Dejiny Afganistanu sa celkovo vyzna\u010duj\u00fa mnoh\u00fdmi konfliktmi, jednak vn\u00fatorn\u00e9ho charakteru vzh\u013eadom na heterogenitu obyvate\u013estva, no rovnako aj z\u00e1sahmi vonkaj\u0161\u00edch akt\u00e9rov sna\u017eiacich sa presadi\u0165 svoje mocensk\u00e9 n\u00e1roky na danom \u00fazem\u00ed. Dosia\u013e sa v\u0161ak nikomu nepodarilo ovplyvni\u0165 politick\u00e9 procesy Afganistanu, \u010di vojensky tu dominova\u0165 nato\u013eko, aby sa v modern\u00fdch dejin\u00e1ch mohol z dlhodobej\u0161ieho h\u013eadiska ozna\u010di\u0165 za v\u00ed\u0165aza v strete s t\u00fdmto \u0161t\u00e1tom. <\/p>\n\n\n\n
Afganistan u\u017e od 19. storo\u010dia mo\u017eno pova\u017eova\u0165 za strategick\u00e9 miesto pre viacer\u00e9 koloniza\u010dn\u00e9 mocnosti \u2013 predov\u0161etk\u00fdm pre Brit\u00e1niu a Rusko, ktor\u00e9 sa najv\u00fdraznej\u0161ie anga\u017eovali v tejto \u010dasti Strednej \u00c1zie. Rusk\u00fd z\u00e1ujem spo\u010d\u00edval v snahe o z\u00edskanie pr\u00edstupu k Arabsk\u00e9mu moru a Indick\u00e9mu oce\u00e1nu skrze Afganistan, ktor\u00fd le\u017e\u00ed na tejto trase smerom na juh. Brit\u00e1nia zasa pova\u017eovala toto \u00fazemie za priestor hlb\u0161ieho prenikania z Indie smerom k \u010c\u00edne, Tibetu a rieke Jang-c\u00b4-\u0165iang.[1]<\/a> Afganistan st\u00e1l na ceste roz\u0161irovania vplyvu t\u00fdchto dvoch relevantn\u00fdch geopolitick\u00fdch hr\u00e1\u010dov.<\/p>\n\n\n\n Ozna\u010dovan\u00fd ako tzv. Ve\u013ek\u00e1 hra (The Great Game) je mocensk\u00fd stret britskej a ruskej anga\u017eovanosti v danom regi\u00f3ne,[2]<\/a> ktor\u00fd definit\u00edvne skon\u010dil po tretej britsko-afganskej vojne na za\u010diatku 20. storo\u010dia. V nasleduj\u00facom obdob\u00ed doch\u00e1dza k viacer\u00fdm reform\u00e1m v Afganistane a vn\u00fatropolitick\u00fdm zmen\u00e1m, ktor\u00e9 vy\u00fastili do n\u00e1stupu \u0160\u00e1ha Muhammada Z\u00e1hira vo veden\u00ed \u0161t\u00e1tu v roku 1933. Jeho z\u00e1merom bola moderniz\u00e1cia \u0161t\u00e1tu, centraliz\u00e1cia a preh\u013abenie vz\u0165ahov so Sovietskym zv\u00e4zom.[3]<\/a>\u00a0Po druhej svetovej vojne sa sna\u017eil Afganistan o udr\u017eiavanie dobr\u00fdch vz\u0165ahov ako so ZSSR, tak aj so Spojen\u00fdmi \u0161t\u00e1tmi americk\u00fdmi. No v obdob\u00ed studenej vojny, kedy znepriatelen\u00e9 strany nebojuj\u00fa proti sebe otvorene, ale predsa sa sna\u017eia udr\u017ea\u0165 si v\u00e4\u010d\u0161\u00ed vplyv ne\u017e protistrana, sa Afganistan stal istou podobou n\u00e1razn\u00edkov\u00e9ho \u0161t\u00e1tu v bipol\u00e1rnom svete.