Postupne v polovici 20. storo\u010dia s pr\u00edchodom globaliza\u010dn\u00fdch procesov a liberaliz\u00e1cie tak\u00e9to n\u00e1siln\u00e9 ch\u00e1panie moci ide do \u00fazadia a do popredia sa dost\u00e1va m\u00e4kk\u00e1 moc, ktor\u00e1 je postaven\u00e1 na nepriamom politickom, kult\u00farnom a mor\u00e1lnom vplyve na \u0161t\u00e1ty vytv\u00e1ran\u00edm t\u00fa\u017eby po cie\u013eoch dr\u017eite\u013ea moci, na presadzovanie svojich presved\u010den\u00ed, hodn\u00f4t a ide\u00e1lov. Na to vyu\u017e\u00edva n\u00e1stroje ako diplomacia, posilnenie bilater\u00e1lnych a multilater\u00e1lnych vz\u0165ahov, nadviazanie partnerstiev, anga\u017eovanos\u0165 v r\u00f4znych alianci\u00e1ch, organiz\u00e1ci\u00e1ch, in\u0161tit\u00faci\u00e1ch s cie\u013eom posilni\u0165 svoju atraktivitu a d\u00f4veryhodnos\u0165 medzi in\u00fdmi \u0161t\u00e1tmi, a t\u00fdm aj svoju m\u00e4kk\u00fa moc. Zauj\u00edmav\u00e9 je to, \u017ee \u010d\u00edm je \u0161t\u00e1t vyspelej\u0161\u00ed a popul\u00e1rnej\u0161\u00ed na medzin\u00e1rodnej sc\u00e9ne, t\u00fdm efekt\u00edvnej\u0161ie dok\u00e1\u017ee uplat\u0148ova\u0165 n\u00e1stroje m\u00e4kkej moci. S\u00favis\u00ed to s t\u00fdm, \u017ee je atrakt\u00edvnej\u0161\u00ed pre ostatn\u00fdch, ktor\u00ed sa ho sna\u017eia napodob\u0148ova\u0165.[2]<\/a><\/p>\n\n\n\n D\u00f4le\u017eit\u00fdm konceptom v s\u00fa\u010dasnosti je sofistikovan\u00e1 moc, ktor\u00e1 predstavuje kombin\u00e1ciu n\u00e1strojov ako tvrdej, tak aj m\u00e4kkej moci, zd\u00f4raz\u0148uje potrebu silnej arm\u00e1dy, ale z\u00e1rove\u0148 v\u00fdrazne investuje do spojenectiev, partnerstiev a in\u0161tit\u00faci\u00ed na v\u0161etk\u00fdch \u00farovniach s cie\u013eom roz\u0161\u00edri\u0165 vplyv \u0161t\u00e1tu a potvrdi\u0165 legitimitu jeho \u010dinnosti.[3]<\/a> Pre\u010do ju m\u00f4\u017eeme pova\u017eova\u0165 za d\u00f4le\u017eit\u00fa a k\u013e\u00fa\u010dov\u00fa? Preto\u017ee v s\u00fa\u010dasn\u00fdch medzin\u00e1rodn\u00fdch vz\u0165ahoch sa d\u00e1 efekt\u00edvna zahrani\u010dn\u00e1 politika dosiahnu\u0165 racion\u00e1lnym pou\u017eit\u00edm sofistikovanej moci, ktorej v\u00fdsledn\u00e1 podoba z\u00e1vis\u00ed od toho, v akom pomere s\u00fa vyu\u017eit\u00e9 n\u00e1stroje tvrdej a m\u00e4kkej moci. Pr\u00e1ve z tohto uhla poh\u013eadu mus\u00edme vn\u00edma\u0165 aj zahrani\u010dn\u00fa politiku Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov americk\u00fdch, ktor\u00e1 je \u00fa\u017easn\u00fdm pr\u00edkladom toho, ako jej charakter z\u00e1vis\u00ed od \u010dloveka, ktor\u00fd zast\u00e1va funkciu hlavy \u0161t\u00e1tu aj ke\u010f hodnoty, ktor\u00e9 vyzn\u00e1vaj\u00fa od za\u010diatku svojej nez\u00e1vislosti s\u00fa nemenn\u00e9 (demokracia, rovnos\u0165, ochrana \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v a slob\u00f4d) v\u00fdsledn\u00e1 zahrani\u010dn\u00e1 politika m\u00f4\u017ee vyzera\u0165 \u00faplne inak.