Z\u00e1vislos\u0165. Najhor\u0161ie nutkanie, ktor\u00e9 m\u00f4\u017ee \u010dlovek poci\u0165ova\u0165. M\u00e1 tendenciu ni\u010di\u0165 \u013eudsk\u00e9 \u017eivoty a zotro\u010dova\u0165 myse\u013e v ka\u017edom veku. Drogy, gamblerstvo, hazard, alkohol, z\u00e1vislos\u0165 na jedle alebo najnov\u0161ie aj soci\u00e1lne siete. Pr\u00e1ve aspekt z\u00e1vislosti na sprostredkovate\u013esk\u00fdch m\u00e9di\u00e1ch, soci\u00e1lnych sie\u0165ach a internete sa st\u00e1va hitom \u010d\u00edslo 1 v rebr\u00ed\u010dku z\u00e1vislost\u00ed za posledn\u00e9 desa\u0165ro\u010dia. Je nimi ovplyvnen\u00fd takmer ka\u017ed\u00fd \u010dlovek, no v najv\u00e4\u010d\u0161om ohrozen\u00ed s\u00fa t\u00ed najzranite\u013enej\u0161\u00ed \u2013 deti a ml\u00e1de\u017e. Pr\u00e1ve t\u00e1to skupina \u013eud\u00ed m\u00e1 \u010doraz v\u00e4\u010d\u0161iu potrebu existova\u0165 v online svete. Na t\u00fato t\u00e9mu bolo nap\u00edsan\u00fdch nespo\u010detne ve\u013ea \u010dl\u00e1nkov, viedli sa debaty a diskusie, no napriek tomu sa pr\u00edslu\u0161n\u00e9 org\u00e1ny zodpovedaj\u00face nielen za v\u00fdvoj mladistv\u00fdch, ale za chod spolo\u010dnosti, venuj\u00fa tejto problematike len ve\u013emi povrchne, ak v\u00f4bec.<\/p>\n\n\n\n
Ako to teda je? Ako s\u00fa deti ohrozen\u00e9 vo virtu\u00e1lnom svete? Tejto problematike sa vo svojej \u0161t\u00fadii venoval profesor Brain O\u2019Neil a oddelenie pre \u0161truktur\u00e1lnu a koh\u00e9znu politiku IPOL v Eur\u00f3pskom parlamente. Zameriaval sa predov\u0161etk\u00fdm na faktor stretu medzi de\u0165mi a inform\u00e1ciami, \u010di na styk s cudz\u00edmi osobami prostredn\u00edctvom soci\u00e1lnych siet\u00ed, \u0161ikanu, ment\u00e1lne zdravie a in\u00e9.<\/p>\n\n\n\n
Stret\u00e1vanie sa s nen\u00e1vistn\u00fdm \u010di agres\u00edvnym obsahom nie je \u017eiadnou novinkou, \u010do ukazuj\u00fa aj postrehy spomenut\u00e9 v tejto \u0161t\u00fadii. \u010c\u00edsla ukazuj\u00fa, \u017ee 4 \u2013 48% det\u00ed v rozmedz\u00ed 12 \u2013 16 rokov na mesa\u010dnej b\u00e1ze dost\u00e1vali nen\u00e1vistn\u00e9 alebo agres\u00edvne podnieten\u00e9 spr\u00e1vy prostredn\u00edctvom soci\u00e1lnych siet\u00ed. Do stretu s krvav\u00fdm alebo n\u00e1siln\u00fdm obsahom pri\u0161lo v priemere 13% det\u00ed vo vekovej kateg\u00f3rii od 12 \u2013 16 rokov. 12% sa stretlo s pro-anorektick\u00fdm obsahom, \u010do propagovalo skreslen\u00e9 predstavy o v\u00fdzore. V tesnom z\u00e1vese bol publikovan\u00fd a rizikovej skupine pr\u00edstupn\u00fd obsah spojen\u00fd s u\u017e\u00edvan\u00edm drog, sebapo\u0161kodzovan\u00edm a sp\u00f4sobovan\u00edm si bolesti a a\u017e 8% obsahu virtu\u00e1lne sprostredkuj\u00faci akt sp\u00e1chania samovra\u017edy.