\u00a0<\/p>\n\n\n\n Pre pochopenie sovietsko-afganskej vojny je v\u0161ak potrebn\u00fd kr\u00e1tky kontext priebehu tejto skuto\u010dnosti. V apr\u00edli 1978 sa dostala pu\u010dom k moci afgansk\u00e1 marxistick\u00e1 strana \u2013 \u013dudov\u00e1 demokratick\u00e1 strana Afganistanu (\u013dDSA). Nov\u00fd re\u017eim po\u017eiadal Moskvu o pomoc, pri\u010dom v decembri 1978 podp\u00edsali so Sovietskym zv\u00e4zom Zmluvu o priate\u013estve, dobrom susedstve a spolupr\u00e1ci.[4]<\/a>\u00a0Sovietsky zv\u00e4z sa mohol te\u0161i\u0165 z kooperat\u00edvnych vz\u0165ahov s Afganistanom, ale iba do \u010dasu, kedy za\u010dalo doch\u00e1dza\u0165 k nespokojnosti afgansk\u00e9ho \u013eudu a nezhod\u00e1m vo veden\u00ed \u013dDSA. Priamym vy\u00fasten\u00edm t\u00fdchto skuto\u010dnost\u00ed bola sovietska vojensk\u00e1 intervencia, resp. so sovietskou podporou zvonku uskuto\u010dnen\u00fd \u0161t\u00e1tny prevrat, ktor\u00fd sa uskuto\u010dnil 27. decembra 1979, kedy sovietske \u0161peci\u00e1lne jednotky prepadli d\u00f4le\u017eit\u00e9 in\u0161tit\u00facie v hlavnom meste Afganistanu a zabili vtedaj\u0161ieho prezidenta Am\u00edna.[5]<\/a>\u00a0\u00a0<\/p>\n\n\n\n Prevrat bol s\u00edce uskuto\u010dnen\u00fd pomerne r\u00fdchlo \u2013 za dva t\u00fd\u017edne boli vl\u00e1dne in\u0161tit\u00facie a d\u00f4le\u017eit\u00e9 afgansk\u00e9 mest\u00e1 v ruk\u00e1ch \u010cervenej arm\u00e1dy.[6]<\/a>\u00a0 R\u00fdchle v\u00ed\u0165azstvo mohlo ozaj posilni\u0165 imid\u017e a mocensk\u00fa projekciu v r\u00e1mci regi\u00f3nu. Av\u0161ak od svojho kr\u00e1tkodob\u00e9ho pl\u00e1nu ZSSR \u010doskoro upustil a uvedomil si svoju rolu v kontexte obnovy Afganistanu.\u00a0<\/p>\n\n\n\n S cie\u013eom ZSSR posil\u0148ova\u0165 svoju geopolitick\u00fa poz\u00edciu s\u00favis\u00ed aj silov\u00e1 projekcia, ktorou sa Sovietsky zv\u00e4z sna\u017eil naplni\u0165 svoju \u201emor\u00e1lnu povinnos\u0165\u201c chr\u00e1ni\u0165 roz\u0161iruj\u00faci sa komunizmus aj v \u0161t\u00e1toch mimo kraj\u00edn ZSSR. Zvrhnutie \u013dDSA by znamenalo aj oslabenie d\u00f4veryhodnosti v\u00fdchodn\u00e9ho bloku.[7]<\/a>\u00a0 Tzv. proz\u00e1padn\u00fd Afganistan by zna\u010dne po\u0161kodil obraz cel\u00e9ho sovietskeho bloku. Z\u00e1rove\u0148 L. I. Bre\u017enev uviedol ako \u010fal\u0161\u00ed mot\u00edv pre sovietsky z\u00e1sah: \u201ere\u00e1lne nebezpe\u010denstvo, \u017ee Afganistan pr\u00edde o svoju nez\u00e1vislos\u0165 a zmen\u00ed sa v imperialistick\u00e9 vojensk\u00e9 n\u00e1stupi\u0161te pri ju\u017en\u00fdch hraniciach na\u0161ej zeme…\u201c[8]<\/a>\u00a0\u00a0<\/p>\n\n\n\n ZSSR sa musel postavi\u0165 