Vznik novej multipolarity v s\u00fa\u010dasn\u00fdch medzin\u00e1rodn\u00fdch vz\u0165ahoch nie je nov\u00fdm javom. Svet u\u017e za\u017eil vplyv bipolarity, ktor\u00e1 existovala v minulom storo\u010d\u00ed medzi USA a ZSSR. V tom \u010dase to boli pr\u00e1ve tieto krajiny, ktor\u00e9 boli zodpovedn\u00e9 za udr\u017eanie stability a mieru vo svete alebo za jeho rozbitie. D\u00f4vodom bola dominancia t\u00fdchto dvoch \u0161t\u00e1tov v hospod\u00e1rskych, vojensk\u00fdch, mobiliza\u010dn\u00fdch a zdrojov\u00fdch faktoroch, ktor\u00e9 vznikli ako d\u00f4sledok druhej svetovej vojny.<\/p>\n\n\n\n
Dne\u0161n\u00e1 polariz\u00e1cia, ktor\u00e1 sa akt\u00edvne formuje pred na\u0161imi o\u010dami, m\u00e1 trochu in\u00e9 podmienky vzniku ako predch\u00e1dzaj\u00faca. Globaliz\u00e1cia je hlavn\u00fdm z\u00e1kladom, na ktorom sa buduj\u00fa medzin\u00e1rodn\u00e9 vz\u0165ahy na r\u00f4znych \u00farovniach. V prvom rade je d\u00f4le\u017eit\u00e9 pochopi\u0165, \u017ee globaliz\u00e1cia je nezvratn\u00fd a logick\u00fd postupn\u00fd proces, ktor\u00fd vznikol ako v\u00fdsledok \u013eudsk\u00e9ho rozvoja. Technologick\u00fd pokrok viedol k rozvoju dopravy, komunika\u010dn\u00fdch technol\u00f3gi\u00ed, logistiky, infra\u0161trukt\u00fary a finan\u010dn\u00fdch mo\u017enost\u00ed. Globaliz\u00e1cia pokr\u00fdva v\u0161etky oblasti \u017eivota. Zjednodu\u0161ene mo\u017eno tento jav vysvetli\u0165 ako proces ekonomickej, kult\u00farnej, politickej integr\u00e1cie jednotliv\u00fdch skup\u00edn, n\u00e1rodov, \u0161t\u00e1tov a ich zjednocovania..“>[1]<\/a><\/p>\n\n\n\n Globaliz\u00e1ciu zase charakterizuj\u00fa tak\u00e9 \u010drty ako: pohyb kapit\u00e1lu, pracovn\u00fdch s\u00edl a \u013eudsk\u00fdch zdrojov, zmeny legislat\u00edvy na r\u00f4znych \u00farovniach, ako aj zmeny v technick\u00fdch, ekonomick\u00fdch a soci\u00e1lnych procesoch. Hlavn\u00fdm znakom je medzin\u00e1rodn\u00e1 de\u013eba pr\u00e1ce a presun v\u00fdrobn\u00fdch kapac\u00edt..“>[2]<\/a><\/p>\n\n\n\n Prirodzene to vedie k integra\u010dn\u00fdm procesom medzi r\u00f4znymi \u0161t\u00e1tmi a n\u00e1sledne aj n\u00e1rodmi a priamo ovplyv\u0148uje ich vn\u00fatorn\u00e9 procesy. Svet sa st\u00e1va vz\u00e1jomne z\u00e1visl\u00fdm, \u010do zvy\u0161uje efektivitu, mobilitu, dynamiku a zisky, no z\u00e1rove\u0148 zni\u017euje mieru nez\u00e1vislosti ka\u017ed\u00e9ho jednotliv\u00e9ho subjektu tohto procesu. \u0160t\u00e1t st\u00e1le zost\u00e1va hlavn\u00fdm akt\u00e9rom pri formovan\u00ed syst\u00e9mu