preto pribl\u00ed\u017eime vz\u0165ah s\u00fa\u010dasn\u00e9ho umenia a moci, teda ak\u00fdm sp\u00f4sobom je umenie deformovan\u00e9 v pr\u00edpade, \u017ee sa st\u00e1va komoditou podliehaj\u00facou z\u00e1ujmom jeho predajnosti. <\/p>\n\n\n\n
Komer\u010dn\u00e9 umenie je pojem vz\u0165ahuj\u00faci sa na ten typ umenia, ktor\u00e9ho samotn\u00e9 vytvorenie nach\u00e1dzame v reklamn\u00fdch \u00fa\u010deloch. Za\u010diatky ist\u00e9ho typu komer\u010dn\u00e9ho umenia v minulosti prevl\u00e1dal najm\u00e4 v elitn\u00fdch a cirkevn\u00fdch kruhoch, ktor\u00e9 vzh\u013eadom na dostupn\u00e9 finan\u010dn\u00e9 prostriedky dok\u00e1zali do sveta umenia pretl\u00e1\u010da\u0165 ako svoje individu\u00e1lne z\u00e1ujmy, tak aj samotn\u00fd vkus, na z\u00e1klade \u010doho dok\u00e1zali limitova\u0165 celkov\u00e9 umeleck\u00e9 slohy a estetiku. Cirkev t\u00fato komercializ\u00e1ciu podporovala najm\u00e4 z d\u00f4vodu snahy prinavr\u00e1ti\u0165 \u013eud\u00ed k viere v Boha, preto sa napr\u00edklad v barokovej sakr\u00e1lnej architekt\u00fare sna\u017eila zakotvi\u0165 ve\u013ekolepos\u0165, dramatickos\u0165 \u010di majest\u00e1tnos\u0165, \u010d\u00edm u pozorovate\u013ea vytv\u00e1raj\u00fa pocit podriadenosti a svetskej pominute\u013enosti. Moc cirkvi a elitn\u00fdch z\u00e1mo\u017en\u00fdch rod\u00edn meni\u0165 umeleck\u00fd, kult\u00farny a estetick\u00fd svet, sa vidite\u013ene prejavila najm\u00e4 v obdob\u00ed renesancie, gotiky a baroka.[1]<\/a>\u00a0<\/p>\n\n\n\n Pre umelcov v tomto obdob\u00ed bola ot\u00e1zka pr\u00e1ce a tvorby pre tieto elitn\u00e9 kruhy ot\u00e1zkou nielen finan\u010dn\u00e9ho zabezpe\u010denia, ale aj pre\u017eitia. Len m\u00e1lo umelcov bolo \u00faplne slobodn\u00fdch, pri\u010dom hanliv\u00e9 \u010di inak poburuj\u00face kusy umenia, ktor\u00e9 sa nezhodovali s dominantn\u00fdm n\u00e1bo\u017eensko-dogmatick\u00fdm zobrazen\u00edm, mohli jeho autora dosta\u0165 do v\u00e4zenia, v inom pr\u00edpade mohol by\u0165 exkomunikovan\u00fd – a\u017e popraven\u00fd. Prominentn\u00e9 rodiny florentskej renesancie, spomedzi ktor\u00fdch s\u00fa najzn\u00e1mej\u0161\u00ed Mediciovci,<\/em> sa usilovali o podporu umelcov nielen z d\u00f4vodu kult\u00farneho a umeleck\u00e9ho rozvoja. V pr\u00edpade prominentnej florentskej rodiny i\u0161lo najm\u00e4 o prezentovanie svojho vplyvu a bohatstva skrz umeleck\u00e9 zbierky a diela, na ktor\u00fdch si \u017eiadali by\u0165 zobrazovan\u00ed ako mocn\u00ed patr\u00f3ni, \u010d\u00edm sa sna\u017eili verejnos\u0165 upozor\u0148ova\u0165 na svoje v\u00fdznamn\u00ed politick\u00e9 postavenie.