aj na odpor v islamskom svete, preto\u017ee Moskva teraz \u010delila potenci\u00e1lne nepriate\u013esk\u00e9mu \u0161t\u00e1tu, hrani\u010diacemu s moslimsk\u00fdmi republikami sovietskej Strednej \u00c1zie. Sovietsky zv\u00e4z sa ob\u00e1val presunu radikalizmu na sever[9]<\/a>\u00a0a ne\u017eelal si, aby do\u0161lo k islamsk\u00e9mu \u201eobrodeniu\u201c jeho vlastn\u00e9ho moslimsk\u00e9ho obyvate\u013estva. V mnohom v\u0161ak tak\u00e1to intervencia podkopala pr\u00e1voplatnos\u0165 nov\u00e9ho re\u017eimu v Afganistane a poskytla povstalcom mo\u017enos\u0165 odvol\u00e1va\u0165 sa na islamsk\u00fd princ\u00edp d\u017eih\u00e1du v podobe obrannej reakcie na pozad\u00ed ideologickej legitimity.[10]<\/a>\u00a0Sovietske politbyro podcenilo z\u00e1sadn\u00fa rolu islamu v afganskej spolo\u010dnosti.\u00a0<\/p>\n\n\n\n Sovietsky zv\u00e4z sa usiloval aj o ekonomick\u00fa anga\u017eovanos\u0165, kedy poskytoval Afganistanu v\u00fdrazn\u00fa vojensk\u00fa pomoc, aby na danom \u00fazem\u00ed vytvoril sily schopn\u00e9 zaisti\u0165 bezpe\u010dnos\u0165 re\u017eimu. Z\u00e1rove\u0148 sa rozvinula iniciat\u00edva implement\u00e1cie ekonomick\u00e9ho (komunistick\u00e9ho) modelu, ktor\u00fd ale nebol v s\u00falade s tradi\u010dn\u00fdmi afgansk\u00fdmi hodnotami, \u010do nepom\u00e1halo jeho legitimiz\u00e1cii.[11]<\/a>\u00a0Taktie\u017e tu nastal probl\u00e9m, ke\u010f sovietska arm\u00e1da za\u010dala v r\u00e1mci silnej\u00faceho odboja uplat\u0148ova\u0165 brut\u00e1lne postupy vojensk\u00e9ho spr\u00e1vania v Afganistane, ako zastra\u0161ovacie \u00fadery letectva, subverzn\u00e9 \u010dinnosti, vojensk\u00e9 \u010distky, zam\u00ednovanie ve\u013ek\u00e9ho priestoru \u010di bombardovanie civiln\u00fdch objektov, dobytka a podobne, \u010d\u00edm rastu afganskej ekonomiky nijako neprospievala. Zni\u010den\u00e1 \u00faroda, op\u00fa\u0161\u0165anie vlastnej p\u00f4dy majite\u013emi z ob\u00e1v o \u017eivot, \u010di neschopnos\u0165 zabezpe\u010di\u0165 ekonomick\u00fa udr\u017eate\u013enos\u0165 vlastn\u00fdmi silami bez zahrani\u010dnej pomoci, bola v\u00fdsledkom takmer dek\u00e1dy sovietskej snahy o postavenie pevn\u00fdch z\u00e1kladov hospod\u00e1rstva v Afganistane.<\/p>\n\n\n\n Ve\u013ek\u00fd vplyv na priebeh sovietskej inv\u00e1zie malo aj zapojenie sa extern\u00fdch akt\u00e9rov do diania. Afgansk\u00fa zastupite\u013esk\u00fa vl\u00e1du podporovali mud\u017eahed\u00ednski povstalci, ktor\u00ed bojovali proti Sovietom. T\u00ed boli podporovan\u00ed sekund\u00e1rnymi akt\u00e9rmi \u2013 Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty, Pakistan, \u010c\u00edna, Egypt a Saudsk\u00e1 Ar\u00e1bia \u2013 ktor\u00e9 z\u00e1sobovali povstalcov v boji proti ZSSR.