<\/p>\n\n\n\n Za vl\u00e1dy Donalda Trumpa<\/em>, ktor\u00fd v rokoch 2017 \u2013 2021 p\u00f4sobil ako 45. prezident Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov americk\u00fdch americk\u00e1 m\u00e4kk\u00e1 sila, ako aj celkov\u00e1 atraktivita a d\u00f4veryhodnos\u0165 USA vo svete klesli. Tento graf n\u00e1m ukazuje, \u017ee od za\u010diatku Trumpovej<\/em> administrat\u00edvy v\u00fdrazne klesla podpora prezidenta Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov v 24 krajin\u00e1ch sveta, kde sa viedol prieskum a mierne kleslo pozit\u00edvne vn\u00edmanie samotn\u00fdch Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov. Pre\u010do k tomu do\u0161lo? Ak\u00e9 n\u00e1stroje tvrdej a m\u00e4kkej moci pou\u017e\u00edval Donald Trump<\/em> vo svojej zahrani\u010dnej politike?<\/p>\n\n\n\n Graf \u010d. 1: Korel\u00e1cia vn\u00edmania USA vo svete a d\u00f4veryhodnosti D. Trumpa.<\/em><\/p>\n\n\n\n E\u0161te pred za\u010diatkom funk\u010dn\u00e9ho obdobia po\u010das svojej volebnej kampane Donald Trump<\/em> za\u010dal spochyb\u0148ova\u0165 americk\u00fa demokraciu, ktor\u00e1 sa budovala storo\u010diami a dodnes sl\u00fa\u017ei ako vzor pre mnoh\u00e9\u010fal\u0161ie \u0161t\u00e1ty, ekonomiku ozna\u010dil za upadaj\u00facu, spochyb\u0148oval nez\u00e1vislos\u0165 volieb, slobodu tla\u010de a verejnej mienky, \u010d\u00edm v\u00fdznamne podkopal autoritu USA.[4]<\/a> S cie\u013eom posilni\u0165 n\u00e1rodn\u00fa bezpe\u010dnos\u0165 zvy\u0161oval v\u00fddavky do arm\u00e1dy, na zbrojenie, a naopak neprejavoval ve\u013ek\u00fd z\u00e1ujem o verejn\u00fa diplomaciu.[5]<\/a><\/p>\n\n\n\n Na medzin\u00e1rodnej \u00farovni po\u010das vl\u00e1dy Trumpa <\/em>Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty vyst\u00fapili z mno\u017estva medzin\u00e1rodn\u00fdch doh\u00f4d a organiz\u00e1ci\u00ed, ktor\u00e9 prispievali k rozvoju americkej m\u00e4kkej sily. Kr\u00e1tko po svojej inaugur\u00e1cii Trump <\/em>nariadil vyst\u00fapenie Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov z Transpacifick\u00e9ho partnerstva (TPP), znamenalo to koniec nadn\u00e1rodn\u00fdch obchodn\u00fdch doh\u00f4d pre USA. O implement\u00e1cii dohody sa rokovalo e\u0161te za vl\u00e1dy predo\u0161l\u00e9ho prezidenta Baracka Obamu<\/em>, ktor\u00fd vo svojej zahrani\u010dnej politike jasne inklinoval k m\u00e4kkej moci. Vyu\u017e\u00edval ju na nadviazanie spojenectiev a usiloval sa o \u010do najv\u00e4\u010d\u0161iu spolupr\u00e1cu s ostatn\u00fdmi \u0161t\u00e1tmi. Pod\u013ea viacer\u00fdch zdrojov by t\u00e1to dohoda pre USA znamenala najm\u00e4 hospod\u00e1rske profity v \u00c1zii, ale aj upevnenie postavenia d\u00f4veryhodn\u00e9ho partnera a ekonomickej mocnosti vo svete. Bol to prv\u00fd pr\u00edpad, kedy USA odst\u00fapilo od dohody, ktor\u00fa samo presadzovalo. Trump<\/em> zo svojej strany prejavoval z\u00e1ujem len o bilater\u00e1lne dohody so spojencami. Odborn\u00edci tvrdia, \u017ee tento odchod po\u0161kodil celkov\u00fa d\u00f4veru vo\u010di Spojen\u00fdm \u0161t\u00e1tom ako spo\u013eahliv\u00e9mu partnerovi.