[2]<\/a>\u00a0\u00a0\u00a0<\/p>\n\n\n\n Aj v tomto obdob\u00ed v\u0161ak nach\u00e1dzame u niektor\u00fdch v\u00fdznamn\u00fdch umelcov snahu vzdorova\u0165 pr\u00edsnym doktr\u00ednam pretl\u00e1\u010dan\u00fdch elitn\u00fdmi kruhmi a n\u00e1bo\u017eensk\u00fdm dogm\u00e1m. \u017divotn\u00fd pr\u00edbeh barokov\u00e9ho talianskeho maliara Michelangela Merisi<\/em>, prez\u00fdvan\u00e9ho Caravaggio<\/em>, je pr\u00edbehom umelca, ktor\u00fd navzdory dominuj\u00facim religi\u00f3znym pravidl\u00e1m v maliarskom remesle ma\u013eoval portr\u00e9ty sv\u00e4t\u00fdch na z\u00e1klade \u017eij\u00facich modelov – konkr\u00e9tne i\u0161lo o \u201cnajspodnej\u0161iu\u201d \u010das\u0165 spolo\u010dnosti, pozost\u00e1vaj\u00facej zo zlodejov, prostit\u00fatok \u010di trestancov. Revolu\u010dnos\u0165 tohto umeleck\u00e9ho rozhodnutia nach\u00e1dzame v snahe o pribl\u00ed\u017eenie kres\u0165ansk\u00e9ho boha be\u017en\u00fdm a hrie\u0161nym \u013eu\u010fom, ktor\u00ed napriek svetsk\u00fdm pochybeniam, na z\u00e1klade ktor\u00fdch boli samotnou cirkvou ods\u00favan\u00ed na okraj spolo\u010dnosti, boli pod\u013ea kres\u0165ansk\u00e9ho u\u010denia stvoren\u00ed na obraz bo\u017e\u00ed.[3]<\/a><\/p>\n\n\n\n Umenie vytvoren\u00e9 s cie\u013eom vyhovie\u0165 po\u017eiadavk\u00e1m dominuj\u00facej ideol\u00f3gie a estetiky m\u00e1 rovnako dlh\u00fa hist\u00f3riu ako umenie, ktor\u00e9 vyz\u00fdva a vyvracia podobn\u00e9 doktr\u00edny a r\u00e1mce. V akom \u0161t\u00e1diu sa v\u0161ak nach\u00e1dza s\u00fa\u010dasn\u00e9 umenie a ak\u00fdm sp\u00f4sobom sa ideol\u00f3gia podie\u013ea na rozklade umeleck\u00fdch aktiv\u00edt v s\u00fa\u010dasnosti? Je zrejm\u00e9, \u017ee vplyv n\u00e1bo\u017eenstva v umen\u00ed vyprch\u00e1va spolu so silnej\u00facim humanizmom a antropocentrizmom. To ale neznamen\u00e1, \u017ee by ideol\u00f3gia nezasahovala do umeleck\u00fdch aktiv\u00edt aj v dne\u0161nej dobe. Prejavuje sa najm\u00e4 v komodofik\u00e1cii umenia, ktor\u00e9 je objektom konzumu glob\u00e1lneho trhu. Praktick\u00fd rozmer probl\u00e9mu presahovania kapitalistick\u00fdch vz\u0165ahov do umeleckej sf\u00e9ry nach\u00e1dzame v pretv\u00e1ran\u00ed v\u00fdznamu a esencie samotn\u00e9ho umenia, ktor\u00fd je v tomto syst\u00e9me redukovan\u00fd na predajn\u00fd produkt, ktor\u00e9ho suma sa d\u00e1 vy\u010d\u00edsli\u0165. Touto logikou toti\u017e nedok\u00e1\u017eeme hodnotu umenia vn\u00edma\u0165 inak, jedine skrz jeho predaj, \u010d\u00edm sa st\u00e1vame svedkami komodifik\u00e1cie umenia. Pozorovate\u013e \u010di prij\u00edmate\u013e umenia je z poh\u013eadu kapitalistick\u00fdch vz\u0165ahov konzumentom. Premisa uspokojovania potrieb konzumenta je spolu s dynamicky rozv\u00edjaj\u00facim sa technologick\u00fdm a priemyseln\u00fdm odvetv\u00edm katalyz\u00e1torom, zracionalizovan\u00fdm od\u00f4vodnen\u00edm pretl\u00e1\u010dania celej ma\u0161in\u00e9rie masovej kult\u00fary do popredia. <\/p>\n\n\n\n Gilles Lipovetsky, franc\u00fazsky filozof, sociol\u00f3g a spisovate\u013e, pozoruje prenikanie logiky trhov\u00fdch s\u00edl do v\u0161etk\u00fdch v\u00fdznamn\u00fdch spolo\u010densk\u00fdch in\u0161tit\u00faci\u00ed vr\u00e1tane umeleckej sf\u00e9ry, kde sa prejavuje ako bezhrani\u010dn\u00fd konzumerizmus. T\u00fdmto procesom vznik\u00e1 nov\u00fd fenom\u00e9n, kult nadbytku, ktor\u00fd podporuje neut\u00edchaj\u00facu potrebu konzum\u00e1cie st\u00e1le v\u00e4\u010d\u0161ieho