[12]<\/a>\u00a0Pr\u00e1ve jednou z najbe\u017enej\u0161\u00edch strat\u00e9gi\u00ed, ktor\u00e9 pri konfront\u00e1cii s medzin\u00e1rodn\u00fdmi nepriate\u013emi mo\u017eno uplatni\u0165, je financovanie, ukr\u00fdvanie a sponzorovanie povstaleck\u00fdch organiz\u00e1ci\u00ed, povstalcov alebo \u201eteroristick\u00fdch\u201c skup\u00edn\u201c.\u00a0<\/p>\n\n\n\n V afganskej kr\u00edze v\u0161ak nejde len o samotn\u00fd Afganistan, ale aj o dichot\u00f3miu celosvetov\u00fd mier verzus vojna. V 60. \u2013 70. rokoch 20. storo\u010dia prevl\u00e1dala na medzin\u00e1rodnom poli snaha o d\u00e9tente \u2013 uvo\u013e\u0148ovanie nap\u00e4tia a normaliz\u00e1ciu vz\u0165ahov. Av\u0161ak \u201ezdrojom nebezpe\u010dn\u00fdch, svetov\u00fd mier ohrozuj\u00facich konfliktov nie s\u00fa revol\u00facie, ani pokrokov\u00e9 prerody s nimi sp\u00e4t\u00e9, ale pokusy vn\u00fati\u0165 prebuden\u00fdm n\u00e1rodom poriadky, ktor\u00e9 tieto n\u00e1rody odmietaj\u00fa.<\/em>\u201c[13]<\/a>\u00a0<\/p>\n\n\n\n Sovietska vojensk\u00e1 inv\u00e1zia sa vyzna\u010dovala viacer\u00fdmi chybami a \u017eiadne vojensk\u00e9 opatrenia nepom\u00e1hali ZSSR definit\u00edvne zv\u00ed\u0165azi\u0165 nad povstalcami. V r\u00e1mci bojov v Afganistane boli pou\u017eit\u00e9 zbra\u0148ov\u00e9 syst\u00e9my, napr\u00edklad tanky, ktor\u00e9 s\u00fa vyu\u017eite\u013en\u00e9 pre klasick\u00fa konven\u010dn\u00fa vojnu, av\u0161ak v \u0161pecifickom horskom ter\u00e9ne Afganistanu svoje prednosti nemohli plnohodnotne vyu\u017ei\u0165 vzh\u013eadom na to, \u017ee ani tradi\u010dn\u00e9 po\u0148atie boja (v podobe priameho s\u00faboja) nebolo mo\u017en\u00e9 realizova\u0165. D\u00f4vodom bolo vedenie gerilovej opotrebovacej vojny vzb\u00farencami, pri ktorej sa priamej konfront\u00e1cii \u00faspe\u0161ne vyh\u00fdbali.[14]<\/a>\u00a0Vycvi\u010denos\u0165 sovietskej arm\u00e1dy pre tento sp\u00f4sob bojov bola oproti afganskej mud\u017eahed\u00ednskej zna\u010dne slab\u0161ia, rovnako absentovalo aj poznanie kult\u00farnych vzorcov, ktor\u00e9 by pomohlo pochopi\u0165 odhodlanos\u0165 protivn\u00edka.<\/p>\n\n\n\n V roku 1986 vodca ZSSR, Michail Gorba\u010dov, na zasadnut\u00ed Politbyra \u00dastredn\u00e9ho v\u00fdboru Komunistickej strany Sovietskeho zv\u00e4zu prehl\u00e1sil: \u201eV Afganistane bojujeme u\u017e \u0161es\u0165 rokov. Ak nezmen\u00edme svoje postoje, tak tam budeme bojova\u0165 e\u0161te 20-30 rokov<\/em>.