[1]<\/a><\/p>\n\n\n\n \u010eal\u0161\u00edm rozoberan\u00fdm bodom je sexu\u00e1lny obsah. \u00dadajne, 33% det\u00ed v rozmedz\u00ed 9 a\u017e 16 rokov naprie\u010d Eur\u00f3pskou \u00faniou boli vystaven\u00e9 sexu\u00e1lnym fotografi\u00e1m, \u010di pornografii. Tieto \u010d\u00edsla s\u00fa vo veku od 15 do 16 rokov markantne vy\u0161\u0161ie dosahuj\u00fac a\u017e 61%, \u010do vytv\u00e1ra myln\u00e9 predstavy o sexu\u00e1lnom \u017eivote dospievaj\u00facich mladistv\u00fdch, a to potom praktizuj\u00fa aj v re\u00e1lnom \u017eivote. Online obsahu takejto formy s\u00fa pod\u013ea \u0161t\u00fadie viac vystavovan\u00ed chlapci ne\u017e diev\u010dat\u00e1, \u010do ich podnecuje k agres\u00edvnej\u0161iemu spr\u00e1vaniu sa v int\u00edmnej oblasti pri prv\u00fdch sk\u00fasenostiach, a z\u00e1rove\u0148 maj\u00fa vy\u0161\u0161iu tendenciu sta\u0165 sa na pornografii z\u00e1visl\u00fdmi.[2]<\/a> Nepokoj v\u0161ak sp\u00f4sobuj\u00fa aj deti vo veku okolo 12 rokov. V tomto veku e\u0161te die\u0165a nem\u00f4\u017ee plne ch\u00e1pa\u0165 sexualitu, preto\u017ee je to nad r\u00e1mec jeho ch\u00e1pania v tomto v\u00fdvinovom stupni. Pr\u00e1ve to m\u00f4\u017ee by\u0165 nesk\u00f4r kore\u0148om pre r\u00f4zne devi\u00e1cie pri \u010fal\u0161om dospievan\u00ed \u010di \u017eivote.<\/p>\n\n\n\n Nasleduj\u00facou v porad\u00ed je kapitola o dezinform\u00e1ci\u00e1ch. Takmer 50% op\u00fdtan\u00fdch odpovedalo, \u017ee na dezinform\u00e1ciu narazia minim\u00e1lne raz za t\u00fd\u017ede\u0148 a jedna tretina op\u00fdtan\u00fdch, \u017ee na takzvan\u00e9 \u201efake news\u201c nar\u00e1\u017eaj\u00fa denne.[3]<\/a><\/p>\n\n\n\n \u201eSpolo\u010dn\u00e9 v\u00fdskumn\u00e9 stredisko Eur\u00f3pskej komisie zistilo, \u017ee po\u010das pand\u00e9mie COVID-19, ke\u010f bola potreba presn\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed najd\u00f4le\u017eitej\u0161ia, takmer tri \u0161tvrtiny det\u00ed vo veku od 10 do 18 rokov (69%) v 11 pre\u0161etren\u00fdch krajin\u00e1ch uviedlo, \u017ee narazili na inform\u00e1cie, ktor\u00e9 pod\u013ea nich neboli pravdiv\u00e9.\u201c<\/em>[4]<\/a> Je nutn\u00e9 poznamena\u0165, \u017ee pod\u013ea prieskumov UNICEF je 75%[5]<\/a> det\u00ed neschopn\u00fdch pos\u00fadi\u0165 pravdivos\u0165 inform\u00e1cie na internete. Pod\u013ea Komisie pre falo\u0161n\u00e9 spr\u00e1vy a kritick\u00fa gramotnos\u0165 na \u0161kol\u00e1ch vo Ve\u013ekej Brit\u00e1nii je t\u00e1to \u0161tatistika trochu lichotivej\u0161ia, kedy \u010d\u00edsla ukazuj\u00fa, \u017ee iba polovica det\u00ed sa ob\u00e1va o svoju schopnos\u0165 rozozna\u0165 spr\u00e1vy falo\u0161n\u00e9 od spr\u00e1v