mno\u017estva komod\u00edt. Povahu dne\u0161nej doby, ktor\u00fa charakterizuje t\u00e1to zintenz\u00edv\u0148uj\u00faca konzum\u00e1cia, Lipovetsky obsiahol v pojme hypermodernita. Hypermodernitu teda ch\u00e1pe ako nov\u00fd kult\u00farny stav vyspel\u00fdch spolo\u010dnost\u00ed. V hypermodernej dobe s\u00fa jednotlivci podnecovan\u00ed k vy\u0161\u0161ej miere flexibility, v\u00fdkonnosti, s\u00fa\u0165a\u017eivosti a napredovania, ktor\u00e1 im m\u00e1 zabezpe\u010di\u0165 uplatnenie a presadenie sa na trhu pr\u00e1ce, ale aj v osobnom \u017eivote. Vysok\u00e9 po\u017eiadavky v oblasti efektivity a neust\u00e1leho zlep\u0161ovania upev\u0148uj\u00fa radik\u00e1lny individualizmus, \u010d\u00edm sa Lipovetsky dost\u00e1va k jeho radik\u00e1lnej forme, ktor\u00fa predstavuje hyperindividualizmus. Tento vz\u0165ah v\u0161ak nie je jednosmern\u00fd. Okrem premeny syst\u00e9mov\u00fdch po\u017eiadaviek, ktor\u00e9 s\u00fa na jednotlivca kladen\u00e9 sa menia aj po\u017eiadavky, ktor\u00e9 musia konzumovan\u00e9 komodity sp\u013a\u0148a\u0165. Spotrebite\u013e preferuje flexibiln\u00e9 a luxusn\u00e9 tovary, ktor\u00e9 s\u00fa symbolom slobody hypermodernej kult\u00fary aj napriek tomu, \u017ee ich zadov\u00e1\u017eenie oklie\u0161\u0165uje jeho ekonomick\u00e9 spr\u00e1vanie. Ich zadov\u00e1\u017eenie je toti\u017e podmienen\u00e9 dostato\u010dn\u00fdm mno\u017estvom kapit\u00e1lu a teda v\u00fdsledkom na\u0161ich ekonomick\u00fdch aktiv\u00edt.[4]<\/a> Konzum\u00e1cia luxusn\u00fdch tovarov je teda v kontexte kapitalistick\u00fdch ekonomick\u00fdch aktiv\u00edt mo\u017en\u00e1 len dvomi sp\u00f4sobmi – prostredn\u00edctvom otvoren\u00e9ho vykoris\u0165ovania druh\u00fdch, respekt\u00edve \u00faplnej podriadenosti jednotlivca a jeho osobn\u00e9ho \u017eivota pravidl\u00e1m a po\u017eiadavk\u00e1m trhu. Lipovetsky vo svojej kritike hypermodernity reflektuje rozvoj vedy a technol\u00f3gi\u00ed, ktor\u00fd v\u00fdznamne pretv\u00e1ra r\u00fdchlos\u0165, ktorou \u201ckonzumujeme kr\u00e1su\u201d. V\u010faka modern\u00fdm v\u00fddobytkom, napr\u00edklad smartf\u00f3nom, sme schopn\u00ed zachyt\u00e1va\u0165, zdie\u013ea\u0165 a konzumova\u0165 ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161ie mno\u017estvo umenia a estetick\u00fdch z\u00e1\u017eitkov ako kedysi. Sme svedkami komercializ\u00e1cie \u017eivotn\u00e9ho \u0161t\u00fdlu sprev\u00e1dzan\u00e9ho nadbytkom spotrebn\u00fdch tovarov a\u00a0 bezbrehou potrebou po st\u00e1le nov\u00fdch inov\u00e1ci\u00e1ch, ktor\u00e9 s\u00fa produktom kultu technokratickej moderniz\u00e1cie. Pod\u013ea Lipovetsk\u00e9ho v hypermoderne boli potla\u010den\u00e9 v\u0161etky alternat\u00edvy k zr\u00fdchlen\u00e9mu pohybu a napredovaniu k nejasnej bud\u00facnosti, ktor\u00e1 od n\u00e1s, rovnako ako my od spotrebn\u00fdch tovarov, o\u010dak\u00e1va \u010d\u00edm v\u00e4\u010d\u0161iu flexibilitu a pripravenos\u0165.