medzin\u00e1rodn\u00fdch vz\u0165ahov, ale dnes sme svedkami nov\u00fdch p\u00f3lov syst\u00e9mu, ktor\u00fdmi s\u00fa ve\u013emoci, ktor\u00e9 z\u00edskavaj\u00fa \u010doraz v\u00e4\u010d\u0161\u00ed vplyv v oblastiach svojej p\u00f4sobnosti. <\/p>\n\n\n\n Multipolarita, na rozdiel od globaliz\u00e1cie, ktor\u00e1 vedie k v\u00e4\u010d\u0161ej vz\u00e1jomnej z\u00e1vislosti a \u00fazkej spolupr\u00e1ci, naopak, vytv\u00e1ra samostatn\u00e9 skupiny v medzin\u00e1rodn\u00fdch vz\u0165ahoch a vedie k ur\u010dit\u00e9mu oddeleniu a vytvoreniu ur\u010dit\u00fdch hran\u00edc medzi t\u00fdmito skupinami. Formovanie t\u00fdchto skup\u00edn m\u00e1 \u010dasto region\u00e1lny charakter, ktor\u00fd sa m\u00f4\u017ee formova\u0165 nielen na z\u00e1klade geografick\u00e9ho h\u013eadiska, ale aj v s\u00falade so sf\u00e9rami vplyvu jednotliv\u00fdch najsilnej\u0161\u00edch hr\u00e1\u010dov na medzin\u00e1rodnej sc\u00e9ne, ako to bolo v minulom storo\u010d\u00ed medzi USA a ZSSR. \u0160t\u00e1ty patriace do t\u00fdchto zoskupen\u00ed sp\u00e1jaj\u00fa spolo\u010dn\u00e9, \u010dasto situa\u010dn\u00e9 z\u00e1ujmy s cie\u013eom rie\u0161i\u0165 probl\u00e9my, ktor\u00e9 jednotliv\u00e9 \u0161t\u00e1ty nedok\u00e1\u017eu rie\u0161i\u0165 samostatne a m\u00f4\u017eu sa l\u00ed\u0161i\u0165 ideol\u00f3giou, politick\u00fdm syst\u00e9mom a \u00farov\u0148ou rozvoja.[3]<\/a> <\/p>\n\n\n\n Spravidla existuj\u00fa tri hlavn\u00e9 modely usporiadania sveta: multipol\u00e1rny, bipol\u00e1rny a unipol\u00e1rny. Bez oh\u013eadu na typ uveden\u00fdch modelov sa postavenie tzv. p\u00f3lu prizn\u00e1va \u0161t\u00e1tu, ktor\u00fd prevy\u0161uje ostatn\u00e9 v ur\u010dit\u00fdch oblastiach: vojensk\u00e1 sila, hospod\u00e1rsky rozvoj a stabilita, vysok\u00fd vedecko-technick\u00fd rozvoj, efekt\u00edvna verejn\u00e1 spr\u00e1va, vn\u00fatropolitick\u00e1 stabilita, stabiln\u00e9 demografick\u00e9 ukazovatele a rozvinut\u00e1 ideol\u00f3gia, ktor\u00e1 ovplyv\u0148uje nielen ob\u010danov, ale aj medzin\u00e1rodn\u00e9 subjekty.[4]<\/a><\/p>\n\n\n\n Na za\u010diatku dvadsiateho prv\u00e9ho storo\u010dia sa vytvorili r\u00f4zne verzie progn\u00f3z t\u00fdkaj\u00facich sa bud\u00faceho usporiadania sveta, od absencie polarity a\u017e po multipolaritu. Existovali aj verzie, \u017ee glob\u00e1lne procesy je schopn\u00fd riadi\u0165 len jeden \u0161t\u00e1t, teda USA, ale dnes sme svedkami v\u00fdvoja v glob\u00e1lnom meradle, ktor\u00fd nezodpoved\u00e1 uvedenej progn\u00f3ze.