pravdiv\u00fdch. \u010co je v\u0161ak hr\u00f4zostra\u0161n\u00e9 je, \u017ee len 2% det\u00ed m\u00e1 gramotn\u00e9 schopnosti na to, aby vedeli pravdivos\u0165 spr\u00e1vy odl\u00ed\u0161i\u0165. \u0160\u00edrenie \u201efake news\u201c m\u00e1 v\u0161ak dopady aj na psychiku die\u0165a\u0165a, do \u010doho sa zar\u00e1tava jeho sebavedomie a potenci\u00e1lne sa prostredn\u00edctvom hoaxov zvy\u0161uje aj \u00farove\u0148 \u00fazkosti a vznik\u00e1 obava z prejavenia svojich n\u00e1zorov, lebo m\u00f4\u017eu by\u0165 nespr\u00e1vne.[6]<\/a><\/p>\n\n\n\n Jednou z t\u00e9m rozv\u00edjaj\u00face dopad soci\u00e1lnych siet\u00ed na deti je aj risk spojen\u00fd s potenci\u00e1lne \u0161kodliv\u00fdm kontaktom s dospel\u00fdm alebo rovesn\u00edkom. Prieskum EU Kids online odhalil skuto\u010dnos\u0165, \u017ee deti od 9 \u2013 16 rokov mali v 37% pr\u00edpadov kontakt skrz soci\u00e1lne siete s \u010dlovekom, ktor\u00e9ho doposia\u013e nepoznali. 16% z op\u00fdtan\u00fdch potom aj dosved\u010dilo, \u017ee sa s danou osobou, ktor\u00fa stretli vo virtu\u00e1lnom priestore, videli osobne.[7]<\/a> Aj ke\u010f sa t\u00fdmto sp\u00f4sobom deti u\u010dia n\u00e1js\u0165 si mechanizmy, kedy je vhodn\u00e9 komunik\u00e1ciu iniciova\u0165 alebo v nej pokra\u010dova\u0165, \u010do napom\u00e1ha k zlep\u0161eniu hodnotenia neverb\u00e1lnych prvkov pri kontakte s cudzincami, st\u00e1le je potrebn\u00e9 t\u00fdchto jedincov chr\u00e1ni\u0165.<\/p>\n\n\n\n Chr\u00e1ni\u0165 ich z jednoduch\u00e9ho d\u00f4vodu, vo\u010di sexu\u00e1lnym pred\u00e1torom, a teda \u201egroomingu\u201c[8]<\/a>. Pr\u00e1ve relat\u00edvna anonymita, ktor\u00fa poskytuje internet je voda na mlyn pre \u013eud\u00ed, ktor\u00ed vyh\u013ead\u00e1vaj\u00fa a iniciuj\u00fa kontakt so sexu\u00e1lnym podt\u00f3nom, navrhuj\u00fa sexu\u00e1lne aktivity, \u010di podnecuj\u00fa rozhovory s touto tematikou pre dospievaj\u00facich. Pr\u00e1ve adolescenti sa potom \u010dastokr\u00e1t m\u00f4\u017eu sta\u0165 obe\u0165ou sexu\u00e1lneho n\u00e1silia, \u010do sekunduje aj fakt, \u017ee a\u017e \u0161tvrtina \u00fa\u010dastn\u00edkov takejto komunik\u00e1cie interagovala s cudz\u00edmi dospel\u00fdmi \u013eu\u010fmi online a a\u017e 65% z nich za\u017eilo sexu\u00e1lne oslovenie od tohto \u010dloveka. Je v\u0161ak nutn\u00e9 doda\u0165, \u017ee ani dospievaj\u00faci nie s\u00fa bez chyby, ke\u010f\u017ee pomerne ve\u013ek\u00e1 \u010das\u0165, 23% z nich, nasledovali \u0161trukt\u00faru sexu\u00e1lneho groomingu, a tak sexu\u00e1lneho devianta e\u0161te viac dr\u00e1\u017edili.