[5]<\/a>\u00a0\u00a0<\/p>\n\n\n\n Likvidita a flexibilita komodity je k\u013e\u00fa\u010dov\u00e1 pre pre\u017eitie kapitalistick\u00e9ho syst\u00e9mu, ktor\u00fd ve\u013emi efekt\u00edvne dok\u00e1\u017ee pretv\u00e1ra\u0165 na predajn\u00fd tovar ka\u017ed\u00fa oblas\u0165 na\u0161ich \u017eivotov a to vr\u00e1tane t\u00fdch vec\u00ed, ktor\u00e9 sa mu sna\u017eia vzdorova\u0165. V kontexte s\u00fa\u010dasn\u00e9ho umenia je komodifik\u00e1cia umenia pozorovate\u013en\u00e1 na viacer\u00fdch \u00farovniach. V roku 2018 sa na aukcii Sotheby\u2019s<\/em> predala ma\u013eba Diev\u010da s bal\u00f3nom<\/em>, ktorej autorom je zn\u00e1my s\u00fa\u010dasn\u00fd street-artov\u00fd umelec Bansky<\/em>, za 1,4 mili\u00f3na dol\u00e1rov. V momente predaja sa v\u0161ak dielo na mieste skartovalo, nako\u013eko autor predt\u00fdm nain\u0161taloval (v pr\u00edpade jeho predaja) do r\u00e1mu obrazu skartova\u010dku. Len prostredn\u00edctvom komodifik\u00e1cie mohlo d\u00f4js\u0165 k z\u00e1veru, \u017ee Banskyho (pod\u013ea viacer\u00fdch kritikov g\u00fd\u010dov\u00e1) ma\u013eba Diev\u010da\u0165a s bal\u00f3nom<\/em> pribli\u017ene sedemn\u00e1sobne st\u00fapla na cene po tom, ako dostala n\u00e1lepku performat\u00edvneho kusu umenia – origin\u00e1lnej a neopakovate\u013enej tvorby, ktor\u00e1 vznikla pr\u00e1ve vtedy, ke\u010f bola zni\u010den\u00e1.[6]<\/a> Ofici\u00e1lne vyjadrenie dobrovo\u013ene anonymn\u00e9ho umelca nie je zn\u00e1me, viacer\u00e9 interpret\u00e1cie kritikov, dlhodobo sleduj\u00facich Banksyho aktivity sa v\u0161ak zhoduj\u00fa v tom, \u017ee prim\u00e1rnym z\u00e1merom umelca bolo znehodnotenie svojho v\u00fdtvoru. Reakcia na nezmyseln\u00e9 utr\u00e1canie elitn\u00fdch kruhov, ktor\u00e9 reprezentuj\u00fa aj auk\u010dn\u00e9 domy Sotheby\u2019s v\u0161ak dok\u00e1zala prav\u00fd opak – zni\u010den\u00fd v\u00fdtvor st\u00fapol na cene, spravila sa reklama auk\u010dn\u00fdm domom a eur\u00f3pska zberate\u013eka umenia, ktor\u00e1 k\u00fapila, na\u010falej roz\u0161iruje svoju kolekciu o nesmierne drah\u00e9 kusy umenia.[7]<\/a>\u00a0<\/p>\n\n\n\n Ako p\u00edsal u\u017e Marx, peniaze transformuj\u00fa trh tak, \u017ee sa nevyhnutne nekupuje to, \u010do je u\u017eito\u010dn\u00e9. Cie\u013eom kupovania v\u010faka peniazom m\u00f4\u017ee sta\u0165 aj n\u00e1sledn\u00fd predaj za vy\u0161\u0161iu cenu. T\u00fdmto sp\u00f4sobom sa kumuluje kapit\u00e1l v ruk\u00e1ch \u00fazkej skupiny, ktor\u00e1 je schopn\u00e1 kupova\u0165 za n\u00e1ramne vy\u0161\u0161ie sumy ako zvy\u0161ok popul\u00e1cie a t\u00fdm v\u00fdznamne zasahova\u0165 do trhov\u00e9ho toku, nace\u0148ova\u0165 produkty a ur\u010dova\u0165 trendy. Marx z\u00e1rove\u0148 definuje komoditu ako nie\u010do, vo\u010di \u010domu sa st\u00e1vame \u013eahostajn\u00fdmi, preto\u017ee je zamenite\u013en\u00e1 s in\u00fdmi predmetmi.