<\/p>\n\n\n\n Ekon\u00f3m a sociol\u00f3g V. Inozemcev<\/em> bol najbli\u017e\u0161ie k modernej realite, odklonil sa od koncepcie multipolarity a pouk\u00e1zal na bud\u00face formovanie tripol\u00e1rneho svetov\u00e9ho poriadku. Tromi hlavn\u00fdmi hr\u00e1\u010dmi na medzin\u00e1rodnej sc\u00e9ne by boli Eur\u00f3pa, USA a \u010c\u00edna. V. Ivantsev<\/em> tvrd\u00ed, \u017ee tento model nebude kone\u010dn\u00fd, preto\u017ee o ich miesto bud\u00fa s\u00fa\u0165a\u017ei\u0165 \u010fal\u0161ie \u0161t\u00e1ty. Menuje nasleduj\u00face krajiny, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu prejavi\u0165 svoje amb\u00edcie: Rusko, Japonsko, India, Ir\u00e1n, arabsk\u00e9 \u0161t\u00e1ty, Pakistan a Braz\u00edlia. Z tohto d\u00f4vodu sa domnieva, \u017ee tak\u00fdto syst\u00e9m nem\u00f4\u017ee zosta\u0165 stabiln\u00fd a povedie k mnoh\u00fdm konfliktom, z ktor\u00fdch niektor\u00e9 prerast\u00fa do vojen. V d\u00f4sledku toho bude svet pri h\u013eadan\u00ed stability op\u00e4\u0165 n\u00faten\u00fd vr\u00e1ti\u0165 sa k bipol\u00e1rnemu syst\u00e9mu.[5]<\/a> T\u00e1to hypoteza je obzvl\u00e1\u0161\u0165 prekvapuj\u00faca, preto\u017ee je bl\u00edzka s\u00fa\u010dasnosti. Na pozad\u00ed ukrajinsko-ruskej vojny m\u00f4\u017eeme vidie\u0165, ako sa Rusko, ktor\u00e9mu USA a Eur\u00f3pa br\u00e1nia v obrane svojich z\u00e1ujmov, sna\u017e\u00ed presadi\u0165 svoje pr\u00e1vo na region\u00e1lny vplyv. Aj \u010c\u00edna sebavedomo deklaruje svoje z\u00e1mery roz\u0161\u00edri\u0165 sf\u00e9ru svojho vplyvu a posilni\u0165 svoju poz\u00edciu v konfront\u00e1cii so Spojen\u00fdmi \u0161t\u00e1tmi. R\u00fdchly hospod\u00e1rsky rozvoj krajiny sl\u00fa\u017ei ako z\u00e1klad pre rast\u00faci vplyv \u010c\u00edny v regi\u00f3ne. V d\u00f4sledku toho sa sna\u017e\u00ed zv\u00fd\u0161i\u0165 svoju vojensk\u00fa silu. Po tom, ako USA v roku 2018 uvalili cl\u00e1 na \u010d\u00ednsky tovar, s\u00fa \u010c\u00edna a USA v otvorenom nap\u00e4t\u00ed..“>[6]<\/a> Vojna medzi Ukrajinou a Ruskom sa stala pre \u010c\u00ednu pr\u00edle\u017eitos\u0165ou vyu\u017ei\u0165 ju na hru proti Z\u00e1padu, konkr\u00e9tne USA, prostredn\u00edctvom r\u00f4znych druhov partnerstva s Ruskom, \u010do Rusku umo\u017e\u0148uje e\u0161te dlh\u0161ie pokra\u010dova\u0165 vo vojne na Ukrajine, na \u010do je Z\u00e1pad n\u00faten\u00fd reagova\u0165.