[6]<\/a><\/p>\n\n\n\n \u010eal\u0161\u00edm, pre mnoh\u00fdch prekvapuj\u00facim, odchodom bol odstup USA od Par\u00ed\u017eskej klimatickej dohody, ktor\u00e1 nadobudla platnos\u0165 v novembri 2016 s cie\u013eom glob\u00e1lneho rie\u0161enia probl\u00e9mu klimatickej zmeny. Trump<\/em> to od\u00f4vodnil t\u00fdm, \u017ee dohoda predstavovala ekonomick\u00fa z\u00e1\u0165a\u017e pre USA. Okrem toho podporoval fos\u00edlne paliv\u00e1 a petrochemick\u00fd priemysel a zru\u0161il mno\u017estvo \u010fal\u0161\u00edch environment\u00e1lnych nariaden\u00ed. V\u00fdsledkom bolo, \u017ee Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty stratili svoje v\u00fdznamn\u00e9 postavenie vo svete z h\u013eadiska environment\u00e1lnych ot\u00e1zok, ktor\u00e9 sa im podarilo z\u00edska\u0165 v \u010dase vl\u00e1dy Baracka Obamu<\/em>.[7]<\/a><\/p>\n\n\n\n V \u010dase vzostupu pand\u00e9mie COVID-19 Trump<\/em> za\u010dal proces vyl\u00fa\u010denia USA zo Svetovej zdravotn\u00edckej organiz\u00e1cie (WHO). Rozhodnutie v\u00fdrazne oslabilo americk\u00fd vplyv v oblasti medzin\u00e1rodnej zdravotn\u00edckej diplomacie.[8]<\/a> Taktie\u017e Trumpova<\/em> administrat\u00edva odmietla participova\u0165 s viac ako 170 \u0161t\u00e1tmi na programe Glob\u00e1lnej iniciat\u00edvy pre spravodliv\u00fd pr\u00edstup k vakc\u00ednam proti COVIDU-19 (COVAX), ktor\u00e1 vznikla s cie\u013eom ur\u00fdchli\u0165 v\u00fdvoj a testovanie vakc\u00edn a zabezpe\u010di\u0165 efekt\u00edvnu distrib\u00faciu.[9]<\/a><\/p>\n\n\n\n Taktie\u017e ostro kritizoval Severoatlantick\u00fa alianciu (NATO) a Organiz\u00e1ciu Spojen\u00fdch n\u00e1rodov (OSN). V snahe o obranu n\u00e1rodnej bezpe\u010dnosti a boj proti terorizmu Trump<\/em> asert\u00edvnym sp\u00f4sobom reagoval aj na migr\u00e1ciu do Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov. Podp\u00edsal z\u00e1kaz cestovania, ktor\u00fd zak\u00e1zal imigr\u00e1ciu z preva\u017ene moslimsk\u00fdch kraj\u00edn. Nariadenie \u010delilo ve\u013ek\u00e9mu mno\u017estvu kritiky, ods\u00fadenia a nesk\u00f4r vy\u00fastilo do pr\u00e1vneho z\u00e1sahu proti nariadeniu. Nesk\u00f4r boli vydan\u00e9 aj \u010fal\u0161ie nariadenia proti ute\u010dencom. To malo negat\u00edvne dopady na m\u00e4kk\u00fa silu USA.<\/p>\n\n\n\n Vyzna\u010doval sa aj tvrd\u00fdm postupom vo\u010di \u010c\u00edne, kedy v j\u00fali 2018 za\u010dal zav\u00e1dza\u0165 cl\u00e1 v hodnote viac ako 300 mili\u00e1rd dol\u00e1rov a in\u00e9 obchodn\u00e9 prek\u00e1\u017eky na \u010d\u00ednske tovary s cie\u013eom zn\u00ed\u017ei\u0165 bilater\u00e1lny obchodn\u00fd deficit, obmedzi\u0165 v\u00fdvoz americk\u00fdch \u0161pi\u010dkov\u00fdch technol\u00f3gi\u00ed, vytvori\u0165 nov\u00e9 pracovn\u00e9 miesta a obmedzi\u0165 import \u010d\u00ednskeho tovaru v prospech dom\u00e1ceho trhu. USA obvinili \u010c\u00ednu z kr\u00e1de\u017ee du\u0161evn\u00e9ho vlastn\u00edctva, ne\u010destn\u00fdch obchodn\u00fdch prakt\u00edk, n\u00faten\u00e9ho transferu americk\u00fdch technol\u00f3gi\u00ed, nedostato\u010dn\u00e9ho pr\u00edstupu americk\u00fdch spolo\u010dnost\u00ed na \u010d\u00ednsky trh a vytv\u00e1rania nerovnak\u00fdch podmienok prostredn\u00edctvom \u0161t\u00e1tnych dot\u00e1ci\u00ed \u010d\u00ednskych spolo\u010dnost\u00ed.