[8]<\/a>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0<\/p>\n\n\n\n Ako teda vpl\u00fdvaj\u00fa tieto faktory na konzumenta s\u00fa\u010dasn\u00e9ho umenia? Odpove\u010f m\u00f4\u017eeme n\u00e1js\u0165 u\u017e v samotnom term\u00edne konzument<\/em>, ktor\u00fdm odha\u013eujeme podstatu vz\u0165ahu medzi subjektom – konzumentom a objektom – umen\u00edm. Tento vz\u0165ah ovplyv\u0148uje na\u0161u schopnos\u0165 vn\u00edmania umenia v takom zmysle, v akom ho opisoval americk\u00fd filozof a psychol\u00f3g John Dewey. Dewey tvrdil, \u017ee modern\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 n\u00e1s podnecuje sk\u00f4r k spozn\u00e1vaniu umenia ako jeho vn\u00edmaniu, respekt\u00edve pre\u017e\u00edvaniu. Spozn\u00e1vanie umenia je v tomto kontexte ak\u00fdmsi predstup\u0148om skuto\u010dnej umelecko-estetickej sk\u00fasenosti. Za umeleckou sk\u00fasenos\u0165ou pod\u013ea neho stoj\u00ed organick\u00e1 interakcia medzi umen\u00edm a jeho prij\u00edmate\u013eom, \u010do sa prejavuje fyziologick\u00fdmi zmenami, no najm\u00e4 t\u00fdm, \u017ee sk\u00fasenos\u0165 presahuje samotn\u00fd organizmus.[9]<\/a><\/p>\n\n\n\n V modernej spolo\u010dnosti, ktor\u00e1 je umen\u00edm pres\u00fdten\u00e1 v d\u00f4sledku pou\u017e\u00edvania internetu, fotografie, streamovac\u00edch slu\u017eieb a soci\u00e1lnych siet\u00ed na jeho zdie\u013eanie a propagovanie, sa vytr\u00e1ca priestor pre autentick\u00fa umeleck\u00fa, pod\u013ea Lipovetsk\u00e9ho sk\u00f4r estetick\u00fa sk\u00fasenos\u0165. Modern\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 pomaly zab\u00fada, ak\u00fdm sp\u00f4sobom interagova\u0165 a by\u0165 v pr\u00edtomnosti umenia in\u00fdm sp\u00f4sobom, ako s komoditou. Konzum\u00e1cia umenia sa v\u0161ak zamie\u0148a s autentick\u00fdm umeleck\u00fdm z\u00e1\u017eitkom. Prejavuje sa najm\u00e4 t\u00fdm, \u017ee nedok\u00e1\u017eeme tr\u00e1vi\u0165 s umen\u00edm \u010das. Dok\u00e1\u017eeme ho len r\u00fdchlo konzumova\u0165 ako ka\u017ed\u00fd in\u00fd spotrebn\u00fd tovar, pr\u00edpadne vlastni\u0165. Z viacer\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00ed vypl\u00fdva, \u017ee priemern\u00fd n\u00e1v\u0161tevn\u00edk gal\u00e9rie str\u00e1vi pri poh\u013eade na umeleck\u00e9 dielo najviac osem sek\u00fand. Ma\u0165 autentick\u00fd umeleck\u00fd z\u00e1\u017eitok, respekt\u00edve vn\u00edma\u0165 umenie tak, ako ho ch\u00e1pe John Dewey, nie je z poh\u013eadu trhu s umen\u00edm produkt\u00edvna \u010dinnos\u0165 a zaber\u00e1 ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo \u010dasu (minim\u00e1lne viac ako osem sek\u00fand). Masov\u00e1 kult\u00fara neh\u013ead\u00ed na umenie skrz jeho jedine\u010dn\u00e9 vlastnosti, napr\u00edklad schopnos\u0165 komunikova\u0165 a odovzd\u00e1va\u0165 v\u00fdznamy naprie\u010d hist\u00f3riou, vytrhn\u00fa\u0165 pozorovate\u013ea zo zau\u017e\u00edvan\u00fdch predst\u00e1v o statuse quo a predstavi\u0165 mu nov\u00fa perspekt\u00edvu. Namiesto toho je v popred\u00ed ot\u00e1zka jeho v\u00fdmeny a pe\u0148a\u017en\u00e1 hodnota, \u010d\u00edm sa vo\u010di umeniu v jeho z\u00e1kladnej podstate st\u00e1vame \u013eahostajn\u00fdmi. Predstavite\u013e Frankfurtskej \u0161koly, Theodor Adorno, prich\u00e1dza s te\u00f3riou culture industry<\/em>, ktor\u00e1 je aplikovate\u013en\u00e1 na s\u00fa\u010dasn\u00e9 r\u00fdchle a masov\u00e9 umenie. Kult\u00farny priemysel pod\u013ea Adorna predstavuje mechanizovan\u00fa a r\u00fdchlu produkciu tzv. n\u00edzkeho umenia, u ktor\u00e9ho pomerne \u010dasto absentuje estetick\u00e1 hodnota. Toto umenie je do zna\u010dnej miery \u013eahko reprodukovate\u013en\u00e9 a konzumovate\u013en\u00e9, ide toti\u017e o z\u00e1merne produkovanie rovnakosti.