[9]<\/a><\/p>\n\n\n\n Ruka v ruke s groomingom existuje aj sexu\u00e1lne vydieranie, zn\u00e1me aj ako \u201esextortion\u201c. Tento pojem v praxi znamen\u00e1 vyhr\u00e1\u017eanie sa zverejnen\u00edm int\u00edmnych fotografi\u00ed obete za \u00fa\u010delom poskytnutia nov\u00fdch, in\u00fdch fotiek alebo priamo sexu a in\u00fdch slu\u017eieb. \u010co je v\u0161ak zauj\u00edmav\u00e9, je fakt, \u017ee obe\u0165ami t\u00fdchto \u00fatokov s\u00fa preva\u017ene chlapci a mlad\u00ed dospel\u00ed mu\u017ei. Na platform\u00e1ch ako Snapchat alebo Instagram sa vydiera\u010di vyd\u00e1vaj\u00fa za \u017eeny, n\u00e1sledne \u017eiadaj\u00fa od mu\u017eov \u0161tekliv\u00e9 fotografie za \u00fa\u010delom finan\u010dn\u00e9ho obohatenia sa. Ak tak obe\u0165 nesprav\u00ed, fotografie zverejnia jeho rodine a bl\u00edzkym. Obe\u0165ami tejto praktiky bolo a\u017e 5% respondentov.[10]<\/a><\/p>\n\n\n\n \u010eal\u0161\u00edm bodom je sexting[11]<\/a>. V\u00fdsledky publikovan\u00e9 v \u0161t\u00fadii ukazuj\u00fa, \u017ee z 3300 \u0161tudentov vo veku od 12 \u2013 16 rokov a\u017e 8% posiela alebo preposiela sexu\u00e1lny obsah, zatia\u013e \u010do takmer 20% ho prij\u00edma priamo od tvorcu obsahu a viac ako 25% sa k nemu dostane pomocou prostredn\u00edka. Stret\u00e1vame sa v\u0161ak aj s n\u00e1zorom, \u017ee zdie\u013eanie int\u00edmnych fotografi\u00ed je ch\u00e1pan\u00e9 ako sebaprezent\u00e1cia vo v\u00fdvoji vz\u0165ahov adolescentov, pri\u010dom pr\u00e1ve tak\u00e9to fotografie maj\u00fa sl\u00fa\u017ei\u0165 ako d\u00f4kaz priate\u013estva a riziko s t\u00fdm spojen\u00e9 je pova\u017eovan\u00e9 za akceptovate\u013en\u00e9 pre bli\u017e\u0161ie spojenie priate\u013eov na b\u00e1ze \u201epriate\u013eskej intimity\u201c.[12]<\/a><\/p>\n\n\n\n Okrem in\u00e9ho sa na webe m\u00f4\u017eeme stretn\u00fa\u0165 s ideologick\u00fdm presvied\u010dan\u00edm a manipul\u00e1ciou. Ide\u00e1lnym pr\u00edkladom by bol extr\u00e9mizmus v akejko\u013evek forme. \u010clovek, ktor\u00fd nem\u00e1 ucelen\u00fa predstavu o problematike a je vystavovan\u00fd len ur\u010dit\u00fdm ideologicky zafarben\u00fdm inform\u00e1ci\u00e1m, je \u013eahko manipulovate\u013en\u00fd a kontrolovate\u013en\u00fd. R\u00f4zne formy radikaliz\u00e1cie, napr\u00edklad aj \u0161iroko zn\u00e1my Islamsk\u00fd \u0161t\u00e1t fungoval na takejto sch\u00e9me, na z\u00e1klade ktorej si z\u00edskaval priaznivcov po celom svete.