\u201c[15]<\/a>\u00a0<\/p>\n\n\n\n Predstava Sovietskeho zv\u00e4zu stabilizova\u0165 krajinu a n\u00e1sledne sa stiahnu\u0165 sa uk\u00e1zala ako nere\u00e1lna. \u201eSovietska vojna v Afganistane op\u00e4\u0165 potvrdila, \u017ee \u017eiadna ve\u013emoc nikdy \u00faspe\u0161ne nedobyla t\u00fato zem, ktor\u00e1 pri v\u0161etkej svojej od\u013eahlosti le\u017e\u00ed na strategicky d\u00f4le\u017eitej kri\u017eovatke imp\u00e9ri\u00ed.<\/em>\u201c[16]<\/a>\u00a0Tento sovietsky ne\u00faspech pouk\u00e1zal na skuto\u010dnos\u0165, \u017ee len vojensk\u00e1 prevaha nevedie k jednozna\u010dn\u00e9mu v\u00ed\u0165azstvu.\u00a0<\/p>\n\n\n\n Inv\u00e1zia a stiahnutie sovietskych vojsk v roku 1989 z tohto \u00fazemia pretavili sk\u00f4r do diskredit\u00e1cie samotn\u00e9ho ZSSR a stali sa ur\u00fdch\u013eova\u010dom z\u00e1sadn\u00fdch zmien a rozpadu tohto \u0161t\u00e1tneho celku.[17]<\/a>\u00a0Pre Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty v\u00fdsledok intervencie sovietskeho re\u017eimu v Afganistane p\u00f4sobil uspokojuj\u00facim dojmom, preto\u017ee Afganistan za\u010dal by\u0165 ozna\u010dovan\u00fd ako tzv. sovietsky Vietnam. Pre Ameriku a Z\u00e1pad symbolizoval Afganistan posledn\u00e9 pokorenie ZSSR a definit\u00edvne v\u00ed\u0165azstvo studenej vojny.[18]<\/a>\u00a0V kone\u010dnom d\u00f4sledku sovietsko-afgansk\u00e1 vojna po sebe zanechala nestabiln\u00e9 koal\u00edcie islamsk\u00fdch organiz\u00e1ci\u00ed, mnoho sk\u00fasen\u00fdch bojovn\u00edkov i ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo vojensk\u00e9ho vybavenia. Terorizmus ako probl\u00e9m Afganistanu m\u00e1 z\u00e1rodky u\u017e v \u010dasoch sovietsko-afgansk\u00e9ho konfliktu. A teda cesta k 11. septembru 2001 za\u010dala u\u017e tu, sovietskou inv\u00e1ziou do Afganistanu v roku 1979.\u00a0<\/p>\n\n\n\n Zdroje: <\/p>\n\n\n\n [1] HYNEK, N. (a kol.): Konflikt a obnova v Afgh\u00e1nist\u00e1nu: kontext, prost\u0159ed\u00ed a z\u00e1jmy, s. 15. <\/p>\n\n\n\n [2] HOPKINS, B. D.: The Making of Modern Afghanistan<\/em>, s. 34 <\/p>\n\n\n\n [3] WAISOV\u00c1, \u0160.: \u0158e\u0161en\u00ed konflik\u016f v medzin\u00e1rodn\u00edch vztaz\u00edch, <\/em>s. 43. <\/p>\n\n\n\n [4] RO\u2019I, Y.: The Bleeding Wound \u2013 The Soviet War in Afghanistan and the Collapse of the Soviet System<\/em>, s. 10.<\/p>\n\n\n\n [5] HYNEK, N. (a kol.): Konflikt a obnova v Afgh\u00e1nist\u00e1nu: kontext, prost\u0159ed\u00ed a\u00a0z\u00e1jmy<\/em>, s. 29. <\/p>\n\n\n\n [6] MINKOV, A.; SMOLYNEC, G.: Economic Development in Afghanistan During the Soviet Period, 1979-1989: Lessons Learned from the Soviet Experience in Afghanistan<\/em>, s. 1.