[10]<\/a> Culture industry je len organick\u00fdm v\u00fdsledkom aktiv\u00edt hyperindividualizovanej spolo\u010dnosti, ktor\u00e1 kladie d\u00f4raz na neust\u00e1lu potrebu konzum\u00e1cie nov\u00fdch komod\u00edt a poh\u0155da v\u0161etk\u00fdm, \u010do nie je dostato\u010dne efekt\u00edvne, zrejm\u00e9 a r\u00fdchle.<\/p>\n\n\n\n S\u00fa\u010dasne umenie a umelci \u010delia viacer\u00fdm v\u00fdzvam, pri\u010dom najv\u00e1\u017enej\u0161ou z nich je pr\u00e1ve komodifik\u00e1cia umenia. Nie je to len vkus umelcov a prekon\u00e1vanie estetick\u00fdch pravidiel predch\u00e1dzaj\u00facej doby, ktor\u00e9 menia svet umenia. Mnoh\u00e9 pravidl\u00e1, ktor\u00fdm umenie podliehalo a podlieha, nastavuje ekonomika, respekt\u00edve logika trhu. Umelci, ktor\u00ed sa sna\u017eia usiluj\u00fa u\u017eivi\u0165 sa svojim remeslom maj\u00fa obmedzen\u00e9 mo\u017enosti, ke\u010f\u017ee musia naplni\u0165 po\u017eiadavky trhu a prekona\u0165 bujnej\u00facu komercializ\u00e1ciu. V kontexte ma\u0161in\u00e9rie masovej produkcie kult\u00fary je pre umelca \u00fastredn\u00fd faktor \u010dasu, respekt\u00edve r\u00fdchlosti tak, ako ju ch\u00e1pe Lipovetsky. Umelci bez ekonomick\u00e9ho a marketingov\u00e9ho pozadia s\u00fa do zna\u010dnej miery znev\u00fdhodnen\u00ed v presaden\u00ed sa svojou tvorbou, bez oh\u013eadu na jej kvalitu. Auk\u010dn\u00e9 domy a vkus mega-zberate\u013eov, ktor\u00ed s\u00fa schopn\u00ed ovplyv\u0148ova\u0165 a kontrolova\u0165 trh s umen\u00edm na z\u00e1klade svojich preferenci\u00ed a invest\u00edci\u00ed s\u00fa dnes ove\u013ea efekt\u00edvnej\u0161ie v distribuovan\u00ed estetick\u00fdch z\u00e1\u017eitkov medzi \u0161irok\u00fa verejnos\u0165, respekt\u00edve masy. Prostredn\u00edctvom logiky spotreby vyh\u013ead\u00e1vame ako konzumenti kr\u00e1sy st\u00e1le nov\u00e9 a nov\u00e9 impulzy prin\u00e1\u0161aj\u00face estetick\u00e9 z\u00e1\u017eitky a em\u00f3cie. Je zrejm\u00e9, \u017ee ekonomick\u00fd aspekt nie je v\u00f4bec zanedbate\u013en\u00fd pri na\u0161om stretnut\u00ed s umen\u00edm a preto sa mus\u00edme zaobera\u0165 t\u00fdm, ak\u00e9 javy prin\u00e1\u0161aj\u00fa do sveta umenia trhov\u00e9 sily a ak\u00fdm sp\u00f4sobom ovplyv\u0148uj\u00fa na\u0161e vn\u00edmanie a \u00falohu umenia v na\u0161ich \u017eivotoch. (Ak budete najbli\u017e\u0161ie v gal\u00e9rii, sk\u00faste venova\u0165 vystaven\u00e9mu obrazu viac ako osem sek\u00fand.)<\/p>\n\n\n\n Zdroje: <\/strong><\/p>\n\n\n\n [1] Ash-Grimm, A. (2021). The Commodification of Art, and Capitalism\u2019s Infiltration of the Art World<\/em>. [online] Medium. Available at: https:\/\/medium.com\/@annalieseashgrimm\/the-commodification-of-art-and-capitalisms-infiltration-of-the-art-world-bd8076a2b690 [Accessed 30 Dec. 2023].