[10]<\/a> V reakcii na to, \u010c\u00edna prijala odvetn\u00e9 opatrenia vo\u010di USA a uviedla, \u017ee svojimi krokmi sa USA sna\u017eia zabr\u00e1ni\u0165 vzostupu \u010c\u00edny ako hospod\u00e1rskej ve\u013emoci. Znamenalo to zhor\u0161enie bilater\u00e1lnych vz\u0165ahov medzi t\u00fdmito mocnos\u0165ami.<\/p>\n\n\n\n Donald Trump<\/em> sa riadil princ\u00edpom \u201eAmerica first\u201c,<\/em> ktor\u00fd v\u00fdznamne ovplyvnil nie len jeho zahrani\u010dn\u00fa politiku, ale aj dom\u00e1cu. Trump <\/em>sa usiloval o izol\u00e1ciu Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov od vonkaj\u0161ieho sveta a o posilnenie dom\u00e1cej politiky a ekonomiky s\u010dasti aj na \u00fakor ostatn\u00fdch \u0161t\u00e1tov. Vyzna\u010dil sa svojou protekcionistickou, izolacionistickou, populistickou a nacionalistickou politikou. Jeho politika \u010delila ve\u013ekej kritike a diskusi\u00e1m. Americk\u00e1 m\u00e4kk\u00e1 sila, ktor\u00e1 sa budovala po\u010das vl\u00e1dy Baracka Obamu<\/em> bola po\u0161koden\u00e1, ako aj atraktivita Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov v o\u010diach ostatn\u00fdch. Joseph Ny<\/em>e, ktor\u00fd pri\u0161iel s konceptom m\u00e4kkej a tvrdej moci, sa vyjadril o vl\u00e1de Trumpa<\/em> takto: \u201eTo, ako sa vl\u00e1da spr\u00e1va doma, v medzin\u00e1rodn\u00fdch in\u0161tit\u00faci\u00e1ch a v zahrani\u010dnej politike, m\u00f4\u017ee svoj\u00edm pr\u00edkladom ovplyvni\u0165 ostatn\u00fdch. Vo v\u0161etk\u00fdch t\u00fdchto oblastiach Trump zmenil atrakt\u00edvnu americk\u00fa politiku.\u201c<\/em>[11]<\/a><\/p>\n\n\n\n Donalda Trumpa<\/em> vo funkcii prezidenta USA vystriedal po v\u00ed\u0165azstve v prezidentsk\u00fdch vo\u013eb\u00e1ch v roku 2020 demokrat Joe Biden<\/em>, ktor\u00fd sa stal v porad\u00ed 46. prezidentom Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov americk\u00fdch. Ak\u00fd smer v implementovan\u00ed zahrani\u010dnej politiky preferuje s\u00fa\u010dasn\u00fd americk\u00fd prezident? Podarilo sa mu napravi\u0165 nap\u00e4t\u00e9 vz\u0165ahy medzi \u0161t\u00e1tmi v d\u00f4sledku tvrdej politiky predchodcu? Aj ke\u010f funk\u010dn\u00e9 obdobie Joe Bidena<\/em> e\u0161te neskon\u010dilo, u\u017e m\u00f4\u017eeme analyzova\u0165 hlavn\u00e9 piliere jeho zahrani\u010dnej politiky smerovan\u00e9 na obnovu americkej m\u00e4kkej sily.<\/p>\n\n\n\n Ke\u010f Joe Biden<\/em> nast\u00fapil do funkcie prezidenta USA, v prvom prejave vyhl\u00e1sil: \u201eAmerica is back, the transatlantic alliance is back\u201c (\u201eAmerika je sp\u00e4\u0165, NATO je sp\u00e4\u0165\u201c).<\/em> V tomto bode vid\u00edme z\u00e1kladn\u00fd rozdiel medzi politikou Trumpa<\/em> a Bidena<\/em>, od ktor\u00e9ho sa v\u0161etko \u010falej odv\u00edja. Biden<\/em> sa zaviazal obnovi\u0165 transatlantick\u00e9 vz\u0165ahy, politiku materializmu, diplomaciu, zaviazal sa vr\u00e1ti\u0165 Spojen\u00fdm \u0161t\u00e1tom poz\u00edciu d\u00f4veryhodn\u00e9ho partnera. In\u00fdmi slovami, Biden <\/em>chce posilni\u0165 americk\u00fa m\u00e4kk\u00fa moc, ktor\u00e1 v\u00fdznamne klesla po\u010das vl\u00e1dy Trumpa<\/em>.