<\/p>\n\n\n\n Pod\u013ea jednej z verzi\u00ed Atlantic Council<\/em> sa USA bud\u00fa sna\u017ei\u0165 v\u0161etk\u00fdmi prostriedkami, pomocou ciel, obmedzen\u00ed a sankci\u00ed, oslabi\u0165 hospod\u00e1rsku a technologick\u00fa sf\u00e9ru \u010c\u00edny, ak za\u010dne priamo podporova\u0165 Rusko vo vojne proti Ukrajine. Ke\u010f sa USA podar\u00ed dostato\u010dne oslabi\u0165 \u010c\u00ednu, \u010fal\u0161\u00edm krokom bude uznanie nez\u00e1vislosti Taiwanu (pribli\u017en\u00fd rok 2025). To vyvol\u00e1 v \u010c\u00edne vlnu nacionalizmu a z\u00e1rove\u0148 podporu s\u00fa\u010dasnej vl\u00e1dy v podobe Si \u0164in-pchinga<\/em> a komunistickej strany. V reakcii na uznanie Taiwanu Spojen\u00fdmi \u0161t\u00e1tmi sa \u010c\u00edna zmocn\u00ed Pratsk\u00fdch\/Diaoyuanov\u00fdch ostrovov v Juho\u010d\u00ednskom mori juhoz\u00e1padne od Taiwanu. Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty tradi\u010dne zapoja Spojen\u00e9 kr\u00e1\u013eovstvo a Eur\u00f3psku \u00faniu do uvalenia sankci\u00ed na \u010c\u00ednu. V tejto chv\u00edli v\u0161ak pravdepodobne zohr\u00e1 \u00falohu negat\u00edvny vplyv sankci\u00ed, ktor\u00e9 u\u017e z\u00e1padn\u00ed spojenci uvalili na Rusko v d\u00f4sledku vojny, ktor\u00fa za\u010dalo, a ktor\u00e1 bude pravdepodobne pokra\u010dova\u0165. Z tohto d\u00f4vodu Eur\u00f3pska \u00fania a Spojen\u00e9 kr\u00e1\u013eovstvo nebud\u00fa m\u00f4c\u0165 uvali\u0165 na \u010c\u00ednu tvrd\u00e9 a dlhodob\u00e9 sankcie a u\u013eah\u010dia urovnanie konfliktu t\u00fdm, \u017ee bud\u00fa p\u00f4sobi\u0165 ako sprostredkovatelia medzi oboma stranami.[7]<\/a><\/p>\n\n\n\n Rusko vyu\u017eije tento moment, posiln\u00ed svoju poz\u00edciu vo vojne proti Ukrajine a ovl\u00e1dne v\u00e4\u010d\u0161inu \u0161t\u00e1tu, zatia\u013e \u010do v najhor\u0161om pr\u00edpade \u010c\u00edna napadne Taiwan a z\u00edska \u00fapln\u00fa kontrolu nad ostrovom. T\u00fdmto sp\u00f4sobom \u010c\u00edna a Rusko prin\u00fatia z\u00e1padn\u00fdch spojencov rozdeli\u0165 svoje sily. V reakcii na to sa Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty pok\u00fasia zmobilizova\u0165 sily NATO na svojich v\u00fdchodn\u00fdch hraniciach, ale najvplyvnej\u0161ie krajiny Eur\u00f3pskej \u00fanie (Nemecko a Franc\u00fazsko) odmietnu vysla\u0165 jednotky NATO na Ukrajinu, aby sa otvorene postavili Rusku. Podobne sa spojenci bud\u00fa zdr\u00e1ha\u0165 za\u010da\u0165 prevent\u00edvne \u00fadery proti \u010d\u00ednskym inv\u00e1znym sil\u00e1m zo strachu z ekonomickej a vojenskej odpovede. Krajiny Eur\u00f3py a \u00c1zie bud\u00fa op\u00e4\u0165 p\u00f4sobi\u0165 ako sprostredkovatelia pri rie\u0161en\u00ed konfliktu.[8]<\/a><\/p>\n\n\n\n