<\/p>\n\n\n\n [2] Lesso, R. (2023). How Did the Medici Family Support the Arts?<\/em> [online] TheCollector. Available at: https:\/\/www.thecollector.com\/how-did-medici-family-support-the-arts\/# [Accessed 30 Dec. 2023]. <\/p>\n\n\n\n [3] Morrin, D. (2020). CARAVAGGIO\u2019S DEATH OF THE VIRGIN<\/em>. [online] St Albert\u2019s. Available at: https:\/\/scotland.op.org\/caravaggios-death-of-the-virgin\/ [Accessed 31 Dec. 2023]. <\/p>\n\n\n\n [4] Rudrum, D. and Stavris, N. (2015). Supplanting the postmodern : an anthology of writings on the arts and culture of the early 21st century<\/em>. New York: Bloomsbury Academic. s.153 – 160. <\/p>\n\n\n\n [5] ICS – International Communication Summit. (2016). ICS NewsZine<\/em>. [online] Available at: http:\/\/internationalcommunicationsummit.com\/en\/ics-newszine\/ics-interview\/gilles-lipovetsky- [Accessed 27 Jan. 2024]. <\/p>\n\n\n\n [6] Kordic, A. (2018). Banksy\u2019s Shredded Artwork Becomes a Newly Completed Work and Sells | Widewalls<\/em>. [online] www.widewalls.ch. Available at: https:\/\/www.widewalls.ch\/magazine\/banksy-love-is-in-the-bin-sothebys [Accessed 31 Dec. 2023]. <\/p>\n\n\n\n [7] Mattha Busby (2018). Woman who bought shredded Banksy artwork will go through with purchase<\/em>. [online] the Guardian. Available at: https:\/\/www.theguardian.com\/artanddesign\/2018\/oct\/11\/woman-who-bought-shredded-banksy-artwork-will-go-through-with-sale [Accessed 31 Dec. 2023]. <\/p>\n\n\n\n [8] TSING, A. (2013). Sorting out commodities. HAU: Journal of Ethnographic Theory<\/em>, s.21\u201343.<\/p>\n\n\n\n [9] Schreyach, M. (2014). John Dewey and Art<\/em>. s.367-370.<\/p>\n\n\n\n [10] Neilson, T. (2022). What is The Culture Industry? | Summary, Analysis & Examples<\/em>. [online] Perlego Knowledge Base. Available at: https:\/\/www.perlego.com\/knowledge\/study-guides\/what-is-the-culture-industry\/ [Accessed 31 Dec. 2023].<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Diskusia o vz\u0165ahu politickej moci a umenia nie je \u00faplne nov\u00fdm diskurzom, ktor\u00fd by sa t\u00fdkal v\u00fdlu\u010dne konkr\u00e9tnych autorov a politick\u00fdch \u0161trukt\u00far. V umen\u00ed sa toti\u017e odzrkad\u013euje schopnos\u0165 umelca pretv\u00e1ra\u0165 a uchopova\u0165 okolit\u00fa realitu a vn\u00fatorn\u00e9 procesy, rovnako aj ducha a podstatu danej doby, v ktorej umenie vznik\u00e1. Umenie a kult\u00fara je preto st\u00e1le v\u00fdsledkom […]<\/p>\n","protected":false},"author":8,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_monsterinsights_skip_tracking":false,"_monsterinsights_sitenote_active":false,"_monsterinsights_sitenote_note":"","_monsterinsights_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[14],"tags":[],"class_list":["post-783","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-filozofia"],"yoast_head":"\n
\n\n\n\n