<\/p>\n\n\n\n Graf \u010d. 2: Porovnanie v\u00fdvoja d\u00f4veryhodnosti vo\u010di USA<\/em>.<\/p>\n\n\n\n Pod\u013ea prieskumu Pew Research Center<\/em> m\u00f4\u017eeme sledova\u0165 v\u00fdrazn\u00fa zmenu postoja ostatn\u00fdch kraj\u00edn sveta vo\u010di Spojen\u00fdm \u0161t\u00e1tom po\u010das konca funk\u010dn\u00e9ho obdobia Donalda Trumpa<\/em> a n\u00e1stupu Joe Bidena<\/em> do \u00faradu.[12]<\/sup><\/a> K\u00fdm prv\u00fd aplikoval izolacionistick\u00fa a protekcionistick\u00fa politiku, \u010do sp\u00f4sobilo \u00fapadok atraktivity a d\u00f4veryhodnosti USA vo svete, Biden<\/em> sa vo svojom funk\u010dnom obdob\u00ed sna\u017e\u00ed vr\u00e1ti\u0165 americk\u00fa m\u00e4kk\u00fa silu. Ako m\u00f4\u017eeme vidie\u0165, s rast\u00facimi ukazovate\u013emi pozit\u00edvneho vn\u00edmania Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov po\u010das vl\u00e1dy Bidena<\/em> sa v\u00fdrazne zv\u00fd\u0161ila aj d\u00f4vera prezidentovi, \u010do je v medzin\u00e1rodn\u00fdch vz\u0165ahoch neoddelite\u013en\u00e1 s\u00fa\u010das\u0165 \u00faspe\u0161nej zahrani\u010dnej politiky.<\/p>\n\n\n\n V prv\u00fd de\u0148 svojej funkcie podp\u00edsal 15 exekut\u00edvnych nariaden\u00ed, jedn\u00fdm z nich bolo zru\u0161enie z\u00e1kazu cestovania do Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov pre imigrantov z preva\u017ene moslimsk\u00fdch kraj\u00edn. V environment\u00e1lnej oblasti Biden<\/em>, tak ako s\u013e\u00fabil, vr\u00e1til Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty medzi signat\u00e1rov Par\u00ed\u017eskej klimatickej dohody a zaviazal sa bojova\u0165 proti klimatick\u00fdm zmen\u00e1m. V oblasti zdravotn\u00edctva Biden<\/em> zastavil proces odchodu USA z WHO a v\u00fdrazne sa podie\u013eal na projekte COVAX. Bidenova<\/em> administrat\u00edva naliehala na v\u00e4\u010d\u0161iu mieru spolupr\u00e1ce v oblasti distrib\u00facie vakc\u00edn, najm\u00e4 vyroben\u00fdch v USA, do z\u00e1moria.[13]<\/a><\/p>\n\n\n\n Vz\u0165ahy s \u010c\u00ednou v\u0161ak st\u00e1le pretrv\u00e1vaj\u00fa nap\u00e4t\u00e9, obchodn\u00e1 vojna medzi \u0161t\u00e1tmi neskon\u010dila. Biden<\/em> nezru\u0161il cl\u00e1 na \u010d\u00ednsky tovar a naopak zav\u00e1dza \u010fal\u0161ie opatrenia na \u00fakor \u010c\u00edny. Av\u0161ak, z Bidenovej<\/em> r\u00e9toriky m\u00f4\u017eeme kon\u0161tatova\u0165, \u017ee USA m\u00e1 z\u00e1ujem o vz\u00e1jomn\u00fa spolupr\u00e1cu s \u010c\u00ednou, ale jednozna\u010dne n\u00e1rodno\u0161t\u00e1tny z\u00e1ujem poklad\u00e1 na prv\u00e9 miesto. Mus\u00edme dokonca uzna\u0165, \u017ee vo ve\u013ekej miere s\u00fa Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty a \u010c\u00edna na sebe navz\u00e1jom z\u00e1visl\u00e9 a z obidvoch str\u00e1n by bolo iracion\u00e1lne sa sna\u017ei\u0165 od seba navz\u00e1jom \u00faplne oddeli\u0165.<\/p>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.repub.sk\/wp-content\/uploads\/2023\/06\/image-2.png\")
<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/www.repub.sk\/wp-content\/uploads\/2023\/06\/image-3.png\")
<\/figure>\n\n\n\n