<\/p>\n\n\n\n Ment\u00e1lnu pohodu det\u00ed a adolescentov ve\u013ekou mierou ovplyv\u0148uje aj kyber\u0161ikana. Vedom\u00e9 a opakovan\u00e9 vytv\u00e1ranie ujmy prostredn\u00edctvom telef\u00f3nov a in\u00fdch elektronick\u00fdch zariaden\u00ed sa stalo denn\u00fdm chlebom pre ve\u013ek\u00fa \u010das\u0165 popul\u00e1cie v rozmedz\u00ed od 9 do 16 rokov. A\u017e 23% z tejto vekovej kateg\u00f3rie sa stali obe\u0165ami \u00fatokov na soci\u00e1lnych sie\u0165ach prostredn\u00edctvom koment\u00e1rov, \u010di spr\u00e1v a na z\u00e1klade toho a\u017e 20% z nich za\u017eilo \u010fal\u0161ie ob\u0165a\u017eovanie od svojich rovesn\u00edkov, \u010do priamo vedie k marginaliz\u00e1cii jedinca. Pr\u00e1ve preto je potrebn\u00e9 do eduka\u010dn\u00fdch zariaden\u00ed prinies\u0165 inov\u00e1ciu v podobe soci\u00e1lno-emot\u00edvneho u\u010denia, vzdel\u00e1vanie o bezpe\u010dnosti online a spr\u00e1va\u0165 sa k ostatn\u00fdm s re\u0161pektom, \u010do by malo za n\u00e1sledok pozit\u00edvnu odozvu v zmysle zni\u017eovania sk\u00fasenost\u00ed a anga\u017eovania sa v \u0161ikanuj\u00facom spr\u00e1van\u00ed.[13]<\/a><\/p>\n\n\n\n Je ot\u00e1zka soci\u00e1lnych siet\u00ed a internetu v\u00e1\u017ene relevantnou t\u00e9mou? Odpovede na t\u00fato ot\u00e1zku sa diametr\u00e1lne odli\u0161uj\u00fa a nikto zatia\u013e s ur\u010ditos\u0165ou nevie poveda\u0165, \u010di je v\u0161etko v najlep\u0161om poriadku, alebo naopak, zdrav\u00fd v\u00fdvin det\u00ed kles\u00e1 na krivke kvality. Preh\u013ead vypracovan\u00fd UNICEF-om nazna\u010duje, \u017ee \u201emierne pou\u017e\u00edvanie digit\u00e1lnych technol\u00f3gi\u00ed m\u00e1 tendenciu by\u0165 prospe\u0161n\u00e9 pre du\u0161evn\u00e9 blaho det\u00ed, zatia\u013e \u010do \u017eiadne pou\u017e\u00edvanie alebo pr\u00edli\u0161 ve\u013ea pou\u017e\u00edvanie m\u00f4\u017ee ma\u0165 mal\u00fd negat\u00edvny vplyv\u201c.<\/em>[14]<\/a><\/p>\n\n\n\n Z\u00e1rove\u0148 sa m\u00f4\u017eeme bavi\u0165 o \u010dase str\u00e1venom na internete. Kde je hranica a kedy je potrebn\u00e9 poveda\u0165 stop? Ani tu nie je odpove\u010f jasn\u00e1, preto\u017ee sa to odv\u00edja individu\u00e1lne, av\u0161ak de\u0165om z 19 kraj\u00edn E\u00da vo veku 12 \u2013 16 rokov boli polo\u017een\u00e9 ot\u00e1zky s nasledovn\u00fdmi indik\u00e1tormi, od ktor\u00fdch sa m\u00f4\u017eeme odrazi\u0165:<\/p>\n\n\n\n \u00b7 4% uviedlo, \u017ee zanedbali jedenie alebo sp\u00e1nok kv\u00f4li internetu;<\/p>\n\n\n\n \u00b7 10% uviedlo, \u017ee sa c\u00edtili rozru\u0161en\u00ed, ke\u010f mohli by\u0165 online;<\/p>\n\n\n\n \u00b7 11% uviedlo, \u017ee na internete tr\u00e1vili \u010das z nudy, bezcie\u013ene;<\/p>\n\n\n\n \u00b7 13% uviedlo, \u017ee str\u00e1vili menej \u010dasu s rodinou, priate\u013emi alebo \u0161kolsk\u00fdmi povinnos\u0165ami kv\u00f4li \u010dasu str\u00e1ven\u00e9mu online;<\/p>\n\n\n\n \u00b7 10% ne\u00faspe\u0161ne sk\u00fa\u0161alo str\u00e1vi\u0165 menej \u010dasu online.