<\/p>\n\n\n\n [7] LIFFITON, A.: The Soviet-Afghanistan War: Direct and Indirect Intervention<\/em><\/p>\n\n\n\n [8] BR\u00d6NNER, W.: Afgh\u00e1nist\u00e1n: Revoluce a\u00a0kontrarevoluce<\/em>, s. 41. <\/p>\n\n\n\n [9] FEIFER, G.: The Great Gamble \u2013 The Soviet war in Afghanistan<\/em>, s. 49 \u2013 50. <\/p>\n\n\n\n [10] MINKOV, A.; SMOLYNEC, G.: Economic Development in Afghanistan During the Soviet Period, 1979-1989: Lessons Learned from the Soviet Experience in Afghanistan<\/em>, s. 1.<\/p>\n\n\n\n [11] MINKOV, A.; SMOLYNEC, G.: Economic Development in Afghanistan During the Soviet Period, 1979-1989: Lessons Learned from the Soviet Experience in Afghanistan<\/em>, s. iii.<\/p>\n\n\n\n [12] LIFFITON, A.: The Soviet-Afghanistan War: Direct and Indirect Intervention<\/em>.<\/p>\n\n\n\n [13] BR\u00d6NNER, W.: Afgh\u00e1nist\u00e1n: Revoluce a\u00a0kontrarevoluce<\/em>, s. 36.<\/p>\n\n\n\n [14] HYNEK, N. (a kol.): Konflikt a obnova v Afgh\u00e1nist\u00e1nu: kontext, prost\u0159ed\u00ed a\u00a0z\u00e1jmy<\/em>, s. 32. <\/p>\n\n\n\n [15] \u0160I\u0160KA, J. F.: Boji\u0161t\u011b Afgh\u00e1nist\u00e1n : sov\u011btsko-afgh\u00e1nsk\u00fd v\u00e1le\u010dn\u00fd konflikt 1979-1989<\/em>, s. 130.<\/p>\n\n\n\n [16] FEIFER, G.: The Great Gamble \u2013 The Soviet war in Afghanistan<\/em>, s. 4.<\/p>\n\n\n\n [17] HYNEK, N. (a kol.): Konflikt a obnova v Afgh\u00e1nist\u00e1nu: kontext, prost\u0159ed\u00ed a\u00a0z\u00e1jmy<\/em>, s. 10.<\/p>\n\n\n\n [18] HUNTINGTON, S. P.: St\u0159et civilizac\u00ed: boj kultur a prom\u011bna sv\u011btov\u00e9ho \u0159\u00e1du,<\/em> s. 298.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Dejiny Afganistanu sa celkovo vyzna\u010duj\u00fa mnoh\u00fdmi konfliktmi, jednak vn\u00fatorn\u00e9ho charakteru vzh\u013eadom na heterogenitu obyvate\u013estva, no rovnako aj z\u00e1sahmi vonkaj\u0161\u00edch akt\u00e9rov sna\u017eiacich sa presadi\u0165 svoje mocensk\u00e9 n\u00e1roky na danom \u00fazem\u00ed. Dosia\u013e sa v\u0161ak nikomu nepodarilo ovplyvni\u0165 politick\u00e9 procesy Afganistanu, \u010di vojensky tu dominova\u0165 nato\u013eko, aby sa v modern\u00fdch dejin\u00e1ch mohol z dlhodobej\u0161ieho h\u013eadiska ozna\u010di\u0165 za v\u00ed\u0165aza […]<\/p>\n","protected":false},"author":6,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_monsterinsights_skip_tracking":false,"_monsterinsights_sitenote_active":false,"_monsterinsights_sitenote_note":"","_monsterinsights_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[5],"tags":[],"class_list":["post-767","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-analyzy"],"yoast_head":"\n
\n\n\n\n