[15]<\/a><\/p>\n\n\n\n Z tohto titulu sa d\u00e1 poveda\u0165, \u017ee \u0161tatistika je na tom ove\u013ea lep\u0161ie ako sme predpokladali. Intenz\u00edvne pou\u017e\u00edvanie internetu nemus\u00ed hne\u010f znamena\u0165 katastrofu, aj ke\u010f v\u0161etko z\u00e1vis\u00ed predov\u0161etk\u00fdm od psychologickej predispoz\u00edcie a vlastnost\u00ed die\u0165a\u0165a. Preto\u017ee doposia\u013e nebola n\u00e1jden\u00e1 priama korel\u00e1cia medzi zhor\u0161ovan\u00edm kvality \u017eivota det\u00ed prostredn\u00edctvom internetu a jeho pou\u017e\u00edvania, je potrebn\u00e9 t\u00fato polemiku rie\u0161i\u0165 s citom a individu\u00e1lne. Ur\u010dite je potrebn\u00e9 vykona\u0165 nespo\u010detn\u00e9 mno\u017estvo \u0161t\u00fadi\u00ed, ktor\u00e9 bud\u00fa sk\u00fama\u0165 konkr\u00e9tne premenn\u00e9, aby sa dali vyvodi\u0165 jasn\u00e9 z\u00e1very a prija\u0165 sa riadne opatrenia.<\/p>\n\n\n\n Deti a adolescentov je potrebn\u00e9 edukova\u0165, da\u0165 im z\u00e1klady kritick\u00e9ho myslenia a internetovej gramotnosti, aby inform\u00e1cie vedeli vyu\u017e\u00edva\u0165 vo svoj prospech a na svoje obohacovanie sa rovnako, ako ich treba upovedomi\u0165 o bezpe\u010dnostn\u00fdch rizik\u00e1ch spojen\u00fdch s jeho u\u017e\u00edvan\u00edm a da\u0165 im n\u00e1vod na to, aby sa vedeli nepr\u00edjemnostiam vo svojom vlastnom z\u00e1ujme vyhn\u00fa\u0165.<\/p>\n\n\n\n Zdroje: <\/strong><\/p>\n\n\n\n [1] Brian O\u2019NEILL. The influence of social media on the development of children and young people. CULT Committee, 2023, str. 20 – 21. ISBN 978-92-848-0179-4 Dostupn\u00e9 na: https:\/\/www.europarl.europa.eu\/RegData\/etudes\/STUD\/2023\/733109\/IPOL_STU(2023)733109_EN.pdf<\/a><\/p>\n\n\n\n [2] Brian O\u2019NEILL. The influence of social media on the development of children and young people. CULT Committee, 2023, str. 22 – 24. ISBN 978-92-848-0179-4 Dostupn\u00e9 na: https:\/\/www.europarl.europa.eu\/RegData\/etudes\/STUD\/2023\/733109\/IPOL_STU(2023)733109_EN.pdf<\/a><\/p>\n\n\n\n [3] Brian O\u2019NEILL. The influence of social media on the development of children and young people. CULT Committee, 2023, str. 24. ISBN 978-92-848-0179-4 Dostupn\u00e9 na: https:\/\/www.europarl.europa.eu\/RegData\/etudes\/STUD\/2023\/733109\/IPOL_STU(2023)733109_EN.pdf<\/a><\/p>\n\n\n\n [4] Joint Research Centre. (2021). How children (10-18) experienced online risks during the Covid-19 lockdown: Spring 2020. str. \u010d. 28 \u2013 29. Dostupn\u00e9 na: https:\/\/data.europa.eu\/doi\/10.2760\/562534<\/a><\/p>\n\n\n\n [5] Brian O\u2019NEILL. The influence of social media on the development of children and young people. CULT Committee, 2023, str. 24. ISBN 978-92-848-0179-4 Dostupn\u00e9 na: https:\/\/www.europarl.europa.eu\/RegData\/etudes\/STUD\/2023\/733109\/IPOL_STU(2023)733109_EN.pdf<\/a><\/p>\n\n\n\n [6] National Literacy Trust. (2018). Fake news and critical literacy. The final report of the Commission on Fake News and the Teaching of Critical Literacy in Schools, str. 4. Dostupn\u00e9 na: https:\/\/cdn.literacytrust.org.uk\/media\/documents\/Fake_news_and_critical_literacy_- _final_report.pdf<\/a><\/p>\n\n\n\n [7] Smahel, D., Machackova, H., Mascheroni, G., Dedkova, L., Staksrud, E., \u00d3lafsson, K., Livingstone, S., & Hasebrink, U. (2020). EU Kids Online 2020: Survey results from 19 countries. Str. 94. Dostupn\u00e9 na: http:\/\/www.lse.ac.uk\/media-and-communications\/assets\/documents\/research\/eu-kidsonline\/reports\/EU-Kids-Online-2020-10Feb2020.pdf<\/a><\/p>\n\n\n\n [8] ozna\u010denie interakci\u00ed na soci\u00e1lnych m\u00e9di\u00e1ch, ktor\u00e9 mo\u017eno interpretova\u0165 ako „pr\u00edpravu“ die\u0165a\u0165a na potenci\u00e1lne sexu\u00e1lne zneu\u017eitie<\/p>\n\n\n\n [9] Brian O\u2019NEILL. The influence of social media on the development of children and young people. CULT Committee, 2023, str. 26 \u2013 27, 31 – 32. ISBN 978-92-848-0179-4 Dostupn\u00e9 na: https:\/\/www.europarl.europa.eu\/RegData\/etudes\/STUD\/2023\/733109\/IPOL_STU(2023)733109_EN.pdf<\/a><\/p>\n\n\n\n [10] Brian O\u2019NEILL. The influence of social media on the development of children and young people. CULT Committee, 2023, str. 27. ISBN 978-92-848-0179-4 Dostupn\u00e9 na: https:\/\/www.europarl.europa.eu\/RegData\/etudes\/STUD\/2023\/733109\/IPOL_STU(2023)733109_EN.pdf<\/a><\/p>\n\n\n\n [11] komunik\u00e1cia zalo\u017een\u00e1 na vymie\u0148an\u00ed si explicitne sexu\u00e1lne podnieten\u00fdch spr\u00e1v, v\u00fdmena int\u00edmnych fotografi\u00ed a podobne<\/p>\n\n\n\n [12] Brian O\u2019NEILL. The influence of social media on the development of children and young people. CULT Committee, 2023, str. 31 – 32. ISBN 978-92-848-0179-4 Dostupn\u00e9 na: https:\/\/www.europarl.europa.eu\/RegData\/etudes\/STUD\/2023\/733109\/IPOL_STU(2023)733109_EN.pdf<\/a><\/p>\n\n\n\n [13] Brian O\u2019NEILL. The influence of social media on the development of children and young people. CULT Committee, 2023, str. 37 – 38. ISBN 978-92-848-0179-4 Dostupn\u00e9 na: https:\/\/www.europarl.europa.eu\/RegData\/etudes\/STUD\/2023\/733109\/IPOL_STU(2023)733109_EN.pdf<\/a><\/p>\n\n\n\n [14] Brian O\u2019NEILL. The influence of social media on the development of children and young people. CULT Committee, 2023, str. 38. ISBN 978-92-848-0179-4 Dostupn\u00e9 na: https:\/\/www.europarl.europa.eu\/RegData\/etudes\/STUD\/2023\/733109\/IPOL_STU(2023)733109_EN.pdf<\/a><\/p>\n\n\n\n
\n\n\n\n